Hovoril som ti, že si mojim objektom a tak ma tu máš opäť. Skončili sme pri listovaní v pamäti a tvojich položkách. " Myslel som, že citácia z Písma Svätého Vás odplašila navždy." Je pravdou, že ten váš Človek povedal toho veľa, ale máš zlý úsudok, určite má to nemôže nijako naplašiť,odplašiť, ako hovoríš. Nemám zábrany počúvať tie báchorky, ktorými vás už nejaký čas kŕmia Vybraní. " Je zaujímavé počúvať aký ste zrazu podráždený, keď hovorim o Ňom a to som ešte toho veľa nepovedal a zatiaľ ešte ani slovíčkom o Jeho Otcovi. A mám dojem, že máte zaujímavý pojem o čase lebo to nie nejaký čas, ale dva tisíc rokov. " No mne to pripadá, ako keby to bolo včera, nedávno, ale to sa nemôžeš čudovať. Vieš koľko všelijakých Božstiev som postretol? A časovo určite niekde inde, ako to Vaše, tri, štyri milénia a predsa:Vieš kde sú? U mňa skončili. A navždy. Mám ti ich menovať? A čo myslíš, ako dopadnú tie Vaše niekoľko storočné bludy prenášane z pokolenia na pokolenie od Toho,čo ste ho Vy sami vytiahli na drevo,pokrstili kovom i tŕňom a ani Otec Mu nepomohol. Však nekričal od bolesti? Kričal a prosil Otca.Nie? Ale áno. Elio,Elio , lema sabachthani boli jeho posledné slová. Takto kričal a prosil. A kto mu pomohol? No pokiaľ viem a bol som toho účastný,tak nik. " Viem, my ľudia sme hriešny, až príliš lpíme na nepodstatnom a to dôležité nám mnohokrát utečie medzi prstami. No nedokončili ste . Ako to voláte? Báchorky? Iba vaša vec, aký názov dávate tomu proti čomu už takú dlhú dobu brojíte a nezúspešne. A nedokončili ste a nepovedali to najdôležitejšie, čo nasledovalo potom, čo sa stalo pevným,neochvejným základom našej viery. A keď hovoríte, že ste tam boli, no muselo to byť pre Vás až príliš dôležité, keď sa tam unúvala Vaša Velebnosť. A keď tvrdite: Všetko viem, do všetkého vidím, tak ste museli vedieť zámer Najvyššieho a je naisto pravdou, o ktorej nepochybujem, že Pán je synom Otca a Vy ste boli účastný na jeho skone a tým, že ste aj vyslovili Jeho posledné slová ste aj potvrdili, že Písmo je pravdivé o ktorom taktiež nepochybujem. " Hehehe.... , nezabúdaj kto som: Ja viem všetko . A moja pamäť? Ešte ste nevyrobili taký predmet,ktorý by sa jej vyrovnal. A ešte jedno a to si zapamätaj na v eky, vidím do každého z Vás. A čo malo po tom Kríži nasledovať? Len nehovor o nejakom zázraku. Vieš koľko takých vo vašom jazyku zázrakov ma počas mojej púte týmto Svetom postretlo? Aj tie ti môžem vymenovať, ale to by si sa musel dožiť nezvyčajného veku a ani to by nepostačovalo. Vy ste začali držať iba toho čo vám vyhovuje a vyhovuje vám táto pominuteľná viera lebo ver, never ,ale je pominuteľná, ako všetko , ale ja som tu od vekov a na veky, i nikto s tým nič neurobí, dokonca ani ten Váš Otec. " Nemáte rád Večného, ale iba jemu môžte vďačiť, že ste,existujete. Nie? " Jeho chyba, že mi dal moc podobnú svojej. " Nepreháňate? Nikdy ste nemali moc Otca, dokonca pokiaľ viem nemáte, ani na jeho jednorodeného Syna, takže najskôr Vás môžem považovať za chválenkára, ktorý sa veľmi rád vyťahuje, prekrúca,klame, tak typické vlastnosti, ako Vaše,tak i Vašich pomocníkov. Pripraviť živnú pôdu , potom iba rozosievať semä nedôvery,pochybnosti, plné priehrštia po celom Svete i čakať, čo a koľko sa toho ujme . A ešte musím podotknúť vôbec ste neráčil dokončiť tú podstatu našej viery, ako ste povedal, že takých zázrakov ste videli nespočetné množstvo. No pre nás zázrak a zázrak je veľký rozdiel a ten o ktorom hovorím sa nestáva každé storočie,tisícročie a viem, že platí do Jeho ďalšieho príchodu so slávou svojho Otca ,a stane sa to, a Vy s tým nič nenarobíte. " Heehehehe.... ty naivne nič a všetci čo v Neho veríte. Všetko je to úplne iné a inak. Všetko viem a budeš prvý, ktorému to rozpoviem.. Tak po prvé, ten Váš Otec je prefíkaný až až a koľko razy ani ja na neho nestačím a najskôr ho možno nazvať mojím konkurentom v zlobe, pretože zatiaľ počas existencie súčasného Sveta sme Ja a On v šachovej terminológii v pate, ale nie vždy bolo tak, v minulom svete dokonca nado mnou vysoko viedol a predčil má skoro vo všetkom. " Môžem niečo k tomu povedať? Ako mám tomu veriť, či je to tak alebo onak? Áno v Knihe sa píše o kliatbach uvalených na ľudstvo určite aj Vašou zásluhou, ale iba On a Vy môžte povedať, ako a prečo to tak bolo ,lepšie povedané verím jedine Najvyššiemu a jeho Synovi . Vám určite neverím, nie , nemám dôvod. A už konečne prestaňte vytáčať sa. priznajte ,že nemáte na nášho Otca a jeho Syna ." Hmmmm... človek, urobím niečo, čo nemám vo zvyku robiť,teda ľudský jedinec to ešte nemal možnosť vidieť,počuť,zažiť a teba to teraz čaká a aj keby si nechcel, nemal záujem budeš nútený, aby som ti nielen ukázal moju a našu moc, silu, ale aj aby si zmenil svoj postoj k tomu ,k čomu sa tak neochvejne brániš. " V poriadku, asi nemám na výber, ale odpovedzte mi priamo a bez kľučiek, pretože som to od Vás ešte nepočul: Je Jeho učenie,skutky,zmŕtvychvstanie, nanebovzatie a účasť po pravici svojho Otca , ako aj stovky a stovky miliónov spriaznených ľudských duší obom, pre Vás veľkým problémom?Viete, tie Vaše prvé oslovenia môjho nič považujem iba za obyčajne velikášstvo, ale to som už naznačoval." Človek, trúfaš si až cez príliš, no buď. Odpoviem ti a budem úprimný: Nikdy a prízvukujem nikdy som nebol tak blízko svojmu celkovému a záverečnému víťazstvu. Áno, Jeho učenie bol istý čas problém, ale postupne sa to menilo a mení v môj prospech . Nuž chceš vedieť ako to bolo s tým Vaším? Vidím do teba, vždy si mal a dokonca aj teraz máš pochybnosti. No síce hovoríš, nedôverujem Vám, ale je pravdou a bol som tam, keď ožil,vstal z hrobu, zásluhou Otca, i On si ho zobral k sebe. Si spokojný, a zbavil si sa tej pochybnosti? Odpoviem za teba: Nie , lebo mi neveríš. A aj taká býva moc . Hahaha... Takže postup bude nasledovný, ja ťa prenesiem do rôznych epoch vášho Sveta, ale aj tam, kde sa človek v pozemskej podobe nikdy nemôže dostať. A ako tvoj sprievodca ti podám k všetkému aj svoj výklad. Od teba čakám iba krátke vyjadrenie, či súhlasné alebo nesúhlasné. Viem, že Človek sa bojí najmä fyzickej bolesti. Nie nebude to ani fyzická ani psychická bolesť, bude to ako sen, ale kým k tomu pristúpim musím ťa upozorniť nebude to prechádzka Rajskou záhradou a ak ťa nalomím,presvedčím a ty budeš náš ostane ti to natrvalo vryté do pamäti, ak sa to ale nestane ,z pamäte ti to vymažem. No najprv budem pokračovať v listovaní tvojich položiek, nemysli si, že si nechám ujsť tvoje rozpaky, keď si balancoval medzi Vami a Nami. Dajme tomu otvoríme nejakú staršiu položku a môže to byť pod číslom šesťdesiat šesť. Je to dobré číslo a Môj pomocník sa snažil naplniť ho až po okraj. Vidím celkom dobrý scenár, veľmi dobrá príprava, ale ty si " cukol. " Namiesto do tých dvoch väzňov na úteku si strieľal iba do vzduchu . Všetko pripravené tak , ako má byť, zábavky s priateľmi, veľa alkoholu a v službe so zbraňou a zrazu po polnoci informácia, dvaja ozbrojení väzni na úteku, berieš auto a ideš na obchádzku rajónu, si tak ožratý, že nevieš ani nastúpiť do auta. Vynikajúca robota. Ale prečo to nevyšlo? Po niekoľkých kilometroch natrafíš na tých dvoch, je mesačná noc, vypínaš motor a spúšťaš sa dole kopcom, odstavíš auto a ďalekohľadom ich sleduješ , ako sa vzdiaľujú . Čakáš kým neprídu na koniec obce, si presvedčený, že ich máš. Aj napriek tomu , že tvoj mozog je celkom dobre namáčaný v alkohole máš snahu nekonať skratovo, čo isto prekvapilo aj Môjho pomocníka. Si stále sám bez pomoci iných a bojuješ sám so sebou, či zachováš bežný postup s výzvou a streľbou do vzduchu alebo iba výzvou a streľbou priamo na nich, nakoniec zvolíš výzvu s tým,že majú stáť,dať ruky za hlavu a ty s namierenou zbraňou postupuješ k ním. A tu pomocník uvádza: Všetko čo som určil odohrávalo sa úplne inak, ale mal som aj ďalší scenár, ak by nevyšiel ten prvý. Keď si dostal k tým dvom na vzdialenosť desať metrov prikázal si im, aby si ľahli na zem dole znak , ruky za hlavu a roztiahli nohy. A tu niekde začína ten nový scenár. Jeden z väzňov vyrazil proti tebe a v ruke držal nôž, druhý tiež siahal rukou za chrbát, ty si ich mohol s kľudom postrieľať a toto očakával aj môj pomocník, ale ty si nepochopiteľne vypálil dve rany do vzduchu a tí dvaja ti zmizli v blízkom kukuričnisku. Deväťdesiati deviati zo sto by strieľali na telá, no ty si jednoducho vystrelíš ledabolo výstražné výstrely. Tento pomocník, ktorý to mal všetko na starosti v závere uvádza: Jeho Strážca má obrovskú silu, inak si to neviem vysvetliť. Čo ty nato? Tu taktiež chýbali doslovne sekundy a bol by si náš. " Teraz chápem, ako to u Vás chodí. Všetko čo ste povedali bolo tak, aj presne ste odcitovali moje vtedajšie myšlienky. " A nielen myšlienky pokiaľ viem všetko bolo naprogramované a naplňovalo sa, ale záverečná bodka a tým aj úplný prechod k nám zlyhal. Jasne v tvojej zložke vidieť , že si mal hektické obdobie a bolo to niekoľko rokov, pitky s priateľmi, milenky, finančné podvody, krádeže, dokonca vtedy si ani myšlienkou nebol so Stvoriteľom a jeho Synom a o Synovej Matke, ani nehovoriac. Nečudujem sa, že si sa dostal do zvláštnej pozornosti mojich spolupracovníkov. Ty si bol jednoducho skazený skrz na skrz. Vieš ty Človek, koľkým ľuďom si vlastne ublížil? " Nie nemám to zrátané, ale mnohým ,a veľmi ma to mrzí ,najhoršie na tom všetkom je, že viacerým to už tu na zemi nemôžem povedať. " A budeme pokračovať, položka číslo dvadsať šesť:Veľmi interesantné a opäť bez patričného konca. Vtedy si bol veľmi mladý a dalo by sa povedať nerozvážny, výbušný, už vtedy si obľuboval alkohol,holdoval adrenalínu,nič nebolo pre teba sväté. Bol si s priateľmi na blízkej priehrade .Obľúbené miesto rekreantov,trampov a zaplietli ste sa do potýčky. Padli nejaké ostré slová,facky,údery a ty si chcel pomstiť tvojho najlepšieho priateľa. Znova ,veľmi dobré pripravená akcia a ty si mal aktéra bitky zabiť nožom a bez jediného škrabanca na tvojom tele. Ale bohužiaľ zvrtlo sa to úplne inak a ako vidím pomocník nemal záložný plán, ale ďalej vidím, že toho provokatéra, ktorého si mal pichnúť ešte tú noc zabil úplne niekto iný. Áno už to jasne vidím, boli to dva na sebe nezávislé programy a asi ten druhý bol oveľa lepšie prepracovaný a dotyčný nemal takého silného Ochrancu, ako ty. Nakoniec ten príbeh skončil tak: Dobodaní boli dvaja, ty a priateľ, nôž schovaný v tvojom rukáve si vôbec nepoužil.No Môj pomocník to nechcel nechať iba tak. Zháňala ťa polícia, bol si podozrivý, ale ako pozerám, tak ty si o tom vôbec nevedel, a to je aj konečná celej akcie a zložky taktiež, ale Môj pomocník, ako vidím žiadal o výnimku a chcel tvoje nič opätovne získať na našu stranu i bolo mu vyhovené. No to je už v nasledujúcej položke, kde si pripravil i za našej nepriamej účasti lúpež. Spomínaš si nato? " Spomínam. Bolo to v druhom ročníku gymnázia. " Presne tak. Aj vtedy bol s tebou ,ako som spomínal opätovne ten istý Pomocník, ktorý niekoľko týždňov pred lúpežou do teba zasial semeno chcieť to získať za každú cenu, a pracoval na tebe veľmi dôsledne, pretože najprv si žil s myšlienkou iba kradnúť, ale postupne v tebe zrelo Naše semä a ty si postupne zdokonaľoval plán, a On to dostal tak ďaleko, že sa to dostalo na úroveň lúpeže a bol si ochotný použiť i zbraň. Pamätáš na ten starý revolver, čo si tiež ukradol a do ktorého si tak dlho zháňal strelivo? Nuž , to že si ho našiel bolo tiež Našou zásluhou. A spomínaš si ešte, kde a ako to bolo? " Áno, ako keby to bolo včera. Búrali sme starú šopu, kde starý otec našiel prameň vody a chceli tam s mojím otcom vykopať studňu a natrafil som na dvojitú stenu, kde bolo niekoľko bedničiek s muníciou,tucet ručných granátov a mauserovka. Všetko bolo zakonzervované vazelinou,hrubým mastným papierom, iba očistiť a použiť. " A čo si s tým urobil? " Všetko som postupne poodnášal a schoval do svojej skrýše. " Schoval a skúšal náboje, či sa šiknú do revolvera. A šikli sa, čím bola tvoja zbraň plne funkčná a nielen tá, pribudla ti aj puška, do ktorej si mal kopec nábojov a za ktorou si tak dlho banoval, keď ti ju ukradli. No ta krádež tvojej mauserovky bola súčasťou iného a veľmi dôležitého plánu ďalšieho Môjho pomocníka, a splnila svoj účel. S tou tvojou puškou a muníciou sa po čase vraždilo. Pamätáš sa na toho lesníka, ktorého tak dlho hľadali a ani ho nikdy nenašli? Tak jeho kosti sú zložené v jednej z nespočetných štôlni vo vašich horách a aj ty máš na tom malinku zásluhu, i keď nepriamu.

No nakoniec tak dobre pripravená akcia skončila pre mňa nepochopiac, fiaskom. Z večera do rána si zmenil názor a nič sa nekonalo. Večná škoda pre teba lebo si veľmi túžil mať tie veci a určite by si ich dostal. Ono nakoniec aj tak väčšina tých predmetov, ktoré vtedy nemali nijakú cenu, no dnes vo vašom pozemskom vyjadrení by boli ohodnotené na státisíce, sa rozkradli a až oveľa neskoršie boli katalogizované. Takže tvoj Ochránca aj vtedy stál stopercentne za tebou.

Ak chceš poviem ti kedy si bol u nás zaregistrovaný a kedy bola založená tvoja prvá položka. " Mám na výber? Asi to tak musí byť a ja Vás musím iba znášať. " No, ako hovoríš, nemáš na výber. Človek typni si akým dátumom vášho pozemského života máš založenú prvú položku? " Neviem posúdiť akým činom som si zaslúžil Vašu pozornosť a aké podmienky musí človek splniť, aby sa dostal do Vašej registratúry." No predsa skús. " Keď sme hneď po spovedi obrali farárovi hrušku? Mal som vtedy desať. " Nie, o rok neskoršie. Ty a tvoji kamaráti, hlavne ten jeden, ktorý ti je kamarátom doposiaľ ste vylomili zámky na sklade s výbušninami a aby to bolo efektnejšie podpáli ste v sklade strážnu miestnosť aj so strážnikom. Ako sledujem túto tvoju prvú položku, tiež dobrá príprava, ale bez efektu. Nejako sa to začalo Môjmu pomocníkovi vymykať, pretože mali ste tými výbušninami odpáliť nielen sklad s benzínom, naftou , ale aj

miestnosť kancelárie a strážnice. " Pamätám si to presne. Kamarát to chcel všetko vyhodiť do luftu, ale ja som ho presvedčil, že je to hlúposť, pretože dynamit sa nám bude hodiť pri love rýb v horských potokoch a dohodli sme sa , že iba zapálime strážnicu a budem z kopca oproti sledovať, ako strážnik bude behať okolo a hasiť. " A vidím, rehnili ste sa , až vám od tej " ľudskej dobroty " tiekli slzy. Nakoniec nepochopiteľne po tejto vašej akcii sa nič nedialo. Srelmajster aj so šéfom dynamit odpísali odpalmi navyše, strážnicu opravili, nechceli mať problémy s ŠTB. Ale vy ste si nedali pokoja a chudákovi strážnikovi ste o niekoľko dní hodili do miestnosti osie hniezdo a opäť ste sa bavili, ale tu vám už nebolo jedno, pretože on začal po okolitých stromoch strieľať zo služobnej pištole a vy ste skoro pustili do nohavíc. No nebolo všetkým dňom koniec v tejto zložke. Strážnik sa tým pádom stáva vašim nepriateľom číslo jeden a sľubujete pomstu. Plán odvety je čoskoro hotový. Jeden odláka strážnika ,druhý vykradne kancelárie a strážnu miestnosť. Aj, stalo sa. Najhoršie pre teba bol fakt, že tam nebolo čo zobrať, no nakoniec ukradol si telefón, hasiaci prístroj a rozhádzal nábytok. A opäť z kopca ste pozorovali, čo sa bude diať. Váš objekt zúril až mu pena odletovala z úst, kričal, nadával a hrozil sa na okolité kopce a les ,nevediac kde ste. A vy ? Boli ste vysmiati a spokojní sami so sebou. Ale iba o niekoľko dní , ako ďalej vidím, urobil si niečo nezvyčajné , čo Mne nijako nemôže voňať. Skočil si do rozvodnenej rieky a zachránil život spolužiakovi . Skoro si sa utopil. Čo ťa napadlo aj pomáhať a byť dobrým? Veď to nebol ani tvoj kamarát, dokonca nevynikal v ničom, ako dajme ty, keď si už vtedy bol jeden z najlepších športovcov,aké škola mala, mal si perfektnú pamäť, jedným pohľadom na popísanú stranu a mohol si to odrecitovať a jedno či to bola próza,poézia, čísla. " Vedel som, že bez mojej pomoci je stratený i skočil a nerozmýšľal, či to bude ťažké alebo tam ostanem .Mal som pred sebou iba jeho ponárajúce sa telo a úpenlivú myšlienku chytiť ho za šticu a vytiahnuť na breh. No a podarilo sa. " Tak vieš ty človek, týmto si si u nás pokazil renomé a vidím tu aj evidentné sklamanie Môjho Pomocníka, ale predsa zariadil aspoň to, že sa z teba nestal hrdina, pretože ten tvoj podarený spolužiak, ktorého si tak vehementne ťahal z rieky, ťa poprosil, aby si to nikomu nehovoril lebo vraj by dostal od otca bitku. A ty si slovo dodržal. Zaujímavé ty a vtedy už tak prehnitý zlobou , ale sľub si neporušil.

Celkom má pobavila aj táto zložka, kde si naplánoval nočnú akciu vykradnutia opusteného domu, kde si očakával, že sa tam nájdu zbrane,náboje a rôzne cennosti ešte od vojny, pretože to bol pôvodne židovský majetok. Vieš, teraz ti to už môžem povedať, nebol si ďaleko od pravdy. Mal si dobré tušenie, veď niečo z toho si aj našiel a vzal si to, ale to hlavné, po čo si tam išiel si nedostal, ale teraz ti to už môžem povedať: Bolo to tam. A vieš kde? Dobre si išiel na vec a tie oplechované dvere ti nedali pokoja, nemal si dostatok sily ich vylomiť, ale nejakým zázrakom si našiel za hradou schovaný kľúč a keby si tú stenu s tými dverami preklopal hánkami zistil by si dutý zvuk, no a tam boli schované veci zo zlata, strieborný riad a svietniky, ktoré našiel nový majiteľ o viac ako dvadsať rokov. No aj tak si odniesol spomínaný revolver a vzácne knihy, z ktorých si nič nemal pretože boli písané francúzsky, ktoré sa ti aj tak niekde zapotrošili, keď si ich hľadal po pätnástich rokoch bol si presvedčený, že budú tam, na svojom mieste. Neboli, čo ťa veľmi prekvapilo, nebolo tam už nič iba pavučiny. Dodnes nevieš, kto si odniesol celý tvoj poklad zozbieraný rokmi. Tušil si kto, ale istotu si nemal. Nuž vedz , ten váš rodinný úchyl , tvoj bratanec, ktorého inak nenazveš ako: Bez názoru. " Tak to by si zaslúžil poriadnu.... ale on bol celý život iba taký niktoš, ak zaťal tak vždy do živého, ešte aj na vojne ukradol priateľovi ďalekohľad a vedel, že ho bude musieť zaplatiť, aj mu na to prišli, a dostal poriadnu bitku, truľo. To sa nerobí, okradnúť kamarátov alebo blízku rodinu. " No , tuším má aj rozosmeješ, hihihihihihi... ty nič a ideš inému nič vykrikovať, však to je, ako po vašom : Zlodej kričí: Chytte zlodeja ! " Pozrite aj pri lotrovinách musia byť určité zásady a nikdy by som neokradol rodinu a priateľov. " Viem, toho si sa držal a nikdy si to neporušil, ako aj tebou dané slovo bolo skoro zákonom, ale inak a v inom si nestal za nič a to aj sám priznávaš. " Hmm.., to je fakt. " No budem pokračovať, ak dovolíš. Postojíme chvíľu aj pri tejto položke, po ktorej ti ostala na tvári celkom slušná jazva, ktorou si neskoršie tak priťahoval ženy. Opätovne slušná príprava z našej strany aj s koncovkou. Zámer bol jediný vyprovokovať ťa a dostať do súkolia udalosti zakončených zabitím alebo minimálne zmrzačením protivníkov. I stalo sa, ak vieš načo narážam. " Myslíte asi tým napadnutím jedného z mojich bratancov, keď ja som ho chránil a on sa iba pozeral ako drúk a potom aj zdupkal. " Presne. Tvojho staršieho bratanca napadol susedný klan a aj napriek, že boli štyria, ty si ich jeden po druhom zložil. Vedel si, že príde odveta , ale vo vašom vtedajšom klane si ani slovíčkom nenaznačil, že si riešil nejaký problém. Až ťa zradila tvoja kamarátka a vylákala na miesto, kde ťa ovalili po hlave a urobili si z teba loptu, ledva si sa doplazil domov a hrozitánsky vyľakal mamu. Vyzeral si ako obloha pred búrkou, sem tam sivé, väčšinou čierne, a tvoje vypúlené modré oči a mnoho červenej. Váš rodinný priateľ a lekár ťa prišiel pozošívať, ako keď ste chlapci zošívali vašu prvú koženú loptu a ty si ani nemukol. Dva dni si ležal ako lazar, nepostavil si sa nohy, dokonca ani na potrebu si neprešiel s pomocou. Priatelia ťa chodili obzerať jeden po druhom, ako atrakciu na púti a všetci sľúbili pomstu, čo ste aj nakoniec uskutočnili. Tú tvoju kamarátku ste ostrihali na ježka a organizátor skončil v nemocnici ,ledva to prežil , ty si ho mal doraziť, ale znova nepochopiteľne si zaváhal, a pritom pomsta je taká sladká. Potom nastali u teba zmeny, ktoré boli pre Nás neprijateľné. Bodaj by bolo ,veď si začal koketovať s Mojím najväčším protivníkom a tvoje skalopevné rozhodnutie študovať seminár a venovať sa iba svätským záležitostiam s tým, že emigruješ a vstúpiš do niektorého z mníšskych radov niekde Európe bolo pre Mojich Spolupracovníkov veľkým zdesením. A jasne vidím, robilo sa všetko preto, aby sa to nestalo. A nestalo. Vieš kto to zariadil? Veľmi dobrý priateľ vašej rodiny, riaditeľ gymnázia. Nikdy sa k tomu nepriznal. " Tak to by som na neho nepovedal. " Hmmmm... veľa nevieš človek. Ty si sa veľmi skoro podal, keby si hľadal cestičky mohol si študovať tajne, tak ako mnoho iných, ale Nás tešila tvoja váhavosť a boli sme radi, že si ostal tam, kde my sme chceli. " Neoponujem, nebol som a nie som dobrým človekom, ale som presvedčený, k Vám nepatrím a nechcem patriť." Hihihihihi... , bavíš ma, veď sám sebe oponuješ. Ty si už niekedy počul, aby ten váš Otec nebeský aj so svojím Synom

prijali medzi seba takých? " Hovoríte akú máte pamäť, a vraj ste boli i pri skone nášho Pána a práve tam predsa zaznelo a Písmo o tom hovorí, keď jeden z dvoch ukrižovaných lotrov priznal pred Pánom svoje zločiny , kajal sa a prosil o spomienku, keď bude v svojom Kráľovstve , a Pán mu predsa dal jasnú odpoveď: Veru hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji. On zlý človek, lotor odsúdený na smrť, sa kajá za svoje zločiny, a Pán mu odpúšťa a sľubuje milosť a spásu. A nehovorte, že to tak nebolo. A neviem prečo i ja, by som nemal byť spasený." Si veľmi trúfalý človek. Ja naisto ešte prídem.