aby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu.

Ondrej nedal najavo ani najbližším cirkevníkom, predstaviteľom obce, čo postihlo jeho milovaných. Vedela o tom iba manželka a biskup , dokonca aj deťom to chceli povedať až po Veľkej Noci. I keď biskup ho prosil, aby čo najskôr odslúžil omšu za zomrelých rodičov a nech mu dá na vedomie kedy to bude a on osobne príde. Ten prísľub ho zaväzoval a vedel, že to môže byť až po týchto sviatkoch.

Cirkevné sviatky, ako je Veľká Noc sú náročné pre každého kňaza, i keď ten pri dobrej organizácii za výdatnej pomoci cirkevníkov to vždy zvládne bez problémov. Presne aj tak bolo v Ondrovom stáde, kde veriaci sa pretekali, kto a ako pomôže a prispeje k čo najlepšiemu priebehu najväčšieho sviatku v cirkevnom roku.. Všetko bolo tak, ako má byť a podľa Ondrových predstáv. Napriek ťažobe ktorú zo sebou a v sebe kňaz Ondrej nosil mal snahu aj na úsmev, slovíčko povzbudenia, i poďakovanie, pretože jeho ľud na to bol zvyknutý a nielen od Ondra, ale zaužívané rokmi kňazmi ktorí tu pôsobili a vedel aj to, že boli tu aj takí farári, ktorí neboli ľudu prívetiví, slušnosť im nebola blízka, boli hrubí a aj grobiánski, dokonca vedelo sa, že takýto bol aj voči vlastným deťom a manželke. Nuž čo, aj takýto je život, ale kňaz by takýto nemal byť, a tak dôstojný pán Hrlica ešte počas Slovenského štátu bol najprv cirkevnikmi upozornený, potom striktne upozornený, a nakoniec milého farára z dediny a fary vysťahovali , pričom biskup rešpektoval ich rozhodnutie, ale do Ondrovho príchodu po stáročiach sa to stalo iba dva krát.

Jedným z mnohých zvykov a je nutné povedať, že u veriacich grécko katolíckeho vierovyznania je v porovnaní s rímskymi katolíkmi neúrekom, je aj tzv. svätenie pasky . Fakticky je to sladký koláč z kvaseného cesta s množstvom sušených hrozienok,tvarohu a pečie sa v špeciálnych okrúhlych pekáčoch na rozžeravenej pahrebe z bukového dreva v tzv. pekárnikoch, murovanej peci, kde v spodnej časti je práve dotyčná pekáreň. Takéto pece boli skoro v každom dome, ale robilo sa aj tak, že si dávali navzájom piecť, pretože i v tomto, ako bolo v živote bežné jedni ovládali pečenie tejto veľkonočnej lahôdky oveľa lepšie ako iní. Tak aj Ondrovi na Bielu sobotu najlepšia kolačárka v dedine upiekla pasky, dve veľké pre kňaza a jeho manželku, a pre každé z detí jednu malú, aby im vošli do veľkonočného košíka pri detskom svätení pasky a ako bolo jej zvykom po dlhé roky napiekla aj rôzne "kuchy " s makom, tvarohom, orechmi, ale aj lekvárom, včítane pečených sladkých buchiet pre deti, či slané pre pána farára. Stará kolačárka okrem toho, že vedela upiecť najlepšie pečivo, koláče a chlieb v dedine a okolí mala schopnosť vidieť do ľudí, koľkokrát viac, ako by bolo slušné, i keď to nedávala nikomu na vedomie, ale vedelo sa o nej, že má liečivé ruky, vie namiešať bylinky nielen pre človeka, ale aj pre domáce zvieratá. Spolu aj s mužom zobrali plné koše pasiek a dobrôt, ktoré na diaľku rozvoniavali a boli ešte teplé a pohli sa k fare, ktorá bola na hornom konci, na opačnej strane dediny. Dedina v tomto čase Veľkej noci a špeciálne Biela sobota, ktorá po Veľkom piatku bola už aj pracovná, pretože k zvykom patrilo aj striktné dodržiavanie cirkevných prikázaných sviatkov, kedy sa nepracovalo okrem obriadenia lichvy a ostatných domácich zvierat , sa varila šunka, vajíčka,vyťahovali z údiarni klobásy, robil čerstvý kravský syr a v mutielke sa mútila smotana na čerstvé voňajúce maslo, ktoré boli súčasťou bohatého koša spolu aj s páskou, ktoré kňaz vždy skoro ráno na Veľkonočnú nedeľu pred svätostánkom vysvätil a ľud po dlhých štyridsiatich dňoch pôstu bude mať na stole bohaté a sýte jedlá.

/ Z poznámok... na pokračovanie./