Rýchlosť gravitačných vĺn

Radiálne padajúce teleso do čiernej diery má pre r->0 rýchosť c. Pre vonkajšieho pozorovateľa má teleso pre r->0 rýchlosť 0. (samozrejme pod horizontom to nikto nemôže pozorovať) Z čiernej diery teda nemôže nič uniknúť, ani svetlo. Rýchlosť svetla pre vonkajšieho pozorovateľa nie je c, pre r->0 rýchlosť svetla klesá k nule. Úniková rýchlosť preto nie je c, ale zaleží od gravitačného potenciálu, teda polohy padajúceho telesa. A je otázka, čo sa stane z hmotou? Pravdepodobnosť obsadenia konkrétneho stavu klesá s hmotnosťou čiernej diery. Teleso v čiernej diere nemôže existovať v takom stave, ako vo vákuu, kde je pravdepodobnosť obsadenia stavov telesom vysoká. Elementárne častice majú tak vysokú pravdepodobnosť obsadenia stavov, že ich hustotu môžeme považovať za nekonečnú a chápať ich ako hmotné body. Vo vákuu nie je "konkurencia", pravdepodobnosti obsadiť daný stav hmotou čiernej diery. Takže nárastom hmotnosti čiernej diery sa hustota hmoty "rozmazáva". Fotón "zanikne", alebo jeho definícia nemá zmysel, ak rýchlosť svetla klesne k nule. A ak zanikne fotón, tak "zanikne" aj elm, interakcia. Pozri graf hustoty pre rôzne hmotnosti čiernej diery. Červená krivka predstavuje hustotu čiernej diery s najmenšou hmotnosťou. Uznávam, že takéto úvahy sú už sci fi. Ale veď nie sme na skúške z fyziky.

Tono,

mne sa toto nezda, tvrdis, že pre vonkajsieho pozorovateľa je rýchlosť "0" Nikdy som nad tým hlbsie nepremyslal, ono to tvrdi kazdy ale na základe čoho? na základe toho, že padajúci predmet zrýchluje k tej rýchlosti "c" ale tesne pred horizontom vidime ako vonkajsi pozorovatel, že tu hranicu horizontu nedosiahne, z coho kazdy usudi, že tam stoji, lenze mne sa toto nezda. Vies to vysvtelit?

Ale ty nemas pre svoj model horizont udalosti a kedze to mas tak, ako keby ked dosiahne urcitu hranicu vznikne trenie s objemovou hustotou tvojej gule, to ako vysvetlis? Nemozes povedat je tam "taka forma hmoty", ze nevieme, tebe to generuje rovnica, ze bude padat a naberat rychlost, ale ked objektu nieco brani volnemu pádu, nebudes predsa, ked to prezeniem padat v slnku volnym padom v jeho objeme.

Trajektória padajúceho testovacieho telesa je geodetická krivka v zakrivenom časopriestore. To je čisto geometrická interpretácia, ktorá nemá nič spoločné s hmotou. Hmota tu figuruje implicitne, iba v tom zmysle že priestor zakrivila. Pre Schwarzschildovu metriku je to opodstatnené, lebo padajúce testovacie teleso sa pohybuje v priestore bez hmoty. Celá hmota, ktorá časopriestor zakrivila sa v Schwarzschildovej metrike nachádza v singularite r->0. V mojom modely sa všetka hmota, ktorá dopadla do čiernej diery "premenila" na formu poľa bez kľudovej hmotnosti. Takže pojem, ako trenie testovacieho telesa, nemá zmysel. Testovacie teleso nemá hmotnosť, ale reálne teleso musí v čiernej diere anihilovať. Ak zaniknú elementárne častice, zaniknú aj interakcie. Ak je rýchlosť svetla pre vzdialeného pozorovateľa nulová, čo potom z fyziky zostane, žiadne interakcie, iba gravitácia, alebo iba zakrivený časopriestor.   

Pisem, ze to nedáva zmysel, ak padas a naberáš rýchlost, tak predsa neespomalujes pre vonkajsieho pozorovatela, ktory sa pozera ako "nieco" padá k CD. Akurat by sa dalo tvrdit, že rýchlost k svetlu naberá čoraz obtiaznejsie. To co pises ty, ze na horizonte je "nulova" pre padajúceho "c" generuje dve rozdielne reality.

No ved ano ked to schovas do tvrdia, že vsetka hmota premenila na formu pola, ibaze u teba testovací obejkt nedosiahol rychlost svetla na horizonte u schwar. ma 0,4c pises. Toto by som bral ak by si tam mal horizont udalosti a pisal ze za horizontom je to "energia pola".

Ked zasvietim baterku z polomeru r vacsie ako 0, radialnym smerom. Unikova rychlost svetla je vacsia ako tvoja rýchlost do stredu CD. mal by teda vonkajsi pozorovateel vidiet svetlo baterky,

Pisem, ze to nedáva zmysel, ak padas a naberáš rýchlost, tak predsa neespomalujes pre vonkajsieho pozorovatela, ktory sa pozera ako "nieco" padá k CD. Akurat by sa dalo tvrdit, že rýchlost k svetlu naberá čoraz obtiaznejsie. To co pises ty, ze na horizonte je "nulova" pre padajúceho "c" generuje dve rozdielne reality.

 

Pre vzdialeného pozorovateľa rýchlosť testovacieho telesa v Schwarzschildovej metrike najskôr narastá zmysle Newtonovho zákona a potom na horizonte klesá k 0. V mojej metrike narastá a je maximálna v(t)_max =.3849001795c vo vzdialenosti vzdialenosti r_max = 2.466303462 rg násobku Schwarzschildovho polomeru rg = 2GM/c^2. Potom klesá pre r->0 k 0. Je to dôsledok spomaľovania času. V podstate to, čo sa deje v  Schwarzschildovej metrike na horizonte, je podobné tomu, čo sa v mojej metrike deje v r->0.

Pre padajúce teleso v Schwarzschildovej metrike je jeho rýchlosť na horizonte rg rovná c. Potom stúpa a rastie pre r->0 k nekonečnu. V mojej metrike narastá a je maximálna c, pre r->0. V mojej metrike je rýchlosť na Schwarzschildovom polomere v(tau)Sw .= 7950600976*c a v(t)Sw .= .2924862644. 

Svetlo z baterky v čiernej diere nemôže mať rýchlosť c. A jeho rýchlosť je pre r < 2rg vždy menšia, ako úniková rýchlosť.

To je nezmysel. Dôsledok spomaľovania času v rakete nemá za následok klesanie rýchlosti k horizontu udalosti : pre vonkajšieho pozorovateľa. Ja nevidím žiaden fyzikálny argument, že ma rýchlosť udajne klesať k nule, žiaden. proste tvrdíš, že su dve reality v minulosti som si to nepreveroval, či je to tak. zobral som to ako fakt, lenže to bude zjavne nezmysel.

My sa bavíme o tom čo sa deje pred čiernou dierou nie v čiernej diere. Ako si dospel k rýchlosti v (tau) ? sak keď dosadíš do vzťahu, čo si tu dal to nevyjde nula.

robopol

V STR sa sústava pohybuje po svetočiare rýchlosťou ds(Tau) / dTau = c. V každej inej sústave je to konštanta. To je Minkowského metrika, čo je vlastne Phytagorova veta v štvorrozmernom časopriestore. Aby to mohlo platiť, musí sa meniť vzdialenosť a čas v každej sústave, ktorá sa pohybuje. V zakrivenom priestore Phytagorova veta neplatí, lebo to nie je Euklidovská geometria. Teleso sa síce pohybuje po najkratšej spojnici bodov A, B, ale trajektóriou je oblúk. To platí aj pre svetlo. Takže vzdialenosť bodov A, B je väčšia a rýchlosť svetla bude pre vonkajšieho pozorovateľa menšia, ako c. Rýchlosť testovacieho telesa v(Tau) nie je rýchlosť v sústave telesa. Tá by bola nulová, ak je sústava spojená s telesom. Obe rýchlosti v(Tau) a v(t) sú počítané zo súradnicového systému v strede čiernej diery. Rýchlosť v(Tau) je rýchlosť v gravitačnom potenciály testovacieho telesa a rýchlosť v(t) je v nulovom gravitačnom potenciály. Preto, že sme v časopriestore s rozdielnym časom Tau a t, sú to časopriestorovo odľahlé udalosti.       

 Ako si dospel k rýchlosti v (tau) ? sak keď dosadíš do vzťahu, čo si tu dal to nevyjde nula.

To je rýchlosť v mojej metrike v jednom bode trajektórie, konkrétne na Schwarzschildovom polomere rg = 2*GM/c^2. Počiatočnú rýchlosť telesa v0 som pre jednoduchosť zvolil nulovú. V mojej metrike tento bod nie je ničím významný. Zvolil som ho len pre porovnanie, v mojej metrike je rýchlosť v(Tau) = 7950600976*c a v Schwarzschildovej v(Tau) = c. Funkcia je v odkaze:

https://drive.google.com/file/d/1jsP1KSUQiP5-w9JAYqiBW8BaXosj-gq6/view

vzťah [34]

Nedostatkom Schwarzschildovej metriky je podľa mňa aj to, že rýchlosť v(Tau) rastie do nekonečna.

sorry tono podla mňa to más cele zle. Písal si, že rýchlosť padajúceho k horizontu najskôr narastá, potom klesá k nule, na horizonte je rovná nule, kedže tvoje vzťahy čo tu uvádzaš ani jeden negeneruje nulu, v (tau) je dokonca podla tvojich vzťahov väčsia ako v (t), ktoré z týchto dvoch rýchlosti je vlastne na horizonte rovne nula?

Len táka maličkosť,  keď odhliadneme pokrivenú metriku rýchlosť c je rovnaká z akejkoľvek sústavy, nie ako ty píšeš , že pre jedného z pozorovateľov je menšia. Ja som z tvojho príspevku nevidel žiadnu odpoveď, prečo ma klesať rýchlosť pre vonkajšieho pozorovateľa, nič v zlom , pre mňa je to zmes cisiel a slov bez obsahu. Pýtam sa aký je fyzikálny dôvod na pokles rýchlosti.

Včera som bol už nesústredený, takže to poopravím. horizont udalosti je pre vonkajšieho pozorovateľa ako keby nekonecne vzdialený od nás? Tak toto som teda netušil. Ako potom môžeme vidieť horizont udalosti nejakého nenulového objemu, keď ani svetlo k nemu vlastne nikdy nedorazí? 

teraz sa bavime o klasickej VTR, teda tesne pred horizontom to este nie je nekonecno a svetlo by sa dokazalo vratit, keby šlo v protismere: smerom k nám. Takze toto svetlo by k nám putovalo dlho a po celej sfere horizontu udalosti by "ohranicilo" pr enás viditelný objem skoro horizontu udalosti. No ten kedze je daleko by bol ovela mensi ako R(schw.). Pre nás ako vonkajších pozorovatelov, by mala byt CD ako malicka dobka cernej bodky. Tak to ale nie je To je schwar. metrika. Mna zaraza skutocne to, ze niekto tvrdi, ze merania potvrdzuju toto, pricom teoria by mala byt, že by sme mali vidit dobku, ktoru sa vlastne ani vidiet neda.

Ty tam más cudne veci ako v(tau) je u teba prekročená rýchlosť "c", Prekročiť rýchlosť svetla sa dá pri rozpínajucom sa priestore, u CD sa čo rozpína? Je to statický model zakrivenia času a priestoru do extrémov ako je nekonečno.

...takže to poopravím. horizont udalosti je pre vonkajšieho pozorovateľa ako keby nekonecne vzdialený od nás? Tak toto som teda netušil. Ako potom môžeme vidieť horizont udalosti nejakého nenulového objemu, keď ani svetlo k nemu vlastne nikdy nedorazí? 

Nekonečne vzdialený pozorovateľ je fikcia. To je definované iba pre stanovenie počiatočných podmienok. Reálne je to pozorovateľ v zanedbateľnom gravitačnom potenciály. Z hľadiska zakrivenia časopriestoru je napríklad pozorovateľ na povrchu zeme vzdialeným pozorovateľom. Lebo zakrivenie časopriestoru Zemou je zanedbateľné a na povrchu Zeme môžeme považovať metriku za plochú. Nie je to samozrejme pravda, rozdiely sú veľmi malé a uplatňujú sa napríklad pri družiciach GPS.

 

teraz sa bavime o klasickej VTR, teda tesne pred horizontom to este nie je nekonecno a svetlo by sa dokazalo vratit, keby šlo v protismere: smerom k nám. Takze toto svetlo by k nám putovalo dlho a po celej sfere horizontu udalosti by "ohranicilo" pr enás viditelný objem skoro horizontu udalosti.

V blízkosti ČD sa trajektória svetla môže ohnúť tak, že svetlo obehne čiernu dieru. Je to najbližšia kruhová dráha svetla. Pri menšej vzdialenosti už svetlo po špirále padá do ČD. V Schwarzschildovej metrike je polomer r= 3/2 rg. Aký je v tom problém z hľadiska vzdialeného pozorovateľa. Ten uvidí čiernu oblasť väčšiu a nie menšiu ako horizont. V mojej metrike svetlo obehne čiernu dieru vo vzdialenosti r=2 rg. 

 

Ty tam más cudne veci ako v(tau) je u teba prekročená rýchlosť "c", Prekročiť rýchlosť svetla sa dá pri rozpínajucom sa priestore, u CD sa čo rozpína? Je to statický model zakrivenia času a priestoru do extrémov ako je nekonečno.

Naopak, rýchlosť v(tau) rastie do nekonečna nie v mojej, ale v Schwarzschildovej metrike. Preto som napísal, že je to nedostatok tejto metriky. Lenže na to fyzici argumentujú tým, že naša fyzika pod horizontom už neplatí.   

Tono,

stale sme pred horizontom udalosti v(tau) nedosiahlo ani "c". Nie to ešte väčšiu rýchlosť. Podla mňa jedine vysvetlenie je pre vonkajšieho pozorovateľa to, že "c" neklesá, ale vzdialenosť k horizontu udalosti je vlastne nekonečná, preto ho nemôže dosiahnuť. Ak to je pravda s tým "akože poklesom" rýchlosti "c" : pre vonkajšieho pozorovateľa.

To je ale sakra rozdiel... Ako môže vonkajší pozorovateľ vidieť to, čo by videl letiaci pozorovateľ k ČD? pre neho naopak vďaka kontrakcii dĺžok sa mu ten "zakrivený priestor" vyrovnáva a ten by tak mohol teoreticky vidieť horizont nie ako bodku, ale s tým polomerom r (schw.) 

TONO my ako vonkajší pozorovateľ nemôžeme vnímať, ani vidieť zakrivenie priestoru.

Sú dve rozdielne riešenia pre pohyb po geodetickej krivke. Jedno je riešenie pre testovavcie teleso a druhé pre svetlo. Pre svetlo je diferendial ds=0 a výsledky sú iné. Napríklad najmenšia kruhová orbita pre testovacie teleso je v Schwarzschildovej metrike r= 6/2 rg a pre svetlo r= 3/2 rg. Bavme sa teda o testovacom telese radiálne padajúceho do ČD. Paradoxne je rýchlosť v(tau) rovnaká v Newtonovej fyzike, ako aj vo VTR.  

v(tau) = (2GM/r)^(1/2)

Takze pre r = rg je v(tau) = c. 

Tento výsledok je pre akékoľvek malé hmotné teleso nezmyslom, lebo by nadobudlo nekonečnú energiu. Preto sa hovorí o testovacom telese, ktoré má limitne hmotnosť 0. Riešenie Schwarzschildovej metriky je čisto geometrické.

Skúsme vynechať tie veci ako nekonečna energia. zoberme čisto to, že sme v grav. ČD pred horizontom udalosti kde su rýchlosti v(tau) menšie ako "c". Nič nám neobieha  okolo CD, padáme priamo k CD, nemáme žiadnu obvodovú rýchlosť. No a ty tvrdíš, že pre vonkajšieho pozorovateľa bude od istého momentu rýchlosť klesať, vďaka pokrivenej metrike. Ja tvrdím, že ak by to tak malo byť, tak to nebude tým, že rýchlosť klesá k nule, ale vzdialenosť k horizontu CD sa nám stále predlžuje do nekonečna. Nemôžu byť obe tvrdia správne. tak, čo je teda pravda?

tvrdíš, že v(t) klesá k horizontu a na horizonte je v(t)=0

No a ty tvrdíš, že pre vonkajšieho pozorovateľa bude od istého momentu rýchlosť klesať, vďaka pokrivenej metrike. Ja tvrdím, že ak by to tak malo byť, tak to nebude tým, že rýchlosť klesá k nule, ale vzdialenosť k horizontu CD sa nám stále predlžuje do nekonečna. Nemôžu byť obe tvrdia správne. tak, čo je teda pravda?

Presne tak, iba vďaka pokrivenej metrike. Veď v prípade svetla je to ešte zjavnejšie. Svetlo sa pohybuje vždy rýchlosťou c. Ale vďaka pokrivenej metrike pozorovateľ bude tvrdiť, že z bodu A do B sa svetlo pohybuje nižšou rýchlosťou, ako c. Je to podobné ako v optike. Tam sa svetlo ohýba vďaka tomu, že sa v opticky hustejšom prostredí reálne pohybuje pomalšie, ako vo vákuu. V gravitačnej šošovke je to naopak. Svetlo sa pohybuje konštantnou rýchlosťou c, ale jeho trajektória sa mení, vďaka zakriveniu. Matematicky platia presne rovnaké rovnice, ako v optike. Možno nie je vhodné hovoriť o rýchlosti a tento pojem definovať iba v lokálne inerciálnej sústave, ktorú vytvoríme v malom priestore. V konečnom dôsledku sa dá trajektória poskladať z takýchto lokálne inerciálnych sústav.  

Ale ja predsa písem, že to je značne iné tvrdenie od tvojho. Nie to iste. Nevidím dôvod na pokles rýchlosti svetla, či čohokoľvek.  a STALE OPAKUJEM, nemože so sutstavy tau povedat, že k ciernej diere to je x km, a pripisat to tomu co tam stoji v tej pokrivenej metrike, niečo preniesť z jednej sústavy a podeliť hodnotou z druhej sústavy.

Naopak mám pocit, že to je celé úplne zle a inak, svetlo bude naberať rýchlosť k horizontu udalosti, co my nedokazeme vyvratit, tvrdím aj to že svetlo do stredu zeme ide rýchlejšie ako od neho. To znamena celé sa to kompenzuje a zdá sa, že svetlo ide stale c, ked tam ai postavis intergerometer nezistis to.

 

Naopak mám pocit, že to je celé úplne zle a inak, svetlo bude naberať rýchlosť k horizontu udalosti, co my nedokazeme vyvratit, tvrdím aj to že svetlo do stredu zeme ide rýchlejšie ako od neho. 

Svetlo pôjde aj v zakrivenom priestore konštantnou rýchlosťou c, ale dilatácia času t voči sústave Tau spôsobí, že vzdialený pozorovateľ bude tvrdiť, že svetlo sa pohybuje pomalšie. V Schwarzschildovej metrike je to rýchlosť:

c = c0.(1-2GM/c^2/r)

Tento vzťah asi nenájdeš v žiadnej učebnici, napriek tomu, že vyplýva z Schwarzschildovej metriky. Nikto sa nechce kompromitovať, lebo radšej budú hovoriť o dilatácii času, ako o zmene rýchlosti svetla. V podstate je to ale jedno.

To v STR samozrejme neplatí, tam každý pozorovateľ vidí, že svetlo sa pohybuje konštantnou rýchlosťou c. Lenže v STR sú zložky metrického tenzora konštanty

-c^2,1,1,1 a v OTR sú to funkcie polohy. Schwarzschildova a Minkowského metrika tvdia to isté, že časopriestorový interval s = c.Tau je rovnaký v každej sústave.

Tono,

Aká je vzdialenosť v zakrivenom priestore od okraja ČD po horizont udalosti, napr. akrečneho disku z hľadiska stojaceho pozorovateľa,čo bude prikladať "kolajnice", až k horizontu udalosti ČD?

Možno sa dá v tom nájsť prienik s tým , čo tvrdíš ty a čo ja.. Pozeráme sa na ČD. Máme pocit, že je blízko, keď stojíme na jej okraji. V skutočnosti je horizont od nás nekonečne vzdialený. JA som na svoj blogu písal o zakrivenom priestore, chvíľu som si myslel, že moje predstavy sú zle. No Ak sa pozeráš na takýto objekt, tak samozrejme treba upustiť od klasických predstáv. Ja píšem, že to je niečo ako ísť nekonečnú dlhú trasu no zdá sa, že je pred nami ciel na dosah, no to je zdanie, z toho by potom bolo možné, že sa nám zdá, že rýchlosť telesa klesá ako sa objekt blíži k horizontu k nule:) To je ale pohlaď z okraja ČD a zdanie. Rýchlosť v skutočnosti neklesá lenže ako sme bližšie k horizontu tá vzdialenosť, ktorá sa nám javila, že už tam čoskoro budeme sa stále predlžuje. Pre objekt, čo letí do ČD tomu sa ta trasa zdá samozrejme kratšia, lebo mu to čas kompenzuje. Teda pre neho to nie je nekonečne dlhá trasa, ale pri tej rýchlosti nejaká dosiahnuteľná veľkosť k horizontu udalosti. No stále si myslím, že  veľkosť ČD pre stojaceho na okraji nebude ten r(schw.). zdá sa, že je bližšie, no jeho veľkosť podľa mňa nemôže byť taká. Podľa toho ako si to predstavujem by to mal byť maličký čierny bod.

no a teraz, len teoreticky, padáš niekde k ČD (zabudnime na rozpady a teploty a pod.). zasvietiš baterkou k okraju ČD, ten na okraji to svetlo nakoniec uvidí. to som tým myslel ako únikovú rýchlosť, ja nepíšem o únikovej rýchlosti, keď jej čast je aj uhlová, teda, že teleso sa točí okolo ČD. To musí byť správne, že to svetlo z baterky príde na okraj ČD (k pozorovateľovi), nepríde iba ak by si stál na horizonte.

No a teraz o tom, čo sa populárne hovorí o tom, že teleso dosiahne horizont, nic významne si nevšimne, ak je to masívna ČD. tu akože dochádza k rozdvojeniu reality, jeden stojí pred /na horizonte druhý cez neho prechádza. Lenže neprechádza, tau ako sa blíži padajúci k horizontu ide k nule, čas sa pomaličky zastavuje (zastaví sa ale až na horizonte), vzdialenosť sa skracuje. No ale ani jeho v(tau)*skrátená vzdialenosť  nedá to nekonečno (iba ak limitne) pre toho, čo by kládol kolajnice ku ČD. Takýto mám z toho pocit, čo sa tyká schw.metriky.

Nie som si celkom istý, ale okrem dilatácie času existuje v Schwarzschildovej metrike aj kontrakcia. 

L = L0/(1 - rg/r)^(1/2)

Kde L0 je dĺžka nameraná vzdialeným pozorovateľom. Čiže L0 = 1m bude v gravitačnom potenciály "dlhší". To platí ale pre statickú sústavu. Preto tento vzťah nemôžeš aplikovať na pohybujúci sa objekt.  

No a co ti nesedi z toho co som napísal? tvrdil si, že sa vzdialenost natahuje v zakrivenom casopriestore, tak pre Cd to musi byt az L=infinity=L(0)/0^1/2, pre padajuceho pozorovateľa to ale bude mensia vzdialenosť, jemu postupne čas dilatuje (ako sa približujek horizontu) teda padajúcemu sa to predlženie skracuje.

to je ta zakrivena gula, ktorá sa javi ako mensia, no v skutocnosti je vacsia, "skoro ako cely vesmír". Ja sa snazim tie rovnice si predstavit do nejakeho modelu, nie len pocitat.

Tono,

pripomeniem pripomienky, viac ucelené a usporiadané:

1)

V podstate žiadny horizont v tejto metrike neexistuje.

V Schwarzschildovej metrike existuje najmenšia kruhová orbitálna dráha pre svetlo. .... V mojom výpočte, ak som sa nepomýlil (robil som to narýchlo) je tento polomer 2 násobkom Schwarzschildovho polomeru.

ako môžeš povedať, ze máš metriku bez singularity a zároveň že svetlo obieha po uzavretej dráhe? Uzavretá dráha svetla je singularita lebo ju nemôže prekročiť žiadne teleso s m>0.

Alebo rôzne chápeme singularitu.

2) nesuhlasím ako používaš potenciál -c². Podľa tvojej definície prázdy nezakrivený priestor má potenciál =0, takže ak nejaký je, tak musí byť vytvorený okolitými N telesami.
Jedno N+1.teleso ho lokálne nemôže oslabiť. Potenciály sa sčítajú, -c² je súčet príspevkov od N telies a N+1.teleso musí potenciál v danom mieste ešte zmenšiť, nemôže ísť proti potenciálu ostatných: P = (-c² - p1) < -c². Lokálne teleso nemôže vytvoriť v potenciáli -c² gradient, na to proste nemá dostatočnú energiu, môže sa naň iba nasuperponovať, ale -c² ostane konštantou.
To nie je elektrostatika. Aj keď to zamaskujes pravdepodobnosťami. Tvoje p = 1 - p1 je fyzikálne nemožné. Aj na Schwarzschildovom polomere je potenciál -2c² (jedno c² od čiernej diery, druhé od vesmírneho pozadia) a nie 0.

3) Ak odstrániš singularitu v gr.poli čiernej diery, telesá m>0 ňou môžu voľne prechádzať. Dokonca tvrdíš že ak teleso padne do ČD, tá ho vyvrhne naspäť. Ani pri našich skromných experimentálnych poznatkoch o ČD nič také nepozorujeme.

Možno si čakal, že niekto bude namietať matematiku v tvojom odkaze. Odkaz je čierna skrinka, na vstupe sú predpoklady, na výstupe hodnoty.
Vnútrom skrinky by bolo potrebné sa zaoberať až ak by si zo správnych predpokladov dostal nesprávne výsledky alebo opačne. Ale podľa mňa nie sú správne ani predpoklady (bod 2) ani výsledky (bod 3).
 

Tono,

 

pripomeniem pripomienky, viac ucelené a usporiadané:

1)

 

ako môžeš povedať, ze máš metriku bez singularity a zároveň že svetlo obieha po uzavretej dráhe? Uzavretá dráha svetla je singularita lebo ju nemôže prekročiť žiadne teleso s m>0.

Alebo rôzne chápeme singularitu.

 

nechcem sa Vám miesat do rozhovorov, ale toto som si neuvedomil, že to je fakt, vektor je rovnaky smer dole a rovnobezne, co da rovnaku hladinu od centra. vies ako teda vysvetlujú "svetelnú zonu". vidíme temnú sféru, len preto, že sa tam nič významne nedeje a s okolím je to teda temnejsie? Mas bod :)

aj ked pisu ze existuje taká vrstva:

https://astronomia-on-net.webnode.sk/news/schwarzschildova-metrika/

PS: bod beriem spat, pretože neuklidovská geometria nie je celkom intuitívna a sú tam teda členy, ktoré bežne neuvažujeme ked narabame s euklidovou metrikou :)

Tono,

 

pripomeniem pripomienky, viac ucelené a usporiadané:

1)

 

ako môžeš povedať, ze máš metriku bez singularity a zároveň že svetlo obieha po uzavretej dráhe? Uzavretá dráha svetla je singularita lebo ju nemôže prekročiť žiadne teleso s m>0.

Alebo rôzne chápeme singularitu.

 

Singularita Schwarzschildovej metriky nie je kvôli konečnej rýchlosti svetla, ale kvôli výrazu dr/(1-rg/r), kde rg = 2GM/c^2 je horizont udalosti. Pre r->rg je výraz v menovateli rovný nule. Tento problém sa vraj dá odstrániť zmenou súradnicového systému, čo je podľa mňa nezmysel. Nevidím dôvod, prečo by svetlo obiehajúce po kružnici, v zakrivenom priestore, malo predstavovať singularitu. Svetlo má predsa nulovú kludovu hmotnosť. Teleso s kľudovou hmotnosťou samozrejme nemôže dosiahnuť rýchlosť svetla. V Schwarzschildovej metrike radiálne padajúce teleso dosiahne rýchlosť svetla na horizonte a jeho rýchlosť ďalej rastie do nekonečna.

 

2) nesuhlasím ako používaš potenciál -c². Podľa tvojej definície prázdy nezakrivený priestor má potenciál =0, takže ak nejaký je, tak musí byť vytvorený okolitými N telesami.

Jedno N+1.teleso ho lokálne nemôže oslabiť. Potenciály sa sčítajú, -c² je súčet príspevkov od N telies a N+1.teleso musí potenciál v danom mieste ešte zmenšiť, nemôže ísť proti potenciálu ostatných: P = (-c² - p1) < -c². Lokálne teleso nemôže vytvoriť v potenciáli -c² gradient, na to proste nemá dostatočnú energiu, môže sa naň iba nasuperponovať, ale -c² ostane konštantou.

To nie je elektrostatika. Aj keď to zamaskujes pravdepodobnosťami. Tvoje p = 1 - p1 je fyzikálne nemožné. Aj na Schwarzschildovom polomere je potenciál -2c² (jedno c² od čiernej diery, druhé od vesmírneho pozadia) a nie 0.

 

Logicky by mal byť gravitačný potenciál bez hmoty, teda vákua 0. Z toho som odvodil pravdepodobnosť https://drive.google.com/file/d/1R8F-BbQOHbyoBBD-SnR8faQcK8yGQ0P7/view , (na sreane 7.) čo je hyperbolická funkcia:

phi =-c^2 tanh(GM/c^2/r)

Lenže som nenašiel riešenie Einsteinovej rovnice, ktoré by vyhovovalo tomuto výrazu. Výraz

phi =-c^2(1- exp(-GM/c^2/r))

je analytickým riešením.

No a čo teraz s tým? Buď  je potenciál –c^2 potenciálom celého vesmíru, alebo samotný časopriestor má potenciál –c^2.

Tvrdíš, že teleso nemôže mať potencíál –c^2. No ale veď Newtonov potenciál rastie pre r->0 do nekonečna.

 

3) Ak odstrániš singularitu v gr.poli čiernej diery, telesá m>0 ňou môžu voľne prechádzať. Dokonca tvrdíš že ak teleso padne do ČD, tá ho vyvrhne naspäť. Ani pri našich skromných experimentálnych poznatkoch o ČD nič také nepozorujeme.

 

 

Nič také netvrdím. V mojej metrike nemá teleso na horizonte rýchlosť c, ani pri radiálnom, ani orbitálnom pohybe. Ale ak sa teleso, alebo svetlo dostane pod horizont rg, už nemôže uniknúť z čiernej diery.

 

Možno si čakal, že niekto bude namietať matematiku v tvojom odkaze. Odkaz je čierna skrinka, na vstupe sú predpoklady, na výstupe hodnoty.

Vnútrom skrinky by bolo potrebné sa zaoberať až ak by si zo správnych predpokladov dostal nesprávne výsledky alebo opačne. Ale podľa mňa nie sú správne ani predpoklady (bod 2) ani výsledky (bod 3).

 

Všetky experimenty, ktoré sa robili na verifikáciu OTR vychádzajú v mojej metrike v rámci chyby merania presne rovnako. Čo iné je kritériom? Áno, sú tam rozdiely. Napríklad podľa mojej metriky by mal byť akreačný disk viditeľný až po horizont rg. Podľa Schwarzschikdovej metriky je posledná orbitálna dráha pre telesá r = 3rg.

robopol

O fotónovej sfére som nevedel, bod 1) beriem späť.
Nerozumiem tomu. Myslel som, že štvorec obehovej rýchlosti na orbite centrálneho gr.poľa sa rovná potenciálu poľa v mieste orbity.