Míľniky vekov: 70 neuveriteľných pre Slovenský štát..
Je tomu neuveriteľných 70 , ale je to tak. Pamätám sa, keď sa slávilo 35 výročie, potichu pri harmonike sa zaspievala Slovenská hymna:
Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije,
dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije.
Žije, žije duch slovenský, bude žiť naveky,
hrom a peklo, márne vaše proti nám sú vzteky.
I nechže sa i nad nami hrozná búra vznesie,
skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie!
My stojíme stále, pevne ako múry hradné.
Čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne.
Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny,
nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny.
I nech že je koľko ľudí, toľko čertov v svete,
Boh je s nami, kto proti nám, toho párom zmetie.
Táto hymnická pieseň sa v tých rokoch mohla spievať iba v kruhu dobrých známych,priateľov, aj to nie príliš hlasito. V tichej modlitbe sme si spomenuli na tých všetkých, ktorí nemohli byť s nami,ako strýko Štefan, čo položili to najcennejšie
na oltár vlasti v boji s okupantom, a vtedy nikomu nevadilo,že bol dôstojníkom Slovenskej armády,pochádzal z rodiny, kde skoro všetci boli členmi Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany a neskoršie aj Hlinkovej gardy, čo vtedy bolo hrdosťou robiť po svojej práci, aj niečo naviac pre mladý štát, ktorý najmä v počiatku vzniku 14.marca 1939 čelil obrovským tlakom najmä zo strany Horthyho Maďarska, ktoré sa neuspokojilo iba z anexiou južného územia a koňskou parádou 2.novembra 1938 regenta Maďarského kráľovstva, admirála Horthyho na bielom koni námestím druhého najväčšieho mesta Slovenska
Košíc, oni chceli celé Slovensko, tak ako ho volali a volajú aj dnes Felvidek .
Vtedy okrem autonómie nemalo Slovensko nič, ale predsa malo : Malo pevnú vôľu stáť za svojím , za slobodu a nezávislosť, a v tomto veľdiele malo aj svojich politikov, ktorí neochvejne brojili po celej Európe za našu nezávislosť a samostatnosť, i keď to bolo obdobie veľmi ťažké,politicky zložité a v priebehu pol roka aj vojnové, ukázalo jasné smerovanie malého národa, ktorý sa určite nestratí v tom obrovskom kotli nezávislých národov sveta, i vtedy 14.marca 1939 sme tam vstúpili bez fanfár, ale mocnosti nás uznali, i keď s určitými podmienkami v prípade Nemecka,ktoré v tom čase pevne držalo svoju dirigentskú paličku v celoeurópskom orchestri a ak by aj jeden flautista v slovenskom podaní chýbal a poprípade jeden hobojista na Maďarskej strane bol naviac,nič sa nedeje, len aby neboli falošné tóny aj za prispenia veľmoci, či Anglicka v zastúpení pánom Chamberleinom alebo Francúzska panom Daladierom, keď v snahe chrániť niečo a niekoho za niečo, a to niečo je medzinárodna zmluva,pakt a nie hociaký , ale obranný pakt, no a ostatné už viete... tak čomu sa dalo veriť v tých časoch? Slovensko dostalo prísľub a verilo Hitlerovmu Nemecku, však ani inú možnosť sme nemali.
14.marec 1939 je dejinným dátumom Slovákov, kedy vzniká i náš SLOVENSKÝ štátny útvar , no bohužiaľ v priebehu pol roka Nemecko vyhlásilo vojnu Poľsku a sled udalosti, milióny mŕtvych....... nie, my sme vojnu nevyvolali, ani sme ju nechceli, čo sme chceli bola naša sloboda a štátna nezávislosť.Ostatné nebolo pod našou taktovkou, i keď predať vlastných občanov,čo i sú inej rasy a vierovyznania bolo a je neprípustné, neospravedlniteľné a natrvalo našim, i keď sa mi to ťažko hovorí,biľagom.

23 Komentárov
Odporúčaný komentár
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz