Spravodlivejšie spoločenské zriadenia

Vzrušujúca politická debata vo Viedenskom lesíku

Existuje viac zaujímavých prípadov, kde mimozemšťania čosi prezradili o politickom zriadení na svojej planéte. Vo všeobecnosti však vystríhajú, že je riskantné okamžite aplikovať ich poznatky na pozemské pomery. Jedna skupina mimozemšťanov je toho názoru, že by to bol hlboký zásah do normálneho vývoja spoločenského života a kultúry na Zemi. Každá revolučná zmena štruktúr musí vzniknúť z pozemského spoločenského systému. Michael Hesemann, čestný a dôkladný výskumník prípadov UFO, uvádza nasledovnú príhodu vo svojej knihe UFO KONTAKTY, ktorú skrátene uvediem:

Viedenčan Joseph Wanderka, má už teraz 83 rokov , ak ešte žije. Stal sa členom protifašistickej skupiny, a jeho zamestnávatelia to patrične oceňovali tým, že ho neustále prepúšťali z práce, keď sa o tom dozvedeli ... . Bol často bez práce a občas na svojom motocykli rád jazdil do lesíkov v okolí Viedne. V roku 1954 uvidel nad Viedňou prvý krát UFO, lesklé teleso veľkosti lietadla tvaru cigary. Ani sa mu nesnívalo, že o rok to už nebude UFO, ale JILOM :) (Jednoznačne identifikovaný lietajúci objekt mimozemšťanov.)
V roku 1955 začiatkom septembra jazdil po lesných cestách na juh od Viedne pri obci Arbesthal.
Všimol si kovový lesk medzi stromami, spomalil a zamieril k lesnej čistinke, na ktorej bol objekt 2,5 metra vysoký a široký asi 10 -12 metrov. Žiadne viditeľné okná, otvory, reflektory na hladkom šošovkovite tvarovanom povrchu, iba dva metre široké otvorené dvere, do ktorých viedla nástupná rampa 4 metre dlhá. Keďže zvnútra žiarilo jasné svetlo, dodal si odvahy a vstúpil dnu . Zdroj žltkastého svetla nebolo vidieť, ani si nevšimol žiadne zariadenia.

Vnútri ho čakalo 6 osôb, mimozemšťanov s dokonale krásnymi obličajmi, aké človek môže vidieť iba u detí do 10 rokov. Boli vysokí 180 cm a oblečení v šedých kompletoch bez vreciek, švíkov, s ktorými splývali aj topánky a rukavice. Krk vyčnieval z akéhosi okružia pripomínajúce ľahký šál. Vlasy mali stredne dlhé a svetlé.
Ospravedlnil sa im, že vošiel dnu a predstavil sa im. Zvučným hlasom, aký majú dospelé ženy, mu po nemecky odpovedali, že pochádzajú – podľa merítok pozemšťanov- z „najvyššieho vrcholku Kassiopei“. Wanderka sa spýtal, ako je možné, že poznajú jeho jazyk ? Odpoveď znela: „Lebo sme sa ho naučili...“
Ako presvedčený socialista, Wanderka sa opýtal, aké majú na ich planéte spoločenské zriadenie. Predtým ešte vysvetlil, že na Zemi vládne sociálna nespravodlivosť. Privilegovaná vrstva si vytvára raj na Zemi, zatiaľ čo ľudové vrstvy musia na nich otrocky pracovať.

Posádka kozmickej lode pozorne a trpezlivo počúvala jeho informácie a povedali mu potom, že v ich vlastnom štátnom systéme neexistujú žiadne rozdiely a že už dávno prekonali spoločenské formy existujúce na Zemi.
Wanderka bol nadšený podporou svojich politických názorov, a požiadal mimozemšťanov, aby zasiahli a odstránili biedu a všetko zlo na Zemi.

Bol sklamaný, keď mu povedali, že on sám ako pozemšťan musí prevziať vedenie takejto akcie. Že neprileteli sem preto, aby sa vmiešavali do pozemských záležitostí. Že on, ako obyvateľ Zeme môže najlepšie zistiť, ako treba pretvorenie celej spoločenskej štruktúry na Zemi realizovať a potom sa musí za tie zmeny angažovať.

Wanderka odmietol tento podnet a poukázal na moc v rukách vládnúcej triedy a na skorumpovaných politikov. Veľmi sa rozohnil vo svojom prejave. Zdôrazňoval, ako napríklad veľkokapitál dopomohol k moci Adolfa Hitlera a ku všetkým hrôzam s tým spojených. (Poznámka : Spomienky na druhú svetovú vojnu boli zrejme u Jozefa Wanderku ešte veľmi živé, tak jeho prejav bol veľmi sugestívny. Hrôzy druhej svetovej vojny sú skutočne desivé. Mám dosť DVD filmov napríklad aj o tom, čo nemecké vojská vystrájali vo Varšave, Leningrade, Stalingrade a po ruských dedinách. Ak existuje diabol, tak sa určite „vtelil“ do Hitlera a jeho vojsk . Jeho vplyv bol taký silný, že napríklad aj Tisovi sa akosi podvedome zapáčilo napodobňovať jeho strohé pohyby. Nechápem, ako veľká časť slovenského kňažstva môže chcieť, aby pápež vyhlásil Tisa za svätého. Kto len chvíľu pobudol pri Hitlerovi, musel napáchnuť pekelnou sírou, a nie to ešte ten, kto stál vojensky na Hitlerovej strane.)

Sila a vášeň Wanderkovej argumentácie dojali mimozemšťanov natoľko, že sa rozplakali.
Wanderkovi to bolo veľmi trápne, že niečo také spôsobil svojou rečou. Preto sa s nimi po chvíli rozlúčil. Mimozemšťania sa pri rozlúčke uklonili a on sa vrátil na motocykli späť domov.

Keďže debatu nepovažoval za skončenú, dúfal, že sa s mimozemšťanmi ešte stretne. Po mnohých rokoch , v roku 1973 a aj v roku 1975 ešte videl neznáme lietajúce objekty, raz to aj stihol vyfotiť, ale k ďalšiemu stretnutiu už nikdy nedošlo.

Posádka kozmickej lode pozorne a trpezlivo počúvala jeho informácie a povedali mu potom, že v ich vlastnom štátnom systéme neexistujú žiadne rozdiely a že už dávno prekonali spoločenské formy existujúce na Zemi.

Takze u nich neexistuju rozdiely vo vykonnosti jedincov v praci? Ci, ti, ktori su vykonnejsi a prispievaju na spolocnost viac, su vnutorne vyrovnani s tym, ze sa maju rovnako, ako niekto, kto prispieva menej? A vobec ich to ne-demotivuje?

trochu mi to pripomína stále opakovanú otázku, ktorá sa hodne často vyskytuje v knihách a UFO ... otázku, prečo sa mimozemšťania nespoja na dôležité politické rokovania s dôležitými politikmi tohto sveta ... mysliac tým v prvom rade amerického prezidenta a za blahých socistických čias sovietskych potentátov a tak ...

odpoveď je vlastne jednoduchá, a opakuje sa u autorov kníh dosť často : oni sú vlastne dve ... jedna, že mimozemšťania vidia, že vrcholoví potentáti tohto sveta boli málokedy tvorcami mierovej politiky tohto sveta, málokedy bol vo svojej histórii svet v kľude, bez vojen a v primeranom spoločenskom zriadení, spravodlivom a ľudskom - oni ľudia sami sú kdesi v jadre neľudskí, kdesi v nich prebýva hlboko hlboko boj o sústo ... a teda nie sú potentáti a politici práve najlepšími partnermi na rokovania

druhá, že mimozemšťania nie celkom vidia, ako to na tomto našom svete chodí, a zvyčajne vychŕlia svoje politické názory a posolstvá na prvého človeka, ktorý ide okolo ...

neviem, čo je správna odpoveď ... myslím, že ani Wonderka to nevedel

možno niekto vie, ale ktovie, či vie ... je to vo hviezdach ...

 

spoločenské zriadenia, ktoré sme odskúšali, ani jedno nebolo a nie je spravodlivé, každé má svoje muchy ... čo môže fungovať na Kassiopei, nie je isté, že bude u nás ... ľudia sú podivné stvory ... : )

Takze u nich neexistuju rozdiely vo vykonnosti jedincov v praci? Ci, ti, ktori su vykonnejsi a prispievaju na spolocnost viac, su vnutorne vyrovnani s tym, ze sa maju rovnako, ako niekto, kto prispieva menej? A vobec ich to ne-demotivuje?

 

oni predsa NEPRACUJU ! take lahke nevies ? :zubiska:

neustále mi niečo pripomínate ... : )

 

D´Ady práve Isaaca Asimova a jeho roboty ... ale nie bársjaké, ale novelu Nahé slnko ...

to je dobrý príklad aj na prácu prevádzanú výlučne robotmi, ľudia sa venujú špeciálnemu zamestnaniu, keď naň majú talent, po čase ho môžu zmeniť, od robotiky po písanie histórie až po tvorbu roztodivného umenia ....

... pretože žijú dvesto a viac rokov, a ich spoločenstvo - čiže spoločenské zriadenie je aj vo vesmírnom obývanom svete ojedinelé ... a vedľajšie či najbližšie preplnené planéty na nich pozerajú krivým okom ...

 

na veľkej planéte typu Zeme žije pár desiatok tisíc ľudí ... a tento stav sa udržuje, nie drasticky, ale svojsky, ale udržuje. zomrelý planéťan sa nahradí dieťaťom ...

celá planéta je rozparcelovaná, a každý žije sám ... spoločenské styky sa dejú cez hlasové a obrazové pripojenia, môžu spolu takto stololovať, debatovať, posedieť ... keď majú práve chuť ...

osobné stretnutia sú im protivné, považujú ich za bacilonosné, nechutné, neetické ...

celú planétu a jej chod, od domácnosti a od poľnohospodárstva po výrobu dokonalých robotov prevádzajú roboti ...

 

vlastne je to UŽ iné zriadenie, než sme doteraz poznali ... :)

no ale u nás je kopa ľudí, čo makajú od rána do večera, namakajú sa jak tie mulice, ale zaplatené to ktovieako nemajú, takže sága o tom, že kto robí viac, sa má u nás lepšie ako kto robí menej, je holý nezmysel. A nie sú to všetko len ľudia bez vzdelania, čo ozaj iné ako prácu s lopatou nevedia...holt, dakomu sa pošťastí, a dakomu zasa nie. Za spravodlivé to teda nepovažujem. lenže s tým ja nič nenarobím, nikomu, ani sebe, tým nepomôžem, a tak idem do veselších tém.

Tato tema je ale o spravodlivosti ich systemu, nie nespravodlivosti tej nasej gubernie. Ak postavis vsetkych na rovnaku platovu/zivotnu uroven, tak nespokojnost tych schopnejsich je jeden z prvych problemov na ktory narazis... O tom, ze u nas sa maju schopnejsi lepsie nepadlo ani slovo. Nemaju... a spokojny tiez niesu ;)

Planéta Jarga

Nejdem podrobne rozpisovať, ako došlo k tomu, že holandský priemyselník Stefan Danaerde v júni r. 1967 dostal počas dvoch dní pozoruhodné informácie o spoločenskom systéme na planéte Jarga. To je opísané v knihe KONTAKTY , autor M.Hesemann. K stretnutiu došlo, keď sa Danaerde vydal večer na svojej jachte ku kanálu do Burgsluise.

Údajne je planéta Jarga vzdialená asi 10 svetelných rokov od Zeme, je väčšia ako Zem a jej atmosféra má trvale nazelenalú hmlovitú zónu, ktorá filtruje žiarenie „slnka“ .
Obyvatelia žijú v mohutných valcoch, ktoré sú však pohodlne vybavené a sú navzájom spojené magnetickými dráhami. Nechceli Danaerdovi poskytnúť podrobnejšie technické informácie. Vyjadrili sa: „Je zločinom poskytovať know-how nevyvinutej rase, lebo to zvyšuje nebezpečie zániku. Jediné čo potrebujete, sú informácie v oblasti spoločenských vzťahov.“

Na planéte Jarga vládne akýsi druh superkomunizmu, neexistujú žiadne spoločenské rozdiely. Ide o určitý druh plánovaného hospodárstva :
Jeden systematický hospodársky plán usiluje najúčinnejším spôsobom o dosiahnutie cieľa. Zostručnene povedané:
Cieľom je, aby človek mal taký dostatok materiálnych potrieb, aby už nemal záujem o ďalšie materiálne statky.

Názory Jargiňanov: Pokiaľ všetci majú všetko a každý má rovnako, prípadne to čo chcel, tak je spoločnosť stabilná.
Peniaze a vlastníctvo sú známky veľmi primitívnej úrovne kultúry.

Celá výroba a služby je v rukách niekoľkých veľkých spoločností, „trustov“.
Primárne trusty vstupujú do styku s konzumentom pomocou vlastnej distribučnej siete.
Sekundárne trusty poskytujú primárnym trustom dodávateľské služby.
Na planéte Jarga sa neplatí, peniaze nie sú, ale sa registruje. Každý obytný valec má pre tieto účely vlastný počítačový systém.
Pre velké „nákupy“ môže jedinec získať prechodné užívacie právo a pre menej drahé úžitkové predmety má užívacie právo na celý život. Drobné spotrebné predmety dostane v takom množstve, aké môže sám spotrebovať. Keďže úžitkové predmety zostávajú fakticky majetkom trustu, trust sa stará aj o ich opravy.
Každý trust má k dispozícii určité konštantné investičné prostriedky pre doplnenie a rozširovanie výrobných prostriedkov.
Preto nedochádza k výkyvom v konjunktúre (a ku krízam).
Všetko je rozpočtované a plánované tak, aby dochádzalo k trvalému rastu efektívnosti, čo vedie k skutočným supervýkonom.
V čele každého trustu stojí prezident, ktorý je členom výrobnej skupiny vlády planéty.
Tieto trusty si navzájom konkurujú pri zvyšovaní efektívnosti.
Avšak ani títo tak mocní prezidenti nežijú inakšie, ako ich robotníci a aj ich nárok na „body spotrebného práva“ tvorí len štvornásobok existenčného minima. Jednotka hodnoty sú Uras, čo sú jednotky práce.
Minimum tvorí 2 Uras na hodinu, maximum pre manželský pár je 8 Uras.

Ako si Jargiňania spravodlivo rozdeľujú blahobyt? (Preložím to z češtiny doslovne, lebo nie som až tak ekonomicky zdatný, aby som to povedal skrátene a správne.)
Rozdeľujú hodnotu všetkých výdajov, ktoré so sebou prináša blahobyt, na celkový príjem obyvateľstva planéty a tak vzniká makrofaktor. To je číslo, ktorým treba vynásobiť výrobné náklady trustov a tak sa určí cena pre spotrebiteľa. To znamená, že výroba, s prihliadnutím na nevyhnutné zásoby, sa rozdeľuje medzi celkový počet existujúcich obyvateľov planéty a síce vo forme „spotrebného práva“.
Dane na tejto planéte neexistujú, spoločenské výdaje hradia trusty prostredníctvom svojej blahobytnej výroby.

Vysoký blahobyt je umožnený už tým faktom, že 100% obyvateľstva k nemu svojou prácou prispieva a že u Jargiňanov odpadajú neužitočné práce a úlohy, ako je vojsko, reklama, daňoví úradníci, predavači a tak ďalej.
(O ďalších nič neplodiacich žrútoch, ako sú advokáti, exekútori, väzenská správa, súdnictvo, policajné zložky, kňažstvo, o týchto nebolo nič spomínané. Pravdepodobne ide na planéte Jarga o zanedbateľný počet takýchto v podstate „dobre platených sluhov kriminálnikov a hriešnikov“. )

K blahobytu prispieva aj výrazné sociálne cítenie Jargiňanov. Hovoria o tom:
„ Nezištnosť je podmienkou pre nesmrteľnosť inteligentnej rasy a je tiež podmienkou osobného šťastia.“
Tvorivá činnosť je najvyšším ideálom jargiňanskej civilizácie. Oslobodenie od akéhokoľvek materiálneho snaženia na planéte Jarga , zabezpečenie základných podmienok života, to všetko umožňuje obyvateľom tejto planéty slobodný a nerušený rozvoj ich tvorivých schopností.


Na nasledujúcej snímke je Stefan Danaerde stojaci vpravo
a plukovník Wendelle Stevens, ktorý sa zaujímal o prípady UFO.

Odmeňovanie na UMMO

Čím viac spoznávam názory mimozemšťanov, tým viac chápem, že vplyvní a bohatí ľudia tejto planéty nemajú ani najmenší záujem propagovať ich existenciu a ešte menej ich poznatky týkajúce sa spoločenského zriadenia.

Vždy budú podporovať humoristov a skeptikov v otázke existencie mimozemšťanov.

Na druhej strane si nerobím moc ilúzií ani o nás „ovečkách“ tejto Zeme, že by sme nejako zvlášť všetci skutočne túžili po skutočne spravodlivom spoločenskom zriadení. Kým sa nezatvára práve tá naša fabrika, tak bez veľkého premýšľania volíme vo voľbách gašparkov na svoj obraz stvorených.

Myslím, že si to už dávno všimol Engels, či Marx, že keď sa práve nejaký „človek z ľudu“, dostane hore, tak sa napríklad vo svojej továrni hneď chová voči ženám ako nejaký „turecký paša“. Platí, že poturčenec je horší od Turka.

Zlý spoločenský systém plodí ešte horších jednotlivcov.

Koho zaujíma, ako otázku bohatstva a chudoby vyriešili na UMMO, nájde to v dokumentoch v prílohe, v ktorých sa prevažne rozoberá táto téma :
. . .

D41-15 Remuneracion 1966.doc

D 41-16 Objavy, Odm syst.doc

Vláda na UMMO

My pozemšťania sme zvláštne nátury. Pokiaľ by sme sa chceli dať niekomu operovať, veľmi nás zaujíma , či daný lekár je riadne vo svojom odbore vyštudovaný, aký má titul, aký ide o ňom chýr.
Predstavte si, že by v nemocnici na transplantáciu obličiek čakala vzdelaná žena rómskej národnosti, feministka presadzujúca požiadavky Rómov.

Primár nemocnice by ju pred operáciou uspokojoval, že ju práve ide operovať lekárka Eleonóra Lakatošová rómskej národnosti.

Mám dojem, že pacientka by okamžite vytriezvela zo svojich vznešených snov a politických proklamácií a rezolútne by vyhlásila, že o tejto lekárke nikdy nič nepočula, a že ak ju nebude operovať „gadžo“ Michal Chrenko, tak okamžite podá žalobu na štrassburgský súd.

Myslím si, že činnosť spojená s riadením štátu je aspoň taká dôležitá a závažná, ako operácia človeka. A pri výbere politikov sa cítime byť kompetentní rozhodnúť sami, pričom posúdiť kvality lekára, čo nás bude operovať, by sme si nikdy sami netrúfali.
Nejdem hodnotiť teraz slovenských politikov, akých volíme, ale spomeniem na amerického prezidenta Georga Busha, ktorému údajne „BOH povedal“, že má zaútočiť na Irak.
Že to je výplod jeho chorej mysle, ateisti a niektorí veriaci ľudia to vedeli hneď a ďalšia časť veriacich ľudí by k tomu došla po ukončení nejakého koncilu alebo prípadnom pápežovom prehlásení.

Ummiťania kdesi spomenuli, že prvé známky písma u ich predkov sa objavili na planéte UMMO pred asi dvoma miliónmi rokov. U nás na Zemi je to pár tisíc rokov. Rozum sa teda u nás len nesmelo začína prebúdzať.
Ešte rátam taký miliónik rokov a aj u nás na Zemi začneme voliť politikov do funkcie nejakým rozumnejším spôsobom, ako sa o to snažia teraz na UMMO. V dokumente v prílohe je o tom viac.

. . .

D41-15 Remuneracion Metamorfóza vlády.doc

ale správame sa, akoby sme boli najmúdrejší v celom univerze. tak.

čo sa týka ummo, starostlivý výber nezaručuje kukučie vajce, ako vidieť ... počítajú s rozpustením a vypustením ... no nič, u nás je medzi kukučími vajcami jedno dve nekukučie, sme na tom horšie, samozrejme : )

 

môžeme ďalej : )

... O tom, ze u nas sa maju schopnejsi lepsie nepadlo ani slovo. Nemaju... a spokojny tiez niesu ;)

 

Bodaj by padlo, keď to je pravda len zriedka, ak sa schopnosti nesnúbia s bezohľadnosťou, aroganciou, drzosťou, širokými lakťami a čojaviem čím ešte, tak schopnosti sú často nanič. Lepšie sa majú tí bezohľadnejší, so širšími lakťami, bez škrupúľ, atd, a ani nemusia mať schopnosti okrem tej jednej zliatej do vlastností, ktoré som tu vymenovala. Človek môže mať schopnosti, ale ak je slušný a snaží sa správať férovo a tak, aby nikomu neuškodil, tak sa väčšinou ďaleko nedostane. Nájdu sa aj výnimky, ale tých nie je veľa.

To nepovažujem za spravodlivé.

D68-1 Informácia o spoločenskej sieti na UMMO

Španiel Manuel Campo, univerzitne vzdelaný človek, v telefonickom rozhovore s Ummiťanmi sa vyjadril prostoreko, že štátne zriadenie na UMMO mu pripomína technokraciu so zdôrazneným odtieňom diktatúry.

Ummiťanov to veľmi urazilo a vyplýva to z deväťstranového listu, ktorý potom poslali Manuelovi Campovi, a ktorý je v prílohe tohto príspevku. Dali si tú námahu a naštudovali si veľa vecí o pozemských spoločenských zriadeniach, aby mu to vyvrátili.

Vďaka tomu je k dispozícii pomerne podrobný popis ich štátneho zriadenia.
Zaujímavý je ich spôsob voľby poslancov. Ak som tomu dobre porozumel, tak občania sa môžu združiť podľa vlastnej úvahy do skupín po 12 osôb, a každá skupina volí jedného zástupcu. Potom 1728 takto zvolených osôb volí spomedzi seba jedného „poslanca“ OUIAOEMII. Koľko je takýchto poslancov, to už nie je uvedené, ale asi hodne, podľa dôležitosti aké má „Všeobecné legislatívne centrum planéty Ummo, UAAYUBAA“, veľká poľgulovitá budova.

Na konci listu Ummiťania uvádzajú prílohu s právami občanov na UMMO:




ZHRNUTIE ZÁKONOV UAA VYDANÝCH PRE OCHRANU ČLOVEKA OEMII NA UMMO


Človek OEMII sa môže slobodne pripojiť k akémukoľvek názoru vo vede a v technológii.

Je nedotknuteľná fyziologická štruktúra človeka OEMII.

Človek OEMII sa môže slobodne integrovať do hociktorej INNAYUYISAA – malej spoločenskej siete alebo skupiny.

Človek OEMII je oprávnený adaptovať sa, pripravovať sa na hocijaké pracovné zaradenie, ale musí zvážiť, že jeho výkonnosť bude veľmi redukovaná (Pozn. prekl. do slovenčiny: hodnotenie jeho práce bude nižšie) ak neakceptuje profesné odporúčania UMMOAELEWEE.

Človek OEMII môže požadovať, aby AYUYISAA – spoločnosť mu poskytla v každom prípade XAABI – obydlie, UAMII – adekvátnu stravu, vzdelávanie v ONAWO WUA – vyučovanie , AARGIAGOO – antipatologickú prevenciu a starostlivosť (zdravotnú starostlivosť), WOAII OO – náboženskú asistenciu, XANMO AYUBAA – rady a informácie prostredníctvom počítačov.

Človek OEMII môže komunikovať s hociktorým iným OEMII telepatickou cestou, fonicky, alebo pomocou akéhokoľvek fyzického média.

Človeku OEMII je voľný prístup k akejkoľvek informácii v rámci AYUYISAA – spoločnosti.

Hocijaký človek OEMII je slobodný a oprávnený žiadať od nadriadeného vysvetlenie dôvodov jeho spôsobu riadenia a racionálne predebatovať jeho príkazy.

Každý človek OEMII je slobodný v úmysle začleniť sa do nejakej INNAYUYISAA, malej skupiny (bez nútenia), ktorej členovia sa vzdávajú s plným vedomím všetkých privilégií človeka OEMII sformulovaných predtým, prijímajúc z ušľachtilých dôvodov pre dobro AYUYISAA, spoločnosti, všetkých ostatných bratov na UMMO, železnú disciplínu a plnú odovzdanosť svojej fyziologickej štruktúry nadriadenému.

Každý človek OEMII, ako vlastník alikvotnej časti svojej planéty, môže vyžadovať na orgánoch vlády rozumný, racionálny stupeň slobody, aby ju mohol využívať a tešiť sa z nej.


. . .

D68-1 Spoločenská sieť.doc

D68-2 Informácia o legislatíve a funkcii UMMOAELEWEE

V prílohe tohto príspevku je priložený dokument s horeuvedeným názvom, v ktorom sú uvedené podrobnejšie údaje o funkcii vlády na UMMO . Je to pokračovanie listu Manuelovi Campovi v prílohe predošlého príspevku.

Stručný prehľad orgánov moci na UMMO:

UMMOAELEWEE 
Skupina zložená zo štyroch členov, prípadne niekedy len troch členov, bez prikladania dôležitosti pohlaviu.
V roku 1967 boli vo funkcii na UMMO traja najvyšší rovnocenní predstavitelia vlády:
Jeden GEE, muž vo veku 28 rokov pozemských, jedna YIE, žena vo veku 21 rokov a ešte jeden GEE, muž vo veku 18 pozemských rokov.
Vláda UMMOAELEWEE riadi orgány inšpekcie AGOO a usmerňuje UOOAMAII, obdobu polície. Vcelku, funkciu UMMOAELEWEE je možné porovnať s funkciou pozemských vlád s výraznejšími právami v niektorých prípadoch a s určitými obmedzeniami neobvyklými u pozemských národov.

UMMOAELEWEEANNI 
Skupina sformovaná zo 116 GEE a YIE, mužov a žien, čo je najvyšší počet.
Stručne povedané, je to výber z najinteligentnejších a psychicky najspôsobilejších ľudí na UMMO. Volia spomedzi seba štyroch, alebo niekedy len troch najvyšších predstaviteľov vlády UMMOAELEWEE.
Dva výsadné práva vlastní tento druh poradného orgánu: Prvé právo OMMOI DOOXOO, mohlo by sa preložiť ako súdne právo a druhé dozorné, kontrolné, aby sa neporušila silová rovnováha v GENERÁLNEJ RADE UMMO, kontrolujú činnosť týchto štyroch, prípadne troch predstaviteľov UMMOAELEWEE .


UMMOOEMII 
Do tohto orgánu sa môže dostať ktokoľvek zo širokých vrstiev obyvateľstva, ak ho navrhne ľubovoľná skupina 12 osôb a prejde „sitom“ hlasovania popísaného v ďaľších riadkoch.

Orgán UMMOOEMII vlastní oprávnenie vytvárať zákony na planéte UMMO. Periodicky, každá skupina 12-tich osôb, ktoré sa združia dobrovoľne, zvolí explicitným hlasovaním jedného reprezentanta AOUIAOEMII. Čo sa týka týchto AOUIAOEMII , 1728 týchto osôb zvolia tajným hlasovaním jedného OUIAOEMII, ktorému sa udelí právo podávať návrhy na vytváranie a modifikáciu zákonov UAA a odhlasovávať ich v UAAYUBAA, čo je obdoba pozemského parlamentu.


Zdá sa, že to nie je zle vymyslené. Planéte UMMO vládnu zrejme tí objektívne najinteligentnejší, ale súčasne bežní ľudia môžu prostredníctvom UMMOOEMII mať silný vplyv na politiku.


. . .

D68-2 UMMOAELEWEE.doc

Kolko tych Ummitanov na tej planete zije? Ked to aplikujeme na 5miliardovu zem... je to absolutne nepouzitelne, chyba tomu hierarchia, struktura, rozdelenie kompetencii.

UMMOAELEWEE - Najsilnejsi traja, ktorych si zvolila pochybna elita, maju pod priamou kontrolou silove zlozky. To ti prijde ako dobre vymyslene?

 

UMMOAELEWEEANNI - Z celej planety 116? Aka je zaruka, ze 116 najinteligentnejsich budu aj dobrymi vodcami? Alebo ze im bude lezat na srdci dobro planety a nie vlastny prospech? Aky je proces selekcie? Neda sa zmanipulovat? Ak sa dojde na manipulaciu, ake ma ju na nich paky, kedze ovladaju sudnictvo?

 

UMMOOEMII - Tie volby aj niekto vyhra? Nebude kazdy hlasovat za seba? Alebo si vies realne predstavit, ze by niekto, kto sa uchadza o politicku moc, hlasoval za svojho rivala?

A tie cisla, zomg...zoberme ze maju 5miliard obyvatelov, a ze biednych 5% znich sa chce zucastnit na volbach. To je 250 000 000, to je nejakych 20 833 333 AOUIAOEMII kandidatov, celkom dost.

A absolutne tam chyba to, co sa snazia riesit aj demokraticke zriadenia na sevete - z hustejsie obyvanych oblasti ti vyjde viac kandidatov, a viac aj samotnych zvolenych. Ako zabezpecis, aby zakony, ktore prijimaju boli dobre pre vsetkych, a nie len pre specificke oblasti, z ktorych vacsina kandidatov vzisla?

 

A to su diery len pri letmom pohlade. Ak by si isiel do hlbky, tak by si zistil, ze je to pekna rozpravocka (podobnych zriadeni najdes v sci-fi na tony), ale neaplikovatelna.

povedali mu potom, že v ich vlastnom štátnom systéme neexistujú žiadne rozdiely

 

Takze su vsetci naklonovani a jeden presne ako druhy, vyzeraju rovnako, spravaju sa rovnako, robia presne to iste, maju radi to iste, maju tie iste zaluby, nikto nevycnieva, nikto nie je vynimocny...

 

Ako presvedceny socialista si tento autor vymyslel socialisticku utopiu hodnu Pol Pota.

Americký geológ z Denveru, Jack Robertson napísal knihu „Žil som s mimozemšťanmi“, ktorá už tu bola pri nejakej príležitosti spomenutá. Mal možnosť trochu spoznať povahové črty mimozemšťanov, ktorí ho zaviezli nevedno kam a z tých pár týždňov, čo s nimi prežil, boli nakoniec k jeho údivu 2 roky. Bolo to od 8.mája 1974 do 12. Júna 1976, a v tom období bol ako nezvestný vyhlásený za mŕtveho. Niet sa čomu diviť, že ho vyhlásili za mŕtveho, keď našli v horách Archeského národného parku jeho osobné veci aj so stanom.

 

 

Predtým, ako Jacka Robertsona mimozemšťania podrobili „testovaniu“, a iste aj nejakému druhu EEG, ako spomína, nikdy ho nenapadlo, aby veľmi kriticky začal hodnotiť ľudstvo ako celok. Mladosť prežil so svojim otcom, horským vodcom v horách a aj ako dospelý sa najradšej celé roky túlal po horách a zbieral vzácne kamene. Filozofovanie mu bolo cudzie.

 

 

Všimol si, že my pozemšťania na rozdiel od jeho hostiteľov doslova „žerieme“ , aby sme zahnali psychický nepokoj a ani nie tak samotný hlad. Mimozemšťania a aj on jedli denne pár hrstí akejsi obilnej zmesi spojenej niečím ako med, s kúskami ovocia a horkastú, niečím „zafarbenú“ vodu, hoci vzhľadom na ich možnosti si mohli dovoliť toho podstatne viac.

 

 

Mimozemšťan Sor, pravdepodobne psychológ, prezradil Jackovi, že pri snímaní informácií z jeho mozgu ich zaujal svojou odlišnosťou od iných pozemšťanov a preto ho testujú. Podľa Sora, pozemšťania sa odlišujú navzájom od seba len predstavami, ktoré si sami o sebe vytvárajú. Inakšie sme údajne všetci takmer identickí, aj keď sa to snažíme poprieť individuálnymi premenami spoločenského postavenia a hodnotou majetku.

 

 

Jack namietol, že ONI, mimozemšťania sa mu zdajú omnoho viac navzájom podobní.  Sor sa zasmial a pobavene povedal:

 

 

Nechceme sa odlišovať vzájomne oblečením; posudzujete nás podľa prvého dojmu. Skutočnosť je predovšetkým taká, že vy sa od seba snažíte odlíšiť a venujete tomu prevažnú časť svojho života, zatiaľ čo my sa venujeme iným veciam.
 

 

„A akým“, spýtal sa Jack Robertson ?

Jednoducho takým, že prežívame každý deň. Vy sa skôr pripravujete na budúci život, ktorý stále neprichádza. Tešíte sa na ideálny zajtrajšok, kedy už budete žiť naplno, ale ktorý pre vás nikdy nenastane.

 

 

Jack Roberston nadobudol dojem, že otázky, ktoré dostával od Sora, mali okrem iného aj zistiť akúsi „konštantu nenávisti“, ktorá je vrodená každému človeku ako inštinkt, aby mu pomáhala v živote. Sor povedal:

 

 

 

 

Nenávisť vás ladí k boju, teda k prežitiu. Lenže, keď sa boj vystupňuje, môže končiť smrťou a to je paradox.

 

 

Nakoľko má Sor pravdu, to každý môže posúdiť sám. Ja by som chcel pripomenúť niektoré ďalšie črty, ktoré vlastní dosť veľa ľudí, ale nechcem posudzovať, či sú vhodné alebo nevhodné z hľadiska prežitia. Veľmi sa napríklad čudujem veľkej ľudskej „domýšľavosti“, tej vysokej mienke o sebe a svojej „dôležitosti“, akú celé skupiny ľudí o sebe radi vytvárajú. Mali by sme byť vrcholom tvorstva, a podľa niektorých vedcov aj jediná inteligentná bytosť vo vesmíre. Niektorí príslušníci určitých náboženstiev veria tomu, že samotný stvoriteľ vesmíru je pripravený „unúvať sa“ a vlastnoručne dodať tabuľky s prikázaniami určitej skupine kočovníkov v púšti. A tejto skupine venovať mimoriadnu pozornosť, obdariť napríklad aj vyšším IQ.

 

 

 (Tým nechcem povedať, že by určitá ľudská skupina nemohla byť vybavená nadpriemerným IQ, ale určite sa tou skupinou nezaoberal detailne sám prípadný stvoriteľ sveta. Kto sa touto skupinou skutočne zaoberal, je ešte zatiaľ ťažko odpovedať. A okrem toho, ešte určite dlhú dobu ostane otvorená otázka, či vesmír je možné v princípe vôbec „stvoriť“. Čo vieme určite je len to, že svet sa neustále mení a pravdepodobne aj Big Bang, ak skutočne existoval, je len jedna epizóda z mnohých iných nám neznámych premien tohto sveta.)

 

Nebotyčná domýšľavosť na jednej stane vytvára úplnú slepotu na druhej strane , nevynímajúc niektorých vedcov.

 

 

 

Predstavme si, že by nejaká dospelá žena z Ostravy povedala, že bola unesená do lietajúceho taniera za bieleho dňa v meste. Nejdem ani komentovať tie ironické úsmevy, ale keby sa zverila kamarátke, čo by jej kamarátka asi povedala ? Nuž asi toto:

 

 

 

Libuško, neblázni, neříkej to nikomu, ještě tě zavřou do blázince.

 

 

Ale tento krát sa stala neobvyklá vec a do lietajúceho objektu boli unesené dve Libušky v Ostrave.  A boli ochotné pred kamerou podrobne  popísať svoj zážitok, čo by určite žiadna z nich neurobila, ak by sa to stalo len jednej z nich. (Video je na CD, ktoré vydal Arnošt Vašíček r. 2000 pod názvom „Bytosti z hvězd“ . Ženy mali rovnaké mená, rôzne priezviská a sú pozmenené, aby som nezasahoval do ich súkromia.)

 

 

 

Stručný popis udalosti :

 

 

Slnko bolo nízko nad obzorom, keď ženy stáli na ploche , tam kde aj na priloženej snímke stoja.  Bolo to v marci 1999. Všimli si svetlo prichádzajúce zhora, akýsi kužel svetla. Potom stratili vedomie. O dve hodiny sa ocitli obidve doma a neurobili žiadny nákup, ktorý plánovali urobiť. Nespozorovali ináč na sebe žiadnu zdravotnú ujmu. Tento deň za podobných okolností zmizli v Poľsku 30 km od Ostravy  4 osoby.

 

 

Libuška 1 povedala:

 

Pocítila som tlak na hrudi, akoby som šla nahor ako nejakým výťahom a stihla som ešte povedať: „Libuško , počkej na mne !“ A od tej doby si nepamätám nič.

 

 

Libuška 2 povedala:

 

Nad nami bol taký obrovský kužeľ. A nie že by bol žltý, ale taký skôr do oranžova. A také akoby okienka, z ktorých to svietilo. Ja som si spomenula, že som sa precitla na nejakej posteli a okolo mňa tri postavy bez tváre, bez obličaja a o niečom sa bavili, A ja som im nič nerozumela. Viac si nepamätám.

 

 

Precitla som sa až doma, keď som odomykala dvere.

 

Dnes som sa znova trochu pozrel na neuveriteľné zážitky Jacka Robertsona medzi mimozemšťanmi a hoci som tiež do určitej miery kritický voči nám „pozemšťanom“, jeho  výpady  smerom do vlastného“ hniezda“  mi pripadajú neadekvátne tvrdé.

 

A rozjasnilo sa mi len pred chvíľou v hlave, o čo ide, na základe môjho včerajšieho zážitku. Zrejme, keď Robertson písal tieto svoje  v jeho mysli stále ešte čerstvé zážitky, bol pod vplyvom silného „kultúrneho“  šoku, aký som zažil aj ja včera.

 

Bol som na návšteve u rodiny v jednej dedine na Liptove pri hlavnej železničnej trati Žilina Košice.  Prišiel som tam autobusom, naspäť som sa vracal vlakom.  Domy v dedine a aj ľudia sú vcelku slušní, pokojní, cítil som sa tam v pohode a nakoniec som išiel domov. Železničná stanica, malý prízemný domček, vyzerala z diaľky slušne, bolo vidieť, že nebolo to tak dávno, kedy bola pekne namaľovaná na žltooranžovo. Keď som prišiel bližšie, videl som otvorené dvere a čierny široký pás nad dverami a len biela guľa vonkajšieho svietidla na tej čiernej stene tam kontrastovala. Kútikom oka som videl, že vo dvore sú nejakí ľudia. Zo strany trate čakáreň a výdajňa lístkov bola už zatvorená a napravo od výdajne som si všimol  jedno okno, ktoré pravdepodobne už patrilo do časti domčeka, ktorú z druhej strany niekto obýval. Asi trojdielne okno malo každú okennú tabuľu spolovice rozbitú a diery boli zapchaté starými kartónmi a kúskami akejsi dosky. „Pekný“ pohľad na to z vlaku. Potom mi napadlo, že hoci neviem, akej rasy sú nájomníci, v každom prípade to museli byť neprispôsobiví občania .

 

To už som zacítil aj nepríjemný pach spáleniny a ten nepekný čierny pás nad dverami som si potom uvedomil, že bol od dymu, ktorý z neznámych dôvodov nemohol vychádzať von komínom, ako je bežné.

 

Celú cestu som bol potom znechutený ľuďmi, čo sú schopní za chvíľu všetko zničiť. Mali sme v našom paneláku jednu takú nepodarenú neprispôsobivú rodinu a chudina suseda nad nimi si užila  smradu, ktorý sa šíril z ich bytu. Chvála Pánu Bohu, že im dal vnuknutie, aby sa odsťahovali niekde preč a teraz už v našom vchode bývajú len normálni ľudia. Nič sa nedá robiť, je najlepšie keď seberovní žijú so seberovnými, pokiaľ ide o určité hygienické a kultúrne návyky.

 

Z tohto príkladu sa dá vyvodiť nasledovné: Podobné pocity, aké u nás vyvolávajú neprispôsobiví, tak také pocity vyvolávame pravdepodobne aj my u vyspelých mimozemšťanov. 

 

Jack Robertson nebol jediný, ktorý mal „depresívne“ pocity, keď sa vrátil od mimozemšťanov. Určitú dobu pobudol medzi mimozemšťanmi aj Američan poľského pôvodu George Adamski, a on hovorí, že to ťažko znášal, keď mu povedali, že už odchádzajú a už sa s nimi nestretne. Koho to zaujíma, tak tu je „zrkadlo“, aké nastavuje Jack Robertson nám pozemšťanom pod dojmom svojich zážitkov a pozerá sa na nás  podvedome možno aj očami mimozemšťanov:

 

 

Zvykli sme si na svoju podobu a z tohto zvyku sme stvorili dokonca akýsi ideál krásy. Nie sme však vôbec krásni. Naše hlavy sú smiešne svojimi nozdrami a chamtivými ústami. Naše ušné chrupavky sú väčšinou už zdegenerované. Naše telá sú neforemné a bachraté. Náš metabolizmus je z hľadiska fytogenézie už celkom zničený. Cievy sa nedokážu vyporiadať s cholesterolom. Takmer každý človek umiera predčasne. Skoro pol života trávime v školách, aby sme si vtĺkali do hlavy určité obmedzené a tým aj obmedzujúce fakty. Vieme toho skutočne veľmi málo a sotvaže sme si niečo osvojili napríklad aj rutinou, z hlavy nám začínajú pozvoľna všetky znalosti vypadávať. Naše zmysly nám začínajú vypovedávať službu, vypadávajú nám zuby, vlasy a strácame dych.

 

A z mravného hľadiska? Vieme sa pretvarovať a vydávať sa za lepších, akí sme. Podvádzame jeden druhého a klameme. Túžime po peniazoch, aby sme sa mali lepšie na úkor ostatných. Priaznivé city prejavujeme len svojim deťom a najbližším a k ostatným ľuďom sme bezcitní, že by sme za to mali byť súdení. A naše kultúrne výdobytky sú len väčšinou len ilúziami, ktoré sme si vymysleli, aby sme si mohli „vyklamať“ určité poslanie v dejinách.   Možno existujú osobnosti, ktorých je vhodné nasledovať. Čo však miliardy ľudí z tej hroznej väčšiny, ktorá si predsavzala zničiť svojim konzumom svet a ktorej mravnú zbesilosť držia na uzde len represie zákona.

 

 

Nuž, musel to byť pre Jacka Robertsona veľmi nepríjemný návrat do pozemského života, keď to všetko videl takto čierne. Možno to bol podobný skok, ako keby napríklad ja som musel v tomto okamihu opustiť klávesnicu a peknú obrazovku môjho počítača a okamžite a navždy ostať v zadymenej smradľavej a špinavej miestnosti medzi agresívnymi a zákernými jedincami.

 

Nakoniec, aby toto všetko nevyznelo tak pesimisticky, ja ako človek, ktorý počul aj o svetlejších víziách, vidím nádej v slovách materialistu V.I.Lenina:
Učiť sa, učiť sa, učiť sa,  :) a určitú nádej aj v slovách idealistov UMMIŤANOV, že záhadný vesmír BUAWEE BIAEI, kde sa svetlo šíri takmer nekonečne veľkou rýchlosťou, ktorý je zvláštnym supermozgom s obrovským množstvom informácií,  má silný vplyv na evolúciu každého druhu.