Dnešným dňom otváram pomyselné dvere a na imaginárnu stoličku oproti sebe usadám jednuz najvýznamnejších a zároveň najzáhadnejších bytostí na FSPF – pani game.skúsim nadvihnúť rúško tajomnosti okolo nej a poodhaliť aspoň trošku zo života jednej z nás...

Takže pani game alebo gejm...ste jednou z vedúcich a zakladajucich osobností tohto fora,ak sa otočíte späť,niekde na začiatok,čo vidíte? Prečo a ako vlastne vzniklo FSPF?

game: Ten príbeh je komplikovaný aj jednoduchý.úplnenáhodou sa dali dokopy z neznáma na nete ale ešte na PF dvaja ľudia, z ktorých každý mohol dať do toho niečo. tak sme to dali do kopy.

littlewitch: šli ste do toho inak dosť riskantne,nie? Veď bolo tu ešte vtedy pomerne aktívne PF,nebáli ste sa,že nebude mať kto písať?game: neviem či báli ... vtedy to bol taký boom fór, každé decko zakladalo fórum, ale toto bolo iné, nebolo free, a robili sme na tom, aby sem prichádzali ľudia, a starali sa o nich, o fórum, o všetko ... nikdy to nestagnovalo, tak, že tak a teraz máme fórum a vyložíme nohy na stôl.

littlewitch: takže vlastne stále bola a je práca okolo,game..nechajme teraz forum a prejdime ku tebe. Keď pozriem na tvoj avatar,nedá mi spýtať sa,to je game?Je to tá mačička,čo nazerá dnu? Alebo schvaná myška,čo je ukrytá a nepoznaná?

game: obeKedysi som ešte na pf kdesi písala .. ale teraz to tam v archíve neviem nájsť ... že moja mačka si ma našla

je schovaná, sleduje, čo sa tam deje, pripravená úplne nečakane vstrčiť hlavu alebo uskočiť ... nejako tak to bolos tým avatarom si ma niekto natoľko identifikuje , že raz som na fsp na začiatku chcela zmeniť ... a jeden nečakaný fórumák sa so mnou nevyprával, kým si nevrátim to, čo tam patríasi pred týždňom mi napísal náš rmvn ... že v jednej knižke našiel moju mačku, aj s nejakým príslovím, tak mi to celý naradostený písal, že si spomenul hneď na mňa, sestrička game : )a tak.

littlewitch: Dokázala by táto mačka-game ublížiť myške-game,ak by to šlo?

game: Ublížiť ? asi ano. ublížiť vie každý. či vedome alebo nevedome, ublížiť je ľahko

littlewitch: Ak hovoríme o ubližovaní...ublížila game niekedy tak,že to dodnes ľutuje?

game: Tak nie. ľutujem drobnosti.

littlewitch: Z drobností je poskladaný život... vráťme sa ešte ďalej do minulosti.Aká bola game,ako dieťa? Tvoja naj spomienka z detstva,ktorá sa naveky vryla do pamäti

game: Taká jedna nie je. je to viac obrazov.Aká bola ? Takáto.

littlewitch: slečna s mačkou :spiteful: ,ktorá sa rokmi nezmenila. Game,ak by sa dalo,čo by si vo svojom živote zmenila? Čo si na sebe najviac vážiš?

game: Nenarodila by som sa. To nie je o nežití. Zmenila by som strašne veľa vecí. mať moc, zopár ľudí v mojom okolí, a nastavenie vecí v hlave. Priority, povahu, myšlienky, detstvo, dospevanie, školy, dospelosť, chrbticu, hlavu. A čo si na sebe vážim?Možno to, čo považujem za akú takú inteligenciu, ináč by som zmenila všetko.

littlewitch: Čo drží tajomnú game na svete?

game: Nemám predstavu.Drobnosti..neviem.. toto nie je nová otázka, denne si ju dávam. ale kdesi som v podstate optimista, nejde o to, že dúfam, že zajtra bude lepšie ... to nie, ja tak nepremýšľam.je to o tom, že drží vo mne život žltý javor, ako ten na kresbe, prekáranie s kamarátom na icq, drobnosti. Ten javor je skutočný. keď to obdobie prešlo, namaľovala som ho.

littlewitch: game,ak by si nakresila svoju dušu,ale to,čo je v tebe,aké by si použila farby? Bol by to ten žltý javor?

game: NebolZrejme celú paletu, a hlvane šedú a čiernu, ale to skutočne neviem. nikdy som nad tým nepremýšľala, maľujem vždy čo je teraz.Nežijem len pre túto chvíľu. vidím okolo seba aj návštevu jedného starobinca pred rokmi, kde som chodila ako alenka v ríši divov,vidím okolo seba zostarnúť ľudí. alebo o nich počujem. naposledy o jednej rodine, pamätám si ich štyridsiatnikov a zrazu sa dozviem, že majú osemdesiatVymaľovať sa potrebujem z chvíle.

littlewitch: Možno sa dokážeš "stratiť v dave",ale aj to je umenie,ako umenie nie je vytŕčať z neho.

game: Ako tá mačka.vidí, sleduje za múrom pripravená uskočiť a zmiznúť alebo nečakane nepremýšľajúc skočiť ?neviem. každý človek je jedinečný.Ja radšej zostávam v dave. nie je tam bezpečnejšie, ale odtiaľ sa dá vystrčiť a znovu sa v ňom stratiť ...priveľmi sa odhaľovať nechcem, aj keď ja paranoidná nie som, len nechcem byť veľmi viditeľná.Chcem aj nechcem. Som dav aj nie.

Game,bolo mi cťou urobiť toto interview...odhalenie nie je síce možno také,ako by niektorí čakali,ale nie všetko človek skutočne chce vedieť...vedieť,či povedať...takto to bude mať svoju jedinečnosť