Pretože ma zaujímala funkcia rozličných prístrojov a súčiastok, stále som sa snažil prísť ku ich podstate. Začínal som ako každý kluk, jednoduchou krystalkou. Zaujalo ma to, a tak som pokračoval. Bola doba elektronek, takže s nimi. Jednolampovka, a hrálo to tiež. Dvojlampovka tiež. Takže som si trúfol na superhet, a tiež to hrálo. Ibaže boli potrebné prístroje na meranie a na nastavovanie a tých bolo k dispozícii pomenej, a nie každý bol ochotný ich zapožičiať alebo sprístupniť. Takže som začal aj s ich vlastnou výrobou.

Vstúpil som do radioklubu a tam sa zaoberali výrobou KV a VKV vysielačov a prijímačov. Kľúčom bolo nastavovanie rezonančných obvodov a kryštálových filtrov pre zuženie šírky pásma a tým pádom ku zvýšeniu dosahu, pretože vysielaný výkon bol štátom obmedzovaný. Cieľom radioamatérskeho hnutia bola samozrejme vzájomná komunikácia. Najskôr obyčajnou morzeovkou telegrafným kľúčom, a pozdejšie prišla fonia. Boli samozrejme aj celosvetové závody o počty vzájomných spojení a súťaže o exotické zeme. Usporiadavali sa k tomu expedičné cesty. Vzájomné spojenia sa potvrdzovali tzv. QSL lístkami, jeden prikladám.

Tieto radioamatérské snahy mimo jiné pomáhali pri skúmaniu vplyvu rozličných meteorologických podmienok na šírenie elektromagnetických vln. A amatéri pomáhali aj pri mimoriadnych situáciách. Učaroval mi ich koníčok a zapojil som sa aj do technickej, aj do vysielacej časti. Začal som preto s výrobou potrebného prístroja - Absorbčného vlnomera/GDO, s pomocou ktorého som následne postavil výkonný SSB transceiver s dvojitým kryštálovým filtrom, s celosvetovým dosahom.

Robili sme samozrejme aj stretnutia so závodmi, s predvádzaním vysielačov a prístrojov, pod stanmi, a aj s rozličnými debatami. Prihlásil som sa na elektropriemyslovku, a ešte sme chceli urobiť stretnutie, ibaže do toho prišiel 68 rok... viď dopis od majstra športu z Moravy, celosvetového... a priateľa, viď jeho dopis mne... :)

Na priemyslovke som pokračoval v rozličných konštrukciách. Ako ročníkovú prácu som urobil niečo nového v tej dobe - regulovatelný tranzistorový zdroj s tyristorovou poistkou. Kedže profesor o tom nič nevedel, tak mi dal jeho hodinu, aby som všetkých, vrátane neho, zoznámil s konštrukciou. Mňa, rodeného trémistu... a tam začala moja snaha o lektorinu.

Následoval osciloskop, televízny prijímač, a išiel som následne smerom ku NF technike. Takže celá hudobná aparatura.

Prišla doba módnosti elektronických hodín, ibaže boli nepresné, riadené kmitočtom zo siete, a ja ako vždy som chcel dokonalé. Takže som pozháňal literaturu /jazdil som aj do VÚST A.S.Popova do Prahy, lebo mali všetky katalógy a nechali ma obkreslovať si potrebné integrované obvody - zapojenia a parametre, a keď toho bolo viac - umožnili mi prístup ku Costaru - kopírovanie celosvetového katalógu IO/. Chcel som "vlastné" hodiny, a tak som po návrhu schémy začal tvoriť aj ich vzhľad. Zobral som tužku, papier a zapojil fantáziu, a vzniklo toto :

Púšťal som sa do rozličných konštrukcií, podľa osobnej potreby. Potreboval som aj kybernetický zámok, tak som si ho opať navrhnul a vyrobil. A kedže otázka súkromia a bezpečnosti je jednou zo základných otázok človeka aj v demokratickom režime, tak som mu venoval velkú pozornosť. Riešil som absolútnu spoľahlivost /aj zdvojené nezávislé funkcie/, minimálnu spotrebu, zálohovanie, pripojitelnosť počítača pre snímanie doby prístupu a identifikácie konkrétneho človeka. Doba prístupu bola s presnosťou na 1 minútu a archivácia prístupov bola v elektronike cez 1 rok... Dva prototypy som nasadil do ostrej prevádky pre zakončenie vývoja. Spoje vzhľadom na složitosť zariadenia som volil dvojvrstvové s prekovenými otvormi v 4 triede presnosti /robil mi je VÚKOV na základe dodaných konštrukčných výstupov z počítača/

Toto je na odskúšavanie konkrétnych obvodov a funkcie. Hotový funkčný je zabudovaný v stene.