Jump to content

Vesmír, astronómia


game

Recommended Posts

Obrázok

Galaxia M31 v Androméde. Je vzdialená od našej Galaxie asi 2 milióny rokov, je veľmi podobná našej a vidieť ju voľným okom. Gravitačne na seba pôsobia a raz sa zrazia. Ale zrážka nebude citeľná, iba sa spoja v jednu veľkú galaxiu kde bude vyše 300 miliárd hviezd.

Link to comment
Share on other sites

Tak pridám aj ja jeden odkaz, na ktorý som nedávno narazil...

 

Galaktická skládačka

Dosud nejdetailnější obrázek spirální galaxie byl zkompilován z 51 snímků získaných Hubbleovým kosmickým dalekohledem. Galaxie M101 se na něm ukazuje v celé své kráse."

Link to comment
Share on other sites

pozrieme sa aj "domov" ....

 

Mliečna cesta

 

Názov Mliečna cesta sa vzťahuje na jemný pás svetla, ktorý prechádza cez nočnú oblohu. Svetlo vytvárajú hviezdy a hmloviny našej Galaxie, zvanej Mliečna cesta. Má tvar špirály s hustou centrálnou vydutinou, ktorá je obklopená štyrmi ramenami špirálujúcimi smerom von a menej hustým halo. Nemôžeme vidieť jej špirálový tvar, pretože slnečná sústava sa nachádza v jednom z ramien špirály, nazývanom ramenom Orióna (tiež Miestne rameno). Z nášho pohľadu je stred Galaxie úplne zahalený prachovými mrakmi. Výsledkom toho je, že optické mapy poskytujú len obmedzený pohľad na Galaxiu. Kompletnejší obraz nôžeme však získať skúmaním rádiového, infračerveného alebo iného žiarenia. Vydutina v strede Galaxie je relatívne malá, hustá oblasť obsahujúca najmä staršie červené a žlté hviezdy. Halo je menej hustá oblať, v ktorej sa nachádzajú najstaršie hviezdy. Niektoré sú možno staré ako Galaxia (pravdepodobne 14 miliárd rokov). Ramená špirály obsahujú najmä horúce, mladé, modré hviezdy a hmloviny (mraky prachu a plynu, v ktorých sa rodia hviezdy). Naša Galaxia je obrovská hviezdna sústava s priemerom približne 100 000 svetelných rokov. Celá Galaxia sa v priestore otáča tak, že hviezdy nachádzajúce sa bližšie k jej stredu sa pohybujú rýchlejšie ako hviezdy na jej okraji. Slnko, ktoré je asi v dvoch tretinách cesty smerom od stredu k okraju Galaxie, vykoná jeden obeh približne za 220 miliónov rokov.

 

 

Obrázok

Link to comment
Share on other sites

Zrod protohviezdy

 

Hviezdy ľudia dlhé tisícročia považovali za stálice. K tomuto názoru dospeli kvôli tomu, že ich mali možnosť pozorovať iba počas nepatrného zlomku ich hviezdneho života. Ak by sme však začali vnímať čas v merítku života hviezd, zistili by sme pravý opak: životný cyklus hviezd je dynamicky a často až neuveriteľne dramatický proces.

 

Hviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových a plynových mračien. Mračnom nemyslíme čosi ako pozemské oblaky, v skutočnosti sú tieto mračná nesmierne riedke a predstavujú lepšie vákuum, aké sme schopní na Zemi vytvoriť, ich hustota býva iba niekoľko atómov na centimeter kubický.

 

Jednotlivé molekuly tohto mračna na seba pôsobia gravitačnou silou, čo má za následok, že sa priťahujú a pomaly pohybú. Kvôli veľmi malej hmotnosti jednotlivých častíc a obrovským vzdialenostiam medzi nimi je to veľmi dlhodobý dej, ktorý však môže byť vonkajšími vplyvmi urýchlený. Napríklad sa môže stať, že popri takomto oblaku medzihviezdnej hmoty prejde nejaká hviezda a svojou gravitáciou spôsobí pohyb molekúl v mračne. Alebo v jeho blízkosti vybuchne supernova a tlaková vlna opäť mračno premieša. V oboch prípadoch sa dajú častice do pohybu a v miestach, kde sú zhluky najväčšie, utvoria sa jednotlivé gravitačné centrá, ktoré priťahujú ďalší materiál. Hmota okolo každého z týchto zhlukov do nich postupne padá, pričom jednotlivými zrážkami a premiešavaním molekúl vzrastá aj teplota látky. Tá rastie spolu s veľkosťou zhlukov, až sa za z astronomického hľadiska krátky čas z každého takéhoto chuchvalca hmoty vytvorí guľa zhruba o veľkosti slnečnej sústavy, ktorú nazývame protohviezda.

 

Po dosiahnutí takejto veľkosti sa začne jadro protohviezdy ohrievať, postupne ohrieva aj okolitú látku a premiešava ju. Ohriata látka zo stredu stúpa k okrajom, tu sa ochladí a klesá k jadru, kde sa znova ohreje, pričom tento dej sa veľaráz opakuje. Hviezda sa nachádza v tzv. Hyashiho štádiu, pri ktorom sa teplota na povrchu mení len málo.

 

Takáto guľa ešte nežiari vo viditeľnom svetle. Je na to príliš chladná, niečo cez dvetisíc stupňov na povrchu. Je to ale dosť na to, aby mohla žiariť v infračervenom obore. Toto štádium predstavuje zárodok budúcej hviezdy.

 

Obrázok

Link to comment
Share on other sites

KONECNE!!! Som sa sem logol. Andela, to trvalo. AW, tu postu z postu uz neries. Co sa tyka vesmiru, tak mate tu poniektori celkom dobre poznatky. Na jednej stranke sme sa trochu rozkecali o Iridiu, kto vie, co to je? Okrem prvku....

Link to comment
Share on other sites

KONECNE!!! Som sa sem logol. Andela, to trvalo. AW, tu postu z postu uz neries. Co sa tyka vesmiru, tak mate tu poniektori celkom dobre poznatky. Na jednej stranke sme sa trochu rozkecali o Iridiu, kto vie, co to je? Okrem prvku....

Chorche teba zbadam snad vsade :lol: Aj sem chodievas? :)

Link to comment
Share on other sites

Obrázok

 

tiež jeden výbuch supernovy ... tak by nás to zmietlo, že by sme si možno stačili akurát tak vzdychnúť ...

 

a ktovie, koľko civilizácií už bolo vygumovaných ?

Link to comment
Share on other sites

a ktovie, koľko civilizácií už bolo vygumovaných ?

Nemuselo to byť až tak veľké číslo... Podľa tohoto článku nie je jednoduché, aby sa niekde nejaká civilizácia uchytila... Aj keď práve aj takéto výbuchy môžu stopnúť vývoj takej, ktorá prečkala ťažké začiatky... :lol:
Link to comment
Share on other sites

Nemuselo to byť až tak veľké číslo... Podľa tohoto článku nie je jednoduché, aby sa niekde nejaká civilizácia uchytila... Aj keď práve aj takéto výbuchy môžu stopnúť vývoj takej, ktorá prečkala ťažké začiatky... :lol:

už niekedy v 60. rokoch sa na to vytvorila tzv. rovnica z Greenbanku ... neviem ju práve na nete nájsť, ani veľmi nemám čas :) , ale ide vlastne o to isté... vyčíslené možnosti .... tá rovnica je samé násobenie ... čiže keď je jeden jediný člen 0, je koniec všetkým nádejam na život okrem nášho... :)

 

ale keď to tak nie je, a ako sa hovorí v článku, a ako do nás hustia od detstva : vesmír je nepredstaviteľne obrovský, a niekde vznikla čo len jedna civilizácia, je to nádej a keď čo len jedna civilizácia zahynula, je to strata... budeme to raz vedieť ? či sme v celom tom nepredstaviteľnom nekonečnom usporiadanom zmätku sami ?

;) ;)

Link to comment
Share on other sites

  • 3 weeks later...
  • 1 month later...
  • 2 weeks later...

Polar, zavolal ma Axel Wers, to je jeho robota. V podstate chodim na nejake 4 fora aspon polopravidelne. Astronomia je moj konicek uz nejakych 17 rokov, uz od maleho decka. Velmi ma fascinuje vyskum Marsu, napriklad. Pred niekolkymi dnami som cital, ze zivot tam je na 99,9% nemozny kvoli chybajucej atmosfere, resp. velmi riedkej atmosfere, ktora by zabranila kozmickemu ziareniu bombardovat planetu smrtiacimi lucmi....

Link to comment
Share on other sites

  • 2 months later...
  • 5 months later...

Hlupaci zaznali Plutu pravo plnohodnotnej planety, pricom bola objavena desatrocia pred dalsimi podobnymi objektami a ma relativne kruhovu drahu, na rozdiel od dalsich kadejakych poskvarkov, u ktorych ich parametre mozu byt SKRESLENE zdanlivym albedom....

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy