Bol som vo väzení...

Nie, nebol som zavretý :D ale aký postoj máte k človeku, ktorý vám povie, že bol vo väzení? Bez ohľadu na to za čo bol odsúdený. Práve si čítam články zo sekcie Krimi istého slovenského denníka a píšu tam o nejakom mladíkovi, čo z novostavby ukradol nejaký stavebný materiál a napáchal škodu za asi 1500€ a hrozia mu 2 roky väzenia.
Chvíľu som pouvažoval nad tým, ako rýchlo sa človeku môže otočiť život, kvôli jednej možno niekoľko minútovej akcii. Aj keď možno vyviazne s podmienkou, ale je to zásah do jeho života. Čo spraví taký človek, ktorý si pôjde odsedieť niekoľko rokov za zločin? Bude musieť prerušiť štúdium, odísť zo zamestnania, prerušia sa kamarátske a priateľské vzťahy, možno ho rodina odvrhne... možné je všeličo. Ako príklad toho vraha, čo minulé leto zabil to mladé dievča neďaleko od Bánoviec. Neviem koľko dostal, ale mal 19 rokov a z basy vyjde po tridsiatke. Takže celé 20-te roky má v prdeli. Všetko čo doteraz dosiahol, stratil za jeden večer a vrátiť sa k tomu bude veľmi ťažké.
Ako sa taký človek, keď sa vráti z väzenia, bude cítiť vo svojom okolí? Ľudia sa podvedome stránia takýchto ľudí. Ja poznám človeka čo bol vo väzení, odsedel si necelé 2 roky za neúmyselné zabitie dvoch ľudí, nikdy predtým nemal problémy so zákonom a vo väzení s nim nikdy neboli problémy, dokonca mu odpustili pár mesiacov trestu. Stačil však len zlý odhad dopravnej situácie, šmyk na ceste, zrážka s iným autom a boli z toho dvaja mŕtvi. Nikdy som voči nemu nemal žiadny negatívny postoj kvôli tomuto, ale znie to zvláštne keď povie: "Bol som vo väzení..."

osobne som sa nestretla este so ziadnym clovekom, ktory by bol vazneni a snazi sa integrovat spat do "zivota"

poznam vsak cloveka, ktory je odsudeny na 18 rokov

samozrejme som s nim uz dlho nebola...a po tom vsetkom co sme sa dozvedeli, ani byt nechcem, pretoze to co spachal je neludske..zabil cloveka..chladnokrvne, mozno premyslene

takemu cloveku by som uz nedala sancu

tu sa naskytne otazka, ci by som dala sancu cloveku, ktory spacha kradez pripadne podvod

otazne

neviem ako by som sa k dotycnej osobe spravala, nebola som este v takej situacii

mozno by som sa snazila nedat mu to pocitit..mozno

bola som vo väzeni... niekolko krat!

nastastie len na kontrolne dni, ked som pracovala vo firme, ktora (okrem ineho) tu väznicu stavala... aj tak bolo zklozite dostat sa odtial... :-)

a poznam cloveka, ktory sedel v base za tzv. nedbalostny trestny cin, i dalsieho, ktory za cosi podobne dostal podmienku i dalsieho, ktory sedel za spreneveru... pokial nejde o premysleny, zamerne spachany zlocin (vrazda, lupez, nasilie...) nemam s tym problem... ale je pravda, ze si tym dotycni poriadne skomplikovali zivot, minimalne ten pracovny...

zvláštne.

zrejme nie som sama, komu napadajú divné myšlienky.

môj strýko, inžinier, bol za socizmu vo väzení. odsedel si niečo, za čo mal ísť sedieť predseda družstva, lenže nešiel - jeden jeho syn bol okresný prokkurátor, jeho dvaja zaťovia advokáti. je tomu tridsať rokov, daný prokurátor o necelý rok spáchal samovraždu, strýko sa vrátil, za nového predsedu, lebo starý medzitým tiež zomrel, pokračoval v práci na starom mieste až do dôchodku. myslite si o tom čo chcete.

ja som sa s tým musela vysporiadať, dovtedy bol u mňa zvuk toho, že niekto bol vo väzení, spojený s niečím zlým. strašili ma tým ako dieťa, strašili ma filmy, knihy, strašili sme sa medzi sebou ako deti. strýko nestratil verných kamarátov, a nikdy sa k tomu nikto nevracal - okrem jedného človeka, ale bola v tom nenávisť.

po spojení s čítaním o príbehoch ľudí, ktorí boli odsúdení za justičné omyly, a podobné príbehy a filmy a po tomto prípade z najbližšieho okolia sa to celé stalo pre mňa ešte väčším strašiakom.

ako stredoškoláčka som brigádovala v jednom podniku, kde ma upozornili na jedného človeka, že ten sa vrátil z väzenia ... prečo začo, neviem, nikdy som ho ani nevidela bližšie ako na tridsať metrov, ale zostalo to vo mne. a keď som išla okolo, aspoň úkosom som tam musela pozrieť.

odvtedy som trochu snáď dospela ... možno.

kedysi sme chodili obedovať pár týždňov do jednej reštaurácie pár metrov od práce, a pravidelne tam sedával jeden človek, z ktorého chodenie z väzenia do väzenia len tak kričalo ... na moje nešťastie si ma vyhliadol ako obeť, a chodil ma zdraviť a obťažovať k stolu ... nechutne potetovaný, na očiach na viečkach vytetované modré linky, bol to mierny des. dozvedela som sa, že je to typický prípad podvodníka a hochštaplera, ktorý vo väzení strávil podstatne dlhší čas než na slobode, a rodičov usúžil k smrti. jemu to nevadilo. k tomuto som sa správala s dešpektom, ale to si vynucoval sám.

jeden manželský pár, boli to známi, boli prví, ktorí sa tu vystatovali mobilným telefónom ako pol tehly, narodilo sa im dievčatko, podnikali, jazdili do zahraničia, a na jednej ceste do Talianska vraj na požičanom aute ich čapli Taliani. v aute mali kilá drog a malinkú dcéru. obaja tam zostali, jeden na desať, druhý na osem rokov, dcérku po peripetiách vydali starej mame na Slovensko.

medzitým sú už dávno doma, jeho som videla, ju nie. nemyslím, že v bližšom styku by som im to dala najavo, ale je dobre, že nemusím byť v bližšom styku.

prípady.

byť vo väzení preto, že sa niečo stane, náhoda, omyl, ľad na ceste, chvíľka nepozornosti ...

myslím, že normálneho bežného človeka, bežného v zmysle, že nerobí vedome zlobu, to nejako vyšinie. a je toho vo mne viac, oveľa viac ...

premýšľam nad tým, že táto vec ma akosi prenasleduje celý život, a akosi sa vypracovala na jednu z mojich fóbií. pre nejakú hlúpu príčinu či omyl sa nedostať do väzenia. ani nikoho blízkeho či známeho. je to fóbia. keď nie, tak dokonale iracionálne myslenie.

Myslim, ze je podstatne, za co ten clovek sedi. Ak je to za nejaku kradez, tak sa na byvaleho vazna pozerame inak ako na toho co sedel za znasilnenie.

Jeden moj znamy este ako student strednej skoly zabil svojich surodencov. Dostal 8 rokov, uz neviem, kolko si odsedel, ale je uz doma a istu dobu sa vo svojom okoli nezdrzoval. Mam pocit, ze otec mu to nikdy neodpustil narozdiel od matky.

Teraz si zalozil rodinu a zije tu, ma dieta a zaclenil sa v pohode do zivota. Nemam problem sa s nim bavit.

Nadruhej strane jeden kamarat z detstva sedel za spominane znasilnenie a este cosi tam bolo, dost recidivuje a uz bol vo vazeni viackrat, toho sa obavam. Je cele roky na drogach a vyzera dost zanedbane. Zije so svojou starou mamou, vyzera to tak, ze jej aj pomaha ako-tak zit, ale k nemu si neviem najst cestu. Mam pred nim obavy. Mozno je to aj jeho zavislostou, a clovek nikdy nevie, co mu moze v hlave skrsnut.

keď som bol existoval v mladšom prevedení a bol som šéfom farmy zamestnal som chlapíka okolo 35, ktorý zabil človeka nožom, ale bol v pohode, no napriek tomu som mal od neho odstup, všetci sa ho báli... bol makač, neskôr sa oženil a postavil si krásny rodinný dom, nikdy som s nim nemal problémy... vo väzení som sedel aj ja bolo to počas vojenskej služby, keď som dostal 7 dní väzenia po službe t.j. deň si odkrútite ako každý vojak a na noc idete do basy

súhlas s tým, že záleží na tom, za čo ten človek sedel. Súhlas tiež s tým, čo napísala game.

hnevám sa aj na tých nepozorných, (nemyslím drzých frajerov), ale zďaleka nie tak ako na tých, ktorí premyslene znásilňujú, týrajú, zabíjajú, ničia...ak mladý človek urobí somarinu z hlúposti, po čase by som mu to vedela prepáčiť a zabudnúť na to, čo spáchal, ale zas na druhej strane mám obrovskú zlosť na rozmaznaných frackov, ktorí si myslia, že si môžu všetko dovoliť a tatko im všetko zaplatí a vybaví. Moju segru sa nedávno doslova pokúsil vytlačiť z cesty nejaký frajer na tereňáku, nechápala, o čo tomu XXX :D šlo, keby došlo k nešťastiu, pochybujem, že by tam ostal a poskytol aspoň pomoc. Tak takým tú basu doprajem tiež.

Byť zamestnávateľom, teraz neviem povedať, ako by som sa zachovala vedieť, že môj potenciálny zamestnanec sedel...asi by som si zistila (nie od neho), za čo sedel, poslala by som ho k nejakému psychológovi alebo kam a asi by som mu dala šancu, ale s tým, že by som si na neho dala sakramentský pozor. Dôležité by bolo, za čo sedel.

Tiež mám porozumenie pre takých, ktorým rupli nervy a čo aj premyslene spáchali vraždu svojho tyrana...takej osobe by som určite dala šancu. Len možno by som sa zasa bála, či aj mňa neodkrouhne pri nejakom konflikte. Psychológ by mohol napovedať, či tam je dobré šancu dať, alebo radšej nie...

je to veľmi ťažké. Som rada, že to nemusím riešiť v reále. A dúfam, že ani nebudem musieť.

ešte som si spomenula...kedysi po škole v mojom prvom hzamestnaní som nejaký čas robila aj smenovú majsterku vo výrobe...matička skákavá, tam teda boli týpkovia...boli tam mentálne retardovaní, mierne, ale aj viac, a boli tam aj jedna baba a jeden chlapík tak v mojom veku, čo sedeli. baba za príživníctvo, a chlapík neviem, za čo. Obaja ale makali jak diví a čo sa práce týkalo, tak bol na nich spoleh, a nemala som s nimi problémy. Keď si urobil robotu, a ja tiež, ešte sme si po smene aj šnapsa zahrali.

Svojho času koloval internetom tento, resp. podobný článok o relatívne luxusnom väzení, ktoré skôr pripomína hotel, než basu a niektorí sa tam možno aj radi vracajú.

Ale osobne si myslím, že takéto väzenie je skôr vhodné pre kriminálnikov - teda tých, ktorí sa do siete zločinu nejako dostali a hľadajú cestu von, ako väzenie typu Alcatraz, plné násilia.

Treba vychádzať z tohto faktu, že nikto sa nerodí ako kriminálnik, ktorého životným poslaním bude kolovať po väzniciach. Do väzenia nikto nechce, pochopiteľne a zaujímalo by ma, čo kriminálnikom prebieha v hlave, keď majú nastúpiť na výkon trestu.

Teraz bola uputávka na správy, že nejaký väzeň mal nastúpiť na výkon trestu, ale nedostavil sa a museli si poňho prísť policajti. Skočil do potoka a skoro sa tam utopil. Prečo nechcel nastúpiť? Lebo zrejme vedel alebo tušil, že to nebude med lízať, podmienky vo väzení sú tvrdé a o to tvrdšie, keď si vás tam vyhliadnu vykrúcači bradaviek, ako si vyhliadli Tomáša v ...... už ani neviem v ktorej firme to bolo.

Bezúhonní si povedia, že kriminálnici si zaslúžia trest, to je pochopiteľné, ak niekto spácha zločin, treba ho odsúdiť. Ale môže väzenie spĺňať výchovný charakter, ak sa človek ocitne v nepriateľskom prostredí? Z určitého pohľadu áno, nie každý by sa raz tam vrátil, tak keď je prepustený na slobodu, tak si obyčajne dáva pozor. Ale ako sa človek zmení, keď dlhé roky žil v nepriateľskom prostredí? Bude lepší? Väčšinou nie.

Preto si myslím, že nórsky experiment stojí za vyskúšanie, odsúdení si musia svoj test odpykať, počas ktorého musí prebiehať silný proces resocializácie, aby po opustení "hotela" si uvedomil, že život môže byť lepší ako bol predtým.

tretinu veznov nórsku tvoria poliaci a rumuni LóóóL 

Akurát dnes bolo v správach, že nejaký 28 ročný týpek vylepil manželke facku, tá spadla na zem, udrela si hlavu a zomrela na krvácanie do mozgu. Fasnúť môže až 10 rokov, najlepšie roky života strávi v base. Bolo mu to treba? Čo sa mu teraz honí v prašine?

twl to je sadzba uz ako za vrazdu 

On ešte vydieral kamaráta, aby potvrdil, že to bolo inak.

Vo väčšine zamestnaní si pýtajú náhľad do registra trestov. Takže človeka prepusteného z výkonu trestu, nezamestnajú a tým pádom ho to núti žiť opäť len z kriminálnictva. Preto aj súhlasím s tým že by zamestnávatelia nemali posudzovať len podľa zápisu v registri trestov, ale podľa toho čo urobil. Za nehodu človek nemôže. Takže aj úplne slušný a dobrý človek môže byť odsúdený.

Z ľudí čo ma zvykli terorizovať na ulici, až traja sú pravideľnými klientmi väznice. Roli bol vo väzení len raz ale Milan a Norbi tam chodia pravideľne. Oni nezvykli spáchať veľkú vec za čo by dostali 20 rokov ale vždy len také drobné výtržnosti, niekoho zmlátia, okradnú, lúpežné prepadnutia na ulici a takéto menšie veci za čo je vždy len podmienka alebo niekoľkomesačné väzenie ľahšej kategórie.

Potom vždy výjdu, pokračujú v tom, potom ich opäť na chcíľu zavrú... Jeden cigán so skleneným okom ten neviem ako sa volal (Milanov komplic) s ktorým ma prepadli pri nemocnici. To som bol nahlásiť na polícii a aj ich odsúdili. Milan sa po pól roku objavil v meste a aj ma zbil za to že kvôli mne sedel (keďže som ho udal za to prepadnutie). To bolo moje prvé úspešné udanie kde mi polícia reálne pomohla. Skúšal som ísť udať aj mnohé ďalšie prípady ale väčšinou ma vždy odmietli že potrebujú svedkov, dôkazy, inák nemôžu urobiť nič. V prípade toho Milana a jeho kamaráta konali len preto že na nich bolo podaných asi 10 oznámení (všetko za takéto podobné veci drobné prepadačky) a vtedy ma zobrali vážne.

Takže ja poznám dosť takých čo boli zavretí a ešte som aj osobne prispel k tomu aby dvoch zatvorili.