Fóbie

ja mam fobiu z lekarov,nemocnicne strediska,operacne saly,zubar.ked cakam v cakarni zacnem sa potit tak sa bojim -_- .Neviete odborny nazov tejto fobie?

Medikusfóbia :)

funebrák:

z lekárov ako takých, nemocníc a pod. fóbiu nemám, a to mám za sebou zopár náramne nefajn zákrokov, ktoré si ozaj netúžim zopakovať, ale zubára sa tiež podobne ako ty bojím, kedysi som tú hrôzu nevedela prekonať a k zubárovi som šla až keď už ma to bolelo, čo bola chyba, mohla som mať dnes lepší chrup...mávala som strašidelné sny, priam nočné mory, už tak týždeň dopredu, a hnačku po celý čas, čo som sa duševne pripravovala na návštevu zubára...aj teraz sa bojím, ale už to dokážem prekonať. V čakárni sa cítim ako teľa na bitúnku, odovzdaná krutému osudu...

Možno som prehliadla,ale okrem pavúkov, hadov a iných podobných vecí sa bojím  "duchov" a mŕtvych. Má s tým niekto problém? Nebojím sa stále,len niekedy,keď mám prejsť popri cintoríne,alebo som sama a udeje sa niečo na pohľad nezvyčajné. Okultizmus je niečo,s čím nechcem mať nič spoločné, mám strach z takých vecí.

problem? hej, obcas mavam strach zo seba :)

Možno som prehliadla,ale okrem pavúkov, hadov a iných podobných vecí sa bojím  "duchov" a mŕtvych. Má s tým niekto problém? Nebojím sa stále,len niekedy,keď mám prejsť popri cintoríne,alebo som sama a udeje sa niečo na pohľad nezvyčajné. Okultizmus je niečo,s čím nechcem mať nič spoločné, mám strach z takých vecí.

tu by si skor nasla ludi (ano, mnozne cislo), ktori maju k duchom a mrtvym pomerne blizky vztah ;)

a je to vzajomne.. .)

aj by som ju previedol po forumackych katakombach, ale bojim sa pavukov :)

ja mam fobiu z lekarov,nemocnicne strediska,operacne saly,zubar.ked cakam v cakarni zacnem sa potit tak sa bojim -_- .Neviete odborny nazov tejto fobie?

Nosocomephobia

...a iných podobných vecí sa bojím  "duchov" a mŕtvych. Má s tým niekto problém? Nebojím sa stále,len niekedy,keď mám prejsť popri cintoríne,...

také problémy sme tu mali viacerí, ale to bolo už dávno, ešte keď sme boli živí...

Možno som prehliadla,ale okrem pavúkov, hadov a iných podobných vecí sa bojím  "duchov" a mŕtvych. Má s tým niekto problém?

Nemôžem povedať, že by som mala fóbiu, alebo že by som sa bála duchov, či mŕtvych.

Na duchov akosi "nechcem veriť", na cintorín idem iba vtedy keď musím a "neviem prísť na chuť" tým, ktorí tam chodia skoro denne a tvrdia, že sa tam potrebujú vyrozprávať s "tými svojimi" ... tomuto ja nejako nerozumiem.

... ale ja sa skôr bojím ľudí živých. :ermm:  Po zotmení ... nie priamo v meste, tam problém nie je, ale v týchto okrajových štvrtiach chodím podľa možnosti skoro stredom cesty, alebo sa dám priviezť taxíkom až skoro pred vstupné dvere. Ani neviem, či väčšiu hrôzu vo mne vyvoláva jednotlivec, s ktorým by som sa mala stretnúť, alebo či by to bola skupinka ľudí.

Ale ono to ale asi ani celkom fóbia nie je, je to iba úplne obyčajný strach z niektorých ľudí, či skôr z ich prejavov ... :hmmm:

nikdy som nevedela, že toto je vážne existujúca vec, existujúca fóbia ...

len sa celý život stránim vecí a obrazov a obrázkov a fotiek,  zatrnie mi pri pohľade na ne, tŕpne mi šija a nemôžem sa na nepozerať,  také, ktoré obsahujú drobné dierky, hubovité záležitosti, a kde ešte niečo v tých drobných dierkach nebodaj je,

niektoré podobné časti maku a rastlín, napodobeniny podobných vecí od kdejakých umelcov na kdečom, a najviac ma vedela potrápiť tá slávna žaba, ktorá nosí svoje potomstvo v dierkach na chrbte - nájdite si ju, ja ju teraz schválne hľadať nebudem ... : (

pritom je to regulérna fóbia, ktorou trpí cca  15 % žien a cca 11 % mužov ... volá sa tripofóbia

/takže toto je moja druhá dosť vážna fóbia, okrem drobností/

skúste si overiť, či ňou netrpíte ... ak máte odvahu, klik sem ... a dajte si aj obrázky: https://www.google.sk/search?q=tripof%C3%B3bia&ie=utf-8&oe=utf-8&client=firefox-b&gfe_rd=cr&ei=fDdLV5bPDbKt8wf-7Lsg

pritom je to pravdepodobne fóbia, ktorá súvisí s evolúciou - drobné diery sú drobné pasce, a okrem toho napodobňujú vzor, ktoré nosia na povrchu tela mnohé jedovaté a nebezpečné živočíchy ... čiže vraj tieto vzory v nás vyvolávajú atavistické pocity, keď sme sa dostali zoči-voči niečomu nebezpečnému.

môže to byť rastlina, pripomínajúca nebezpečie, nebezpečný polyp či práve tá žaba, a ešte spústa kdečoho.

tak tento príspevok sa mi písal celkom ťažko, musela som pri ňom opatrne nahliadnuť na pár najmenej znepokojujúcich obrázkov ... ďalej som sa neodvážila.

dokonca je na YT video k tripofóbii, ale na to som vážne nemala odvahu.

z wikipedie:

Pojem tripofóbia zaviedli a utvorili r. 2005 z gréckeho výrazu trypo /deravenie, vŕtaná diera/ a phobia. Mnohé tisíce ľudí priznávajú, že majú hrôzu z predmetov, na ktorých sú viditeľné drobné diery /napr. včelie plásty, mraveniská, mnohé semená nesúce rastliny, diery po kvapkách vody ... /
Ako prví skúmali túto fóbiu Arnold Watkins a Geoff Cole - na základe výskumov tvrdia, že je to reakcia vyvolaná priamo organizmom človeka na základe biologického odporu, nie na základe naučeného, kultúrneho strachu.

 

preložené: https://hu.wikipedia.org/wiki/Tripof%C3%B3bia

trpíte tripofóbiou ešte niekto?

a čo huby, aj tých sa bojíš? Tie tiež majú - hríbovité - dierky zospodku klobúčika.

Nie, mne dierky vôbec neprekážajú a je mi fuk, čo z nich vylezie, ak len to nie je červík (k tomu mám odpor, ak je v niečom k jedlu).

Má fóbia z červov v potravinách nejaký názov? Ani múčneho červa by& som v živote nechytila do rúk, predstava, že rybári to strčia aj do úst, je mi desne protivná, ten by odo mňa ani pusu nedostal. brr!

prekážajú mi a protivia sa mi  tak, ako väčšine tripofobikov, viacmenej kruhovité či takmer kruhovité amorfné "diery" - v úvodzovkách preto, lebo tam patria aj kreslené, modelované, grafické, husto klkovité a dierovité viacmenej kruhovité relatívne hustejšie "dierované" útvary.

Má fóbia z červov v potravinách nejaký názov?

v poslednej tuším nedeľnej prílohe Pravdy - vychádza im hromada užitočných príloh, aj táto bola, písali zoširoka o strachu a fóbiách.

ovšem naštval ma psychológ Anton Heretik - kdekade ho citujú, píše knihy, je dosť známy, ale tentokrát ma skutočne naštval.

neviem ovšem nájsť na nete tú prílohu, tak to skúsim zreprodukovať.

pokecal o fóbiách, hodne, novinár sa ho pýtal, Heretik odpovedal, o hĺbke a pôvode fóbií tam toho veľa nepovedal, len obkecával, statočne.

fóbie ale rozdelil na tzv. salónne fóbie, s dešpektom, a skutočne vážne fóbie - tie skutočne vážne, ktoré vraj treba liečiť, to boli kdejaké odrody sociálnych fóbií, teda vystupovanie pred ľuďmi, koktanie pred obecenstvom, agorafóbie, fóbie z davu a podobne.

s miernym posmeškom spomenul existenciu tzv. "salónnych" fóbií tými to slovami:  z pavúkov, hadov, no uznajte, na Slovensku!

blbec... fóbie si predsa človek nevyberá ako krumple na trhu

nielen trochu ma to hodilo o zem... to, že na Slovensku je jeden alebo dvaja jedovatejší pavúci, a že je tu v prírode jeden jedovatý had, znamená, že tieto fóbie sú na Slovensku iracionálne a na smiech?

nejde predsa o to, či je to jedovaté či nie, do nebies vynášaný pán psychológ by to mohol vedieť...

okrem toho je dnes globálny svet, pavúkov, hadov a kdečo ľudia chovajú v bytoch, pred pár rokmi sa stalo tuším  v Petržalke, že z terária utiekol komusi had a dostal sa stupačkou do iného bytu... je tak strašne smiešne, že pri každej ceste na vecko popozerám, či tam nie je niečo nepatričné?

to isté sa týka aj potkanov... nie raz sa stalo, aj na SLovensku, že zo záchoda v paneláku na poschodí vykukol potkan...

a pred pár dňami našli vonku za mestom dvojmetrovú anakondu... fakt... to sú vážne salónne fóbie, na smiech. podľa Heretika.

prečo má teda niekto iracionálnu fóbiu z blata? keď to blato je preds len prach a voda?

moja kamarátka má fóbiu zo zajacov - z normálnych bežných milých kožušinových zajkov s dlhými ušami, bežne chovaných doma či v kotci... uteká pred nimi rovnako ako ja pred hadmi, keby sa mala dotknúť kožušiny takého zajaca, uteká na koniec dediny...

mne stačilo, keď na mňa kukne had z obrázku, jej to stačí pri zajacoch... zrejme arachnofobikom to stačí pri pavúkoch...

kto nemá  fóbiu, ten des nepochopí, mám pocit, že ho nechápe ani slávny psychológ.

pán Heretik ma naštval, vážne.

Kamaratovi raz usiel z teraria had, neskodna uzovka stromova, volala sa Elza. Co si pamatam, niektori ludia vtedy mali v plane vystahovat sa z bytovky :) Nasli ju o par mesiacov, zivu, stocnenu v spajzi na haku, kde sa vesaju klobasy. Elza hibernovala :)

:zubiska:  fobie maju aj prakticke vyuzitie...moja mama a svokra su podobne posahane typy ako game, ktore nedokazu ocenit meditacnu krasu hadov a dostavaju hysaky este len hadiky nase mile spomenieme..no ale je klud.. babky odkedy mame hady v urcitych priestoroch bytu ani neboli..potomok sa zabava tym, ze slubuje ze prevesi hady cez klucku a bude mat od babiciek klud este vacši :zubiska:  :cervik:

to je práve ten krutý vtip na fóbiách... je jedno, že Elza bola neškodná užovka, je to had, a basta... -_- 

ja som už utekala dole z kopca aj pred slepúchom /pravdepodobne to bol slepúch, ale nie je to isté/, to som bola ešte pubertiak, ani o tom nechcem písať, tuším som to tu už kdesi spomínala, bol to desivý zážitok, brrr. a ešte spústa kdejakých zážitkov, strach a hrôza.

toto by sa mohlo pokúsiť vysvetliť kamoške a jej fóbii zo zajacov... každý /okrem mňa/  ju furt presviedča, že veď je to milé a zlaté a hebké a krásne... ha! 

vysvetlite to jej fóbii!  :)

no ano, je to smiesne - ak mas fobiu z hadov, mozes sa im vyhybat

ak mas fobiu z ludi, ci z vystupovania pred nimi, tak nemozes

nie je to také jednoduché.

hady na človeka dnes vykuknú na tých najnečakanejších miestach, vrátane správ v tv, časopisov, obrázkov kdekade, na výstave o Indonézii zrazu v nečakanom teráriu... fóbia nie je o tom, že sa "im možno vyhýbať"... fóbie sú zvyčajne komplexné... aj obrázok dokáže vyvolať to, čo skutočne fóbia vyvoláva...

a nie vždy sa dá vyhýbať: chudáci arachnofobici narážajú na pavúkov kdekoľvek, tomu sa nedá dosť dobre vyhnúť, napríklad.

okrem toho sa nedá vyhnúť veciam, ktoré takmer denne vyvolávajú hodne nepríjemné pocity tripofobikom... na tie veci človek narazí všade.

a na smolu je to jedna z najrozšírenejších fóbií, aj keď je viacmenej uznaná pomerne nedávno, má atavistické korene, a skutočne sa nedá alebo len veľmi obtiažne obísť.

a okrem toho napríklad mám miernejšiu klaustrofóbiu - a v podstate sa rozvinula, keď som bola nútená v jednej práci pred pár rokmi byť minimálne polhodinu a intenzívne pracovať a ponáhľať sa v minimiestnosti bez vetrania, kde sme sa vošli dve, a zostali sme na pľaci cca 50x50 cm, a museli sme sa ponáhľať a podávať výkon a stopercentný... a nešlo to obísť... týždenne dva- trikrát, niekoľko rokov.

neprajem nikomu. vychádzala som odtiaľ fialová, mokrá ako myš, na pokraji kolapsu a trvalo hodne dlho pri ďalšej okamžitej práci s klientami, ktorí na mňa pozerali a pýtali sa, či sa o mňa nepokúša infarkt, ale pri intenzívnom vetraní, kým mi to prešlo... a o dva dni znovu... a znovu a znovu

tomu sa nedalo vyhnúť, odvtedy keď niekam vojdem, pozerám, kde je vetranie a kade vyjdem.

nie je to až také zlé, ale cítim to.

je to celé trochu zložitejšie, preto ma pán psychológ najedoval :)