Jump to content

Recommended Posts

http://www.osel.cz/8266-desive-vymirani-antilop-sajg-ve-stredni-asii.html

Děsivé vymírání antilop sajg ve Střední Asii

Tragédie začala kolem 10. května, tedy zhruba před 14 dny. Sajgy prostě začaly umírat a kazašskou step pokryla jejich mrtvá těla. Během pár dní jich zahynulo téměř 30 tisíc a to byl jen začátek. Oficiální odhady Kazachstánu mluví o 85 tisících mrtvých sajgách, odborníci odhadují až 120 tisíc, což je zhruba polovina všech sajg, které začátkem května žily na této planetě. Polovina všech jedinců chráněného druhu velkého savce za 14 dní, to už je doopravdický masakr.

 

druh bol už raz privedený na pokraj vyhubenia, ale aj keď sa populácia obnovila, pravdepodobne za cenu vysokého stupňa príbuznosti

pravdepodobne sa ukáže, že to zohralo úlohu pri bleskovom rozšírení epidémie

Link to comment
Share on other sites

  • Replies 10
  • Created
  • Last Reply

Top Posters In This Topic

  • game

    4

  • alamo

    3

  • informator

    2

  • Ryan Giggs

    1

To je nejake divne aby zvierata žijuce na X tisicoch kilometroch štvorcovych umierali naraz na to iste.

Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

zaujimava teoria z diskusie pod clankom o moznej otrave zlozkou raketoveho paliva

 

Bakterie jsou nepravdepodny, zvlast bezna strevni flora

Tohle me zaujalo.. Clostridia a Pasteurelly jsou soucasti bezne strevni flory a predstava ze bakterie s tak velkou smrtelnostise siri tahkle rychle na tak obrovskem uzemi se mi nezda*. \

Otrava?
Na druhou stranu od lidi zname pseudomembranozni kolitidu, coz je zavazny onemocneni zpusobeny premnozenim odolnych clostridii na podklade obvykle antibiotiky potlacene strevni flory.
Co kdyz hydrazin - jedna ze dvou slozek raketoveho paliva (v proton M ho je cca 640t) je jedovaty pro strevni bakterie. No nenasel jsem zadny clanek kde by zkouseli strevni bakterie, ale pro pudni bakterie jsou jedovate koncentrace cca 10mg/l (ED50 cca 2mg/l).

Je to teoreticky mozny?
Jedna antilopa spotrebuje radove kila travy denne, takze na vymyceni jeji strevni flory by stacily radove desitky mg.1t hydrazinu tak vystaci na 10^8 otravennych dennich davek travy pro antilopy.

Zda se mi to dost predstavitelny. Rekneme ze trochu hydrazinu uniklo pri startu na jejich pastviny(nejvetsi habitat antilop zrovna na zacatku trajektorie). A pokud byla populace v nejaky rovnovaze vetsina pastvin bude spasana..

 

http://www.osel.cz/8266-desive-vymirani-antilop-sajg-ve-stredni-asii.html

Link to comment
Share on other sites

  • 6 months later...

banány sú "choré"

ničí ich celosvetová pandémia

http://www.etrend.sk/ekonomika/rady-na-banany-socialisticky-scenar-sa-uz-coskoro-moze-stat-realitou.html

už sa to raz stalo

kedysi vraj boli banány sladšie a väčšie

ale v roku 1950, plantáže odrody "gros michel" na takmer celom svete, zlikvidovala epidémia

https://en.m.wikipedia.org/wiki/Gros_Michel

Link to comment
Share on other sites

táto choroba ohrozuje banánovníky od deväťdesiatych rokov,

už pred peknými pár rokmi som videla v tv dokument o nej ... je to vlastne hubovitá choroba, šíri sa od koreňov, o to je ťažšie s ňou bojovať. a je to pravda, leik proti nej nie je ... v menších podmienkach sa snažili zachraňovať rastliny omývaním mydlovou vodou, vraj to pomáha na jednotlivé rastlinky, ale na celé plantáže celkom iste nie.

/ mám taký pocit, že sme tu kdesi o tejto banánovej chorobe už čosi písali /

 

--------

 

 

ale je tu ďalšia epidémia horúčky zika, a táto závažne postihuje novorodencov, spôsobuje ju vírus.

 

objavila sa prenosom z opíc komármi, pochádza z južnej Afriky, odtiaľ sa rozšírila do Ázie a južnej Ameriky - choroba spôsobuje zlyhanie imunitného systému,

v Brazílii zasiahla  viac než 84-tisíc ľudí, prejavuje sa len ako horúčka či vyrážky. U niektorých infikovaných jedincov sa choroba dokonca vôbec neprejaví.


čo neznie tak nebezpečne ...
ale čo je nebezpečnejšie, sa objavilo u novorodencov - prudko stúpol počet prípadov mikrocefálie u novonarodených detí.
 

Jej znakom býva nedostatočne vyvinutý mozog a hlavička dieťaťa je omnoho menšia, než sa považuje za normálne.  Ide pritom o vážnu vrodenú chybu, ktorú môže spôsobiť genetický faktor, infekcia, prípadne úraz.

V Brazílii výskyt týchto pomerne zriedkavých vrodených chýb za jedenásť mesiacov tohto roka vzrástol až takmer desaťnásobne - na 1200 prípadov. Ana Maria Bispo de Filippisová,  vedúca laboratória  v Inštitúte Oswalda Cruza v Rio de Janeiru,  pre Science uviedla, že "do ich laboratória denne prichádzajú desiatky podozrivých prípadov".

 

Niekoľko skutočností naznačuje možnú súvislosť medzi horúčkou Zika a vrodenou chybou u detí. Vírus sa v dvoch prípadoch našiel v plodovej vode u detí, ktorým bola pomocou ultrazvuku diagnostikovaná mikrocefália ešte pred pôrodom, a rovnako ho identifikovali aj v tkanive dieťaťa, ktoré zomrelo krátko po narodení.

Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...
  • 6 months later...

večne zamrznutá pôda na Sibíri už nie je večne zamrznutá, okrem iného uvoľnilo pochovaný zamrznutý antrax, ktorý sedemdesiatpäť rokov dokázali udržať pod kontrolou.

 

doktor Andrejevskij, ktorý chorobu skúmal, si nakoniec sám naočkoval chorobu - ťažko ochorel, ale prežil a

v roku 1788 po prvý raz nazval chorobu „sibírskym vredom“. Podľa expertov má jeho Krátky opis sibírskej horúčky, ktorý zverejnil v roku 1796, dodnes obrovský význam. Dokázal zásadnú vec – chorobu neprenášajú, ako sa vtedy myslelo, komáre a iný hmyz.

Choroba sa šíri medzi zvieratami a z nich potom na človeka. Andrejevskij ako prvý na svete navrhol prevenciu a liečenie, ktoré priebeh choroby oslabilo.

Posledných sedemdesiatpäť rokov sa darilo chorobu Rusom držať na uzde. Alebo skôr pod zemou. Tento rok baktéria vyskočila na povrch a zabíjala. Prečo sa to stalo?


Priemerná teplota sa v mrazivom Rusku zvýšila za posledných desať rokov o 0,43 stupňa Celzia. Ak v miernom pásme ľudia zmeny tak nepozorujú, na severe, kde sú pôvodní obyvatelia zvyknutí na treskúce sibírske mrazy, je dnes ľuďom horúco.

Večne zamrznutá pôda už nie je večne zamrznutá. Na denné svetlo sa dostávajú tajomstvá, o ktorých si ľudstvo myslelo, že sú naveky pochované.

Roztápajú aj cintoríny a miesta, kde sú sústredené uhynuté zvieratá. Podľa vedcov to je tá správna chvíľa pre spóry sibírskeho vredu. Dokážu prežiť stovky rokov zmrazené v mršinách. Teplo ich vyslobodí. Prenikajú do pôdy aj do vody.

 

Tento rok na Jamale choroba zabila 2300 sobov. Sto ľudí, väčšinou pastierov žijúcich v divokej tundre, museli hospitalizovať. A 24 z nich malo pozitívny test na antrax. V Moskve zavládla panika a povolali do oblasti armádu. Zatiaľ sa situáciu podarilo zvládnuť. 

Dve obete

Zomrela staršia žena a jej dvanásťročný vnuk, ktorí zjedli mäso z nakazených sobov. Soby sa pásli tam, kde pod zemou v telách ich zdochnutých predkov driemala baktéria.

Nebývalé horúčavy, ktoré tento rok aj na severe Sibíri dosahovali po celý júl 35 stupňov Celzia (dlhodobý priemer je o 8 stupňov nižší), spôsobili takmer katastrofu.

 

 
Link to comment
Share on other sites

  • 4 weeks later...

ešte nie epidémia - zatiaľ lokálna a príliš sa nešíri, zatiaľ ju zachytili v Španielsku:

 

Krymsko-konžská hemoragická horúčka (CCHF), prenášajú ju kliešte z rodu Hyalomma  /vyzerajú hnusne, ešte hnusnejšie ako naše bežné kliešte.../

 

Krymsko-konžská hemoragická horúčka (CCHF) spôsobuje hnačku, zvracanie a krvácanie. Pre tridsať percent pacientov je do dvoch týždňov smrteľná a neexistuje proti nej žiadna vakcína.

Rozširujú ju kliešte rodu Hyalomma, ktoré zvyčajne parazitujú na dobytku v Číne, na Blízkom východe, v Afrike a na Balkáne. Až teraz sa CCHF prvýkrát objavila aj v západnej časti Európy.

Vírus sa nakazil turistu v provincii Ávila, odkiaľ prešiel na zdravotnú sestru, ktorá ho ošetrovala a prišla do kontaktu s jeho krvou. Kým 62-ročný muž zomrel, zdravotná sestra sa pomaly zotavuje.

Choroba sa totiž môže šíriť aj prostredníctvom telesných tekutín, v najväčšom ohrození sú hlavne tí, ktorí pracujú s dobytkom. Práve hospodárske zvieratá sú hlavnými obeťami kliešťov a môžu sa dostať do kontaktu s ich nakazenou krvou.

 
prvý prípad sa objavil na portugalsko - španielskej hranici pred piatimi rokmi, potom odpočíval, teraz sa objavili dva nové, a zvyčajne sa vraj objavuje lokálne
 
 

 
Link to comment
Share on other sites

  • 7 months later...

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now

×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy