Je štvrtok podvečer a ja si užívam svoj druhý deň voľna. Ležím v posteli a mám horúčku. Odhadujem to tak na 38,5. Asi pred hodinou som sa vrátil z Bratislavy, zo spomínaného pohovoru. Dopadol z môjho pohľadu pomerne úspešne, keďže dopoludňajší test som zvládol, bol som prizvaný na popoludňajší ústny pohovor a na ňom som mal tiež pozitívny pocit. Už počas pohovoru som pociťoval istú nevoľnosť, ale pokladal som to iba za nervozitu. Medzičasom som sa pozrel na teplomer, ktorý ukazuje 37,9 čo je chvalabohu menej, ako som odhadoval. Celkom milí manažéri, s ktorými som absolvoval oba pohovory, na mňa urobili dobrý dojem. Dohodli sme sa, že sa mi ozvú ohľadom rozhodnutia do konca budúceho týždňa, takže ma čaká ďalších osem dní očakávania. Keď už som bol v Bratislave, rozhodol som sa, že si obzriem vianočné trhy. Ochutnal som jednu medovinu, bol dobrá, ale keďže ma bolela hlava, rozhodol som sa ďalej nepokračovať. Nastal u mňa pocit hladu a neodolal som blízkej reštaurácii s ázijskými špecialitami. Dal som si ostrokyslú polievočku, pikantnú kačicu a na záver, ako koštovku, štyri kúsky sushi. Tieto veci ja jednoducho zbožňujem a keď už som sa trepal do Bratislavy, aspoň sa dobre najem. Bol som strašne plný, ale zvládol som ešte kávičku. Odobral som sa na Hlavnú stanicu a cítil, že môj stav sa postupne zhoršuje. Cestu vlakom som už zvládal veľmi ťažko a nenapomáhala tomu ani situácia v kupé, kde mi jedna teta s neposlušnou, inak celkom milou a neposednou dcérkou prikvačila nohu káričkou. Tak som sa šťastne - nešťastne dostal domov a píšem tento neviem či pre niekoho zaujímavý blog a popri tom si píšem s mojím drahým. Ospravedlňujem sa, ale dnešný príspevok už vzhľadom k môjmu stavu ukončím. Budem rád ak mi aj ďalej budete držat palce, ak ste niekto držali. Zas sa ozvem, Zatiaľ ahojte.