Hľadanie v komunite

Vzrušujúca politická debata vo Viedenskom lesíku Existuje viac zaujímavých prípadov, kde mimozemšťania čosi prezradili o politickom zriadení na svojej planéte. Vo všeobecnosti však vystríhajú, že je riskantné okamžite aplikovať ich poznatky na pozemské pomery. Jedna skupina mimozemšťanov je toho názoru, že by to bol hlboký zásah do normálneho vývoja spoločenského života a kultúry na Zemi. Každá revolučná zmena štruktúr musí vzniknúť z pozemského spoločenského systému. Michael Hesemann, čestný a dôkladný výskumník prípadov UFO, uvádza nasledovnú príhodu vo svojej knihe UFO KONTAKTY, ktorú skrátene uvediem: Viedenčan Joseph Wanderka, má už teraz 83 rokov , ak ešte žije. Stal sa členom protifašistickej skupiny, a jeho zamestnávatelia to patrične oceňovali tým, že ho neustále prepúšťali z práce, keď sa o tom dozvedeli ... . Bol často bez práce a občas na svojom motocykli rád jazdil do lesíkov v okolí Viedne. V roku 1954 uvidel nad Viedňou prvý krát UFO, lesklé teleso veľkosti lietadla tvaru cigary. Ani sa mu nesnívalo, že o rok to už nebude UFO, ale JILOM :) (Jednoznačne identifikovaný lietajúci objekt mimozemšťanov.) V roku 1955 začiatkom septembra jazdil po lesných cestách na juh od Viedne pri obci Arbesthal. Všimol si kovový lesk medzi stromami, spomalil a zamieril k lesnej čistinke, na ktorej bol objekt 2,5 metra vysoký a široký asi 10 -12 metrov. Žiadne viditeľné okná, otvory, reflektory na hladkom šošovkovite tvarovanom povrchu, iba dva metre široké otvorené dvere, do ktorých viedla nástupná rampa 4 metre dlhá. Keďže zvnútra žiarilo jasné svetlo, dodal si odvahy a vstúpil dnu . Zdroj žltkastého svetla nebolo vidieť, ani si nevšimol žiadne zariadenia. Vnútri ho čakalo 6 osôb, mimozemšťanov s dokonale krásnymi obličajmi, aké človek môže vidieť iba u detí do 10 rokov. Boli vysokí 180 cm a oblečení v šedých kompletoch bez vreciek, švíkov, s ktorými splývali aj topánky a rukavice. Krk vyčnieval z akéhosi okružia pripomínajúce ľahký šál. Vlasy mali stredne dlhé a svetlé. Ospravedlnil sa im, že vošiel dnu a predstavil sa im. Zvučným hlasom, aký majú dospelé ženy, mu po nemecky odpovedali, že pochádzajú – podľa merítok pozemšťanov- z „najvyššieho vrcholku Kassiopei“. Wanderka sa spýtal, ako je možné, že poznajú jeho jazyk ? Odpoveď znela: „Lebo sme sa ho naučili...“ Ako presvedčený socialista, Wanderka sa opýtal, aké majú na ich planéte spoločenské zriadenie. Predtým ešte vysvetlil, že na Zemi vládne sociálna nespravodlivosť. Privilegovaná vrstva si vytvára raj na Zemi, zatiaľ čo ľudové vrstvy musia na nich otrocky pracovať. Posádka kozmickej lode pozorne a trpezlivo počúvala jeho informácie a povedali mu potom, že v ich vlastnom štátnom systéme neexistujú žiadne rozdiely a že už dávno prekonali spoločenské formy existujúce na Zemi. Wanderka bol nadšený podporou svojich politických názorov, a požiadal mimozemšťanov, aby zasiahli a odstránili biedu a všetko zlo na Zemi. Bol sklamaný, keď mu povedali, že on sám ako pozemšťan musí prevziať vedenie takejto akcie. Že neprileteli sem preto, aby sa vmiešavali do pozemských záležitostí. Že on, ako obyvateľ Zeme môže najlepšie zistiť, ako treba pretvorenie celej spoločenskej štruktúry na Zemi realizovať a potom sa musí za tie zmeny angažovať. Wanderka odmietol tento podnet a poukázal na moc v rukách vládnúcej triedy a na skorumpovaných politikov. Veľmi sa rozohnil vo svojom prejave. Zdôrazňoval, ako napríklad veľkokapitál dopomohol k moci Adolfa Hitlera a ku všetkým hrôzam s tým spojených. (Poznámka : Spomienky na druhú svetovú vojnu boli zrejme u Jozefa Wanderku ešte veľmi živé, tak jeho prejav bol veľmi sugestívny. Hrôzy druhej svetovej vojny sú skutočne desivé. Mám dosť DVD filmov napríklad aj o tom, čo nemecké vojská vystrájali vo Varšave, Leningrade, Stalingrade a po ruských dedinách. Ak existuje diabol, tak sa určite „vtelil“ do Hitlera a jeho vojsk . Jeho vplyv bol taký silný, že napríklad aj Tisovi sa akosi podvedome zapáčilo napodobňovať jeho strohé pohyby. Nechápem, ako veľká časť slovenského kňažstva môže chcieť, aby pápež vyhlásil Tisa za svätého. Kto len chvíľu pobudol pri Hitlerovi, musel napáchnuť pekelnou sírou, a nie to ešte ten, kto stál vojensky na Hitlerovej strane.) Sila a vášeň Wanderkovej argumentácie dojali mimozemšťanov natoľko, že sa rozplakali. Wanderkovi to bolo veľmi trápne, že niečo také spôsobil svojou rečou. Preto sa s nimi po chvíli rozlúčil. Mimozemšťania sa pri rozlúčke uklonili a on sa vrátil na motocykli späť domov. Keďže debatu nepovažoval za skončenú, dúfal, že sa s mimozemšťanmi ešte stretne. Po mnohých rokoch , v roku 1973 a aj v roku 1975 ešte videl neznáme lietajúce objekty, raz to aj stihol vyfotiť, ale k ďalšiemu stretnutiu už nikdy nedošlo.