Naj ekonomiky sveta napumpovali a chcú napumpovať do svetového finančného systému bilióny dolárov, štáty v bankách ručia občanom financie do plnej výšky, so snahou predísť dôsledkom tejto nepochybne obrovskej finančnej krízy, ktorá sa prirovnáva ak, tak k veľkej hospodárskej krízy v roku 1929 alebo aj v 1870 roku.

Či chceme alebo nechceme, ale bohužiaľ pre nás, sme účastní obrovských finančných problémov sveta peňazí,kapitálu,investícii a spojené nádoby národné hospodárstva zatiaľ , najmä vyspelých ekonomík,ktoré v súčasnom období horúčkovito škrtajú svoje národné rozpočty, politici viac a viac hovoria o hospodárskej recesii,o nezamestnanosti,o šetrení, o chudobe, ale opäť a ako vždy toto bude platiť najmä pre široké vrstvy boháčov,majetných, a veď tých je len asi 7 -10 % obyvateľstva planéty, takže v podstate sa nič nedeje, veď nás sa to vôbec nedotkne a ONI na to jednoducho majú, tak nech vedia, čo je to byť menenej bohatým a hlavne ak túto krízu zavinili najmä ONI .Nie bohužiaľ nie je to tak a mnohí majetní vedia zarobiť aj na tejto kríze. Všetko so všetkým súvisí a v tomto momente nik nevie povedať, čo bude, ale s istotou posledných dní a hodín možno hovoriť, recesia zasiahla oceliarsky a kovospracujúci priemysel sveta, pri prepade cien o 20 až 40% je v podstate niekde na počiatku kolapsu. Podobne možno hovoriť o poľnohospodárstve, kde pokles cien agrokomodit nie je zapríčinené ba nadprodukciou, ako mnohí veľmi fundovaní tvrdia. Dopyt je určujúci, a ten stagnuje, monopoly obchodujúce ,či už s poľnohopodarskými produktami alebo oceľou, meďou,hliníkom,ropou a ropnými produktami vyčkávajú a hlavne ich banky sú v kríze,nevedia na čom sú, nedôvera v nikoho a nič, a kolotoč sa začína. Niekoľkoročný pokles svetového platidla US dolár, keď u nás si pamätáme aj 50,-Sk/ 1 US dolár bol iba jedným z viacerých momentov nastavajúcej krízy. A cena zlata ? Šplhala sa do do výšin a znova prudko klesá. Podobne to bolo počas všetkých kríz v minulosti včítane roku 1929.

A ak hovorím, že všetko so všetkým súvisí, toto je iba začiatok, na poľnohospodárstvo a tým pádom aj potravinárstvo naväzujú iné odvetvia priemyslu, najmä chemický a strojársky, podobne ako aj pri spracovaní a výrobe kovov, baníctvo a ťažba nerastných surovín a následne odvetvia a všetko čo s kovmi má spoločné, a podobne pri spracovaní ropy a následne vstupy do petrochemického priemyslu a celkovo chemického priemyslu ako takého. Roľník ktorého sa obyčajne každá ekonomická kríza dotkne ako prvého, z titulu nedostatku cash fin.prostriedkov prestane najprv platiť stanovené odvody do zdravot. a sociál. poisťovne, prestane uhrádzať faktúry dodávateľom, nakoniec aj odvody štátu a ak má zamestnancov, tí ostanú bez odmien. Kolotoč dobre známy pri každej hospodárskej kríze.

Je to iba začiatok, ale je to je to veľké, čo ľudstvo v novodobých dejinách nezažilo, okrem vojen, i keď citeľné negatívne dopady postihli zatiaľ iba niekoľko tisíc ľudí na Slovensku, najmä roľníkov, ale guľa sa nabaľuje a naberá rýchlosť, keď po roľníkovi to budú rôzne služby nielen pre poľnohopsdárov, ale aj veľké priemyselné giganty, ktoré v rámci recesie priemyslu budú rušiť rôzne služby plne závisle na týchto firmách. Odborníci hovoria: Časový horizont konca tejto krízy, možno 5 alebo 7 až 10 rokov. A dôsledky ? Jedným slovom : NEDOZERNÉ. Systém na ktorom existovala v podstate dlhé desaťročia celosvetová ekonomika sa rozsypal a dôvodov je určite viacero, ale určite jedným a najdôležitejším dôvodom bola a je nenažranosť tých, ktorí si žili veľmi dobre,až príliš dobre, s vysokým životným štandartom ktorý bežný človek videl iba možno v telke,filmoch alebo ani to nie. Vidina obrovských majetkov a rýchlého zbohatnutia za každú cenu doviedla vyspelý ekonomický svet tam kde sme. A následky? Zatiaľ sa to svetoví renomovaní odborníci na ekonomiku,politiku , finacie nemajú odvahu dať prijateľnú prognózu. Ak veľká hospodárska kríza so začiatkom v roku 1929 a končiac nástupom radikálnych politických strán , hnutí, vodcov typu Hitler,Duce a japonskej vojenskej expanzie , zbrojernia , budovanie ciest a infraštruktúr, letísk, prístavy, teda štátne zákazky po rokoch biedy predsa naštartovali ekonomiku a prísľub kvalitatívne lepšieho života sa stáva aj pre" malého človeka " skutočnosťou, i keď za cenu neskoršej vojny.

Chce sa človeku veriť, zvládneme to, ale nie som si istý, či to tak bude. Vždy bolo tak a história to iba potvrdzuje, každá kríza v ľudskej spoločnosti sa v svojej plnej nahote a sile prejavila najprv v sociálne najslabších vrstvách spoločnosti sveta. Tí bohatí, aj keď mnohí stratili a stratia veľa, to vždy lepšie znášali, znášajú a nenechajú tento svet iba tak a budú robiť všetko preto, aby ekonomické straty čo najskôr vymazali a to za každú cenu. A pretože štát počas tejto krízy naberá na dôležitosti takej, akú mal jedine ak počas vojen,vojnových konfliktoch, prienik týchto "bohatých " formou svojich ľudí do nyjvyšich politických miest bude veľký. A čoho sa vlastne máme obávať? Hospodárskej recesie, nezamestnanosti,poklesu životnej úrovni,radikalizmu nielen politického a nielen na Slovensku.

Nedá mi nespomenúť sociálno ekonomické encykliky Pápežov, kde odznelo aj toto:

Výroky z encyklík-

"Súkromné vlastníctvo nie je pre nikoho ustanovené ako bezvýhradné a neobmedzené

právo. Nik nie je oprávnený vyhradiť si pre svoj výlučný úžitok to, čo presahuje jeho

potreby, keď ostatným chýba nevyhnutné „ (Pápež Pius 23 )

Ak za Fordových čias bol rozdiel medzi príjmom vedenia

a robotníka pomer 1:10, dnes stúpa na 1: 10 000. Na riadiacich postoch dosahujú

zárobky managerov astronomické sumy ( napr. aj 21 000 E za minútu ) ! „

Ak je v spoločnosti veľa ľudí bez sociálnych istôt alebo bez primeranej práce ako

formy obživy, ale nejaký majiteľ, manager alebo producent

je vo vysokom príjmovom pásme , odporuje to Božiemu poriadku vecí a hodnôt. Môžeme to

hodnotiť aj ako plytvanie – hriešne užívanie vlastníctva, ktoré spočíva v nadbytočnej

spotrebe hmotných dobier.

Zákonom stanoviť limit maximálneho akceptovateľného príjmu !

Treba uprednostniť komparatívny prístup pred superlatívnym !

Samozrejme tento príspevok v mojom blogu nemá v žiadnom prípade nabudiť atmosféru chaosu, ale musím podotknúť , je to vážnejšie ako sa to zdá a všetko nasvedčuje tomu, že ľudstvo bude musieť v ďalšom období dlhých rokov prejsť do roviny materiálnej skromnosti. Je nutné povedať, že na tejto kríze sa nezúčastnilo a nepodnietilo ju min 90 až 95 % obyvateľov našej planéty a predpokladam, že práve tí čo ju nevyvolali to najviac pocítia.

Samozrejme čim silnejšia ekonomika, tým viac odolná, to je ako s obrovskou zaoceánskou loďou a malou plachetničkou na rozbúrenom mori. U ktorej je predpoklad skoršieho potopenia ? Prvou a praktickou ukážky tohto porovnania je ISLAND, kde sa ekonomika zrútila, ako domček z kariet. Bodaj by to bol iba tento príklad, ale môj názor po dôkladnom naštudovaní VHK z 1929 roku a jej analýza má presvedčila, že síce to čo sa deje či už v G8, ale aj inde, že štáty ručia a investujú, je dobrým krokom, ale ozdravenie celého systému bude naisto boľavejšie, ako si to chceme pripúšťať.

Predpokladám, že kríza v plnej sile udrie na Latinskú Ameriku a štáty ako Argentína, Kolumbia, Peru a ďalšie nebudú mať tiež ďaleko od ekonomického kolapsu, Brazília po ozdravujúcich procesoch v ekonomik a financiach v nedávnej minulosti bude znášať krízu asi najlepšie, podobne Venezuela, ktorá určite bude naďalej pokračiovať v zoštátňovaní aj priemyslu.

Veľmi zaujímavé bude reakcia Ázie. Zatiaľ Japonsko podľa dostupných správ má obrovské ťažkosti, ale nemenej dôležité bude reakcia Čínskej a Indickej ekonomiky a myslím si, tu sa rozhodne kadiaľ sa bude uberať svet. Čína má najväčší podiel voľných finančných prostriedkov na svete a sú samozrejme pod kontrolou komunistického vedenia, tak ako skoro všetko v tomto najľudnatejšom štáte planéty, čo v tomto čase je pre svet dobre. Ukazuje sa, štát je najlepším, najdôveryhodnejším ručiteľom finančno ekonomického systému.

Už som niekde na FSPF uvádzal globalizáciu ekonomiky v negatívnom slova zmysle, ako " odtrhnutie sa psa z reťaze , " keď vidina vysokých ziskov a rýchleho zbohatnutia presahuje na ďaleko hranice slušnosti, ale to je iba morálna rovina, to čo zapácha alebo po našom smrdí trestnoprávnymi argumentami, je neoprávnené vyplácanie si ziskov, ktoré boli iba nafúknuté a kvôli benevolencii zákonodarstva štátov sveta, aj nekontrolovateľné. Je to jednoducho tvrdá realita, ktorá trvá nie iba niekoľko týždňov, ona fakticky začala v polovici "80 " rokov min.storočia a aj napriek tomu, že finančná svetová kríza je tu, a prvé obete máme už i na Slovernsku / obmedzovanie výroby vo Volkswagene / , manageri a akcionári si naďalej vyplácajú obrovské odmeny, dokonca banky, ktoré dostali podporu iba pred niekoľkými dňami od štátov si robia veľké a drahé recepcie, spoločné dovolenky, ako oslava úspechu, že neskrachovali. Ak obyčajný človek sa denno denne stretáva s tvrdou realitou života a má snahu zachrániť iba ten kúsok, čo v živote našetril,kúpil a počúvne výzvy nevyberať vklady zo svojich bank, tak hyeny s motýlikmi a drahými oblekmi si z našich dani užívajú a kríza pre nich nie je nič iba biznis na ktorom sa dá zarobiť. Vyspelé ekonomiky sveta na čele s G8 budú musieť veľmi tvrdo pracovať na zákonoch, ktoré tento stav asanujú a nedopustia návrat k neodôvodneným odmenám,klamlivým ziskom a umelo nafuknutým pozitívnym ekonomickým ukazovateľom.

S istotou možno povedať: Rokom 2008 končí éra kapitalizmu v podobe, ako sme ho poznali doposiaľ.

A rokom 2008 sa úloha štátu v ekonomicko -finančnom systéme najvyspelejších štátov posilňuje do takej miery,že Čína aj Kuba iba nemo závidia.