Jump to content

xenocide
 Share

Recommended Posts

Tak som si povedal, ze snad nezaskodi ak tu zopar ludom urobim mensiu reklamu :bezradny:

 

Cize ak ma niekto rad scifi...a je ochotny zariskovat jeden z relativne mala slovenskych pokusov o tento zaner - tak nech sa paci...

 

Zarodky hviezd

Link to comment
Share on other sites

  • 3 years later...

hehe, teraz už netvorím, ako decko tak cca v 11 r. a neskôr ešte na strednej som aj písala, aj poviedky, aj rozsiahlejšie veci, bolo to zo vtedajšej súčasnosti, skrátka vždy šlo o vymyslený príbeh nejakej skupiny ľudí, vždy tam boli 2 - 3 - 4 ústredné postavy, okolo ktorých sa dej krútil. 

A písala aj segra, potom sme jedna druhej čítali naše veľdiela na pokračovanie. Vvčase, keď sme ešte boli deti, sme to potom aj zdramatizovali a zaangažovali sme kamarátky a skúšali sme si to aj zahrať akože film; keďženás bolo menej ako postáv, každá sme vyfasovali viacero postáv (ako sme sa dohodli) a vždy podľa hlasu, ktorý sme dľa potreby menili, bolo jasné, kto akože práve sme; niekedy "film" sa trochu odklonil od "knihy" a keď sa to autorke predlohy takto viac páčilo, zakomponovala to do deja knihy buď ako novú časť, alebo namiesto tej, ktorá to akože mala byť. Boli to zábavné časy. Boli sme dosti kreatívne deti. :zubiska:

Stredoškolské veľdielo som úspešne zničila, a tie z detstva som síce hľadala, ale niekam sa vyparili...

Link to comment
Share on other sites

  • 1 year later...

Toto co budete /mozno/ citat, nie je vobec proza, ani nechce niecim takym byt, proste iba "take sa nam stalo"
 

Ked sme robili lanovku na Chleb, ubytovali nas na chate Vratna. Este predtym nam vsak povedali, aby sme si urobili zasoby, lebo je dost mozne, ze tam budeme odrezani od sveta. Boli sme veru. Bolo to niekedy v januari, v hore napadany meter snehu, do Terchovej sa nebolo ako dostat, tak som si v zilinskom tescu preventivne kupil karton cigariet, dve stangle suchej salamy, horcicu a chleba, kolko bolo treba. No a teda po veceroch sme zuli ten salam, dofajcievali cigarety, aj horcica sa minala, museli sme sa zamykat, aj okenice zatvarat, lebo medved a nebol tam ziadny signal a tak.. Takto preslo bez ujmy a prujmy asi pat dni i prisiel ku nam taky sikovny JCB bagrik. Cez den nieco porobil a vecer strojnik zahlasil:

-Ja to tu mozem yebat, ja musim ist na pivo.. :(

Spontanne sme sa zaradovali, naskakali sme, kolki sme sa zmestili do kabiny a vyrazili sme do civilizacie. Par kilometrov odhrnania cesty a prisli sme na "Kolibu", co bol z nasho uhla pohladu zaciatok a pre ostatnych koniec sveta, ak to chcete takto.. Celkom utulna krcmicka vo Vratnej doline, do ktorej v tom case chodila zilinska "smotanka". Vonku bolo parkovisko, stal tam samy mercedes, audi a bmw. No a este napisem, ze ked takyto bager pojazduje, musi mat zdvihnutu lyzicu a ked zaparkuje, zvykne tu lyzicu polozit, aby ju hydraulika nemusela drzat. A ze je dost necitlivy, tak polozit je vlastne slabe slovo, proste ju yebne o zem a nemusim hovorit, ze je to dost pocut.. Takze zaparkovali sme medzi cierne limuziny, yebli sme lyzicu o zem, ked tu z krcmy vybehol chlapik:

-Chalani, ale pomaly okolo toho bavoraka, to auto stalo milion korun!
-Nase stalo dva, povedali sme. Fero este pohladil zlty blatnik a isli sme sa scivilizovat.

..........

Neskor vsak nasledovala true hard skusenost, ked nas prestahovali k hornej stanici lanovky, na Chatu pod Chlebom. Jedna vec je na take miesto ist na dovolenku a druha je tam byvat, zit a robit. Na tej chate boli izby 3x3 metre, v kazdej 3 trojposchodove postele. Ked rano naraz vstalo 9 ludi, nemali sme sa kde pohnut. Ale tie vyhlady na Turciansku kotlinu pocas inverzie stali za to. Inokedy bola zasa hmla, rano -25, vezies sa pol hodiny ratrakom do roboty /nie v kabine, na korbe/ a ked uz konecne zmrznuty ako nanuk zoskocis dole, odlomi sa ti rukav z vetrovky.. Zatial co dole vo Vratnej bol meter snehu, hore v sedle bolo miestami 9. Ked sme tam prisli prvykrat, nemohli sme najst stavbu. Zhruba 7 az 9 metrov vysoky ocelovy skelet.

Po dvoch salamovych tyzdnoch sa nam teda znovu zunovala tato antarktida a tiez sme si potrebovali nieco nakupit. Dali nam dvom vylosovanym ratrak, ktory nas zviezol k pasmu lesa, kde sme mali zaparkovane auto. Prisli sme do nie velmi velkych potravin do Turian. Ked mam opisat, ako sme vyzerali, tak asi takto: Vytahane svetre, dvojtyzdnove strniska, smrdeli sme dymom a licka sme mali do cervena opalene od horskeho slnka. Keby niekto hladal archetyp bezdomovca, nasiel by.. Hore nas navyse bolo asi 15 ludi, nikto nevedel, ako dlho tam este budeme, takze kazdy chcel nakupit co najviac. Mali sme to rozdelene takto. Kolega mal zoznam s alkoholom a cigaretami a ja s potravinami, Pridem teda k masovym vyrobkom, pozriem na papierik a pytam si

-tejto salamy mi dajte, dvadsat
Teta startuje krajac a ja jej vravim
-nie deka, kusov..
-??? mate peniaze?
-a to som este nespocital klobasku :)

No a takto sme nakupili borovicky, cokoladky, marsky, feferonky, pecivo vsetkeho druhu, vajickove sampony v sklenej flasticke -zhruba za 20 tisic korun. Predavacky povedali, ze toto este nevideli.
-Caves baby, zasa o tyzden.
  • Upvote 4
Link to comment
Share on other sites

Cítiť z toho nostalgiu. Také bežne nezažiješ. Zapamätaj, zapíš hlboko do spomienok a keď budeš chcieť, tak si vybavíš ten pohľad do doliny.

pekné

Link to comment
Share on other sites

  • 2 months later...

Bobo je uz stary pes, presiel s nami peknych par stavieb:

 

post-42-0-67834800-1454576332_thumb.jpg

 

Je to zviera, co ma rado volnost a my sme ho na slobode nikdy neobmedzovali. Proste si behal po stavbe, dokonca ani na rozostavany most sa nebal ist.. Casto sme ho aj par dni nevideli, ale stale sa vratil. Raz ho vsak v Sucanoch za drobne sexualne delikty odchytili mestski policajti. Podla svedkyne cihal so stoporenym penisom za rohom a v prihodnej chvili jej pretiahol sucku maltezaka.. Skladnik Zilka musel v utulku za nasilnika vyplatit kauciu 80 eur. Skratka, dali sme mu este sancu. Dnes je uz z toho dovodu chudak vykastrovany, ale vo svojich bujarych casoch sa zabaval aj inym sposobom:
 
Ak niekto pred kancelariami vystupil z auta, od radosti (alebo od coho) nan skocil a zacal mu sukat nohu. Nie je to maly pes, ktoreho iba tak odkopnes, ale taky stredny, ktory sa veru neda. No a na stavbu MVE Dobrohost prisiel takto na kontrolu nejaky papalas z Vodohospodarskej vystavby a vystupil z auta.. Pes si predtym popravde nohy neumyval a typkovi mozno aj vecer zena vyzehlila oblek na slavnostnu prilezitost, teda aby spodina na stavbe s otvorenymi ustami zirala, ze ake on ma.. Zbytocne zehlila a zbytocne prala. A spodina na stavbe zirala ..a potom sa otacala aktu chrbtom, aby sa mohla zasmiat /:)/ Bobovi vsak tym padom skoncili zlate casy. Aby uz nepretiahol ziadneho stranickeho nominanta, nafasoval koterec pozvarany z desiatky sietoviny a do koterca budu, tak ako kazda poriadna domestifikovana psovita selma. Pretoze komu niet rady, tomu niet pomoci..
  • Upvote 3
Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

ten posledný príbeh ma teda rozosmial. Srandovné - a moc dobre napísané  :hahaha:

Link to comment
Share on other sites

  • 1 year later...

neviem tú vlastnú prózu zreprodukovať, nechce sa mi totižto toľko prekladať... ale bol to zážitok :)

 

v skratke: problém s mojou maďarčinou je tam, že som dlhé roky nemal priveľa možností rozprávať, a vôbec nie písať. čítanie a počúvanie je fajn, ale samo o sebe nestačí.našla som si jedno kanadsko-maďarské fórum, kde sa zoberajú kdečím, založením je to podobné fórum ako naše, proste fórum, blogy, galérie a aspústa kdečoho ako tu.

 

majú celú jednu veľkú sekciu jazykových hier, pretože maďarčina ako aglutinačný jazyk je na jazykové hry priam stvorená... podstata je, že som pred pár rokmi pomaly začala, keď ma niekto oslovil, písanie bolo utrpenie, ešte nedávno som všetko doradu kontrolovala na google, či to píšem správne, či je to spolu, zvlášť, ... ale už to prinieslo ovocie.

 

nedávno sme si tam objavili hru: niekto zadá tri slová, a tie tri slová musia byť obsiahnuté vo vete, akokoľvek dlhej, ale len jednej vete... potom zadá ďalšie tri slová.... a ďalší hráč vytvorí vetu... a takto to pokračuje.

 

podarilo sa nám zísť trom, že sme začali tvoriť príbeh... stvorili sme úchvatnú limonádu, príbeh z ružovej knižnice o starnúcom hochštaplerovi Donaldovi, ktorý žije z bohatých žien, keď sa mu nedarí, už má aj parochňu, cestuje loďou, zažíva dobrodružstvá, až nakoniec si ho na mieste, kde to už ani nečaká, ešte postretne jeho životná láska, a zvony zvonia a biele holubice lietajú a dodnes stále žijú šťastní ... niekde :)

 

bolo to zložené z asi 30 - 35 príspevkov, ale dokonalý súlad, museli sme ísť tade, kade nás viedli udané tri slová - ale dokonale sme pochopili, ako sa tvoria sirupové romány, a dokonale sme sa v tom vyžívali - na konci sme zostali dve, tá druhá dáma profesorka matematiky na dôchodku, bola to proste paráda :),

 

napísali sme sirupovú poviedku :D

  • Like 1
Link to comment
Share on other sites

  • 4 years later...

Hej, citala som rano, pekne.

Rastie z teba druhy Milo Janac🤣

Ked moze pisat Baricak .....

  • Haha 3
Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share

  • Similar Content

    • katuska223
      By katuska223
      :) Z tejto knihy mám veľmi zmiešané pocity, o ktoré by som sa rada s niekym podelila a celkom ma zaujíma názor iných čitateľov na túto knihu, jej postavy, koniec ... Dostala ma do akejsi blbej nálady 
    • game
      By game
      schválne som nenapísala "literatúra" ... sú to písačky všetkého druhu, poviedky, ktorých aj na nete sú mraky, všelijakej kvality ...
      ale erotika oživuje aj seriózne romány ...
      erotická literatúra sa písala už v staroveku ... SAPFÓ-poetka, lesbička, žila na rodnom ostrove Lesbos, kde založila dom múz, tam sa mladé dievčatá pripravovali na službu bohu - písala básne o fyzickej kráse tých dievčat, neskôr boli zničené Rimanmi, lebo boli poburujúce, zachovala sa iba Óda na Afroditu ...
      čiže erotická literatúra bola žiadaná aj zatracovaná odkedy sa zrejme človek naučil písať :lol:
       
      takže :
      čítate erotické poviedky, básne ?
      "pohne" sa vo vás niečo pri ich čítaní ?
      čítate jemnejšie alebo drsnejšie dielka ?
      sú potrebné, alebo ich zatracujete ?
      dokáže vás čítanie krásnej erotickej poviedky správne naladiť ?
      a ešte navyše:
      píšete, pokúsali ste sa písať niečo podobné ?
      kto, aký typ človeka píše tieto poviedky, ktorých je plný net ?
      čítali ste klasiku : Milenec lady Chatterlyovej ?
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy