Futbal a psychika?

Rád by som sa dozvedel, či mal alebo má niekto podobný problém ako ja a či našiel nejaké schopné riesenie :)

no takže v skratke, týka sa to futbalu, ale bude v tom hrať určite hlavnú rolu psychika :)

hrávam futbal, konkrétne futsal, miestnu ligu u nás v meste. Keď sa vezmeme partia chalanov, že si ideme zahrať, alebo mám v škole telesnú a hráme futbal, tak doslova hrám ako ,pán' , cítim sa ako ryba vo vode, dá sa na to pozerať, finty, kľučky, krásne góly, všetko mi ide, darí sa, vládzem bez problémov behať, myšlienka, všetko..týmto sa nechcem chváliť, božechráň! :)

problém však nastáva vtedy, ked príde zápas v spomínanej mestskej lige.

na ihrisko sice vyjde tá istá osoba, čiže ja, ale ako úplne drevo, poleno..doslova a bez srandy..ľahkosť, elegancia a myšlienka sú úplne fuč.. :( nič sa nedarí, ani nenahrám na dva metre!! nevládzem behať..proste akoby tam behal niekto iný..čo nemá s futbalom nič..

veľmi ma to štve a nechápem, keďže viem, čo dokážem..

preto vás prosím o nejaký rozumný nápad ako si s tým môžem poradiť :)

pripomínaš mi dve záležitosti :

1. slovenskí športovci ako takí, ktorí, čo si len pamätám, a pamätám dosť, večne majú problém v reprezentácii a na veľkých podujatiach so psychikou, sem tam svetlé výnimky. keď sa niečo nedarí, chlapci alebo dievčatá " neboli psychicky v pohode"

2. pripomínaš mi môjho brata, mňa, a môjho syna ... všetko vždy šlo, akonáhle syn zakričal mami pozri, stopercentne sa mu jeho kúsok nevydaril. nikdy.

ja si pamätám zo seba podobné veci, ke´d išlo neičo naostro, hoci len hlúpe hádzanie kriketovou loptičkou, nebola som schopná ani rovno ju odhodiť, hoci predtým "nasucho" som hádzala najdlhšie - toto je konkrétny príklad z jedného tábora ...

vezie sa to s nami takmer celý život, dá sa to prekonať, aspoň čiastočne, a je to V HLAVE ... ale na to si prišiel už aj sám : )

nechoď na zápas ako na zápas ... skús si nahovoriť, že o nič nejde ... áno, ja viem, toto nie je len tak, a nezvládam to ani ja, len občas ...

možno najlepšie je veľa byť medzi ľuďmi, myslím tým služobne, pracovať pred ľuďmi, proste ich tam mať ako kulisu, nič sa nedeje, chceš nechceš, musíš podávať výkon ... mňa toto trochu vyliečilo ...

alebo potom skutočne dobrého odborníka, ale nie hocikoho, aby túto zmenu pomohol vykonať, hrať vieš, len keď ide o niečo dôležité, a mami pozri, nastane blok

mimochodom, takto ťa vidia aj spoluhráči ? že si na skutočnom zápase iný hráč ?

zajacik, z tvojho prispevku vyplyva, ze si student / ziak, takze vo vasej "amaterskej" sportovej priprave urcite absentuje psychologicka priprava

vsetci "profi" sportovci ju maju, normalne v ramci treningu, no aj tak obcas zlyhavaju, ako pise game

jednoducho je to v hlave, problem si si spravne pomenoval, teraz ho uz len trochu poriesit ;)

život je peříčko, ber to s lahkostou, ako hru... zelena je trava, fotbal to je hra...

uff, žeby tréma? Nuž aj naši hokejisti majú taký problém, sú tímy, na ktoré nezahrajú ani keby si nohy dolámali, a pritom to nie sú žiadne ohreblá...toto si možno budú staršie ročníky pamätať, čs. tím parádne zahral proti ZSSR, nemcom, Fínom, ale prišli Švédi, ktorí neboli o nič lepší ako naši, ale ouvej, nie a nie ten mizerný puk do tej bránky dostať, bola ako zakliata. večne sme s nimi mali problém. A ešte aj ten hnusný Kompalla z NSR čo súperovi toleroval, za to našich vylučoval.

Ja ten problém vidím ako nejaký blok. Ale ako to odblokovať, to netuším.