Rýchlosť gravitačných vĺn

Zbytočne je vymýšľať nejaké iné interpretácia dilatácie a kontrakcie. Einstein to vyriešil tak, že v časopriestore fungujú zákony rovnako. V OTR časopriestor zakrivuje hmota (to je postulát) a stratila zmysel aj gravitačná sila. Mne takáto predstava zakriveného časopriestoru vyhovuje, lebo každá „struna“ sa musí v sféricky symetrickom časopriestore uzavrieť. Mimochodom, väčšina ľudí si predstavuje pod zakriveným časopriestorom niečo veľmi exotické, čo sa týka iba čiernych dier. V skutočnosti každé teleso, Zem, Mesiac, družice sa pohybujú po krivkách len vďaka zakrivenému časopriestoru. Aj šikmí vrh (ak zanedbáme trenie) nie je ničím iným, ako pohybom v zakrivenom časopriestore.

je to ale iba geometricka interpretacia nasej reality, zrejme aj dost skreslena, bez odpovedi na otazky, co umoznuje nieco predpovedat. Lenze my nemozeme zastat, niekomu sa paci Newtonova mechanika, to nie je argument o krase. Je pekne ze to funguje to urcite ano.. Ak ma gravitacia interakciu nic jej to na krase nezmeni, nejde tu o interpretaciu, kazda drobnost moze znamnat nieco ine v predpovedi kde sa rozchadzaju, no my potrebujeme kvantovu gravitaciu aj hlbsie poznanie prirody, nie len z dovodu, aby sme namerali presnejsie hodnoty ale predovsetkym tu prirodu spoznali, Neviem ci ti postacuje Ptolemaiov model, aby si sa uspokojil s tym ze toto je "vedecky vrchol"

Tono

 

Žiadnu hlbšiu predstavu o tom nemám, ale matematika ju nepotrebuje.

tak voči tomu sa absolútne nedá namietať :) Ihneď príde odpoveď že predsa tak pracuje súčasná fyzika. Viem, ale inštinktívne cítim, že to nie je dobré.

Bose vyšiel z toho že každý fotón má v dutine 3D súradnicu a hybnosť, čo definuje bunku (h^3) fázového pristoru v ktorej s fotón nachádza. Buniek je nekonečno, fotónov konečno a Bose odvodil rozloženie počtov fotónov podľa ich energie z nejakých pravidiel, ako fotóny obsadzujú bunky. Počet fotónov s danou frekvenciou = intenzita žiarenia na danej frekvencii.
-Tvojím 'fotónom' je stojaté vlnenie na kružnici: má svoj obvod (L = 2PiR) a predstavuje hybnosť p = h/L. Túto konštrukciu vyhlásiš za obdobu gravitačného potenciálu, ktorý by vytvorila hmotnosť m = p/c. Potenciál má určité vlastnosti, napr. jeho gradientom je intenzita, na teleso m do potenciálu vložené (a nie voľne padajúce) pôsobí sila. To si neukázal.

-Ak povieš, že fyzikálna interpretácia nie je dôležitá, stačí ak sedí matematika, tak mám ďalšiu námietku, vážnejšiu.

 

V priestore bez hmoty je pravdepodobnosť potenciálu p0 = 0. V priestore s hmotnosťou m je pravdepodobnost potenciálu p = 1 - p1

Toto žiaľ nechápem inak, než že po prechode od pravdepodobností späť k potenciálom sa z '1' stane klasický Newtonov potenciál a z 'p1' jeho korekcia. Inými slovami, svojimi pravdepodobnosťami si neodvodil Newtonov zákon, ale iba jeho korekciu. Ospravedlňujem sa, ale ja to tam nevidím.

-Podľa teba hmotnosť zakrivuje časopriestor a preto sú priestorové krivky uzavreté.

 

Hmota zakrivuje priestor, takže každé stojaté vlnenie musí byť uzatvorené do slučky

Na druhej strane z predpokladu uzavretej krivky vychádzaš pri konštrukcii gravitačného poľa.

Čo bolo prvé, vajce či sliepka?

 

-Tvojím 'fotónom' je stojaté vlnenie na kružnici: má svoj obvod (L = 2PiR) a predstavuje hybnosť p = h/L. Túto konštrukciu vyhlásiš za obdobu gravitačného potenciálu, ktorý by vytvorila hmotnosť m = p/c. Potenciál má určité vlastnosti, napr. jeho gradientom je intenzita, na teleso m do potenciálu vložené (a nie voľne padajúce) pôsobí sila. To si neukázal.

Vlnenie obecne popisuje vlnová rovnica. Matematicky je jedno, aká funkcia splňuje túto rovnicu. V Maxwellových rovniciach tejto funkcii vyhovuje potenciál, intenzita, ale aj vektorový potenciál, ktorý nemá ani fyzikálnu interpretáciu. V prípade mechanického kmitania má potenciál celkom inú interpretáciu. V mojom modely je to iba potenciál jednej "struny" v i-tom móde stojatého kmitania, pričom i limitne ide k nekonečnu. Týchto vlnení v i-tom móde sa dá vytvoriť na sférickej ploche n, pričom n limitne ide tiež k nekonečnu. Vo výpočte https://drive.google.com/file/d/1R8F-BbQOHbyoBBD-SnR8faQcK8yGQ0P7/view som sa najprv snažil odvodiť pravdepodobnosť realizácie vlnenia v i-tom móde na sférickej ploche. Na sférickej ploche sa môže realizovať iba jedno i-te vlnenie, ale v objeme sa môže realizovať N vlnení. Suma energie kmitania cez všetky módy i=0..nekonečno musí predstavovať celkovú energiu makroskopického telesa.

energia, gradient, intenzita, takto vypočítaného potenciálu pre r >> 2GM/c^2 je rovná Newtonovmu gravitačnému zákonu. Gravitačnú silu dostaneš deriváciou väzbovej energie, ktorá je uvedená na konci odkazu.

 

-Ak povieš, že fyzikálna interpretácia nie je dôležitá, stačí ak sedí matematika, tak mám ďalšiu námietku, vážnejšiu.

Toto žiaľ nechápem inak, než že po prechode od pravdepodobností späť k potenciálom sa z '1' stane klasický Newtonov potenciál a z 'p1' jeho korekcia. Inými slovami, svojimi pravdepodobnosťami si neodvodil Newtonov zákon, ale iba jeho korekciu. Ospravedlňujem sa, ale ja to tam nevidím.

Nech phi1 je potenciál telesa -> p1 pravdepodobnosť obsadených stavov telesom, phi2 je potenciál v priestore -> p2 pravdepodobnosť neobsadených stavov telesom  a  c^2 je potenciál vákua. Ak normujeme pravdepodobnosť všetkých možných stavov v ľubovolnom bode priestoru na 1, tak musí platiť  rovnica -phi1/c^2 - phi2/c^2 = -c^2/c^2, teda p1 + p2 = 1; Z tejto rovnice je odvodený potenciál v ľubovolnom bode priestoru, čo je exponenciálna funkcia. Ak potenciál vákua = 0, (pre toto riešenie musí ale existovať kladný aj záporný gravitačný potenciál) tak odvodený potenciál v ľubovolnom bode priestoru vychádza hyperbolická funkcia. Ale toto hyperbolické riešene, na rozdiel od exponenciálneho, nie je riešením Einsteinovej rovnice. Aspoň sa mi to nepodarilo dokázať. Ale energia, gradient, intenzita, hyperbolického potenciálu pre r >> 2GM/c^2 je tiež rovná Newtonovmu gravitačnému zákonu.

 

-Podľa teba hmotnosť zakrivuje časopriestor a preto sú priestorové krivky uzavreté.

Na druhej strane z predpokladu uzavretej krivky vychádzaš pri konštrukcii gravitačného poľa.

Čo bolo prvé, vajce či sliepka?

To máš pravdu, ja som sa nesnažil vytvoriť nejakú novú teóriu gravitácie. Je to len matematická hra, ako sa dá dospieť k podobnému výsledku z celkom iných predpokladov. V mojom prípade cez štatistiku. Rozdiely sú bohužiaľ experimentálne nemerateľné. Rovnaký analytický výsledok, ako zo štatistického modelu, sa za určitých podmienok dá dostať riešením Einsteinovej rovnice. Výsledná metrika už nemá singularitu, tak aspoň niečo... A ešte jedno ma potešilo, hustota energie v tenzore energie hybnosti z Einsteinovej rovnice mi vyšla presne rovnaká, ako hustota odvodená zo štatistického modelu. Pozri zmiešaný Einsteinov tenzor G v https://drive.google.com/file/d/1jsP1KSUQiP5-w9JAYqiBW8BaXosj-gq6/view

To máš pravdu, ja som sa nesnažil vytvoriť nejakú novú teóriu gravitácie. Je to len matematická hra, ako sa dá dospieť k podobnému výsledku z celkom iných predpokladov. V mojom prípade cez štatistiku. Rozdiely sú bohužiaľ experimentálne nemerateľné. Rovnaký analytický výsledok, ako zo štatistického modelu, sa za určitých podmienok dá dostať riešením Einsteinovej rovnice. Výsledná metrika už nemá singularitu, tak aspoň niečo... A ešte jedno ma potešilo, hustota energie v tenzore energie hybnosti z Einsteinovej rovnice mi vyšla presne rovnaká, ako hustota odvodená zo štatistického modelu. Pozri zmiešaný Einsteinov tenzor G v https://drive.google.com/file/d/1jsP1KSUQiP5-w9JAYqiBW8BaXosj-gq6/view

A za to si zasluzis potlesk, druha vec je ta fyzikalna korektnost, pretoze tam ja nevidim, ze by si dokazal tvoje riesenie (odvodenie) vlastne nejak fyzikalne popisat, trebalo dolovat z teba, pretoze v tom odvodeni sa moc vysvetleniu nevenujes, preco pouzivas to ci one ako zaklad nejakeho modelu. Chyba tomu nejaka ucelene fyzikálna predstava, kedze to ani nebol tvoj umysel, tak je to oka.

Tono

Dovolil by som si ďalšie pripomienky.
Prázdny priestor nie je zakrivený -> nie sú v ňom stojaté vlny -> nemá potenciál. Potenciál c² vytvoria stojaté vlny okolo všetkých vesmírnych telies.
Ak tvoju rovnicu p = 1 - p1 beriem ako "Potenciál jedného telesa = potenciál prázdneho priestoru - potenciál zvyšku priestoru bez tohto telesa", teda p + p1 = 1 (konštanta), prečo by táto konštanta mala byť rovnaká pre všetky telesá? Rôzne telesá majú rôzne potenciály.
Ak do sústavy "prázdny priestor - teleso" pridáme druhé teleso, bude potenciál p = 1 - (p1 + p2)?
Či už je potenciál v nekonečne rovný 0 alebo c², je to iba integračná konštanta, rovnaká v celom priestore. Tá nemôže mať vplyv na priebeh potenciálu a jeho derivácie, nemôže otočiť jeho znamieko.
Ak sú to 2 odlišné potenciály, jeden od telesa, druhý od ostatného priestoru, potom by sa ich intenzity s opačnými znamienkami mali vyrušiť, nie?

Tvoja koncepcia potenciálov mi je nejasná. Asi som to celé zle pochopil.

Ale najviac mi vadí snaha odstranovať singularity.

-Schw.polomer (horizont) má fyzikálny význam. Je to vzdialenosť, na ktorej z nekonečna voľne padajúce teleso dosiahne rýchlosť c, so všetkými efektami STR. STR je o kinetickej energii, OTR o potenciálnej. Obe majú singularitu c², pri ktorej sa rozdiel medzi nimi stráca. Odstrániť singularitu z OTR znamená odstrániť ju aj z STR.

Môžeš povedať, že Schw.polomer neexistuje, padajúce teleso nedosiahne rýchlost c a STR s tým nemá nič spoločné.
Potom ale zmizne symetria medzi Minkovského metrikou ds² = c²dt² - x²  =  γ²c²dt'² - γ²x'² (pre stojaceho a rýchlostou v sa pohybujúceho pozorovatela) a Schwarzschildovou metrikou ds² = c²dt² - r², ds'² = γ²c²dt'² - r'²/γ² (pre pozorovatela v nulovom a 2GM/r potenciáli), γ Minkovského = (1 - v²/c²)^-1/2, γ Schwarzschildova = (1 - 2GM/rc²)^-1/2, ostatné súradnice a priestorové uhly =0. Táto symetria určite nie je náhodná a bezvýznamná.
Pozn. prečo nemajú úplne rovnaký tvar a Schwarzschildova ds # ds' prekvapilo aj mňa. Ale asi to trápilo aj týchto troch
http://www.loop-doctor.nl/wp-content/uploads/2015/12/Repairing-Schwarzschilds-Solution_Summary-spreads-2.pdf
lebo v rovnici 3.02 "Shapiro/Schwarzschild solution" str.47 je to už v poriadku :)

-Na na fotón nemôžeme umiestniť pozorovateľa a tak isto ho nemôžeme umiestniť na horizont. Z teórie ani z pozorovaní nevieme, čo sa deje s padajúcim telesom na horizonte. Keď horizont ako singularitu odstrániš, pád telesa by sa mal dať teoreticky opísať a následne experimentálne pozorovať.

-Relativita súčasnosti, ktorá je dôsledkom singularity c², rieši Zenónov paradox 'Letiaci šíp': na hrote A a chvoste B šípu sú hodiny synchronizované v sústave šípu, v každom okamihu t = tA = tB sa nehybný šíp nachádza medzi bodmi A, B. V ostatných sústavách, kde sa šíp pohybuje, tA # tB a neexistuje okamih t, v ktorom je šíp nehybný medzi A, B - Zenónov východzí predpoklad padá. Existencia singularity c² nielenže vyvracia logický argument proti existencii pohybu, ale podla mňa je jeho nevyhnutným predpokladom. Priestor a čas sú iba jednými z atribútov rýchlosti (resp. energie) a bez singularity by asi ani neexistovali.


 

 

Ale najviac mi vadí snaha odstranovať singularity.

 

-Schw.polomer (horizont) má fyzikálny význam. Je to vzdialenosť, na ktorej z nekonečna voľne padajúce teleso dosiahne rýchlosť c, so všetkými efektami STR. STR je o kinetickej energii, OTR o potenciálnej. Obe majú singularitu c², pri ktorej sa rozdiel medzi nimi stráca. Odstrániť singularitu z OTR znamená odstrániť ju aj z STR.

Môžeš povedať, že Schw.polomer neexistuje, padajúce teleso nedosiahne rýchlost c a STR s tým nemá nič spoločné.

Potom ale zmizne symetria medzi Minkovského metrikou ds² = c²dt² - x²  =  γ²c²dt'² - γ²x'² (pre stojaceho a rýchlostou v sa pohybujúceho pozorovatela) a Schwarzschildovou metrikou ds² = c²dt² - r², ds'² = γ²c²dt'² - r'²/γ² (pre pozorovatela v nulovom a 2GM/r potenciáli), γ Minkovského = (1 - v²/c²)^-1/2, γ Schwarzschildova = (1 - 2GM/rc²)^-1/2, ostatné súradnice a priestorové uhly =0. Táto symetria určite nie je náhodná a bezvýznamná.

Pozn. prečo nemajú úplne rovnaký tvar a Schwarzschildova ds # ds' prekvapilo aj mňa. Ale asi to trápilo aj týchto troch

http://www.loop-doctor.nl/wp-content/uploads/2015/12/Repairing-Schwarzschilds-Solution_Summary-spreads-2.pdf

lebo v rovnici 3.02 "Shapiro/Schwarzschild solution" str.47 je to už v poriadku :)

 

-Na na fotón nemôžeme umiestniť pozorovateľa a tak isto ho nemôžeme umiestniť na horizont. Z teórie ani z pozorovaní nevieme, čo sa deje s padajúcim telesom na horizonte. Keď horizont ako singularitu odstrániš, pád telesa by sa mal dať teoreticky opísať a následne experimentálne pozorovať.

 

-Relativita súčasnosti, ktorá je dôsledkom singularity c², rieši Zenónov paradox 'Letiaci šíp': na hrote A a chvoste B šípu sú hodiny synchronizované v sústave šípu, v každom okamihu t = tA = tB sa nehybný šíp nachádza medzi bodmi A, B. V ostatných sústavách, kde sa šíp pohybuje, tA # tB a neexistuje okamih t, v ktorom je šíp nehybný medzi A, B - Zenónov východzí predpoklad padá. Existencia singularity c² nielenže vyvracia logický argument proti existencii pohybu, ale podla mňa je jeho nevyhnutným predpokladom. Priestor a čas sú iba jednými z atribútov rýchlosti (resp. energie) a bez singularity by asi ani neexistovali.

 

 

 

Ta podobnost vztahu potencialu a minkowskeho metriky nie je nahodna, je to jedno a to iste. teleso ktoré volne padá ale zároveň je stale na tej istej orbite nemože zvyšovať svoju rýchlost (k centru gravitácie, lebo je metrika zakrivená)a tým pádom aj posun relativity súčasnosti sústav, z coho plynie dilatacia času. Vo VTR sa hovorí o ako keby dvoch aspekttoch, efekt od STR a potencialu, pričom je to jedno a to iste principiálne.

Teleso horizint nikdy nedosiahne, hmotné. "singularita" je iba pre svetlo. Pozorovaný objekt padajúci do CD pre vonkajsieho pozrovatela nikdy nedosiahne teoretický horiznost, ktorý je vlastne pre svetlo. Svetlo by malo teoreticky dosiahnuť horizont udalosti. 

To všetko vychádaz z toho, že svetlo je konštatne na ľubovolného pozorovateľa, čo vedie, ze pre svetlo je cas=0. lenže to vieme LEN LIMITNE. To znamená my nedokážeme s absurdnou presnosťou potvrdiť, že čas pre fotón stojí. VTR je len model nejakých úvah so svetlom, to je prvá vec, druhá vec je, že totno sa nesnažil odstraniť singularity na horizonte, ale ja mám pocit, že mu šlo o to, aby sa cierne diera v jej strede nezhrutila do absurdneho nekonečna. My nekonecna pozname ako limitne sa priblizujuci stav napr. k nule, teda ze objekt je coraz mensi, ale rastie mu energia. v singularite by sme doslati nekonecnu energiu a nulovy rozmer, to uz su ale vylozene predpoklady matematiky (sporne, nedokazane), nie fyzikalnych teórii. KM to ohraničila na planckový objem. Podľa mňa to začne odporovať kvantovej fyzike ak pojdeme pod tento objem.

 

Ta podobnost vztahu potencialu a minkowskeho metriky nie je nahodna, je to jedno a to iste

tak nejako. Podľa mňa je forma energie iba vecou pozorovateľa - jeden ju vidí ako potenciálnu a iný ako kinetickú. Náročná predstava a to nehovorím o tepelnej alebo elektromagnetickej.

 

tono sa nesnažil odstraniť singularity na horizonte, ale ja mám pocit, že mu šlo o to, aby sa cierne diera v jej strede nezhrutila do absurdneho nekonečna

Rýchlosť c sa chová ako nekonečno (s konečnou hodnotou), c + v = c, c + c = c. Takže keď prekonáme horizont (nejakým tunelovým javom), podľa Minkovského a Schwarzschilda sa veličiny zasa umúdria, možno poprehadzované, ale budú zasa konečné, aj v r=0. Práve keď sa horizont nebude chovať ako singularita, bude nás očakávať tá v strede. A preto s odstraňovaním singularity na horizonte treba odstraňovať aj tú.

Tono

 

Dovolil by som si ďalšie pripomienky.

Prázdny priestor nie je zakrivený -> nie sú v ňom stojaté vlny -> nemá potenciál. Potenciál c² vytvoria stojaté vlny okolo všetkých vesmírnych telies.

Ak tvoju rovnicu p = 1 - p1 beriem ako "Potenciál jedného telesa = potenciál prázdneho priestoru - potenciál zvyšku priestoru bez tohto telesa", teda p + p1 = 1 (konštanta), prečo by táto konštanta mala byť rovnaká pre všetky telesá? Rôzne telesá majú rôzne potenciály.

Ak do sústavy "prázdny priestor - teleso" pridáme druhé teleso, bude potenciál p = 1 - (p1 + p2)?

Či už je potenciál v nekonečne rovný 0 alebo c², je to iba integračná konštanta, rovnaká v celom priestore. Tá nemôže mať vplyv na priebeh potenciálu a jeho derivácie, nemôže otočiť jeho znamieko.

Ak sú to 2 odlišné potenciály, jeden od telesa, druhý od ostatného priestoru, potom by sa ich intenzity s opačnými znamienkami mali vyrušiť, nie?

 

Tvoja koncepcia potenciálov mi je nejasná. Asi som to celé zle pochopil.

 

Ďakujem za pripomienky, ale je ich veľa naraz, takže teraz aspoň k jednej. Zrejme sa neviem zrozumiteľne vyjadrovať, ale pokúsim sa. 

Máš pravdu že matematicky je to len otázka integračnej konštanty. Preto som v odkaze uviedol obe riešenia.

Potenciál prázdneho priestoru je 0

Potenciál prázdneho priestoru je –c^2.

Bod 1. je v súlade s Newtonovou fyzikou. Bod 2. potenciál –c^2 by sa dal interpretovať, ako gravitačný potenciál časopriestoru. Alebo gravitačný potenciál celého Vesmíru. Otázka prečo tento potenciál neovplyvňuje trajektóriu telies? Preto, že gradient tohto potenciálu v prázdnom priestore je nulový. Ak „vložíme“ teleso do konštantného potenciálu –c^2, tento potenciál sa zdeformuje, zmení sa pravdepodobnosť obsadenia stavov, vloženým telesom. Potenciál v priestore okolo telesa bude už funkciou x,y,z, takže gradient nebude nulový. Ak sa vrátime k štatistickému modelu podľa bodu 2. predpokladajme, že v prázdnom časopriestore sú potenciálne obsadené všetky možné stavy. Hmota telesa v časopriestore však obsadí s určitou pravdepodobnosťou niektoré stavy, ktoré boli predtým obsadené v prázdnom priestore. To je zmysel rovnice p=1-p1. V prípade dvoch telies neplatí rovnica  p = 1 - (p1 + p2), preto, že pravdepodobnosti obsadenia stavov telesami sú štatisticky nezávislé javy a výsledok pravdepodobnosti je súčinom pravdepodobnosti. Takže pre 2 telesá musí platiť p = 1 - (p1 . p2). Pre N telies p = 1 - (p1 . p2.....pN). Podrobne matematicky som to uviedol v odkaze. Je zaujímavé, že už môžeme vypočítať tlak, ktorý sa dá interpretovať, ako „snahu“ prázdneho časopriestoru obsadiť stavy, ktoré obsadilo teleso. P = rho.c^2. Hustotu hmoty rho si môžeš dosadiť z odkazu. Presne ten istý tlak P figuruje aj v tenzore energie hybnosti, ktorý vychádza z analytického riešenia Einstenovej rovnice. Môžeš samozrejme namietať, že priradiť potenciál –c^2 časopriestoru je fikcia. Lenže podobná fikcia je, že statická sústava v priestore x,y,z sa v časopriestore ct, x, y,z pohybuje rýchlosťou c po svetočiare. Bez tejto fikcie by neplatila Minkovského metrika. Napríklad Zem sa pohybuje okolo Slnka po kruhovej dráhe. Je to geodetická krivka, lenže polomer trajektórie Zeme v sústave x,y,z nie je polomerom zakrivenia časopriestoru hmotou Slnka. To by sme žili vo veľmi zakrivenom priestore a zakrivenie priestoru by sme mohli vypočítať napríklad z balistickej krivky, alebo vo vákku zo šikmého vrhu. Lenže zakrivenie pri šikmom vrhu závisí od rýchlosti telesa a pre každú rýchlosť by sme vypočítali iné zakrivenie. Skutočné zakrivenie je zakrivenie časopriestoru a vďaka tomu, že sa Zem pohybuje v časopriestore aj rýchlosťou c musíme merať zakrivenie trajektórie Zeme v sústave ct, x, y, z. Polomer zakrivenia pohybujúcich sa telies v x,y,z teda závislí aj od ich rýchlosti, lenže vzhľadom na v<<c to pre bežné telesá, akou je Zem, nemusíme zohľadňovať. V (metrike) sústave  súradníc ct,x,y,z je zakrivenie trajektórie s(ct,x,y,z) dané len hmotou Slnka.

tono,

Ako to riesis ty pri horizonte udalosti, tam je pre vonkajsieho pozorovatela hranica, na nej čas neplynie z pohladu vonkajsieho pozorovatela, ako je to u tvojich rovnic? Az sa tym nemusim prehrabavat

Tono,

tiež sa mi nedarí vyjadrovať sa tak aby ostatní chápali moje vety ako ich chápem ja.
Proti potenciálu c² určite nenamietam. Prvýkrát som ho objavil vo Vybíralovej hnihe "Fyzikálne pole z hľadiska teórie relativity" a hneď som ho prijal. Ale Newtonova fyzika ostávala v platnosti, v nej je to integračná konštanta, jeho hodnota je iba vecou dohody. Podla mňa jeho účinok sa prejaví až v relativistickej fyzike, keď lokálna kinetická, potenciálna energia telesa začne s ním byť porovnateľná.

 

Prázdny priestor nie je zakrivený -> nie sú v ňom stojaté vlny -> nemá potenciál. Potenciál c² vytvoria stojaté vlny okolo všetkých vesmírnych telies.

pôvodne nemala byť námietka, ale iba pokus predstaviť si potenciál prázdneho priestoru podľa tvojej definície: mohli by ho tvoriť stavy - módy stojatého vlnenia vzdialených telies.
Ale keď vidím, že potenciál c² je v tvojej konštrukcii nevyhnutný a lokálne teleso ho dokáže lokálne ovplyvniť (a už nie je konštantou, s čím síce nesúhlasím - jedno teleso nemá šancu pohnúť konštantou danou celým vesmírom, ale nech), formulujem svoju námietku inak:
Ak je potenciál prázdneho priestoru =1, pričom je tvorený príspevkami potenciálov vzdialených telies a potenciály sa násobia, malo by asi platiť 1 = p1*p2*p3*...
Prečo potom po vložení N-tého telesa nepokračuješ 1 = p1*p2*p3*... *pN*..., ale preň platí pN = 1 - p1*p2*p3*... kde p1,p2,p3*,... sú potenciály ostatných telies vo vesmíre.
Ked si rozprestrel hmotnosť jedného telesa do nekonečna, malo by byť jedno, či sa telesá nachádzajú blízko alebo ďaleko.
 

V podstate žiadny horizont v tejto metrike neexistuje. Rozdiel je len v rýchlosti, akou sa teleso blíži k r = 0. Pre  pozorovateľa v sústave telesa rastie k rýchlosť k hodnote c a pre vzdialeného pozorovateľa rýchlosť klesá k nule. Grafy sú pre rôzne počiatočné rýchlosti.

No ale mna zaujima prave ten limitny pripad horizontu udalosti, ak dosiahne nula, pre letiaceho k horizontu "c" potom to je singularita, ci? (píses o r=0, co je stred CD) pritom je to zaujimave lebo tu pokial by si generoval trocha inu predpoved, mozeme raz casom mozno vyvodit nejake nepriame pozorovanie vo vzdialenejsej buducnosti, zaroveň dnes aspon sa mi mari, že citlivost prístrojov rapidne stupa, cim by sme mohli kukat na tu kvantovu gravitaciu aj cez experiment.

Pokial ale tam kde ma dnes schwarchildova metrikaa singularitu a ty nemas, castice mozu opustit v zmysle tvojich rovnic horizont, teda napriklad svetlo by sa dostalo z terajsieho horizontu udalosti prec. Nutne by sme mali asi posunutu nejaku oblast tej "tmy", nie je to tak, myslim tym svetelnu zonu

 1 = p1*p2*p3*...

Prečo potom po vložení N-tého telesa nepokračuješ 1 = p1*p2*p3*... *pN*..., ale preň platí pN = 1 - p1*p2*p3*... kde p1,p2,p3*,... sú potenciály ostatných telies vo vesmíre.

Ak je hustota hmoty vo vesmíre konštantná, tak si môžeme vytvoriť model n telies, ktoré sú vzdialené o konštantnú hodnotu a. Výsledný potenciál a jeho graf pre 20 takýchto telies je na obrázku. Graf má relatívne ostré maximum, ale iba preto, že počet telies je 20, čo je limitované mojím PC.  Pre zväčšujúci sa počet telies by bolo maximum ploché s konštantnou hodnotou maximálnej hodnoty 1. Pravdepodobnosť 1 = p1*p2*p3*... *pN* je pravdepodobnosť obsadených stavov. Počet týchto stavov závisí od hustoty hmoty vo vesmíre. A tá je veľmi nizka 10e-26kg/m^3. Ak však spravíš pri tejto hustote odhad celkovej hmotnosti cca 10e54 kg a polomeru 10e26m tak dostaneš potenciál c^2.

No ale mna zaujima prave ten limitny pripad horizontu udalosti, ak dosiahne nula, pre letiaceho k horizontu "c" potom to je singularita, ci? 

Z grafu vyplýva, že radiálne padajúce teleso nedosiahne na Schwarzschildovom horizonte rýchlosť c. Ak má počiatočnú rýchlosť nulovú, tak nedosiahne ani hodnotu 0,4c.

​

No to je dosť veľký rozdiel, škoda, že CD nie je bližšie, pretože toto je dosť rozdielny výsledok 1/2 rýchlosti svetla, ty teda predpokladáš tu svetelnú oblasť okolo CD väčšiu, ako u schwarchilda. CD by bola naozaj malá, o vyparovaní CD by nemohla byt ani reč, u teba je vlastne len v strede. Uz mame prvé obrazky CD, po case budú presnejšie a mám pocit, že to viac nahráva, že tu je sféra s horizontom udalosti.

Robil si aj výpočty pre rotujúcu ČD? tam by to bolo zrejme o dost inak 

Na spodnom grafe je rýchlosť testovacieho telesa padajúceho radiálne do čiernej diery pre vzdialeného pozorovateľa. Ale iná situácia je pri uhlovej rýchlosti. V Schwarzschildovej metrike existuje najmenšia kruhová orbitálna dráha pre svetlo. Jej polomer je 3 násobok Schwarzschildovho polomeru. Ak tomu dobre rozumiem, vzdialený pozorovateľ nemôže pod touto hranicou nič pozorovať. V mojom výpočte, ak som sa nepomýlil (robil som to narýchlo) je tento polomer 2 násobkom Schwarzschildovho polomeru. Takže áno, podľa môjho výpočtu by sa čierna oblasť mala javiť menšia. Zrejme tam hrá rolu aj fokusácia a výpočet je zložitejší. Podľa toho, čo som ale čítal, čierna oblasť na fotografii čiernej diery zodpovedá výsledkom Schwarzschildovho riešenia. Takže niekde som spravil chybu.   

neviem ci sa da z tej fotky nieco take ususdit, no v buducnosti mozeme mat lepsie snimky. No a to je na margo toho, ze sa neda nieco overit, ono sa to len zda, pretoze aj v tej kvantovej gravitacii, teda nie pozorovanim ciernej diery sa experimenty a citlivost nameranych udajov stale zlepsuje. Mozno sa este dozijes toho, ze uvidis ci tvoj model predikuje správne. Ja mám tiež ten pocit, že ten schwarchild je blizsie realite ako to tvoje.

A pozoruju uz aj pomerne presne sagitarius, je tam nejaky oblak plynu, nejaka vacsia oblast, ktorá rotuje, tvoj model musí dávať aj iné obežné rýchlosti od centra.

 

A pozoruju uz aj pomerne presne sagitarius, je tam nejaky oblak plynu, nejaka vacsia oblast, ktorá rotuje, tvoj model musí dávať aj iné obežné rýchlosti od centra.

Nie, rozdiely sú až pri vzdialenosti menšej ako 10 násobok  Schwarzschildovho polomeru. A najbližšie orbitálne dráhy hniezd okolo Sagitarius sú rádovo väčšie. Skôr som sa zamyslel nad výhradami, ktoré mal pepper nick. Ja skôr niečo matematicky počítam a až potom hľadám interpretáciu výsledkov. A nie vždy je to konzistentné.

Ten plyn pri sagitariuse je myslim dost blizko, splna zrejme do 10 nasobku polomeru.

podla mna sa mylis aj s tym najblizsia kruhova draha pre svetlo, svetlo v tvojom modeli unikne vlastne z kazdej oblasti tvojej CD, to je dosledok toho, ze ty mas horizont v strede CD. Unikne síce po parabole ale unikne, takze zrejme ta svetelna oblast je o dost mensia ako pri schwarchildovi.

Este to troska opravím, väčšina svetla, teda zdroja svetla /ak by sme sa pozerali na sagitarius z roviny galaxie prechádza zo žiarenia  za CD (od ďalších hviezd v galaxii), teda svetlo akoby vstupovalo do gravitačného pola sagitaria rovnobezne, Tam sa skutocne uplatní v zmysle najbližšia kruhová dráha svetla, co uzavrie svetelnú oblasť. 

Pri sagitariu sa ale nachádza objekt, ktorý padá do ČD, zanecháva po sebe chvost plynu a prachu, teplotou sa vlastne objekt rozpadá. Povedzme, že ho budeme sledovať dlhšie, priblíži sa k horizontu viac. Toto svetlo môžeme vidiet pod svetelnou oblasťou, lebo svetlo čo sa uvoľňuje z rozpadajúceho obejktu je aj kolmé, resp je radiálne na ČD. Mohli by sme teda tento objekt pozorovať dlhšie za svetelnou oblasťou, za podmienky, že sa nerozpadne. Mozeme ho sledovať aj v gama ziarení, to by mohlo sa ešte tvoriť bližšie k horizontu. Sledovali by sme radiálne svetlo z ropadajúceho sa objektu pod svetelnou zónou.

tak by to podla mna malo byt.

A este mam jednu výhradu k tonovmu modelu. Ak ma model, kde je singularita až v strede, vačšina hmoty teda musí byť koncentrovaná v extremne malom objeme blízko centra. to znamená, kde je tu ta hmotnosť a v akom objeme co tvorí vlastne gravitacne pole, obrovske gravitačné pole????

 

A este mam jednu výhradu k tonovmu modelu. Ak ma model, kde je singularita až v strede, vačšina hmoty teda musí byť koncentrovaná v extremne malom objeme blízko centra. to znamená, kde je tu ta hmotnosť a v akom objeme co tvorí vlastne gravitacne pole, obrovske gravitačné pole????

Práve naopak, podľa Schwarzschildovej metriky je celá hmota čiernej diery sústredená v singularite r->0. Podľa môjho modelu to s hustotou hmoty nie je nič dramatické. Sagittarius A má hmotnosť 4.310^6 . Ms.  Pozri graf hustoty hmoty. Maximálna hustota je 1/8 Schwarzschildovho polomeru.

 r_max = 1/4G*M/c^2 = 2322356.4km, rho_max = 5832582.943kg/m^3.

tono,

Mas niekde nejaky vypocet zrýchlenia na horizonte udalosti nejakej CD? resp vztah pre to zrychlenie (Schwarchildová metrika)?

No a ktomu co tvrdis. U Schwarchilda je singularita na horizonte udalosti, teda, co sa deje za horizontom pre vonkajsieho pozorovatela nemoze nic povedat, z pohladu padajuceho je singularita v strede CD. 

No a teraz k tvojmu modelu:

Ak ty mas singularitu az v centre, ako ti potom teda moze nieco padat a zvysovat rýchlost k "c" ked tam mas hmotu??? Chapes co tym myslim? nemoze nieco volne padat ak tam je hmota...

 

No a teraz k tvojmu modelu:

Ak ty mas singularitu az v centre, ako ti potom teda moze nieco padat a zvysovat rýchlost k "c" ked tam mas hmotu??? Chapes co tym myslim? nemoze nieco volne padat ak tam je hmota...

Čo sa stane s hmotou v r->0 je rovnaká otázka, aká je v prípade Schwarzschildovej metriky, nikto nevie. Hustota hmoty v grafe je už len hustota energie pola. 

ty mas ale medzi horizontom udalosti a stredom rozlozenu hmotu, tebe ani nedosiahne padanie do CD unikovu rychlost svetla, podla mna by si ty mal mat miesto ciernej diery ziarivu gulu, kde vznika obrovske trenie a gama ziarenie ti bude unikat z tvoje black hole :)

Zacinam si uvedomovat, ze koncept ciernych dier akyhkolvek je proste nezmysel, jedine podla mna existujúce neprotichodne tvrdenia znamenajú, že to je len portal do cervej diery. Podla mna to je absurdny nezmysel nikde nic a len singularita ktora toto sposobi, alebo ako ty ze to nie je natlacene do singularity a tym padom by to bránilo padaniu, tak ci onak generuje to nezmysly.