Rýchlosť gravitačných vĺn

Mne je to jasne, nerobim to pre tento druh, mna zaujima ako svet funguje resp. by mohol a rovnice som ja osobne dal nizsiu prioritu z nejakych dovodov, pozri sa o fyzike uz debatujeme dlhsiu dobu, takze ja som ti vdacny ze sme nieco prebrali, o to slo, nerobim to pre publikom a ani pre slavu, neocakavam od ludi absolutne nic, pre mna osobne je dolezite ci moze na niektorych myslienkach nieco byt, tie formuju teorie, na zaklade nich sa robia aj rovnice, vsetko to ma zmysel, treba skusat z roznych stran sa pozerat na problematiku a ja v podstate fyziku nerobim, je to isty druh filozofie, pretoze dnes je fyzika matematika abstraktnych modelov, obavam sa vsak ze realita nebude taka a preto ma zmysel sa snazit. A ja napr. obdivujem ze dokazes tieto veci poodvadzat a to nie je zrovna jednoducha vec, takze ty si bol pri debatach okrem tysa ten najpodstatnejsi pri aj mojom vzdelavani atd.

No a k ohybu svetla v moje predstave je jednoduchy, pokial sam priestor je "zakriveny" tým, že lokálne sú hustejšie oblasti, teda v centrach gravitácie, tak všetko čo letí okolo má zakrivenú trajektoriu, dôvod je stale ten isty na kvantovej úrovni sa preskupuje sám priestor do hustejších oblasti lebo v zmysle KM teda lokalizácie častic v priestore súvisí s počtom interakcii, ak počet tu štatisticky rastie potom sa to prejaví na makro úrovni ako gravitacna sila. častice neustále spolu vzájomne interagujú, čo sa dá chápať v Km ako ich lokalizácia na samotnú diskretnu mnozinu priestoru. Takze nutne to plynie z toho, ze pokial ich tam je viac, ich lokalizácia vytvori vlastnosť kde prelieatvajuci objekt, ktorý taktiez interaguje s okolím ho zatáča smerom kde ich je viac. Pretoze moje elementy/ entity maju kvantovomechanické vlastnosti a tvoria priestor sám to priamo plynie z toho táto vlastnosť, nie je za tým žiaden abstarktný výmysel, je to odvovodnenie preco to speje do "zakrivenia priestoru a času".

no a ku synteze jadier:

- synteza jadier, či stiepenie jadier. Pytal si sa ako to vysvtleit. Ak niekto tvrdi ze vesmír speje do zvysujucej sa entropie po big bangu je klamar. V zmysle toho co to je entropia vidime pravy opak. To je dostatocny dokaz, ze tvrdenie je opacne. V tomto svete sa teda fraktaly (atomy, molekuly..) tvoria v chaose, ale aj ničia, zavisi to od toho čo sa deje

syntezou vznikaju tažšie jadra atomov, kde musime pouzit dve aby vzniklo jedno a mame tu "odpad" vo forme energie ktorá sa dá využiť, pri rozbijani atomov, destrukcii je uvolnena vazbova energia pre nás užitočný vstup na pracu. Neviem co mam ako vysvetlit, z hladiska entropie tu hviezdy nezvysuju entropiu ale zvysuju skalu roznych atomov, teda ponuku, ktora za urcitych podmienok chemicky pouzije pri stavbe este zlozitejsich molekul pri evolúcii. Bez syntézy by teda nebola mozna vyssia organizácia hmoty.  Tak ako gravitácia moze vytvoriť organizovanú hmotu dokáže ju aj zničiť to je entopicky faktor, napr. v ciernych dierach by dochadzalo k úplnemu rozkladu zložitosto a organizácie hmoty na počiatočný systém, teda to je entropický faktor. Samozrejme chemické vazby naruší pomerne jednotucho vačšia teplota, takže doslova zhori všetko, to sa deje s vesmírom na globálnej úrovni?  

Prepáč, ak som sa ťa dotkol. Ja mám rád každú diskusiu a neosobujem si, že práve ja niečomu rozumiem lepšie. Skôr naopak. Ale, ak chceš diskutovať, tak musíš zniesť aj kritiku. Ja by som bol šťastný, za akúkoľvek kritiku mojich výpočtov, ale ani "pes po nich neštekol". 

 

 

Lenže oddeliť čas a priestor je problém. Sám vieš, že sa to nedá ani v STR, ale tam sa sústavy aspoň pohybujú. V OTR by s tým bol väčší problém. Nechcem tu hovoriť o metrike, aby som ťa nedráždil matematikou. Ale predstav si statické teleso a statického pozorovateľa v gravitačnom potenciály tohoto telesa. Ako dobre vieš, jeho hodiny pôjdu pomalšie. S pohybom to teda súvisieť nemôže.   

"ja by som pr8ve potreboval pom;ct z v7po4tami, takže pome do spolupráce..

Tono

 

Ja by som bol šťastný, za akúkoľvek kritiku mojich výpočtov, ale ani "pes po nich neštekol".

Naše dnešné uvažovanie o poliach vedie k singularitám, ktoré sa pre elmag polia snaží QED riešit kalibráciou, Born-Infeld nelineárnou elektrodynamikou, podobne ako ty pre gravitačné pole:
obaja máte v r=0 konečnú/nulovú intenzitu, obaja upravujete Coulombov/Newtonov zákon, akurát Born ad hoc a ty to zdôvodňuješ kvantovaním priestoru a pravdepodobnosťou obsadzovania priestorových buniek.

Podla mna tažkosti so singularitami sú spôsobené nezrovnalosťami v uvažovaní o poliach:
1) pole sa berie ako entita s nekonečným počtom stupňov voľnosti, pretože máme priestor s nekonečnom bodov a v každom bode je určitá intenzita (tok hybnosti) - voľnost. Neviem čo robím zle, ale takýto model mi nesedí s princípom neurčitosti, podľa ktorého nemôžeme mať v presnom priestorovom bode presnú hybnosť resp. jej tok. Prečo napr. intenzita nie je daná iba v konečnom počte bodov a v ostatných sa získa superpozíciou?

2) v kvantovej mechanike sa predpokladá, že napr. častica pred meraním implicitne nemá polohu a túto polohu získa/my ju zistíme až meraním. Prečo pole opisujeme s presvedčením, že má v danom bode intenzitu, aj keď ju práve nemeriame? Prečo neuvažujeme, že intenzita sa v bode prejavi až prítomnosťou meracieho náboja a nevyužijeme pritom aj advansované potenciály?

Odpovede nepoznám a neviem ako to je. Ale keď o tom uvažujem, tak si nemyslím že sucasné ťažkosti odstránime kalibráciou alebo kvantovaním priestoru. O poliach stale ešte dosť nevieme.
Tvoje rovnice môžu byť v poriadku, ale nesuhlasím s tvojimi vychodzími predpokladmi, ze priestor je kvantovaný, jeho bunky tvoria mriežku a tá kmitá.

Kvantovany je účinok, ale jeho zložky, čas, energia, vzdialenosť a hybnosť môžu mať ľubovoľné hodnoty.

Uzly mriežky, vzdialené od seba o minimálne kvantum vzdialenosti, asi nemôžu kmitať. Môzu sa vzdialiť o dve kvantá.
 

 

Tvoje rovnice môžu byť v poriadku, ale nesuhlasím s tvojimi vychodzími predpokladmi, ze priestor je kvantovaný, jeho bunky tvoria mriežku a tá kmitá. Kvantovany je účinok, ale jeho zložky, čas, energia, vzdialenosť a hybnosť môžu mať ľubovoľné hodnoty.

 

Mňa inšpirovalo Planckove odvodenie žiarenia absolútne čierneho telesa. Ak riešime vyžarovanie fotónov, napríklad v prípade atómu, dostávame diskrétne hodnoty vlnovej dĺžky. Príčinu poznáme, preto že energia emitovaných fotónov je daná rozdielom energetických hladín. Na to netreba QM, to vyplýva z Coulombovho zákona. Energetické hladiny v atóme sú diskrétne preto, že elektrón ako vlna, musí byť uzavretá v uzle kmitania 2.Pi.R = n.lambda. V prípade makroskopického telesa sa v dôsledku interakcie atómov susedné kvantové stavy prekrývajú a výsledné spektrum je spojité. V tomto prípade už hovoríme o žiarení makroskopického telesa. V prípade gravitácie som predpokladal, že zdrojom energie (neviem čoho) sú vibrácie na úrovni Planckovej dĺžky a elementárne častice, kvarky sú v tejto mierke už „makroskopickým“ objektom. Napadlo ma, že ak bolo možné štatisticky popísať žiarenie čierneho telesa, prečo by nebolo možné rovnako matematicky postupovať aj v prípade gravitácie pre makroskopický objekt. Samozrejme v prípade čierneho telesa vieme, že zdrojom žiarenia sú atómy. V prípade gravitácie je to iba kmitanie v časopriestore (neviem čoho) a táto energia by mohla tvoriť makroskopicky kľudovú hmotu. Žiadnu hlbšiu predstavu o tom nemám, ale matematika ju nepotrebuje. To, že v štatistickom modely čierneho telesa existujú iba určité vlnové dĺžky, splňujúce podmienku stojatého vlnenia, vychádzalo z modelu dutiny. To je ale klasická predstava Rayleigh Jeansa z 19. storočia. Skutočnú príčinu odhalil až Planck, ktorý tvrdil, že energia harmonického oscilátora sa môže vyžarovať iba po kvantách. Predstav si, že priestor rozdelíš na nejaké 3 rozmerné bunky. (v QM fázový priestor, 3 rozmery a hybnosť https://cs.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1zov%C3%BD_prostor ) Ak sa podľa Plancka môže emitovať iba diskrétne kvantum s určitou vlnovou dĺžkou, existuje pravdepodobnosť obsadenia tejto bunky vlnením. Nájsť túto pravdepodobnosť je podstatou štatistického postupu. V štatistike hovoríme o fázovom priestore, skutočná príčina je ale Planckova hypotéza, že energia sa vyžaruje po kvantách. Ale prečo..., to je postulát.

Tono

Moje uvahy o priestore, case a kvantovej mechanike su podobne (samozrejme nie take iste). Preto sa mi to celkom pozdáva z coho si vychadzal, nerozumel som preco elektron uzatvaras na nejakej orbite ako stojate vlnenie atd.. No uplne suhlasim, ze priestor musi byt kvantovany tiez. Ty samozrejme nehladas pricinu modelu, ale postulujes tieto veci. Ja som skusil najst model ako by to mohlo prebiehat. Kmitaju struny priiestoru, tie tvoria priestor ako fraktal, Castice, atomy su zhluky tychto strun, nejaka konfiguracia, Hmota "zakrivuje" priestor pretoze, tie zhluhy su hustejsie - piestor je tam hustejsi ako vaakuum. Cas je stredna hodnota kmitania lokalne - priestoru. Rychlost svetla je konstatna lebo vesmir je uzavrety sam do seba, na jednej urovni je buducnost, pritomnost aj minulost, to sa da iba tak ak budu sustavy nesucasne, co vedie na dynamicky vesmir atd.

z toho plynie, ze musime pouzivat statisticky pristup, kde mame teoriu chaosu a fraktaly su nejake pravidelne  usporiadania a symbolizuju latku (vytvaraju sa spontanne), vlnenia prenasaju struny inak nema co, priestor je entita, aby mal vlastnosti sirky, dlzky, vysky nemoze to byt "nic". Cez tento model sa daju vyjasnit zahady co je to vlastne fyzikálne pole a co ho prenasa atd.

struny priestoru kmitaju v uplnej prazdnote, iba ich vzajomna poloha s inymi strunami vykazuje pohyb.

Tono

 

 nerozumel som preco elektron uzatvaras na nejakej orbite ako stojate vlnenie atd..

Bohr's condition, that the angular momentum is an integer multiple of ħ was later reinterpreted in 1924 by de Broglie as a standing wave condition: the electron is described by a wave and a whole number of wavelengths must fit along the circumference of the electron's orbit: https://en.wikipedia.org/wiki/Bohr_model 

Ty samozrejme nehladas pricinu modelu, ale postulujes tieto veci. 

Ja som sa snažil iba o to, aby to bolo matematicky korektné. Ten môj model neakceptuje iné interakcie, jadrové, elektrostatické, ktoré bránia gravitačnému kolapsu. Poľa tohoto modelu každá hmota predstavuje čiernu dieru, lebo môže obsadiť najbližšie voľné stavy vlnenia vo fázovom priestore. Elektrostatické sily reálneho telesa tomu bránia a na kvantovej úrovni pre elementárne častice nie sú realizovateľné všetky možné stavy, iba tie, ktoré pripúšťa Schrodingerova rovnica. V klasickej fyzike ale bežne pokladáme teleso za hmotný bod. Výsledky Laplaceovej rovnice môžeme použiť pre ľubovoľné teleso. Je to preto, že akúkoľvek hmotu-teleso môžeme obklopiť uzavretou plochou a podstatný je len tok intenzity cez túto plochu a nie rozloženie hustoty pod touto plochou. Tú môžeme nahradiť hmotným bodom. Preto sa nemusím zaoberať z čoho je teleso zložené, iba aký potenciál vytvára. Samotná otázka, čo je vlastne hmota nie je jasná. Kľudovú hmotu rieši Standartný model a Higgsovo pole. Štatistika rieši makroskopický model, podobne ako Planckove absolútne čierne teleso je modelom makroskopického telesa a nezaoberá za atómami. 

ved dobre, ja som ale pisal (myslel som si), ze podla teba pri gravitacii to je ako obklopovanie dalsej hmoty na orbitach so stojatym vlnenim, toto som upozoronoval, to by mozno platilo pre mikroskopicku gravitaciu, na makrospockej hladine sa hmota usporiaduvava do atmov molekul do krystalov atd.

vsetky interakcie su kvantove, gravitacna interakcia je interakcia higsovoho pola, gravitacia je zotrvacnost, zotrvacnost suvisi s higssom, higss teda nutne suvisi s gravitaciou

ved dobre, ja som ale pisal (myslel som si), ze podla teba pri gravitacii to je ako obklopovanie dalsej hmoty na orbitach so stojatym vlnenim, 

Presne tak som to myslel aj ja. Lenže pri tomto modely to už nie je kľudová hmota, ale iba hmota ekvivalentná energii. V mojom modely kľudová hmota neexistuje. Kľudovú hmotu telesa tvoria elementárne častice, ale tie nie sú tvorené kľudovou hmotou. Tá je prejavom interakcie s Higgsovým poľom. Čítal som, že bez Higgsovho poľa by vo vesmíre existovali iba častice bez kľudovej hmoty, ako fotóny. Štandartný model som neštudoval, možno sa mýlim a rád sa poučím, ak tomu tu niekto rozumie. Ja som to bral ako matematické cvičenie a zaujímalo ma, či výsledky štatistického prístupu zodpovedajú Newtonovej fyzike a Einsteinovej rovnici. Nestačí, ak nejaká teória potvrdzuje existujúce teórie.  

To mas ale zjednodusene, lebo vieme, ze atomy sa rozpadaju a tak model atomu v extremnych podmienkach vysokej energie na malom priestore nebude model atomu.

To si myslim ja, ze Higgsove pole dokaze vysvetlit gravitaciu a jej to teda ta hlada interakcia pre gravitaciu, dava to zmysel, pisal som o tom na blogu v minulosti. Lenze samozrejme ak to nie je od nejakej "autority" ostane to zabudnute v case a priestore :) O relativite sme sa dost bavili a daju sa vysvetlit logicke kroky, ktore vedu na toho Higgsa ako hladanu intekaciu pre gravitaciu.

no a v com chces predikciu, coho? kazdy model co bude akceptovany musi byt v sulade s tym co vieme, nemozes postavit nieco na slamennom modele abstaktnych veci o anjeloch, aj ked nieco predpovies a to sa potvrdi, neznamena to, ze tvoja teoria je v kazdom pripade dobra, ze mozes ist na hranu jej platnosti a pisat velkolepe clanky singularitach, atd. Obecna relativita taku anomaliu generuje na hrane jej platnosti.

Ziadna teoria nezjednotila vsetky veci co vieme a co predpovedame, taka teoria dava celkovy pohlad na vesmir v kazdom jej aspekte nie je vystavana na sneznych vilach a jednorozcoch v matematickej formulacii

Strunové teórie, alebo Verlindovo predstava gravitácie nebude akceptovaná, ak neprinesie predikciu, nového javu, ktorý sa experimentálne potvrdí a ktorý nevyplýva z jestvujúcich teórií.

To mas ale zjednodusene, lebo vieme, ze atomy sa rozpadaju a tak model atomu v extremnych podmienkach vysokej energie na malom priestore nebude model atomu.

Atom je už zložitá štruktúra. Ak štatistický model aplikuješ na hmotu elementárnej častice, dostaneš maximum hustoty v 1/4 Schwarzschildova polomeru. Pre Slnko je to menej ako km, a pre elektrón je to 0,16e-56 m. To je menšia vzdialenosť, ako Planckova dĺžka. Takže elektrón v kľude môžeme považovať za bodovú časticu. Ale v štatistickom modele je to taký istý nezmysel, ako definovať teplotu pre jednu časticu.

Interakciami sa zaoberá Štandartný model. Ten je postavený na princípe, že nositeľom interakcie je výmenná častica. Gravitácia do tohoto modelu nezapadá, ak gravitačnú silu považujeme za virtuálnu silu. Virtuálnu silu nesprostredkuje výmenná častica, podobne ako zotrvačnú silu v neinerciálnej sústave. Takže Higgsa by mohla využiť iba teória gravitácie, založená na tom, že gravitačná sila je reálna sila a má svojho nositeľa - gravitón. Lenže zavedením reálnej sily stratíme všetky výhody Einsteinovej teórie, ktorá považuje pohyb po geodetike za inerciálnu sústavu. V prípade reálnej sily by si musel pociťovať jej účinky. Napríklad náboj, na ktorý pôsobí reálna sila, by musel predstavovať neinerciálnu sústavu a vyžarovať elm vlnenie.

Verlindeho ani nespomonaj, to nie je realny adept na cokolvek.. 

Ja pisem, ze to tak nemusi byt, ze to postavis ako model atomu, nieco v strede a potom na hladinach dalsia hmota, uricite nebudeme moc ist pod planckove dlzky. gravitacia je realna sila nie virtualna. Nestratime ziadne vyhody, pretoze my musime uvazovat nadalej so zakrivenim priestoru a casu, Einstein to nevysvetlil nijak ani sa k tomu nepriblizil, To je ta snezna vila, nie je to nic ale moze sa to zakrivovat a asi anjeli to zakrivili a priroda to akceptuje. To tak nie je ani nikdy nebude.

je to na dlhsie preco to je mozne zobrat tak ze gravitacia suvisi s Higgsom. 

Pojem inercialna sustava suvisi priamo so zotrvacnostou, zotrvacnymi silami. Znova nikto nedal odpoved co to je vlastne zotrvacnost a preco citis ucinky pri zmene tohto stavu. A to je presne ta ista otazka, preco pocitujes gravitacnu silu, ked branis zotrvacnemu pohybu. Pretoze to je jedno a to iste. zotrvacne sily a gravitacne sily su realne ziadna fikcia. A teraz hladajme dovod, Einsten urobil model pokriveneho casu a priestoru. Lenze my sme namerali zmenu chodu casu, teda cas neplynie rovnako, to uz nie je len model ale realita. lenze preco sa to deje a ako do toho zamontovat higgsa ...

higgsove pole dava casticiam hmotnost a priamo suvisi s tym ako velmi pocitime zotrvacne sily pri zmene pohyboveho stavu, co je gravitacia, uz vidis to pojitko v oboch pripadoch? V oboch pripadoch tu zohravaju ulohu zotrvacne sily, ktore sa priamo viazu na hmotnost objektov. Hmotnost je teda velicina ktora suvisi s higgsovym polom, relativisticku hmotnost vynechajme teraz.

Gravitácia súvisí z Higgsom do tej miery, že Higgsovo pole pripisuje vákuu energiu. A gravitačné pole má energiu, teda aj ekvivalentnú hmotnosť. Kým nebola uskutočnená detekcia Higgssovho bosonu, bolo Higgsove pole iba matematická konštrukcia. Kľudová hmotnosť atómových jadier z Higgsovým bosónom veľmi nesúvisí. Neutrónová hviezda by mala hmotnosť a gravitačný potenciál zrejme aj bez Higssa.

Ale vráťme sa k štatistike. Ak nekonečný súčet konverguje a každý člen postupnosti predstavuje pravdepodobnosť, tak výsledok súčtu pravdepodobností predstavuje výslednú pravdepodobnosť závislého javu. Na základe tohoto odvodil Planck pravdepodobnosť vyžarovania harmonického oscilátora.

Ak nekonečný súčin http://thales.doa.fmph.uniba.sk/sleziak/vyuka/2010/semtc2/02infprod.pdf konverguje a každý člen postupnosti predstavuje pravdepodobnosť, tak výsledok súčinu predstavuje výslednú pravdepodobnosť nezávislého javu.

No a v prípade gravitácie mi vyšlo, že pravdepodobnosť obsadenia je súčinom pravdepodobností. Každé teleso prispieva súčinom svojho potenciálu a v Newtonovej fyzike je to súčet. V tom je hlavný rozdiel, napríklad voči elektrostatike. Elektrostatiku a gravitáciu popisuje v klasickej fyzike Laplaceova rovnica, ktorá sa pre elektrostatiku a gravitáciu líši len rozmerom konštánt. V prípade súčinu potenciálu je riešenie Laplaceovej rovnice celkom iné. Pribudne tam navyše nový člen, ktorý v Newtonovej fyzike https://www.wolframalpha.com/input/?i=Laplacian+f(x)%2Bg(x), alebo elektrostatike nie je.

Skús dosadiť https://www.wolframalpha.com/input/?i=Laplacian+f(x)+g(x)  Pri súčine potenciálu f(x) . g(x) dostaneš nový člen, to je ten člen násobený dvojkou.

Lenže tento rozdiel je nemerateľný. Bol by merateľný len pri hustotách zodpovedajúcich čiernej diere. Lenže tam sa zas nedá zmerať.

Ako vies, Ak higgsovo pole dava casticiam hmotnost preco ich nedava casticiam v jadre? moze byt cela seria higssovych bozonov ktore sme nenasli, mensej hmotnosti vacsej atd. Tu ide o to, že tato interakcia dava casticiam hmotnost, hmotnost suvisi so zotrvacnymi silami, sak to je priama vazba, a gravitacia je to iste co odpor zotrvacnych sil. Uplne to sedi. to OTR neriesi ani nevyriesila, tu je priama vazba od hmotnosti po zotrvacnost a este v kvantovej interakcii. Nerusi to model zakriveneho casu a priestoru, ten musi ostat.

A vies preco musi ostat, lebo ak Higgsove pole je zakrivene ako casopriestor, potom to bude komplikovanejsi model, ale to nie je nemozne urobit. //to ma len napadlo, aby ta nemylilo, ze ostava zakriveny casopriestor

Nasiel som odkaz ze kvarkom bude davat hmotnost asi silna interakcia, tak fajn nemusí to byt len higgsove pole ako ho pozname, co ale na veci moc nemeni, že je za tym vzdy nejaká kvantova interakcia, ktorá dáva casticam hmotnost.

Higgs zaviedol tento matematický aparát vraj preto, aby sa narušila symetria. Ak by nebola narušená, všetky výmenné častice, zodpovedné za interakcie by mali nulovú hmotnosť. Teda Higgsové pole "udeľuje" kľudovú hmotnosť iba výmenným časticiam a  napríklad s kľudovou hmotnosťou neutrónu nesúvisí. Ale to som sa iba dočítal, ja tomu až tak nerozumiem. Mne sa viac páči Einsteinova predstava, že gravitačná sila je zrejme virtuálna.

Moze byt, je to take nejasne, takze gravitacia potom nema len jednu interakciu, pokial sa podielaju na hmotnosti aj ine, to co je podstatne lebo sa bavime principialne nie o detailoch. Kazda interakcia ma nejaku vymennu casticu, ale iba gravitacna nie, ja viem co tvrdi fyzika. Lenze gravitacia je naozaj odpor zotrvacnych sil a citime ju kazdy jeden z nas, a to je kvantova interakcia, ci higgs, ci jadrova, alebo elektromagneticka, mozno kazda nejak prispieva k hmotnosti, co by bolo samozrejme trocha ine ako spom povodne pisal. No ale model zmeny chodu casu - teda zakrivenia to nemeni. Ten tu je ako dosledok niecoho ineho ako toho ci ma gravitacia svoju interakciu, ja myslim ze ma v tých troch, ktoré generujú hmotnosť a potom to dava zmysel co som napisal.

Lenže predstava zakrivenia priestoru je jednoduchšia. Hmota zakrivuje priestor, takže každé stojaté vlnenie musí byť uzatvorené do slučky. Potom nepotrebujeme žiadnu hypotetickú výmennú časticu a ani reálnu silu.  

To tak nebude, ani nie je vlastne...

Model VTR predpoklada zakrivenie priestoru a casu hmotou, ale ako bez interakcie? toto vobec neriesil einstein, ako moze hmota bez interakcie ohnut čas a priestor?

neviem, co je virtualne na zotrvacnej sile, ked ju nevirtualne zmeriame..

To je dobrá poznámka. Lenže môžeš to otočiť. Podmienka stojatého vlnenia je, aby bolo uzavreté medzi bodmi, v ktorých má vlnenie uzly. A tieto body môžu byť začiatok a koniec struny. Stojaté vlnenie je mód vlnenia, kde sa nevyžaruje energia. Prečo keď hodíš do vody kváder, vytvorý kruhové vlny a nie obdĺžnikové? Predstav si kruhový bazén do ktorého hodíš kameň. Vznikne chaotické vlnenie a po čase sa všetky vlnenia, ktoré sa nestretávajú v uzloch vyrušila a v bazéne môže trvalo kmitať iba stojaté vlnenie.

Ja nemam nic proti vlneniu ani stojatemu, tak nerozumiem ...

akoze ja model VTR beriem hajim, ale nie preto, že nie je za tym interakcia, ale preto, ze to sme namerali, jej pôvab neupieram, len nie je doriesena a uplna - chýba tu ten uprgade a spojenie s kvantovou fyzikou. Napriklad neviem preco mas pocit ze ak za tym je kvantova interakcia priestor a cas to nezmeni, musia ist hodiny nadalej inak (ako  to predpoveda v nejakej oblasti platnosti)

 

 

neviem, co je virtualne na zotrvacnej sile, ked ju nevirtualne zmeriame..

Zotrvačná sila je reakciou na vonkajšiu silu, ktorá musí byť reálna. Teda niektorá zo síl Štandardného modelu. Dve gravitačne viazané telesá podľa OTR nemôžu na seba pôsobiť silou, jedno teleso nemôže meniť zotrvačný stav druhého telesa, ak sú obe sústavy inerciálne. 

ale tono posobia na priestor a to sa musi chapat ako interakcia, dve telesa, das no nasej sustavy rigel a vsetko sa tu pomeni :) Intreakcia nema len jeden koniec ale dva, nemoze byt jeden koniec realny adruhy nejaky virtualny. Ide tu o tu hmotnost, mas tonov kvader, aby si ho rozpohyboval musis nan posobit teda relanou interakciou s dvoma koncami a telesa sa rozpohybuju v zmysle 3 NZ.

 Napriklad neviem preco mas pocit ze ak za tym je kvantova interakcia priestor a cas to nezmeni, musia ist hodiny nadalej inak (ako  to predpoveda v nejakej oblasti platnosti)

Dilatácia času v STR funguje aj bez hmoty, teda interakcie. To súvisí s Minkowského metrikou. Dĺžka intervalu je daná konštantnou rýchlosťou svetla v každej sústave. To QM nerieši. Môže to iba zohľadniť, ak sa častice pohybujú rýchlosťou blízkou c. Aký vplyv majú interakcie na metriku? Podľa STR žiadny. 

Ved aj ja tvrdim ze ziadny, len by sme nebrali gravitaciu ako pseudosilu, keby kvader nevazil tonu, nebola by hmotnost tak lubovolne teleso ludovo odkopnes. A tu hmotnost sprostredukvaju interakcie, z toho tu mame odpor telesa zmenit pohybovy stav a to teda citime a je to rovne gravitacii. To sa mne osobne nezda ako virtualne :) Ide tu o otazku ci gravitacia je sprostredkovavana nejakou interakciou, co je pomerne zaujaimava otazka ci nie? odhlaidnuc od faktu ze sa s priestrom a casom nieco deje, to si myslim a kazda nadejna teoria nemoze popriet to, ze hodiny teda cas plynie inak. To som sa raz smial ked pisal Kulhanek, ze nahrada nemusi uvazovat s pokrivenym casom a priestrom, no to musi, nie ako casporiestorom ale fyzikalne veliciny ako cas, ci priestor to zasiahnut musi.

STR je dost velka idealizacia, v podstate ak sa jedna o male teleso ktore leti kde nic neni len "prazdny priestor" tak to nebude zla analogia, lenze aj to vakuum nie je nic a mozeme mu pridelit hmotnost, dolezite je rozlozenie tej hmoty, ak neni koncentrovana, tak je metrika plocha v makroskopickom meritku