Vesmír, astronómia

No ja by som sa chcel zaoberať čisto len teóriou. Je niečo také možné ?  .... (nestojím o odpovede ako - V inom paralelnom vesmíre si astronóm... :D )

Cisto len teoriu myslis kozmologiu? Tam potrebujes omnoho viac matematiky ako v akomkolvek inom obore astronomie. Ak chces cosi pozorvat a merat tak ta matematika nemusi byt taka hrozna.

Teoria totizto nie je to co si vacsina ludi mysli. Ak nieco merias tak ti staci pouzit nejaky model(ktory odvodil teoretik) a nafitovat data, matematiky tam tolko nie je. Teoretik ale ked chce nieco spravit(ie. publikovat) musi to odvodit, co je z 99% matematika.

Ako, je mi jasné že teoretická fyzika - to nie , ale tak je vôbec nejaký obor kde by som ju nepotreboval tak ako u ostatných? si napsal ze ked chcem nieco pozorovat a mera ttak to nemusi byt hrozne - aky obor mas na mysli?

Myslel som nieco ako observational astronomy, ale to zase len pozorujes. Matematika tam samozrejme je, ale omnoho menej ako v akemkolvek teoretickom obore.

No ale nvm ci su na Slovensku alebo v Česku nejaké vysoké školy  kde je  pozorovatelska astronomia. Myslim ze tento obor je nieco ako ze: Zozenies si nejaku robotu a popri tom studujes a ziskas akurat tak dalsiu , ale odbornú maturitu ? mýlim sa?

Hmmm?

Ahoj,

Neviem ci sa na slovenskych skolach da nieco take studovat, ale pracovat sa v tom obore urcite da aj ked neviem ze ci na slovensku. Ono ta asi nebude az tak specializovane najme na nizsich stupnoch studia takze matematiky si tam asi aj tak uzijes statocne.

nuz,  ja len skratka : Kua, ak nedokazes pouzit google, tak to nebude to spravne studium pre teba

ked zadas do googla  studium astronomie, tak hned prva linka je

http://www.fmph.uniba.sk/index.php?id=470

Zameranie vyučovaných predmetov a ich stručná charakteristika

Vyučovacie predmety zahrnuté do študijného programu sú vybraté tak, aby ich  úspešným absolvovaním študenti získali kompexný prehľad o študovanom odbore a predovšetkým o oblastiach astronómie a astrofyziky, ktoré tvoria  hlavnú náplň  astronomického výskumu na Slovensku so zameraním na medziplanetárnu hmotu, slnečnú a stelárnu astronómiu. 

Profil absolventov

Absolvent magisterského štúdia programu astronómia a astrofyzika:

• bude ovládať vedecké metódy výskumu, matematický aparát a teoreticko-fyzikálne metódy na riešenie i zložitých problémov z astronómie a astrofyziky ako aj príbuzných  odborov
• dokáže tvorivo aplikovať nadobudnuté poznatky v praxi, nadobudne schopnosť rozvíjať vlastnú vednú disciplínu, objasňovať a popularizovať poznatky i v médiách a medzi širokou verejnosťou
• bude schopný sledovať najnovšie vedecké a výskumné trendy vo vlastnom odbore a dopĺňať i aktualizovať svoje vedomosti samostatným vzdelávaním.

 

a dalsi je

22. cyklus Pomaturitného štúdia astronómie

 

V školskom roku 2013 - 2014 bude otvorený 22. cyklus Pomaturitného štúdia astronómie (PŠA).

 

PŠA je dvojročné štúdium popri zamestnaní, ktoré sa otvára každé dva roky pri Strednej priemyselnej škole stavebnej v úzkej spolupráci so Slovenskou ústrednou hvezdárňou v Hurbanove a MO SZAA v Hurbanove. Štúdium je určené absolventom stredných škôl s maturitou bez vekového ohraničenia, ktorým absolventi získajú kvalifikáciu pre prácu na astronomických zariadeniach, ako aj pre záujemcov o astronómiu. Po úspešnom absolvovaní ročníkových skúšok štúdium končí odbornou zložkou maturitnej skúšky.

 

Prihlášky na náhradný prijímací termín musia uchádzači zaslať spolu so životopisom a kópiou maturitného vysvedčenia do 20. augusta 2013 na adresu:

Slovenská ústredná hvezdáreň

Komárňanská 134

947 01 Hurbanovo.

po tom čo astronómovia v polarizácii fotónov žiarenia mikrovlnného pozadia, našli "odtlačok" dejov odohrávajúcich sa dávno pred vznikom žiarenia pozadia, sa "istoty" nerúcajú iba v pozemských záležitostiach
inflačná teória sa poriadne odteoretizovala, s ňou aj gravitačné vlny, vo vede vypukol "texasský masaker motorovou pílou"

http://osel.cz/index.php?clanek=7524
 Surfování na gravitačních vlnách s jarním kosmologickým masakrem

NASA spojila dva milióny snímkov Spitzerovho vesmírneho teleskopu do krásnej interaktívnej mapy našej galaxie Mliečnej cesty - teleskop zbieral snímky desať rokov:

este tu pred kratkym casom som pisal ze inflacia je zatial len deux et machina a ze ziadne dokazy pre nu nemame. A dnes to uz neplati :),  zatial som ale nepochopil co vlastne zistili ako to dokazuje inflaciu,  musim si najst nejaky lepsi zdroj ako je sme :), ale som rad ze po 40 rokoch sa podarilo  najst dokazy pre cosi tak obskurne.

Je to skutocne vzrusujuce

Niekde som videl podobnú mapu na prvý pohľad s niečim ako nepriamo potvrdenými reliktnými gravitačnými vlnami. Škoda, že som si to nepoznamenal.

Ahojte...

sú tu medzi vami nejakí amatérski astronómovia? 

Rád by som sa zúčastnil nejakého spoločného pozorovania, najlepšie BB kraj. 

Clear skies!

ja, ale som z BA, bohuzial.

chodievam do Ivanky  do zahrady ale svetelne znecistenie je tam stale velke, trochu pomozu filtre ale aj tak by to chcelo ine miesto.

My tu máme skvelé podmienky... ale bolo by to super vymeniť skúsenosti s niekým

14 km na zemi nie až tak zanedbateľná vzdialenosť,

ale čo sa týka vesmíru, tak tam je 14 km skoro ako nič ...

Pod Sluncem žhaveným povrchem planeta Merkur chladne, což způsobuje její zmenšování. Během posledních 3,8 miliardy let se průměr nejmenší planety sluneční soustavy zmenšil až o 14 kilometrů na nynějších 4879 kilometrů. Informovali o tom američtí vědci z ústavu Carnegie ve Washingtonu.

Zdroj: http://www.novinky.cz/veda-skoly/330713-planeta-merkur-se-neustale-zmensuje-zjistili-vedci.html

Vedci predpokladajú, že Merkúr má rovnako ako Zem superhorúce kovové jadro, ale na rozdiel od Zeme

nemá tektonické dosky, ktoré by do seba narážali, posúvali sa.

Merkúr má iba jednu pevnú vrchnú vrstvu, čo znamená, že sa tento tlak prenáša priamo na povrch planéty

a chladnutím spôsobuje jej vrásnenie.

Merkúr má nezvyčajne veľké tekuté jadro, ktoré zaberá skoro polovicu objemu planéty;

keďže planéta takmer nemá atmosféru je vystavená pôsobeniu slnečného vetra,

Merkúr nie je schopný udržať si teplotu, preto nastáva veľký rozdiel denných a nočných teplôt.

Vo dne teplota presahuje 400°C, ale v noci môže klesnúť až k -180°C.

Zdroj: Epocha 10/2014

Ahojte...

 

sú tu medzi vami nejakí amatérski astronómovia? 

Rád by som sa zúčastnil nejakého spoločného pozorovania, najlepšie BB kraj. 

 

Clear skies!

Daj kontakt, zoberiem Ťa na hvezdáreň v BB - robím tam.

Máme aj Miestnu organizáciu Slovenského zväzu astronómov.

Platí aj pre ostatných.

Nečítal som ešte všetky príspevky, ale pekné obrázky sú na

Astronomy picture of the day www.apod.nasa.gov/,

resp. v češtine www.astro.cz/apod/

Daj kontakt, zoberiem Ťa na hvezdáreň v BB - robím tam.

Máme aj Miestnu organizáciu Slovenského zväzu astronómov.

Platí aj pre ostatných.

To by bolo skvelé!

Môj mail je: martin.balogm@gmail.com

a konečne jeden malý testík pre vesmíranov :)

zasa som jednu odpoveď pokazila ... 11/12  :innocent:

Test vedomostí: Čo viete o vesmíre?

Ja  8/12

Ale dotaz k prvej otázke : Ak vylejem vodu vo vesmíre, tak sa sformuje do gule bez prítomnosti atmosférického tlaku ?

Tak ja 9/12 a je pravda, že niektoré to bol iba tip.

11/12

Macka som netrafil.

tiez 11/12 na moju hanbu som raka nerozoznal

buk, do gule  ak padas volnym padom :), atmosfericky tlak s tym nema nic spolocne.   

tyso, dňa 16 Apr 2015 - 13:14, napísal:

 atmosfericky tlak s tym nema nic spolocne.   

 Z laického pohľadu: Ak sa bude kvapalina nachádzať bez prítomnosti atmosférického tlaku, resp. vo vakuu,  tak prejde s kvapalného stavu na plynný. A tudíž sa ani nemôže prejaviť povrchové napätie kvapaliny.

No a vesmír predsa vakum je, či ? :ahooj:

ano, ciastocne mas pravdu,  ale zaroven je vo vesmire nizsia teplota a  tak proces odparovania predsa len chvilu trva a usporiadanie do gule sa podari.

a  tiez dost zalezi na tom aka je to kvapalina :), taka ortut bude sublimovat o dost dlhsie

Už len s princípu nemôžem mať 100 % pravdu :)

Skôr si ale myslím, že ide o nešťastne položenú otázku.  S pohľadu formovania do gule z dôvodu povrchového napätia, by bola vhodnejšia otázka -  vyliatej kvapaliny pri nulovej gravitácii, resp. v beztiažovom stave.