Rýchlosť gravitačných vĺn

Výsledkom nie je len Newtonow zákon, ale aj presné analytické riešenie Einsteinovej rovnice, včetne ohybu svetla atď...

tono ale popis presne co ti vstupuje do teorie:

- mas tam spustu vztahov, lenze kto toto nerobi profesionalne a nie je zdatny v matematike tak mu to jasne byt nemoze. No dobre, takze stcia ten predpoklad co mam ja uveedny, obsadenie stavu sa v KM chape napriklad obsadenie elektronu na nejakej orbite. Ja predsa pisem, že z určitch veci vznikne pohyb na ktory by postacovala vlnova funkcia, kde umocnenim dostaneme pravdepodobnost obsadenia v priestore casticou, ved len tak moze vzniknut pohyb smerom do nejakeho centra gravitacie, mne to urcite nie je jasne z toho co robis ty aj ked to moze byt vlastne velmi podobna myslienka.

A čo sa týka sily, je to ako píšeš. Vzniká ekvivalent tlaku, čo je vyjadrené aj v Einsteinovom tenzore energie hybnosti v nediagonálnych členoch p = rho . v^2. Ale jednoducho sa to dá vyjadriť tak, že hmota, alebo energia, sa "snaží" zaplniť najefektívnejšie tie najbližšie voľne hladiny. Skúsim popísať, čo som odvodzoval po "po lopate", ale musíš trocha počkať. Ale stači si v v https://drive.google.com/file/d/1R8F-BbQOHbyoBBD-SnR8faQcK8yGQ0P7/view pozrieť začiatok, kde je odvodená pravdepodobnosť obsadenia stavov. Ak sa nechceš lúskať matematikou, tak ide len o to nájsť pravdepodobnosť, ako v tom príklade s hádzaním zemiakov do vreca.

ale pri gravitaci nejde o obsadzovanie elektronu na nejakej hladine atomu ale o makroskopicky pohyb, uz len toto ma matie co ty vlastne tam robis, stoja vlnenie taktiez to suvisi vsetko priamo s kvantovou mechanikou v mikro objektoch, alebo pri vlneni nejakych obejktov, pricom stojata vlna sa nesiri atd. Mas to velmi nenazorne co robis ja som z toho proste akurat tak uneseny ze si to vsetko pospajal a nieco ti vyslo ale ani boh nevie preco to robis

Musíš zabudnúť na nejaké hmotné objekty, ako elektrón atď... To sú už dôsledky. Každý príklad je zavádzajúci. Ale predstav si to tak, že časopriestor predstavuje nejakú "mriežku" Nepopieram, že ma inšpirovalo Planckove odvodenie absolútne čierneho telesa. Tým, že existuje pevná mriežka, môže sa mriežka rozkmitať len pre frekvencie, ktoré závisia od rozmiestnenia uzlov v mriežke. Takže existujú iba diskrétne hodnoty frekvencií, ktoré sa môžu realizovať. Pri stojatom vlnení mriežky existujú módy kmitania, ktoré sú násobkom vzdialenosti uzlov v mriežke. Teoreticky je kmitanie ohraničené minimálnou vlnovou dĺžkou a je samozrejme možná aj nekonečná dĺžka vlny, ktorá je násobkom minimálnej. A celá tá matematika je len o tom, nájsť pravdepodobnosť s akou sú obsadené tieto stavy. A minimálna dĺžka medzi dvoma uzlami mriežky mi vyšla Planckova dĺžka. To je zrejmé z odvodenia https://drive.google.com/file/d/1R8F-BbQOHbyoBBD-SnR8faQcK8yGQ0P7/view .

No vidis toto tam ma byt ako prve co sa ide diat a preco. ja to mam podobne ibaze na všeobecnejšej úrovni, skor mam pocit, že toto pojatie by sa uplatnilo na ovela mensich rozmeroch, resp. to co rrobis vychadza z tej vlastnosti ktoru som spomenul  ja, pricom ten kvantovy prejav obsadenia hladin, ci diskretnych hladin je dolezite prave kde by polomer isel smerom ku singularite kde to kvantova mechanika zastavuje. Otazka ale znie, ake by bolo odvodenie v mojom pripade, ty uz si pouzil asi to planckove odvodenie.

Planck sa sam priznal, že hypoteza, že svetlo sa môže vyžadovať po kvantach, bola výsledkom jeho zúfalých pokusov o vysvetlenie vyžarovania absolútne čierneho telesa. V tomto čase to bola celkom "uletená" predstava, no neskôr sa ukázalo, že to nie je len hypotéza vysvetlujúca vyžarovanie čierneho telesa, ale fundamentálny zákon, ktorý bol základom QM. No Planck už vychádzal z Wienovho modelu, ktorý vypočítal hustotu stojatych vĺn v objeme dutiny. Nakoniec aj z Maxwellovej klasickej teórie vychádza existencia len určitých vlnových dĺžok v dutine. QM vlastné nadviazala na podobné úvahy, len elm. vlnu nahradila de Broglieho. Samozrejme je to zjednodušená interpretácia.

S touto interpretaciou ale nevysvetlis gravitaciu a naozaj to moze byt pouzitekne niekde blizko horizontu udalosti kde nastupuju vyraznejsie kvantove javy, takze nieco co som napisal len upgrade, pri extremnej gravitacii

robopol

Prvý predpoklad je ten, že Planckova energia kmitania kvanta, sa dá vyjadriť E=h.f. Tento vzťah aplikujeme na fotóny, teda na energiu elm. vlnenia. V tomto vzťahu ale nie je explicitne dané, že sa musí jednať iba o elm. vlnu. Podmienkou je len nulová kludová hmotnosť kvanta. Podľa mňa tento vzťah vyjadruje skôr to, že kvantovaná nie je energia fotónu, ale že kvantovaný je sám časopriestor. A preto v kvantovanom časopriestore nemôžu vzniknúť fotóny so spojitou energiou, ale iba násobky Planckovej konštanty. Takže tento vzťah má obecnejšiu vlastnosť a dá sa aplikovať aj na energiu gravitačného poľa.

Druhý predpoklad je, že energia kmitania lineárneho objektu, (čo je vzdialenosť dvoch bodov v časopriestorovej mriežke), sa dá vyjadriť cez potenciál. Potenciál v gravitácii obyčajne chápeme tak, že definujeme hustotu hmoty trojrozmerného telesa v priestore. Rovnako dobre sa dá gravitačný potenciál definovať pre plochu, alebo iba dĺžku. To závisí od toho, ako je rozložená hmota, či v 3D, 2D, 1D. 

A to je všetko, čo potrebujeme. Ja som najprv hľadal pravdepodobnosť potenciálu v 1D, kde hodnoty nie sú spojité (podmienka stojatého vlnenia), ale kvantované. Všetky možné stavy v 1D sú štatisticky nezávislé, takže pravdepodobnosť konkrétneho stavu v 1D je súčinom nekonečného počtu všetkých pravdepodobností v 1D. Preto je tam súčin nekonečného počtu stavov v 1D. Doteraz máme úsečku a pravdepodobnosť stavov kmitania na tejto úsečke. Koľko takýchto úsečiek môžeme vytvoriť v objeme gule? Každú úsečku môžeš otočiť v jej strede o infinitezimálny uhol theta a phi, čím integráciou dostaneš objem gule. Môžeš teda v danom objeme vytvoriť nekonečný počet úsečiek. Máme pravdepodobnosť 1D, realizovanú na nekonečnej množine v 3D. Lenže, ak sa v tomto 3D objeme realizuje jeden 1D stav, nemôže sa už súčasne v tomto 3 D objeme realizovať iný 1D stav. Podobne, ako to požaduje Pauliho vylučovací princíp. To znamená, že pravdepodobnosti 1D stavov v 3D objeme sú lineárne závislé a výsledná pravdepodobnosť stavu v 3D je súčtom nekonečného počtu pravdepodobností 1D. Preto je tam suma od 0 do nekonečna. Dostali sme sa zatiaľ iba k pravdepodobnosti jediného stavu - oscilátoru v danom objeme. Pre makroskopické teleso, podobne ako v Planckovom zákone, musíme vypočítať strednú hodnotu kmitania, pre štatistický súbor N takýchto oscilátorov. A o tom, čo som tu uviedol,  je celá tá matematika na začiatku https://drive.google.com/file/d/1R8F-BbQOHbyoBBD-SnR8faQcK8yGQ0P7/view . Je možno len o niečo náročnejšia, ako stredoškolská matematika.

planckova energia je dobry predpoklad, ja robim model kde odovodim z vlastnosti modelu ktore som uviedol. Na to aby vznikla gravitacia postacuje pohyb objektov v mikrosvete kde prenasobením vlnovej funkcie cez cely priestor dostaneme charakteristiku gravitacie, to je vysvetlenie gravitacie, potrebujem to len nejak spachat matematicky, mozem zaviest aj potencial nie je problem ale ja ho odvodim z toho modelu, ja nechcem pouzivat vsetky vztahy z KM pretoze som ich neodvodil a nevysvetlil. Takze ak mas zaujem ja pouzijem tvoje myslienky tie co su upgrade, uvediem zdroj vsetko, ja ale musim vyriesit prvy krok a to je to, že ukažem z tejto vlastnosti vlnovej funkcie a statistiky plynie gravitacny zakon a gravitacia samotne, preto sa skus okrem svojho modelu zamerat o co mne ide a ako to previest. Pretoze, ja mam model aj vysvetlenie ze priestor je kvantovany, nepotrebujem predstavy časopriestoru, nepotrebujem vsetky tieto predpoklady, pretoze obecna relativita v podstate bude len limitneho riesenie tohto modelu, kde priestorocas vznikne ako abstraktny model nie relaita.

Tvrdíš, že mi z toho gravitačný zákon neplynie. Tu je zhrnutie výsledkov. Gravitačný potenciál [1], intenzita gravitačného poľa E. Navyše je tam odvodený tlak P [2] , tlaková sila, väzbová energia Wc [3] a gravitačná sila [4]. Čo ti tam ešte chýba? Samozrejme to nie je klasický Newtonov zákon. Ten dostaneme Taylorovým rozvojom  [4], čo je v [5]. Newtonov gravitačný zákon je len prvým členom Taylorovho rozvoja. Čo je ale podstatné, čo vyplýva z štatistiky nezávislých javov, výsledný gravitačný potenciál nemôže byť súčtom, ale súčinom potenciálov telies. Je otázka, ako verifikovať, či tieto vzťahy lepšie popisujú gravitáciu, ako klasický Newtonov zákon. V tomto novom tvare už gravitačná sila nie je nepriamo úmerná štvorcu vzdialenosti, ale má zložitejší tvar. Odchýlky sa prejavia pre r - > GM/c^2. Výhodou oproti klasickému Newtonovmu zákonu je to, že nemá problém so singularitou pre r - >0. Bohužiaľ v súčasnosti žiadne experimentálne merania nedisponujú presnosťou, ktorá by to mohla rozhodnúť. 

Tono ty si uzavrel stojatu vlnu na guloploche a obsadzujes jej orbity statisticky v zmysle este aj pauliho vylucovacieho principu, to vsetko je len abstakcia, z toho priamo nevidno co je tu gravitacia? a preco tento model vlastne mikro telies alpikujes na makroteleso? ved to tak v makrosvete nie je ze hmota je stojata vlna na guloploche. Preto pisem ze je to zaujimave ale ja v tom fyziku ziadnu nevidim, je to pospajane matematicky ale chyba tu nahlad, teda preco by sme mali robit take odvodenia?

Takze to je nieco ine ako pisem ja. Spolocne je akurat to, ze vlnove stavy definovane vlnovou fuknciou umocnene a ich sucin cez vsetky stavy je pravdepodobnost ako budu obsadene stavy, u teba je to vylozene len abstrakcia. preco aj ked to dava nejake vysledky podobne otr, preco by sme mali takto postupovat?

V QM vlnová funkcia nemá inú interpretáciu, ako hustotu pravdepodobnosti. V prípade fotónu reprezentuje vlnová funkcia súčasne aj elm. vlnu. To je jediný prípad, keď má vlnová funkcia v QM aj fyzikálnu interpretáciu. Podmienkou ale je, že kvantum energie E=h.f musí mať nulovú kludovú hmotnosť. A to som predpokladal aj ja, takže v prípade gravitácie, podobne ako pri fotóne, sa jedná o reálnu energiu kmitania vlny.

 to vsetko je len abstakcia, z toho priamo nevidno co je tu gravitacia? a preco tento model vlastne mikro telies alpikujes na makroteleso?

Samozrejme je to abstrakcia. To si môžeš položiť rovnakú otázku, prečo Planck najprv odvodil pravdepodobnosť energie jedného harmonického oscilátora a potom ju aplikoval pre štatistický súbor harmonických oscilátorov, tvoriacich objem makroskopického telesa. Podobne je to aj v termodynamike, kde vlastnosť atómu, alebo molekuly dáva vlastnosť štatistickému súboru. A čo je vlastne príčinou gravitácie? Matematicky dostaneme záporný tlak. Interpretovať sa to dá tak, že vibračná energia sa "snaží" zaujať mód s jediným kvantovým číslom n=1, kde platí L = n . Lambda. Predstav si píšťalu bez dierok. Dajú sa na nej vyvolať rôzne módy - frekvencie. To záleží na tlaku vzduchu. No prirodzený mód píšťaly je základný. Ak by neexistovali žiadne iné interakcie, ako gravitačná, existovali by zrejme iba častice s Planckovou hmotnosťou. Pre makroskopické teleso existuje nekonečne veľa hladín, ale tie najvýhodnejšie, ktoré sú už obsadené sú pre ostatné zakázané. Tie musia obsadiť "energeticky" nevýhodnejšiu hladinu. Obsadenie hladiny nie je statický stav, ale pravdepodobnosť. Takže obrazne povedané "všetci sa stále snažia zaujať základnú hladinu vibrácie". A túto snahu vyjadruje pravdepodobnosť a podľa toho vyzerá aj graf hustoty telesa, ktorá je maximálna v blízkosti r -> GM/c^2. (Maximum dostaneš z rovnice, keď deriváciu hustotu telesa podľa r, položíš rovnú nule) Preto mi vo výpočtoch v OTR vyšlo, že čierna diera musí byť "dutá". Presnejšie najväčšia hustota hmoty čiernej diery je v blízkosti r-> GM/c^2. V jej strede je nulová pravdepodobnosť obsadenia hladín a nemôže tam teda byť žiadna hmota ani singularita. 

Fajn, len s tym rozdielom ze pre gravitaciu tu nie su len vibracie ale skutocny pohyb kde obsadzujes miesto v priestore, co vnimame ako gravitaciu obsadzovanie hmoty v priestore. Tu je tiez jasne ze kde obsadi kamienok svoju polohu nemoze tam byt zaroven druhy, v Km to ale iba po kvantach, to je ten pauloho princip. Takze tvrdis nieco podobne lenze ty si to odvadzal zo stojatych vln na guloploche, ja som chcel to odvodit inak, a na to som sa pytal ci by si take nieco vedel urobit, resp. ak o to zaujem nemas, mne to zaberie cas kym sa prekopem cez vsetky tie veci s parcialnymi diferencialnymi rovnicami, poisonovymi atd. A mne sa stale zda, napr. gravitacna konstanta hne v uvode pises ze riesenim poisonovej rovnice je atd. a mas tam okamzite tuto konstatnu , ja by som potreboval medzikroky k tomu odvedeniu a vysvetlenia, ja som uz vela veci pozabudal z matematiky. 

Model, z ktorého sú odvodené vzťahy je makroskopicky statický. Nemusíš sa trápiť tým, že som to odvodzoval v sférickom modely, kde som počítal so stojatými vlnami na guľovej ploche. Rovnaké výsledky by mali plynúť aj pre vibrácie v kubickej mriežke.

Ak si si nevšimol, maximálna hustota hmoty telesa podľa modelu korešponduje so Scwazchildovým polomerom. To znamená, že každé teleso by sa nutne "zrútilo" do čiernej diery. Je to preto, že tento model neakceptuje iné interakcie. Teda, že reálne teleso je zložené z častíc, medzi ktorými pôsobia jadrové, alebo elektrostatické sily. Z hľadiska Scwazchildovho polomeru je ich vzdialenosť takmer nekonečne veľká. Preto nemá vôbec zmysel v reálnom telese zohľadňovať gravitačnú interakciu, vzhľadom na elektrostatickú. Tá sa uplatňuje až pri objektoch s podstatne väčšou hmotnosťou. 

Ak chceš zaviesť pojem pohyb, potrebuješ minimálne dve telesá a samotný pohyb je už dôsledok zmeny energie. Uviedol som tam väzbovú energiu dvoch telies. Zmena väzbovej energie, (derivácia podľa vzdialenosti týchto telies) je príčinou ich pohybu.

Tono,

Okrem toho ze mi vysvetlujes svoju pracu v odvodeniach ja sa na nieco konkretne pytam, ci by to slo z toho co som napisal ja, na tom doposial po x prispevkoch odpoved nedostal, vedy ty svoju pracu mas hotovu, mne ide trocha o fyziku o realny ssvet nie matematicky plny abstraktnych pojmov kde sa v tom kazdy strati an epochopi co vlastne robi. Ako hovorim gravitacia je presun hmoty v priestore, nie len vlnenie stojatych vln, je to iny pohlad, sic podobny v urcitych ohladoch. Samozrejme aby som dostal presne cisla musi tam dat kopu dalsich veci, zaviest potencial atd. zadefinovat pojem energie, a kopu veci. Ja tvrdim ze ziadna fyzikalna abstakcia nemoze dat odpoved co je svet zac, co je energia? mas ju tam, co jhe priestor? mas ho tam, co je cas? mas ho tam, co je to pole? co je to hmotnost pola?

Tono,

Okrem toho ze mi vysvetlujes svoju pracu v odvodeniach ja sa na nieco konkretne pytam, ci by to slo z toho co som napisal ja, na tom doposial po x prispevkoch odpoved nedostal, vedy ty svoju pracu mas hotovu, mne ide trocha o fyziku o realny ssvet nie matematicky plny abstraktnych pojmov kde sa v tom kazdy strati an epochopi co vlastne robi. Ako hovorim gravitacia je presun hmoty v priestore, nie len vlnenie stojatych vln, je to iny pohlad, sic podobny v urcitych ohladoch. Samozrejme aby som dostal presne cisla musi tam dat kopu dalsich veci, zaviest potencial atd. zadefinovat pojem energie, a kopu veci. Ja tvrdim ze ziadna fyzikalna abstakcia nemoze dat odpoved co je svet zac, co je energia? mas ju tam, co jhe priestor? mas ho tam, co je cas? mas ho tam, co je to pole? co je to hmotnost pola?

Prepáč, máš pravdu. Lenže ja sa necítim kompetentný hodnotiť tvoje predstavy, lebo nie som istý, či ich správne chápem. Ale pokúsim reagovať na tvoj blog https://robopol.blogspot.com/2019/01/gravity-part1-gravitacia-1-diel.html .

1. Elementy priestoru (postačuje vnímať len ako body), kedže sa jedná o gravitáciu na makro úrovni, nie je potrebná vnútorná stavba elementov. tieto elementy ako aj látka (atómy, molekuly atď. ) z nich zložená vykonáva pohyb neustále (okom neviditeľný)

Z toho, mi nie je zrejmé, čo sa pohybuje, aký pohyb máš na mysli a aká je jeho príčina.?

2. Tento pohyb sa deje v kvantových skokoch, ktoré sú determinované pravdepodobnosťou možnej interakcie s okolím - tzv. virtuálne interakcie. Veľkosť skoku bude zrejme súvisieť s veľkosťou energie, ktorú častica má. No zároveň tesne súvisí aj s pravdepodobnosťou, kde konkrétne s ktorou inou časticou v okolí bude interagovať, pričom vykoná k tej kvantový skok, premiestni sa bez konkrétnej dráhy.

To je teória, ale prečo by to tak malo byť? Pokiaľ viem, QM nič také nepredpokladá.

3. V prípade makro telies, veľkých nám viditeľných telies, je obrovské množstvo častíc, ktoré interagujú vzájomne interagujúce a interagujúce s okolím, čím teleso vykonáva mikro kvantové skoky, ktoré znova nie sú postrehnuteľné.

Ale to odporuje zákonu zachovania hybnosti. Súčet všetkých hybností musí byť nulový a makroskopické teleso nemôže vykonávať „mikro kvantové skoky“, musí byť v kľude

4. Z hľadiska virtuálnych možnosti (približne schematicky) ako je na obrázku, určuje VLNOVÁ FUNKCIA z KM, cez všetky možnosti z okolia, kde teleso môže  urobiť kvantový skok z hľadiska pravdepodobnosti. Teleso je neustále v pohybe, tie najpravdepodobnejšie miesta kde teleso pôjde je dané výslednou pravdepodobnosťou cez cele okolie.

Neviem, ako si to mám predstaviť. Kvantové stavy sú riešením Schrodingerovej rovnice. Tá vyžaduje poznať Hamiltonián, teda kinetickú energiu častice a potenciálnu energiu poľa, v ktorom sa častica pohybuje. Kvantové stavy neexistujú sami o sebe, sú riešením tejto rovnice pre konkrétne počiatočné podmienky. Dá sa povedať, že počiatočné podmienky určujú, aká bude pravdepodobnosť polohy častice v čase a jej diskrétne hodnoty energie. Voľná častica sa pohybuje ako vlnový balík a nemôže vykonávať „kvantové skoky“.  S počtom častíc narastá zložitosť, preto, že vlnové funkcie sa prekrývajú. Pre väčší počet častíc je Schrodingerova rovnica nepoužiteľná a používa sa klasická mechanika. Ak máš na mysli fluktuácie vákua, tam existuje pravdepodobnosť kreácie páru častica antičastica. Tento pár môže existovať len v rámci neurčitosti času a energie, potom anihiluje. Tu skutočne môže nastať niečo podobné, čo popisuješ pod pojmom „mikro kvantové skoky“.

5. Výpočtom cez celé okolie dostaneme nám používaný výsledný vektorový smer pohybu. Mali by sme dostať aj závislosť toho pohybu v súvislosti s druhou mocninou vzdialenosti od centra gravitácie.

Pre makroskopické teleso, stredná hodnota takýchto fluktuácií, nemôže znamenať zmenu jeho pohybového stavu.

1. vnutorný pohyb, napriklad oscilacie atomov, 

2. ja predpokladam lebo nemoze existovat konkretna draha, vid predosle clanky

3. preco by to malo odporovat? ak vykonavaju kvantove skoky elementarne castice a nemaju spojitu drahu ja nemam spojity priestor potom aj makroskopicke teleso robi skoky, ibaze pre makro teleso je ten skon na planckovej urovni. Pokial ma teleso teda nejaku nenulovu hybnost tak sa pohybuje zotrvacnou rychlostou kde si tu co odpoeruje, ja nepisem o telese v klude, potom je to skok tam a skok spat.

4.  vlnova funkcia sa da urobit aj pre vodne vlny za pomoci elerovho cisla, tu ide len o to ze jej mocnia udava pravdepodobnost dopadu castice, nemusi to byt odvodene zo schrednigenovej rovnice. Ja narazam konkretne na strbinovy experiment.

5. zrejme teda nechapes zmysel toho clanku celeho, pokial mas teleso a v jeho okoli sa napravo nachadza hmota tak testovacia castica ma na pravej strane zvysenu pravdepodobnost byt lokalizovana na pravo kde je hmoty viac, co pre makro teleso posobi ako tlak, vektor sily.

ale mam silny pocit , ze sa nerozumieme, ty fyziku vnimas uplne inak ako ja, ty vidis rovnicu ja myslienku, ja videm model ty abstraktne odvodenia tu prienik potom nie je mozny.

Stále nechápem, ako môžu oscilácie atómov, „mikro kvantové skoky“, alebo samotné fluktuácie vákua meniť pohybový stav makroskopického telesa. Navyše pravdepodobnosť polohy je daná Heisenbergovým vzťahom neurčitosti. Pre bežné častice, ako elektrón, je pravdepodobnosť jeho výskytu Gaussova funkcia, ktorá prudko klesá so vzdialenosťou od strednej hodnoty. Takže na vzdialenosti niekoľkých vlnových dĺžok Lambda =h/(mv) je už pravdepodobnosť výskytu elektrónu takmer nulová. Pre makroskopické teleso už ani nehovorím. Interferenčný obrazec na štrbine vznikne iba ak vzdialenosti štrbín korešpondujú s vlnovou dĺžkou častice. Teda v mieste, kde ešte hrá neurčitosť polohy elektrónu významnejšiu úlohu.  

Este raz, ja predpokldam, že v okoli kde je koncetrovana hmota viac ako vo vakuu, v mojom modele je to ako ked si predstavis mensiu a vacsiu hustotu samotneho priestoru, teda castice u mna samotne elementy priestoru, u mna je latka iba zlozena z nich v nejakej vazbe co to drzia. Tak z hladiska pravdepodobnosti obsadzaovania takejto lokalnej oblasti dochadza preskupovaniu , co na makrto urovni vidis ako gravitacnu silu ci posobenie. A perco sa teda preskupuju hustejsie k sebe som teda urobil predpoklad ze to suvisi so statistikou, ak jednotlive castice po tvojom spolu neustale vzajomne interaguju zaroven sa niekde konkretne lokalizuju, a to suvisi PRAVE s TYM ako je husta ta oblast, ked je hustejsia tak je interakcii viac a tie castice tam neskacu kilmoetrove skoky ale smerom k centru gravitacie rastie hustota tych castic.

a to suvisi PRAVE s TYM ako je husta ta oblast, ked je hustejsia tak je interakcii viac a tie castice tam neskacu kilmoetrove skoky ale smerom k centru gravitacie rastie hustota tych castic.

To sa ale veľmi podobá zakriveniu časopriestoru, ktorému sa, ako som pochopil, chceš vyhnúť. A tvoja predstava "skokov" je omnoho komplikovanejšia.

Každá nová interpretácia gravitácie musí akceptovať to, čo experimentálne už poznáme. Ako chceš vysvetliť ohyb svetla na základe tvojich predstáv? To sú predsa obrovské vzdialenosti, pri ktorých si ťažko predstaviť, že ho spôsobujú  „mikro kvantové skoky“ telesa. Ja chápem, že sa snažíš nájsť zjednocujúcu emergentnú silu, ktorá organizuje chaos do stále zložitejšej formy, keď píšeš:

„To prečo, niekto tvrdí, že sa nám entropia zvyšuje je to, že uvoľňujeme energiu z jadier atómov, či chemických väzieb, teda robíme to, že koncetrované fraktály rozbíjame na nejakú pre nás užitočnú energiu. “. 

Ale ako potom vysvetlíš, že energia sa uvoľňuje aj syntézou atómov? To predsa nesúvisí s entropiou, ale závisí od priebehu väzbovej energii nukleónu v jadre, ktorá má maximum A=50, takže syntéza s produkciou energie končí atómom Fe.  

vask podoba ale dovod je kvantova fyzika a statistika a nejadna sa o ziadnu skutocnu interakciu, s tym rozdielom ze ja nespajam preistor a cas dokopy. ja mam priestor ako samotnu entitu a cas odvodenu zo strednej hodnoty pohybu v centre gravitacie bude iny ako na okraji, co mi to odporuje a co je tazke pochopit? ja nemouzivas tony rovnic a symbolov, myslis ze kazdy ovalada gausove vety a podobne?

Prepáč, ak som sa ťa dotkol. Ja mám rád každú diskusiu a neosobujem si, že práve ja niečomu rozumiem lepšie. Skôr naopak. Ale, ak chceš diskutovať, tak musíš zniesť aj kritiku. Ja by som bol šťastný, za akúkoľvek kritiku mojich výpočtov, ale ani "pes po nich neštekol". 

.., s tym rozdielom ze ja nespajam preistor a cas dokopy. ja mam priestor ako samotnu entitu a cas odvodenu zo strednej hodnoty pohybu v centre gravitacie bude iny ako na okraji, co mi to odporuje a co je tazke pochopit? 

Lenže oddeliť čas a priestor je problém. Sám vieš, že sa to nedá ani v STR, ale tam sa sústavy aspoň pohybujú. V OTR by s tým bol väčší problém. Nechcem tu hovoriť o metrike, aby som ťa nedráždil matematikou. Ale predstav si statické teleso a statického pozorovateľa v gravitačnom potenciály tohoto telesa. Ako dobre vieš, jeho hodiny pôjdu pomalšie. S pohybom to teda súvisieť nemôže.   

Nejde o to ja sa snazim to podat co najzrozumitelnejsie a aj tak som prekvapeny ze tu piseme dva dni a este ani teraz nie je jasne co vlastne chcem povedat, ja skutocne nepotrebujem v tomto pomente vytahovat rovnice a podobne, islo o myslienku ktora z niecoho konkretneho plynie dva dni sa bavime ci tvoja uvaha bola podobna alebo nie a potom sa ma opytas ako to vlastne myslim. Ja samozrejme nemam odpovede na vsetko postupne nieco robim vramci moznosti tak aby som mal hrube schemy nie presne cisla, ty sa moc zameriavas na to co je a matematicky aparat, kde skutocne toto clovek najskor musi vediet, po rokoch clovek pozabuda vselico, ja nie som matematik a ty sa mi snazis to vysvetlovat co najkomplikovanejsie ako sa len da, potom sa nemame ako vlastne bavit, lebo JA matematiku nemam zmaknutu ako ty, ale to co pisem ma svoju lokigu a snazim sa nieco vyzistit z toho mala co viem o tom, doposial nikto nepovedal preco existuje gravitacia a co to je. Einstein to zvrhol na zakrivenie priestorocasu no je tam vela otaznikov, pricom ked spojis priestor a cas do jedneho uz si v oblasti nejakej abstrakcie, KDE VESMIR kresli platna casopriestoru? 

ty beries potencial ako velicinu, ved to ma jasnu definiciu, a snad aj ty uznavas ze kde je vacsia teplota a tlak tak je vnutorneho pohybu viac ci nie? a z toho by sa dal mozno odvodit ten potencial, atd. Podstatne je teda co a to pisem uz neviem kolky krat rovnice nie su spasa..

Možno máš pravdu, že som trochu nechápavý. Stava sa mi to čoraz častejšie, až sa bojím, že je to už prejav nejakej diagnózy. Naozaj nie som schopný ti pomôcť a obávam sa, že si so mnou stratil veľa času. Na úrovni akademickej obce sú podobné diskusie, ako tie naše iba prejavom neuspokojeného ega, bez hlbších vedomostí. Našťastie internet je slobodnou pôdou, ale v oblasti ktorej sa venuješ, môžeš publikum spočítať na prstoch jednej ruky. A diskusiu môžeš očakávať nulovú. Ale nechcem ti brať entuziasmus, tvoj blog je zaujímavý a sem tam si ho prečítam. Ja sa už fyzike dlho nevenujem.