Dopíjam rannú kávu a zapaľujem si ďalšiu cigaretku a opäť len tak.... Už si nejako nevieme bez neho predstaviť deň, i keď koľkokrát reklamy nás dokažu poriadne naštvať, ale veď to je ich biznis a dobrým programom,hudbou,slovom musia prilákať poslucháčou, musia mať sledovanosť a tým aj prosperitu. Obyčajne počas reklamných šotov prepínam na inú stanicu. Výber je veľký. Nie vždy bolo tak a ani nemusim ísť do ďalekej minulosti. V rokoch bezbrehej komunistickej totality a násilnej odlučenosti od sveta demokracie a slobody bol práve rádioprijímač jediným pojítkom za ostnatými drôtmi vtedajšíeho najväčšieho gulagu na planete Zem- socialistického tábora, i keď rušičky pracovali na plný výkon bez prestávky 24 hodín 365 dni v roku vedeli sme si naladiť pravidelne počúvané stanice, či už to bol Hlas Ameriky, Slobodná Európa, Rádio Sloboda, Rádio Welle,BBC Londýn,Rádio Vatikán a tak nestratiť kontakt so svetom a aj snívať, samozrejme o slobode , o blízkych, ktorí mnohokrát dlhé roky trpezlivo čakali na víza do svojej rodnej vlasti.

Rádioprijíač sa tak na dlhé roky odlúčenosti stal okousi osvetou, keď večer čo večer sme s napätím očakávali nielen správy, ale aj príhovory známych osobnosti,besedy.

Takže len tak .... niekoľko slov o rádioprijímači a nakoniec , aby som nezabudol,ten prvý s ktorým som sa zoznámil este ako dieta, co je už 50 rokov , je stále funkčný a na tom istom mieste, stále pripojený na tú istú špiralovite stočenú anténu . Vždy keď si odskočím domov nezabudnem ho zapnúť a len tak.... chvíľku počúvať.