Rýchlosť gravitačných vĺn

Tu je animácia pádu rotujúceho telesa v mojej metrike na horizonte https://drive.google.com/file/d/12v75aRY56acBMMb8Z9LtDW0BUSIHoOls/view?usp=sharing .

Je to už nestabilná trajektória. Môžem ti uviesť, ako vyzerá efektívny potenciál. Má tam maximum.

Teleso má rotačnú rýchlosť na horizonte v = 0,99999c. Na grafe je obvodová rýchlosť červená a radiálna zelená.

V čase tau = 0s sú hodnoty:

[tau = 0., phi(tau) = 0., diff(phi(tau),tau) = 92153.634810000, r(tau) = 3101.7864090000, diff(r(tau),tau) = 0.]

V čase tau = .115e-3s sú hodnoty:

[tau = .115e-3, phi(tau) = 12.0935168973714387, diff(phi(tau),tau) = 327.063705633764528, r(tau) = 253.619128855353750, diff(r(tau),tau) = -299792447.052241324]

V žiadnom prípade už nemôže teleso opustiť čiernu dieru. 

robopol

 

O fotónovej sfére som nevedel, bod 1) beriem späť.

Nerozumiem tomu. Myslel som, že štvorec obehovej rýchlosti na orbite centrálneho gr.poľa sa rovná potenciálu poľa v mieste orbity.

V Schwarzschildovej metrike je obvodová rýchlosť telesa na horizonte c. A to je podľa mňa chyba. Rovnaká chyba je, že padajúce teleso prekoná rýchlosť c. V mojom prípade dosiahne hodnotu c až v r->0. To je reálna singularita, kde už zrejme neplatia známe fyzikálne zákony. Ja si neviem predstaviť, čo sa v mojej metrike deje pod horizontom, keď tam "vpáli" teleso s rýchlosťou 0,99999c a viac. (No nikdy nie rýchlosťou c). V každom prípade sa to nedozvieme. Ani keby padajúce teleso brzdením, interakciou s nejakou potenciálnou nukleónovou hmotou vysielalo synchrotrónne žiarenie, alebo vyžarovalo tepelné žiarenie, von sa už nič nedostane. Všetko by malo padať do singularity  r->0, ako v Schwarzschildovej metrike. Ale to nie je pravda, preto, že stavy sú už obsadené a padajúce teleso môže obsadiť iba voľné. Maximum hustoty som už uviedol na grafe z 20. máj 2019 - 21:32:44

Tono

Singularita Schwarzschildovej metriky nie je kvôli konečnej rýchlosti svetla, ale kvôli výrazu dr/(1-rg/r), kde rg = 2GM/c^2 je horizont udalosti

na to sa dá dívať tak, že dr/(1-2GM/rc^2), kde 2GM/r je gr.potenciál v bode r a ten sa na Schw.polomere rovná potenciálu c^2 a preto je v tom mieste v menovateli 0 a teda singularita.

V STR je z podobného dôvodu singularita, keď sa teleso pohybuje rýchlosťou c. Možno som sa zle vyjadril, konečnosť a konštantnosť c je dôsledkom vesmírneho potenciálu c^2, nie príčinou.

Nevidím dôvod, prečo by svetlo obiehajúce po kružnici, v zakrivenom priestore, malo predstavovať singularitu.

Singularita sa týka telies s m>0. Svetlo sa aj v STR pohybuje rýchlosťou c a jeho energia nie je nekonečná.

Na námietke 1. už netrvám, nevedel som o rozdiele medzi fotónovou sférou a Schw.sférou a teda je možné, aby svetlo obiehalo po kruhovej dráhe okolo telesa, ktoré má Schw.sféru pod svojím povrchom a teda nemá na Schw.polomere singularitu.

Logicky by mal byť gravitačný potenciál bez hmoty, teda vákua 0. Z toho som odvodil pravdepodobnosť https://drive.google.com/file/d/1R8F-BbQOHbyoBBD-SnR8faQcK8yGQ0P7/view , (na sreane 7.) čo je hyperbolická funkcia:

 

phi =-c^2 tanh(GM/c^2/r)

Akú hodnotu má M v priestore bez hmoty?

Logicky by mal byť gravitačný potenciál bez hmoty, teda vákua 0.

...

Buď  je potenciál –c^2 potenciálom celého vesmíru, alebo samotný časopriestor má potenciál –c^2.

Len preto, že tebe to matematicky vyšlo, pôjdeš proti logike?

Tvrdíš, že teleso nemôže mať potencíál –c^2. No ale veď Newtonov potenciál rastie pre r->0 do nekonečna.

Asi myslíš potenciál od viacerých telies.

Ale ak sa teleso, alebo svetlo dostane pod horizont rg, už nemôže uniknúť z čiernej diery.

Prečo? Nič mu nebráni prejsť horizontm do diery, keď na ňom nie je singularita. A keď máš "hmotnosť" - médium ktoré u teba nesie vlastnosť priťahovania sa - sústredenú okolo horizontu, tak sa pole vnútri chová ako Faradayova klietka a teleso na druhej strane nezmenenou rýchlosťou vyletí von, opäť bez prekážky na horizonte.

Čo iné je kritériom?

Logická bezrozpornosť? Tvoj vzor -Žiarenie čierneho telesa- používa fotóny a ich štatistiku ako východzí predpoklad, ale táto hypotéza bola potvrdená aj inými experimentami.

Tým nechcem povedať, že OTR nemá bezrozpornosť. A takisto sa ospravedlním, ak sa tvoje stojaté vlnenie potvrdí experimentálne. Lenže o tom pochybujem.

V Schwarzschildovej metrike je obvodová rýchlosť telesa na horizonte c. A to je podľa mňa chyba. Rovnaká chyba je, že padajúce teleso prekoná rýchlosť c.

Preto si myslím, že hmotné teleso horizont zvonku nedosiahne, ale môže ho prekonať nejakým tunelovým efektom. A zastávam názor, že veličiny pod Schw.horizontom vyzerajú inak.

Tono

 

 

Akú hodnotu má M v priestore bez hmoty?

 

To je potenciál telesa s hmotnosťou M v priestore s nulovým potenciálom. Presne tak, ako sa to chápe v klasickej fyzike. V tomto prípade už netreba potenciál Vesmíru, alebo časopriestoru. Tu je pravdepodobnosť obsadenia stavov podobná Gaussovskej krivke. Pravdepodobnosť p=1. Je to síce logickejšie, ale nevychádza to.  

 

Asi myslíš potenciál od viacerých telies.

 

 

Nie, potenciál telesa je phi = -GM/r. A pre r-> 0 je predsa väčší, ako -c^2.  

 

Prečo? Nič mu nebráni prejsť horizontm do diery, keď na ňom nie je singularita. A keď máš "hmotnosť" - médium ktoré u teba nesie vlastnosť priťahovania sa - sústredenú okolo horizontu, tak sa pole vnútri chová ako Faradayova klietka a teleso na druhej strane nezmenenou rýchlosťou vyletí von, opäť bez prekážky na horizonte.

 

 

 

Ja mám v r->0 rýchlosť c, v Schwarzschildovej metrike je nekonečná. Skôr by teda malo teleso vyletieť zo Scwarzschildovej metriky. :) .

Aj keď Ti ďakujem za diskusiu, prosím Ta, nerozoberajme naraz toľko otázok. O každom by sa dalo viac diskutovať. Napríklad pre vonkajšieho pozorovateľa sa teleso nikdy do stredu čiernej diery nedostane, takže nemôže z tohoto bodu ani vyletieť. :) Čas sa tam "pre vonkajšieho pozorovateľa" zastaví. To samozrejme neplatí pre čas tau, v tomto konečnom čase teleso dosiahne r=0, a mohlo by pokračovať smerom von. A to je nezmysel, rovnako, ako na horizonte v Schwarzschildovej metrike. Navyše v r=0 singularita energie je, ak by dosiahlo teleso rýchlosť c. Lenže v mojom prípade je tam nulová hustota hmoty, preto že je tam nulová pravdepodobnosť obsadenia stavov, takže E = 0.c^2 = 0. Tá animácia je iba pre testovacie teleso so zanedbateľnou hmotnosťou, pohybujúce sa po geodetike. Reálne teleso musí pri páde odovzdať hybnosť čiernej diere skôr, ako sa dostane do r=0. Ale to už nepopisuje statická metrika.  

Podla mna sa ani letiacemu k horizontu nepodari cez neho prekrocit, to sa dá spočitat tiez. Jemu stoji cas az na horizonte. Takže pod nim moze prebehnut len konecnu vzdialenost, lenze ja tvrdim, ze pre vonkajsieho pozorovateľa, co by kladol kolajnice az k horizontu udalosti, vzdalenost je nekonecna.

To co prezentuju s hyperbolickou neuklidovskou metrikou, je vlastne priemet do roviny, to je ako keby som sa pozeral na vypuklý deformovaný povrch (pricom stred gule sa mi zda blizsie ako okraj) ale neviem ako to vypada v tej guli, smerom k fotonovej vrstve.

Takže co by vlastne videl ten pozorovatel z okraja? videl by ako sa niekto blizi k fotonovej vrstve a tam by sa obraz natiahol a rozprestrel po celom horizonte, viac by uz nevidel. nevidel by ani ako dorazi k horizontu. Podla toho co prezentuju ako pohlad na CD je to silne deformovany pohlad.

Podla mna sa ani letiacemu k horizontu nepodari cez neho prekrocit, to sa dá spočitat tiez. Jemu stoji cas az na horizonte. Takže pod nim moze prebehnut len konecnu vzdialenost, lenze ja tvrdim, ze pre vonkajsieho pozorovateľa, co by kladol kolajnice az k horizontu udalosti, vzdalenost je nekonecna.

 

Ak máš na mysli vonkajšieho pozorovateľa v Schwarzschildovej metrike, tak áno, teleso nikdy neprejde horizontom, ale z hľadiska telesa, to v konečnom čase dosiahne stred čiernej diery. Podľa mňa je to schizofrenický pohľad na jednu udalosť. Ako sa s týmto matematickým riešením fyzici vysporiadajú je ich vec. V mojej metrike k ničomu takému nedochádza a tak sa tým nebudem zaoberať. 

lenže ani ten letiaci k CD nedosiahne ten horizont ved to je jednoduche, ak nedosiahne "c" nemoze dorazit na horizont, iba vtedy by mu cas stal a prekonal aj nekonecnu vzdialenost. A dalsia vec je ta, ze hozizont udalosti je schovany pod fotonovou vrstvou, lenze nie v takom pomere ako si myslia, ten vypukly povrch ho postavil pre nas skoro presne na fotonovej vrstve. nie je dalej o 2/3 polomeru, pre nas ako pozerame na zdeformovany obraz ČD.

tema ma zaujala  atk som k tomu urobil aj clanok:

https://robopol.blogspot.com/2019/05/priestor-cas-v-diel.html

Ešte k tej interpretácii telesa. Ty aj pepper nick si stále teleso predstavujete ako hmotný bod. To je použiteľné v priestore, kde sú všetky stavy neobsadené. Tam elementárna častica obsadí všetky najbližšie stavy. Hustota hmoty je obrovská, takže časticu môžeme interpretovať ako hmotný bod. Rovnako je to s makroskopickým telesom, ktoré je v konečnom dôsledku tvorené elementárnymi časticami. A tie môžu byť veľmi nahusto, napríklad v neutrónovej hviezde. Ak by sme Slnko nahradili čiernou dierou, má polomer cca 3 km. Takže aj v tomto prípade je hustota hmoty vysoká, lebo vo vzdialenosti 3 km je veľký počet stavov, ktoré môže hmota Slnka obsadiť. No ak do tohto priestoru vstúpi teleso, vstupuje už do priestoru, v ktorom sú stavy obsadené. To má za následok, že teleso musí obsadiť voľné stavy, ktorých pravdepodobnosť je rozložená v objeme 3 km a viac. Musí sa pri zmenšovaní vzdialenosti postupne „rozplynúť“ po celej čiernej diere, bez ohľadu na to, aká je jeho hmotnosť. Teda aj elementárna častica sa „rozplynie“ do celého objemu čiernej diery. Takže to nie je už goľôčka. Z hľadiska hybnosti si to môžeš skôr predstaviť, ako splynutie dvoch kvapalín, kde výsledná hybnosť je hybnosť zlúčenej kvapaliny. Pre názornosť uvediem animácie matematického riešenia splynutia hmoty čiernej diery s hmotou telesa. Na prvej animácii je priebeh potenciálov a na druhej hustoty hmoty telies.

https://drive.google.com/file/d/1ZHPVzpmhClnTfYLjqLfrLcwb-85_jT1h/view?usp=sharing

Na druhej animácii hustoty je vidieť, že v strede telies je hustota nulová a maximálna je vo vzdialenosti r = rg/4.

https://drive.google.com/file/d/12o1TmP_j_vhJN6gtF-K9jQ1a7QMAYz0l/view?usp=sharing

lenže ani ten letiaci k CD nedosiahne ten horizont ved to je jednoduche, ak nedosiahne "c" nemoze dorazit na horizont, iba vtedy by mu cas stal a prekonal aj nekonecnu vzdialenost. 

V Scwarzschildovej metrike dosiahne na horizonte teleso vo vlastnom čase tau rýchlosť c. To je poľa mňa nezmysel. 

 

 

V Scwarzschildovej metrike dosiahne na horizonte teleso vo vlastnom čase tau rýchlosť c. To je poľa mňa nezmysel. 

to je presne aj podla mna a da sa to dokazat aj matematicky, ze ho neodsiahne, nemame teda rozpor realit. Ja som si konecne uvedomil, že to co vidia pozoruju s CD je zdeformovany obraz, to je zasadna vec!

principiálne nenamietam proti tvojim uvaham, lenže potom co ty povazuješ za CD je len nieco ako este silnejsia neutronova hviezda, ktora síce už nežiari, ak dokaze uveznit svetlo na kruhovej orbite tym ze tam mas uz tak silne pokrivenie priestoru a času. Mozno skutzocne je este nieco medzi tym. Lenže CD je nieco čo by sa hodilo na vysvtelenie vzniku vesmiru, ten big bang je ako keby obratena CD. a to pozorujem, ze tu nejaky big bang bol, lenze, ak by si namel takuto CD, potom by si nedokazl nikdy vysvetlit zrod vesmiru.

Z môjho výpočtu neexistuje posledná kruhová orbita pre svetlo r=3/2rg, ale r=rg. Rovnako posledná kruhová orbita pre hmotné teleso r=3rg, ale r=rg. Z fotografie čiernej diery sa vraj potvrdili výsledky Schwarzschildovej metriky. Vnútorný okraj akrečného disku by mala byť sféra žiariacej hmoty, ktorá sa pohybuje na poslednej možnej kruhovej dráhe, teda r=3rg. Ak sa nemýlim, polomer čiernej oblasti je 2.6rg. čo je relatívne dobrá zhoda. Z mojich výpočtov by vnútorný okraj akrečného disku mal byť rovný r=rg. Takže tam mám chybu. Lenže tieto hodnoty sú dané hmotnosťou čiernej diery. A tú by sme presne určili, keby sme napríklad poznali trajektórie nejakých hviezd, ktoré čiernu dieru obiehajú. Neviem, či je to možné v prípade tak vzdialenej čiernej diery. Ako teda odhadli jej hmotnosť? V prípade Sagittarius A, v centre našej galaxie, poznáme presne jej hmotnosť z Kplerových zákonov obiehajúcich hviezd. Takže až snímka tejto čiernej diery potvrdí platnosť Schwarzschildovej metriky. 

Ak by si teda presne vedel hmotnost, potom podla mna by si mal mat 1/3 z toho aka je velka CD. horizont udalosti a svetelnej zony splynie v tom vypuklom zrkadle do jedneho polomeru, to som pisal my CD nevnimame tak ako som si myslel ale znacne skreslenu.

No z obeznych drah to asi vies aj ty spocitat ci? aka by mala byt teoreticka hmotnost CD

Ona je tono ale aspon 2000 krat vacsia ako sagittarius.

Veď práve z obežných dráh mi vyšlo to, čo som uviedol. Dá sa to vypočítať aj jednoduchšie, z efektívneho potenciálu čiernej diery. Z odkazu https://www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/04/10/black-holes-are-real-and-spectacular-and-so-are-their-event-horizons/#56b3c42f3f34 sa dá urobiť nejaká predstava. Na tretej snímke je zobrazená kružnica rg. Ale snímka je rozostretá, takže tam nie je ostro ohraničená oblasť 3rg. Navyše pozorované žiarenie je v len pre oblasti vlnovej dĺžky 1.3 mm, čím bližšie k polomeru, tým by malo mať žiarenie kratšiu vlnovú dĺžku.

Ten snimok to asi presne neukaze, ci sa mylis alebo nie. No ale u teba by svetelna oblast mala byt 1/3 z tej ktoru pozorujeme

skus tu pohlada nejake info

http://keckobservatory.org/keck_astronomers_observe_acceleration_of_stars_at_center_of_milky_way_galax/

ale keckov dalekohlad asi nevidel svetenu zonu sagitaria, asi to take lahke nie je z nasej pozorovacej urovne

https://lynceans.org/tag/w-m-keck-observatory/

http://www.astro.ucla.edu/~ghezgroup/gc/

Ten snimok to asi presne neukaze, ci sa mylis alebo nie. No ale u teba by svetelna oblast mala byt 1/3 z tej ktoru pozorujeme

 

 

V Schwarzschildovej metrike nezávisí minimálny polomer akrecného disku na momente hybnosti a preto je to kružnica s polomerom r = 3rg. V mojej metrike závisí a tak to nie je jediná kružnica, ale minimálne polomery závisia od momentu hybnosti hmoty v disku. Pre porovnanie, na obrázku je efektívny potenciál čiernej diery M87. Niečo o tom je v kapitole efektívny potenciál

 https://www.aldebaran.cz/studium/otr.pdf

, alebo

 http://muj.optol.cz/richterek/lib/exe/fetch.php?media=diplomky:07_vichova.pdf 

Na obr. 1 je efektívny potenciál pre svetlo a minimálnu kružnicu pre fotóny.

zelená krivka   - efektívny potenciál pre svetlo podľa Schwarzschildovej metriky

červená krivka - efektívny potenciál pre svetlo podľa mojej metriky

modrá čiara     - r = 3/2rg minimálna orbita pre svetlo podľa Schwarzschildovej metriky

fialová čiara     - r = rg minimálna orbita pre svetlo podľa mojej metriky

Na 3 obr. je efektívny potenciál pre akreačný disk a minimálnu kružnicu pre hmotu v disku.

zelená krivka   - efektívny potenciál podľa Schwarzschildovej metriky

červená krivka - efektívny potenciál podľa mojej metriky

modrá čiara     - r = 3rg minimálna orbita pre hmotu akrečného disku podľa Schwarzschildovej metriky

žltá čiara          - r = 1.587301587rg minimálna orbita pre hmotu podľa mojej metriky

fialová čiara     - r = rg

Na 2 obr. je menší moment hybnosti a tam mi vychádza minimálna orbita pre hmotu v akrečnom disku r = 2rg. Čo je však dôležité obr. 4. , efektívny potenciál je u mňa konečný -c^2 a v Schwarzschildovej metrike nekonečný. 

tono

Moja namietka, ale stale plati, ty nemas horizont udalosti. takže tebe svetlo z akejkolvek oblasti CD radialne unikne. Spocitaj si to, dr nie je nula, obvodova rýchlost =0. Taketo svetlo ti pojde prec. Proste ti ujde.

tono

 

Moja namietka, ale stale plati, ty nemas horizont udalosti. takže tebe svetlo z akejkolvek oblasti CD radialne unikne. Spocitaj si to, dr nie je nula, obvodova rýchlost =0. Taketo svetlo ti pojde prec. Proste ti ujde.

Prepočítal som si to v kľude a naozaj som spravil chybu. Tie hore uvedené grafy sú pre kreačný disk nesprávne. Ak to niekoho zaujíma, správny výpočet uvediem. Záver je ten, že v Schwarzschildovej metrike je najmenšia možná kruhová dráha pre hmotu r = 3rg a podľa mojej metriky r = 2.618033988 rg.

Aby sa nemuseli riešiť zložité diferenciálne rovnice geodetiky, tak sa zavádza pojem efektívneho potenciálu. Nás pri stanovení podmienky, či teleso opustí čiernu dieru nemusí zaujímať trajektória telesa. Z priebehu efektívneho potenciálu sa veľmi jednoducho určí, či teleso padne do čiernej diery, alebo nie. A teleso, ktoré sa dostane pod r = 2.618033988, ho už nemôže opustiť.

Svetlo sa vždy pohybuje rýchlosťou c. Takže to, po akej krivke sa svetlo pohybuje nezáleží od c, ale od zakrivenia časopriestoru. Predstav si potenciálovú jamu. Ak do nej hodíš guľôčku, tak jej trajektória záleží na jej momente hybnosti. Pre fotón existuje posledná minimálna hranica momentu hybnosti, aby nespadol do jamy. A tou je v Schwarzschildovej metrike moment hybnosti L = sqrt(3).c.rg a polomer minimálnej kružnice r_min = 3/2rg. (Pozri odkaz na str. 73 https://www.aldebaran.cz/studium/otr.pdf ) Fotón s menším momentom hybnosti vždy padne do čiernej diery a nemôže sa z nej dostať von. Polomer r_min je väčšia vzdialenosť, ako horizont udalosti rg. V mojej metrike je to r_min = rg, v tom je celý rozdiel. 

Ehm.. Inú "metriku" pre to bude mať "plochý priestor", inú "eliptický", inú "hyperbolický"..

Ehm.. Inú "metriku" pre to bude mať "plochý priestor", inú "eliptický", inú "hyperbolický"..

Každá "slušná" mertika zakriveného priestoru musí splňovať podmienku, že limitne pre r->nekonečno musí prejsť na Minkowského metriku a zakrivenie priestoru na gravitačný Newtonov potenciál . 

Fakt?

Tak vezmime si dve "laserové ukazovátka", a "bliknime" nimi na "nekonečne" vzdialené tienítko.. Tak aby fotóny leteli paralelne vedľa seba..

V plochom expandujúcom priestore, by sme s tou úlohou mali mať istý drobný problém..

Expanzia priestoru by mala tie fotóny, "ťahať od seba" bez ohľadu na to ako dobre po dvoch rovnobežkách by sme ich vyslali..

Proste.. V plochom expandujúcom priestore, by sme mali vidieť "hyperbolickú optickú vadu"..

Lenže my vidíme vesmír plochý ako "prkno"..

Ako to? WTF?

Ako to že vidíme expandujúci vesmír plochý?

Ako to že si fotóny lietajú pekne paralelne vedľa seba, do "nekonečna" a expanzia priestoru ich neťahá od seba?

He..

Ved z fotonovej sfery radialne uleti svetlo aj zo schwar. ČD, pokial nebude ma uhlovu rychlost, nejde tak po uzavretej krivke, ide radialne, v hyperbolickej metrike by si mal priemet priamku cez stred k okraju. Situacia je ina ked ma uhlovu rychlost vtedy sa nedostane ani zo fotonovej sfery.

Lenže my vidíme vesmír plochý ako "prkno"..

 

Ako to že si fotóny lietajú pekne paralelne vedľa seba, do "nekonečna" a expanzia priestoru ich neťahá od seba?

He..

Podľa mňa máš pravdu. Svetelné lúče sa v expandujúcom vesmíre rozchádzajú. V čase 300 tisíc rokov po Veľkom tresku, keď sa začalo šíriť svetlo, nech bola ich vzdialenosť 1m. K pozorovateľovi za 13,8 miliard rokov dopadnú vzdialené 3km. To je uhol alpa = tg(3000/ (13.8*c*365*24*60*60)). Ak lúče nedopadajú rovnobežne na šošovku, tak sa iba posunie ohnisko, obraz by sa nemal meniť a nemal by mať ani chybu. Ale pri tom zanedbateľnom uhle alpha je to posunutie ohniska zanedbateľné.

Ved z fotonovej sfery radialne uleti svetlo aj zo schwar. ČD, pokial nebude ma uhlovu rychlost, nejde tak po uzavretej krivke, ide radialne, v hyperbolickej metrike by si mal priemet priamku cez stred k okraju. Situacia je ina ked ma uhlovu rychlost vtedy sa nedostane ani zo fotonovej sfery.

Pre výslednú trajektóriu svetla je rozhodujúci moment hybnosti. Je to vektorový súčin, takže záleží od smeru lúča a vzdialenosti od stredu ČD. Pri najmenšej kruhovej dráhe stačí infinitezimálna zmena r, alebo smeru lúča a svetlo buď odletí, alebo spadne do ČD. Je to nestabilná trajektória, lebo je na vrchole extrému efektívneho potenciálu. Horizont udalosti nerozhoduje o tom, či svetlo do ČD padne, alebo nie. Pri radiálnom smere iná možnosť, ako pád do ČD nie je.     

Tono

ved ti pisem v radialnom smere nie je pre nás uzavreta ČD ako priestor, ved do neho padas, da sa teda ist aj opacne. To je pravda. JA pisiem, že napr. v tvojom prípade sa vyzaruje energia napr. z okraja svetelnej zony, tam kde ju mas, to nie je podstatne. To svetlo nema ziadnu kruhovu drahu na orbite, to svetlo ide od centra smerom k nam, a to ide ak ma svetlo rýchlosť "c". Musi to ist. To vsetko su zle interpretacia zakriveneho priestoru. Je predsa rozdiel ci ides radialne od stredu prec z CD, ako ked preliatava svetlo pod iným sklonom v ČD, je jasne ze tu je draha zakrivena priestoru, potom jeho orbita je presne r konstanta od centra, beha po tom zakriveni, lebo to je tam pre svetlo priamo. No a to je ten 

 nasobok schw. polomeru.

Ja chápem, lenže to je rovnaký problém, ako v Schwarzschildovej metrike. Tam nemá fotón problém prejsť cez horizont, takže prečo by mal mať problém vyletieť cez horizont?  Iba preto, že vzdialený pozorovateľ to neuvidí? To je predsa nezmysel. 

problém je že ty nemás horizont udalosti, schw. metrika ma, to je miesto kde sa neda újst už ani radiálne. CĎ je čierna lebo je ten polomer pre nás splynie v jednu ciernu sféru. Preto ju vidime čiernu. U teba by sa ale take nic nemalo diat, ak by chcel fotón opustit tvoju CD tak to ide RADIALNE smerom od centra von z kazdeho miesta tvojej ČD.

To, že sa svetlo nedostane z ČD nie je dané horizontom, ale singularitou v r->0. Podľa fyzikov na horizonte nie je žiadna singularita. Tá je vraj spôsobená nevhodnou sústavou súradníc, ktorá sa dá zmenou vhodného súradnicového systému odstrániť.