Sniper Zverejnené 16. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 16. Apríl, 2006 Zaujímalo by ma, či ste mali vzťah (alebo máte) kde dochádzalo k fyzickému násiliu medzi partnermi. Ako ste to riešili, resp. ako by ste sa zachovali k svojmu partnerovi po fyzickom útoku? Naštrbilo by to vzťah a ako veľmi? Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 16. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 16. Apríl, 2006 Zaujímalo by ma, či ste mali vzťah (alebo máte) kde dochádzalo k fyzickému násiliu medzi partnermi. Ako ste to riešili, resp. ako by ste sa zachovali k svojmu partnerovi po fyzickom útoku? Naštrbilo by to vzťah a ako veľmi? naštrbilo a veľmi ... ešte by som rada dopísala aj psychické násilie ... to nenecháva navonok stopy... len úplne degraduje človeka ... ja nemám so svojimi partnermi skúsenosť , nikdy s nikým k žiadnemu násiliu nedošlo a nedochádza... ale napriek tomu mám osobnú skúsenosť priamo z najbližšej rodiny ... len som si prečítala názov témy, a vyvolalo to vo mne spomienky ... ako sa zachovať k niekomu, kto v bezmocnosti začne biť či terorizovať svojho najbližšieho partnera ? kto je taký silný, že začne ubližovať tomu najslabšiemu ? táto téma je ťažká odpoveď sa zdá byť jednoznačná, ale nie je ... Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
nutrinka Zverejnené 17. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 17. Apríl, 2006 našťastie zatiaľ som sa s ničím takým nestretla, takže odpovedať môžem len čiste teoreticky.ale nič to nebude znamenať.kľudne tu môžem hovoriť o tom, ako by som si hneď po prvej facke zbalila svoje veci a odišla od partnera, ako by som mu bitku nikdy neodpustila,ale sú to len plané reči, viem, že v skutočnosti by to také jednoduché a ľahké vôbec nebolo Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Sniper Zverejnené 17. Apríl, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 17. Apríl, 2006 Ja som to tiež nezažil, babu som nezmlátil ani ona mňa :) ale za to dve by si to zaslúžili. Jj chlast a k*rvenie na to by ich bolo :lol: Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
indiana Zverejnené 19. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 19. Apríl, 2006 Mala som bohužiaľ tú možnosť zoznámiť sa s partnerovými fackami ( už je ex), ale na rozdiel od žien, ktoré sa boja, ja som ho udala. Hoci som sa bála, že sa to zopakuje, nakoniec to dopadlo fajn, musel zacvakať na polícii pokutu a rozmyslel si, čima ešte bude napádať. Toto sa udialo vlastne po našom rozchode...nechcem to rozmazávať, jednoducho som bola vtedy naivná, že sa kvôli mne zmení... Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 19. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 19. Apríl, 2006 jednoducho som bola vtedy naivná, že sa kvôli mne zmení...presne ako som to poznala ja .... keď sa vzťah rútil pre psychický nátlak, pre alkoholizmus a ešte všeličo iné do záhuby, a už bolo vlastne po ňom, v zjavnej bezmocnosti začali lietať facky ... a ženy sa boja, a hanbia sa s tým vyjsť na svetlo, a "hľadia na deti" ... pritom práve tie deti v tom vyrastajú ... a nikdy nezabudnú ... Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
indiana Zverejnené 19. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 19. Apríl, 2006 Vtedy som mala 20 rokov a naozaj som si myslela, že sa zmení, ale kombinácia alkoholika, bitkára a neverníka v jednej osobe dá zabrať...našťastie dostala som rozum, rozhodla som sa a dosť mi pomohla moja rodina, podržali ma v najhoršom...Najhoršie je, keď týraná osoba nemá možnosť sa od násilníka odpútať ( napr. aj po rozvode zdieľajú spoločnú domácnosť...nič sa tým nezmení...a často ani polícia nezasahuje pohotovo...násilníka zaistia, vypočujú a pustia a on môže opäť "usporiadať" chod rodiny po svojom, až kým sa nestane nešťastie... Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
RoSo Zverejnené 3. Máj, 2006 Zdieľať Zverejnené 3. Máj, 2006 ... pritom práve tie deti v tom vyrastajú ... a nikdy nezabudnú ... Úplne súhlasím. Teraz po rokoch je už môj vzťah s otcom iný, ale na niektoré veci naozaj nikdy nezabudnem. Nie že by som nechcel, ale jednoducho to nejde. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Polaris Zverejnené 11. Máj, 2006 Zdieľať Zverejnené 11. Máj, 2006 Som clovek, ktory by neublizil dievcine!!! Treba byt jemny k nasim polovickam...a to za kazdu cenu. ALE musim sa priznat...ze raz mi ubehla ruka a vycapal som polovicku po zadku......ale zase na druhu stranu by som si nikde inde neodvazil siahnut ruku!!! A bolo to preto, lebo sa spravala tak ako sa spravala a celkovo ma nahnevala a urazila mojho clena rodiny a nechcela nic respektovat....zaroven rozmaznana bola ;) Nastastie som to ukoncil....a dobre to dopadlo...ale priznavam sa, ze vtedy mi ubehla ruka...nastastie len po zadok. :lol: :) :) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
starsi Zverejnené 25. Máj, 2006 Zdieľať Zverejnené 25. Máj, 2006 Vždy som bol proti tákémuto jednaniu. Tí čo si to nechávaju robiť a nerozídu sa s tým dotyčným si to zaslúžia. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
indiana Zverejnené 13. Jún, 2006 Zdieľať Zverejnené 13. Jún, 2006 Trochu s tebou nesúhlasím Starší. Nie všetci, čo si to nechávajú robiť si to zaslúžia. Ono sa ľahko o tom diskutuje, keď to človek nezažije na vlastnej koži...nie každá žena ( alebo muž ) má možnosť odsťahovať sa od partnera, nie každý je dostatčne silný povedať DOSŤ!Nie všetci sú slabosi, jednoducho podľa mňa sú to nešťastní ľudia, ktorí nemajú veľa možností v živote a ak aj majú, boja sa ich použiť, aby sa to neobrátilo proti nim. Je to sakra ťažké...a naša spoločnosť, zákony...nie je tu dostatočná záruka, že násilník naozaj pôjde za mreže, že sa to viac nezopakuje, že si ženu s deťmi nenájde a nepomstí sa...Vieš, vždy keď večer počujem ako ide po ulici nejaký opitý chlap a nadáva, zdvihne sa mi žalúdok a rozbolí ma pri pomyslení, že niekde bude robiť doma bordel, namiesto toho, aby jeho deti mohli v kľude spať...v takých chcvíľach idem pozrieť moje deti a som šťastná, že im môžem dať s partnerom spokojný život bez takýchto stresov a šokov. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
starsi Zverejnené 13. Jún, 2006 Zdieľať Zverejnené 13. Jún, 2006 Keď sa na to takto dívam máš pravdu. Mám známu, tá si zažila svoje. Chcela sa niekoľkokrát rozviesť ale rodina, otec mama skrátka všetci ju od toho odhovárali. Nakoniec to už nevydržala a rozviedla sa. Od vtedy sa všetko zmenilo. Teraz sama vždy tvrdí keď na to príde náhodou reč, že aká bola hlúpa, že to neurobila skôr. Druhá suseda mala to podobné, tiež jej dlho trvalo než sa rozviedla, no potom si vzala ešte väčšieho vola, asi bola nepoučiteľná. Ja neviem, vôbec sa nemusela hnať znovu do vydaja. Ten tretí bol ako tí prvý dvaja.Ona snád bola náchylná na takéto typy. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 13. Jún, 2006 Zdieľať Zverejnené 13. Jún, 2006 celkovo ma nahnevala a urazila mojho clena rodiny a nechcela nic respektovat....zaroven rozmaznana bola sad.gif Nastastie som to ukoncil....a dobre to dopadlo...ale priznavam sa, ze vtedy mi ubehla ruka...nastastie len po zadok. a to ako ked ho urazila tak rozpravala zadkom? ten si to nezasluzil, zadok zeny je na ine veci, na "vycapanie" su usta :) edit GermaniaWerks sice aj tie su na ine veci vlastne :lol: jaj Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
indiana Zverejnené 18. Jún, 2006 Zdieľať Zverejnené 18. Jún, 2006 Starší Ono sa na to dá pozerať z rôznych pohľadov...myslím, že ak by takéto ženy mali viac možností opäť začať nanovo bez strachu, že im partner ešte niekedy ublíži, ak by mali možnosť iného náhradného ubytovania, ktoré by štát alebo nejaké organizácie poskytli ( viem, že existujú všelijaké útulky a pod. ale na počet určite zďaleka nestačia...)Ja som takisto mala za manžela kombináciu facky+alkohol+nevera, takže viem o čom hovorím. Lenže ja som mala skvelú rodinu, ktorá ma podržala a rozvod bol vyslobodením.Teraz mám skvelého manžela, ktorý je jeho presným opakom, už nikdy by som si nevzala alkoholika. Keď sa to tak vezme, trvalo mi dosť dlho kým som sa spamätala, lebo som s ním žila 3 roky a pár mesiacov.Odpúšťala som, verila, že sa zmení...ale bola som hlúpa. Otvorilo mi oči až to, keď išiel raz pre syna do škôlky, ( dosť často zabúdal aj pre neho ísť, keď som nadrábala) a videla som ho, ako ho má na pleciach, opitý ako čík a takto šiel cez hlavnú cestu...vieš, vtedy som pochopila, že to už nemôžem odkladať, Že nebudem ďalej ohrozovať život a zdravie môjho syna. Vtedy mi exsvokra povedala " ohromnú vetu": Moja milá, ja som s alkoholikom vydržala 20 rokov.Nepochopím takúto logiku žien. Je rozdiel, keď trpia a boja sa a nemajú kam ísť a hľadať ochranu a pomocnú ruku, ako prijímať bolesť, ponižovanie atď ako samozrejmosť.U takýchto žien je naozaj pravdivou tá veta, ktorú si povedal. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Wink Zverejnené 27. August, 2006 Zdieľať Zverejnené 27. August, 2006 Násilie? U mna konkretne, nie. U mojich rodicov ano. Vela noci som ako mensia preplakala vo svojej izbe a len som sepkala " prestan " a aj ked som vedela, ze to nepomoze, ukludnovalo ma to. Mama plakala, brat plakal, ja som plakala a otec sa stale len skodoradostne s krivym usmevom mlatil mamu. Ked bola doma napatie sa dalo krajat nozom a ked odisiel tak sme sa vsetci len smiali.Ale stale sme sa bali. Ked nebol doma, bol v krcme. Ked sa z nej vratil, bol agresivny. Ked bol agresivny bolo zle. Ked raz pretiekol pohar, usli sme k susedovcom a nikdy sa nevratili. Byvali sme u starkej vyse dvoch rokov a sudili sa o dom a majetok. Aj o nas, deti, ale to nebolo dlhe sudenie, kedze otec ( to oslovenie si ani nezasluzi ) o nas nemal absolutne ziadny zaujem. Dom prisudili jemu, aj ked stale nechapem preco, a my sme ho za velke prachy odkupili, cize sme sa dostali uplne na mizinu. Dlhy splacame dodnes, ale sme sa z toho celkom dostali. Vacsie straty boli v srdci ako na ucte. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
havarka Zverejnené 27. August, 2006 Zdieľať Zverejnené 27. August, 2006 Rozchod! Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Sniper Zverejnené 28. August, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 28. August, 2006 Wink to je mi ľúto. otec ( to oslovenie si ani nezasluzi )asi tak Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Wink Zverejnené 28. August, 2006 Zdieľať Zverejnené 28. August, 2006 Jaaj, a aby som nezabudla, nemam rada ked ma lutuju (aj do buducnosti), staci, ze sa dost casto lutujem sama :-) Ale za aj ta dik Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
weirdo Zverejnené 28. August, 2006 Zdieľať Zverejnené 28. August, 2006 toto som nikdy vdakabohu nezazil. keby mna niekto mlatil, asi by som to dusil v sebe a mal tuzbu mu to vratit, modrinu za modrinu. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Sniper Zverejnené 28. August, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 28. August, 2006 Wink nemusím ľutovať teba stačí keď ľutujem čo sa stalo :lol: Viem, nie je to nič príjemné. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Wink Zverejnené 28. August, 2006 Zdieľať Zverejnené 28. August, 2006 Nj. Ak by sa ma moj chalan co len raz dotkol, v tej sekunde by som ho nechala. Aj keby to bola len nejaka facka ci tak. Co som ja boxove vreco?? :-) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Sniper Zverejnené 28. August, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 28. August, 2006 Ale dúfam že plesknutie po zadočku by ti nevadilo :lol: Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
indiana Zverejnené 15. Október, 2006 Zdieľať Zverejnené 15. Október, 2006 Wink Človek si nesie so sebou veľa "aj" negatívnych zážitkov. Chápem tvoje "prestaň", a pevne verím, že až budeš mať raz svoje deti, nikdy nezažijú to, čo si prežívala ty, ako dieťa. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Tomáš Zverejnené 20. November, 2006 Zdieľať Zverejnené 20. November, 2006 Ako ste rišili násilie vo vzťahu? Žeby takto? http://www.darkstargirls.com/frameset.html Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 13. Február, 2007 Zdieľať Zverejnené 13. Február, 2007 ehm :lol: no mna raz byvala kopla do rozkroku :) ci ma (nas) to ovplyvnilo? hm, no tak v prvej chvili by som ju zrejme zabil, ale som ju nedociahol, lebo medzitym preskocila za postel z druhej strany. ale to bola len taka momentalna zlost, po case to vyprchlo a nic sa pre to nestalo. (a myslim si, ze rovnako by tomu bolo aj pripadne naopak) jj. ak existuje medzi ludmi naozaj dobry vztah (akykolvek), postaveny na comsi v zasade velmi pozitivnom, tak v takom vztahu, aj ked si ludia nejako uskodia (nielen phyzicky), napokon si to predsalen skor a lahsie odpustia, nez keby tomu tak nebolo. ja tomu vravim, ze limita vztahu nadobuda convergentne equilibrium v kladnej vertikalnej polosi Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Odporúčané príspevky
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz