Fóbie

bojim sa vysok..mne je mi zle uz na rebriku a neznasam hmyz typu lucny konik , chrust a pod. zachodovych pavucikov mam rada

a hady su krasne..elegantne a dotykovo prijemne :lol:

moja fóbia z výšok len prekypuje... v dnešnom sklenenom svete, so sklenenými schodmi a výťahmi...

radosť zo života, fakt :lol:

okrem toho bývam na šiestom poschodí... zatiaľ som sa neodvážila pozrieť priamo dole... :)

ano sklenene schody su hnus..raz so po nich vyliezla..dole som isla tesne pri kraji a pooooomalicky a bola som rada, ze som prezila..nikdy viac do toho obchodu uz nepojdem

Tak pre tento prípad mám odložené tieto dva obrázky:

presne!!!

ale najstrašnejšie sú schody, ktoré sa podomnou hýbu... alebo keď nemám pevnú pôdu pod nohami, napríklad aj mosty nad riekou či jazerom, keď vŕgajú... potom cez ne takmer letím... pekne po špičkách a čo najrýchlejšie preč...

Axel: až mi zle prišlo... jéžiši!

bola som raz pozrieť jednu novostavbu kdesi v BA, bolo to prudko do kopca, takže schody schody schody viedli takmer do každej ďalšej miestnosti, presklené, so skleneným zábradlím ... vyzeralo to senzačne, nebol ešte zariadený, teplé drevené podlahy a všetko presvetlené, nič neprekážalo vo výhľade, neviem si to celkom dobre predstaviť v strede každého poschodia s pevným schodiskom. ale vystúpať po tom až hore ... to ešte šlo, dole to bolo hrozné. aby som sa nedorazila, musela som sa dívať pod nohy ... nemám nejakú extra fóbiu z výšok, aj keď to priveľmi príjemné nie je ... určite sa na to dá zvyknúť, ale to stúpanie do prázdna je dosť desivé. človek potrebuje cítiť pod sebou pevnú pôdu :)

a ten v prázdne visiaci balkón. ach. tí ľudia tam tiež nepôsobia priveľmi isto :lol:

tak mi napadlo, koľko platia tomu upratovačovi, čo to tam po tých ťapkách pucuje :)

Uvazujte.

Na takom balkone nie je ziadna sukna dost dlha :lol:

čo je vo výške štyridsiatich poschodí a neotvárateľných okien dokonale irelevantné :lol:

pre pavuka nie :lol:

čo tak na teba nejakého poslať ?:lol:

a myslíš, že pavúkom sa páčia ženské nohy ? he ... pavúčiče by ich zožrali :)

ja mam neuveritelnu fobiu z injekcii, resp z ihly :lol:

snazila som sa to x krat riesit, zamysliet sa v danu chvilu nad sebou, ze vsak snad sa nemozem spravat ako male dieta...ale je to silnejsie nez ja

mnoho ludi to nechape a az sa z toho smeje...ale vtedy im spomeniem napr nejakeho tvora, z ktoreho ma mnoho ludi fobiu, a pochopia aku uzkost zazivam :)

takze moje navstevy u doktorov vyzeraju nasledovne:

akonahle mi lekarka povie ze mi vezmu krv, zacnem sa usmievat a tvrdit, ze to budete mat so mnou este vesele..a ako to vravim, zacnu mi tiect slzy ale popritom sa usmievam a nechcem si pripustit, co sa ide diat

vzdy sa vypytam na lozko, oni to v podstate na mne aj vidia, zblednem, placem, trasiem sa

lahnem si a dostanem krc do ruk, nie a nie dat ruku k dispozicii

potrebujem vzdy dve osoby pri sebe...okrem sestricky potrebujem niekoho, do koho zaryjem nechty a stisk a bolest klbov, kosti prehlusi bolest, pocit, z toho, ako ihla "pretina" moju pokozku...je to mozno chore, ale takto to proste vzdy je...

pritom nariekam, naozaj prudom tecu slzy...a to som dospela koza..

ked to skonci, v podstate to ani tak neboli...tak este chvilu nariekam, musi sa otvorit okno, musi sa mi podat voda..chore

ale neviem s tym momentalne nic robit...kedze nechodim pravidelne na nejake odbery, tak to zatial neriesim napr so psychologom

ale vela sestier mi vzdy povie, ze ako si ja predstavujem porod

neuvazujem nad tym, ale je mi jasne, ze ak to raz pride, navstivim asi psychologa :)

;)

ja mam neuveritelnu fobiu z injekcii, resp z ihly :lol:

ale vela sestier mi vzdy povie, ze ako si ja predstavujem porod

 

neuvazujem nad tym, ale je mi jasne, ze ak to raz pride, navstivim asi psychologa :)

 

:)

 

neviem si predstaviť fóbiu z ihiel, len je trochu rozdiel medzi strachom a fóbiou

argumentovať pôrodom pri čomkoľvek je taká klasika, len tie niektoré sestry asi neveľmi rozlišujú medzi strachom a odpadávaním pri vidine pichnutia a krvi a fóbiou.

možno pomôže psychológ, alebo jednoducho dieťa príde na svet, keď to bude aktuálne, lebo dnu zostať nemôže. ale mal by o fóbii vedieť lekár.

keď si predstavím, ako ja reagujem v zlých chvíľach už len na obrázky čohokoľvek, čo čo vypadá ako had, dokonca sa mi to občas aj ťažko píše. občas je to lepšie, ale taká fóbia vie byť hnusobstvo. a sestričky by to mali vedieť.

game..neviem ci fobia, ci strach, ci oboje...kazdopadne nie je mi zle len ked sa dozviem ze mi bude pichnuta injekcia...staci ked vidim injekciu s ihlou co i len v TV, odvraciam zrak, lebo mi zovrie hrudnik

btw, nestretla som sa zatial so ziadnou neprijemnou reakciou sestriciek...skor sa zasmeju, a su o to viac mile...

Tak určite nie si jediná, takých už tie sestričky stretli... :lol:

Ja mám strach z hadov, sú mi odporné na pohľad, spôsob pohybu, no fuj. Keď som bol malý som si ich predstavoval v noci pod postelou :)

Co vy mate proti tym krasnym tvorom?! Ved su uzasne :lol: A zraloky... Och, zraloky. Krasa.

Ved su uzasne

Keď tak rozmýšľam, ešte som ho nejedol :lol:

fóbie, lásku k potvorám si píšte v domácich zvieratkách a v exotických jedlách :lol:

Hady - herpetofóbia - ako pisala g. nielen ze by som sa bal nejakeho hada. je mi strasne nechutne niekde vydiet hada aj ked je nakresleny (no to az tak nie ale ked je napriklad fotka a tak) proste aj ked viem ze sa ku mne nedokaze dostat. vidim hada aj tam kde nieje domyslam si ze co ak by to predsa len bol had a preto tam radsej nejdem a to nevravim o lese. do lesa sa kvoli hadom bojim vstupit bez niekoho kto by siel so mnou, neviem preco ale ked tam je niekto som mnou tak mozem ist aj ked neviemco by som spravil keby som tam toho hada predsa len stretol. ked som bol maly tak sme chodili kazdy rok zo skolou do skly v prirode a kazdy rok sme stretli minimalne 5 hadov :) ;) ;) .

 

pavuky - arachnofobia - nemozem ich vidiet pri stretnuti sa ich snazit zbavit a je mi jedno ci je to nehumanne abo nie proste so mnou nemozu zit a nech sa s tym zmieria. toto sa mi uz lepsi niekedy som sa k nim nedokazal priblizit ale teraz uz to neni az taky problem aj ked je jasne ze ho zabijem ;) :lol:

 

strach zo zoskoku - ako tu viacero ludi pisalo o strachu z vysok tak to zas nepocitujem prave naopak chcem sa vsade dostat aj ked je tam riziko zosuvu pody alebo padu proste tam vyleziem pripadne sa tam doplazim alebo dosplham ale to nieje problem akonahle odtial nemozem zist tak ako som tam prisiel to znamena ce krok za krokom. akonahle mam odniekadial zoskocit je to pre mna problem sice nakoniec sa prekonam a skocim ale proste mi to robi mensie problemi.

 

 

este k tym hadom. minuly tyzden si tak kracam v noci po Ocean Drive pozeram ake je to blaznive ked znicoho nic vo vyske mojich oci tak polmetra predomnou hlava takeho dvoj metroveho bieleho odporneho hada na mna vyplazuje jazyk. tak maju reakciu si zapametam dost dlho kedze to bolo na zaciatku jednej restauracie (tam ich je doslovne jedna vedla druhej) a ja som odskocil a vrazil do casnika ktory niesol nejaku vodu pre ludi. nastastie nerozbil nic a nechcel po mne prachy ;) ;) :) .

 

tak to som naozaj rada, že existuje aj niekto iny, ako ja, čo ma taku istu fobiu.

presne to iste mam aj ja...

je to hrozne..

najhoršie na tom je, že nikto mi neveri a nechape ake to može byt strašne neprijemne

stači ked sa na neho pozriem len v knihe ,v televizii alebo len v mojich

predstavach...

konečne niekto mi može rozumiet.

do lesa? u mna nehrozi...len v zime!!!

alebo jazera cez leto...stači aj huština. ja nevkročim ani za svet...

a dovolenky v priliš tropickych krajinach....NIKDY

velmi často mam aj hrozne predstavy, že mi vlezie do postele alebo pod.

no tak to by som zomrela...

tu ťa zoberie vážne celá kopa ľudí ... takže kľudne, arachnofóbia a herpetofóbia je tu najbežnejšia nočná mora.

takmer všetci ťa tu pochopia :lol:

keď si v tejto téme pprečítaš viac príspevkov, je tu desov dosť a dosť ... ja som poslepiačky vystrihovala obrázky hadov z časopisov a knižiek v jednom čase, takže to dokonale chápem :)

a zabudla som napisat aj to, že ked vidim nejake

podobne tvary napr:hadicu,špagety,mokre vlasy atd.

začnem si predstavovat hadov a ten ich pohyb je to hrozne nechutne

nedokažem sa na nich pozerat...

ale to nie je strach...to je skor odpor...ale už stači!

nerobi mi dobre ked mam o tych tvoroch pisat...

fóbia je trochu iné ako obyčajný strach ...

fóbia je des, chorobný strach, takže tí, čo tu písali o svojich vážnych fóbiách, vedia, o čom píšeš ... skutočne to chápeme : )

ako hovorí wiki:

Fóbia (gr.) je chorobný strach v situácii, ktorá bežne strach nevyvoláva.

 

Fóbia je iracionálna, neadekvátna reakcia prejavujúca sa strachom, ktorá človeka zvyčajne núti, aby sa vyhýbal bežným miestam, predmetom alebo situáciám. Je to strach pred vlastným strachom a stratou sebakontroly.

ani moje vystrihovanie obrázkov hadov nepatrí medzi normálne strachy, na výstave o tropickej krajine sa v jednom malom terárku len zalesklo čosi za vetvami, utekala som odtiaľ ako zajac, raz som videla slepúcha na meter, náhodou, a utekala som z hory, krížom cez lopúchy a papradie ani dodnes neviem ako. to je fóbia.

zaujimave fobie:

•ablutofóbia je strach z kúpania

•homilofóbia je strach z kázní

•chrometofóbia z peňazí

•eisoptrofóbia zo zrkadiel

•kakofóbia zo škaredosti

•venustrafóbia z krásnych žien

ja mám fóbiu z telefonovania

presnejšie

začínam byť nervózny, keď musím volať viac ako 3 minúty

..cerstvy zazitok, zo zubnej ambulancie...

po nejakych tych rokoch sa zrazu vyskytol kaz, celkom hlboky...zubarka zacala vrtat, pohodicka, az pokial nenastala klasicka bolest...vravim si ze skusim injekciu.. nie je to vpichnutie do zily, takze by som to mala zvladnut

kedze som to nikdy neabsolvovala, nevedela som co ma caka

pri vysloveni injekcie mi automaticky zacali tiect slzy, ale viem ze tento pocit ide mimo mna, tak som to uz ani neriesila

akonahle mi po minute zacala trpnut polka celuste, dostala som taku paniku, ze som zacala lapat po dychu, doktorka rychlo zaklonila "kreslo" aby som mala hlavu nizsie ako uroven noh, zbledla som, a zrazu som sa zacala komplet triast, ako ked je zima, avsak komplet od spiciek snad az po usi...az som sa sama zlakla ako velmi sa trasiem...nie a nie sa ukludnit, doktorka ma drzala za ruku a merala tep, na celo mi dali mokry uterak..

asi po 15 minutach triasky to prestalo

a islo sa vrtat

pri odchode som sa ospravedlnila za "show" a zubarka skonstatovala, ze sa s takym panickym strachom a naslednym sokom este nestretla...tak ma to aj vydesilo

som bola zvysok dna mimo :lol:

ak v buducnosti zazijem este par takychto stavov, asi to zacnem riesit navstevou odbornika :)

kedze som pochopila, ze akokolvek sa snazim byt v pohode, ta psychika ovladne cele telo a neda sa tomu ubranit

to poznam. to je panicka reakcia. ja som to mal aj v rozmanitych inych situaciach (od alkoholu, cez plavbu na mori, jazdu v mhd, rychle vytahy, az po obycajnu chodzu). aj pri injekcii u zubara, ale to ma skor naduvalo, pretoze sa mi zdalo, ze prehltnem zadne zuby, ktore som vobec necitil.