Často prechádzam malebnou dedinkou, ak si vyberiem cestu na Spiš južnou trasou a tak mám v ceste aj cintorín,kde sú pochovaní moji starí rodičia,čo vždy využijem na zástavku,tichú spomienku a modlitbu, Smolnícka Huta a až niekde úplne na konci v zákrute popri ceste pod lesom sa týči stará typická nemecká stavba , keď priečelie je ešte ako tak desaťročiami biele a na kamennom múre veľký nápis : Gasthaus, snáď jediný, výrazne napísaný jedným z troch jazykov tohto regiónu, s prevládajúcim obyvateľstvom nemeckým alebo,ako ich Slováč rada označovala - Manták,Mantáci,čo bolo skôr urážlivé pomenovanie, a oni sa v tejto oblasti radi označovali Grundleri.

V tomto našom miniregióne južného Spiša ich žilo mnoho, teda určite boli väčšinovým obyvateľstvom, len tak námatkovo podľa sčítania z roku 1930 v jednej z obcí z celkového počtu 2088 obyvateľov bolo nemeckej národnosti 1905,115 slovenskej, 11 maďarskej,21 rusínskej,6 židovskej,romskej a iní. Už len pomenovanie dedín a roky ich založenia veľa napovedia, tak napr. Smolnitz - Smolník,Smolnitzhutta, Swedler-Švedlár,Altwasser-Stará Voda,Prakendorf-Prakovce,Gollnicz- Gelnica,Vagendrijsel-Nálepkovo , Remette - dnes Mníšek nad Hnilcom a mohol by som pokračovať, samozrejme,že nie všetky obce boli iba nemecké, predsa len, keď boli pozvaní uhorským panovníkom Belo IV. napriek krutosti Tatarského plienenia prežili celé slovanské rody,ktoré významne prispeli k zachovaniu starých ešte pred kolonizatorských pomenovaní riek,potokov,kopcov,hôr , lesov,dolín, ako napr. rieka ktorá preteká touto dolinou Hnilec alebo Gnilec odvodený od slovanského Gniť, hniť, kopec jeden z najvyšších v okolí Kloptáň,maďari Kloptany, nemci Kloptan , ale slovansky to znie jasne a mnoho výrazov, ktoré sa navzájom prebrali,používali a používajú doteraz, ako frištuk-raňajky,šoudra-udena šunka,felfas-kôš,obyčajne upletený z vŕby,firštok-zárubňa,šiba-oknove sklo,gater-pila,pinga-vetraci komín v bani,klambra-zelezo na prichytenie krovu,cug-prievan,oringle-náušnice,štreka-železnica,lancuch - reťaz,kreple-šišky,fichta-jedlička,fertich-hotovo,ambrelo-dáždnik,šmalec-bravčová masť, &....usw.

V rokoch 1945 až 1947 tzv. dekrétmi Beneša znamenal koniec Grundlerov,ostali prázdne domy a gazdovstvá,ich miesta nik nenahradil a sedemsto rokov spolužitia ,učenia sa navzájom,počúvania jeden druhého bolo zrazu preč ,a tak vždy, keď tadiaľto prechádzam už typicky upozorním mojich spolucestujúcich: " A teraz v tejto zákrute bude Gasthaus " a zamudrujem pár slovami, koľko tu iba nedávno žilo Nemcov, teda našich Grundlerov, ako ich tak Slováč celkom rada označovala za Mantákov. Len škoda, že sa Benešovi počas jeho politickej kariéry aj niečo podarilo, čo bola práve totálna likvidácia nemeckej menšiny a teda aj tých našich Grundlerov alebo ak chcete- Mantákov.