Knižnice - verejné

Názov hovorí za všetko :smilieee:

 

Navštevujete alebo si radšej kupujete a potom beriete knihy z domácej knižnice ?

Aké to bolo pre vás prvý krát keď ste vstúpili do knižnice ? (sa pýtam ako v nejakej erotickej téme :) )

Ako si hľadáte a vyberáte knihy ? Námatkovo alebo idete za určitým autorom/autormi a keď nie sú dostupní alebo majú len tie čo ste čítali, odídete s prázdnou alebo si nájdete náhradu ?

Preferujete univerzitné alebo mestské ?

Chodíte často, alebo len sem tam sa tam objavíte ?

Máte nejaké príhody, zážitky, dobré/zlé skúsenosti z knižnice/knižníc ?

 

 

proste všetko čo vás napadne v súvislosti s touto témou :)

chodenie do mestskej knižnice bola moja záľuba od detstva, odkedy som sa naučila čítať.

prvýkrát som tam išla do staručkej knižnice v rodnom meste s otcom, ktorý bol takisto vášnivý čitateľ, a ten pocit malého človeka medzi obrovskými regálmi / mali tam aj rebríky ! / bol ... voňavý. knihy aj zaprášené aj staré aj akékoľvek sú najkrajšia dekorácia.

 

a vždy a všade, kde som pobudla nejaký čas, som sa veľmi skoro dopracovala do najbližšej knižnice, a raz ma dokonca v jednej odmenili ako najaktívnejšie čitateľa roka :)

 

ale aj som chcela vlastniť, je tak dobre siahnuť doma do svojej knižnice a vytiahnuť knihu ...

kedysi dávno som po takmer každej výplate kúpila aspoň jednu knihu ...

 

keď decká kolegýň chodili do školy, vždy vedeli, že u mňa hľadaná a potrebovaná kniha bude ... minimálne v čitateľskom denníku :)

 

 

ale nastala zvláštna pauza ...

pred niekoľkými rokmi som do tunajšej mestskej knižnice prestala chodiť, napriek tomu, že som odtiaľ vláčila tony kníh

problém bol v tom, že ... trochu som bola prejedená čítaním, čo sa mi stalo po prvýkrát v živote, a trvalo to asi jeden a pol, dva roky, že som takmer nečítala ...

 

na vine bolo trochu to, aké nové knihy sa objavovali na trhu v kníhlupectvách, v ponukách a samozrejme v knižnici

staré dobré, ktoré ma bavili, sa akosi minuli, nie som čitateľ úplne všetkého doradu, to nie :)

 

a knihy, ktoré sa tam objavovali ako novinky, sú vlastne podobné, akými som sa nechala napáliť pri nakupovaní - o tom sme tu už písali - návnada najlepšej scény a kniha hlboké béčko, céčko, či ešte dačo horšie

 

čoraz častejšie som vracala do knižnice neprečítané knihy.

potom som sa dostala na chvíľu do nemocnice, a spomenula som si, že knihy treba vrátiť - poslala som rodinu, nech im ich vrátia, a už som do knižnice nešla .

 

 

po tej čudnej čitateľskej prestávke som začala znovu kupovať knihy a zveľaďovať svoju knižnicu doma, / samozrejme ma pekné reči často napálili a trpko som uľutovala pri niektorých kúpu / ... už beztak toho bolo doma hodne, kdesi je tu z nej fotka,

ale teraz ...jaj

v dvoch radoch, kde sa len dá, knihy na knihách, ležmo, šikmo, řád a pořádek sú v čudu, a práve dnes som ju obchádzala, ako tam znovu ten poriadok vytvoriť ... a nacpať ďalšie prírastky ... :smilieee:

 

a len čo dočítam najnovšie várky, nad ktorými sa rozplývam v detektívkach, a už nejakú chvíľu to sľubujem - opäť pozriem do mestskej knižnice, čo tam pribudlo ... som vážne zvedavá.

ospravedlňujem sa za predošlý zmätok :smilieee: no ale toto je už naozaj môj príspevok :)

 

ešte kým som nechodila na vysokú, tak som bola v knižniciach ako doma, navštevovala som našu na dedine, kde mali celkom slušný výber, potom neskôr som chodila aj do mestskej a občas aj u nás na strednej som skočila si niečo vypožičať. predsalen som ešte nemala moc na vlastné knihy :)

 

chodievala som tam veľmi rada, najmä u nás je knihovníčka, ktorá ma pozná od mala a vždy sme dobre pokecali, aj mi dobre poradila, a tam som si najmä detektívky vždy brávala, cez leto som tam chodila každý týždeň a požičiavala som si odtiaľ kopu kníh a ona vždy len zalamovala rukami, že by som mala aj trochu von chodiť :)

 

teraz už skoro vôbec nechodím do knižnice, väčšinu kníh skôr kupujem. ak do knižnice, tak väčšinou len do univerzitných alebo na arch. ústav po odborné. teraz však po dlhej dobe som sa aj s phersuom zapísala do knižnice v trnave, takže asi predsalen trošku obnovím návštevu knižnice, pretože niektoré knižky sa oplatí mať síce doma, pretože sú to naozaj dobré kúsky, ale niektoré si stačí prečítať len raz a moc sa mi nechce za ne vyhadzovať peniaze :) ale taktiež sa tam dá zohnať aj staršie knihy, ktoré sa ťažko zháňajú v antikvariátoch či dakde inde (a majú celkom fajn čitáreň, takže by som sa konečne mala kde učievať cez pauzy v škole, lebo u nás na fakulte také dačo chýba :) )

 

knihy si hľadám väčšinou námatkovo, na čo mám v tom momente chuť alebo ma napadne, občas keď mi bolo niečo odporúčané alebo ma zaujala recenzia, tak som si knižku zapísala na papierik a potom ju skúsila pohľadať v knižnici, ale nestávalo sa to pravidelne

 

prvú návštevu si pamätám len tak matne, keď ma zobrala u nás sestra, mala som asi päť alebo šesť rokov a hneď som ju aj ukecala, aby mi požičala encyklopédiu o zvieratách, odvtedy som tam chodila skoro stále :)

prvy raz ma do kniznice vzal otec a ostalo mi to uz

detske, pre dospelych, miestne, mestske, univerzitne, ale zo vsetkych ostala pre mna srdcovkou mala kniznica pri dome, so svojskou knihovnickou, kde je vsetko prijemne zname, stale na svojom mieste a akoby sa tam zastavil cas

ako mala samozrejme kopec casu, hodinove bludenia a vyberania, ako velka skor cielene najazdy, a odkedy som zacala pracovat a odstahovala sa z domu, zacal aj boj s casom a pokutami, rastla vlastna kniznica v byte a skoncila som pri symbolickom plateni clenskeho

ked mi zacalo pribudat viac knih nez miesta, dokopala som sa ku kindle s elektronickou kniznicou a otvorili sa dalsie dvere

netusim, ako som sa prepracovala do kniznice, pamatam si, ze som bola prestastna, ked sa mi podarilo na x-ty pokus si pozicat knihu, ktora sa volala "požičajovci" a potom som chodila do kniznice citat knihu, ktora neviem ako sa volala, ale bola tmavomodra a pribeh bol o emilovi, ktory cestoval niekam vlakom a pripol si bankovky zicherkou zvnutra kosele, ci vo vrecku a aj tak mu zmizli /okolnosti si nepamatam/, ale nasiel ich, podla dierok.. strasne pekne bola ilustrovana a neviem, preco som si ju nevzala domov.. emil patri neoddelitelne ku kniznici, nafurt..

 

potom bolo obdobie edicie čajka, rad radom co bolo som citala a nas triedny nas vsetkych povinne zapisal do citatelskeho klubu a ked vysla nova kniha v čajke, tak sme si ju hufne objednavali, bolo to strasne kúl, ked nam tie knihy prisli az domov /rok 1981?/

 

citatelske denniky bola zaujimava vec, este stale jeden mam... :) viac ma bavilo do neho kreslit, ako opisovat od spoluziacky obsah knihy, ktoru som necitala.. tak sa robili aj referaty na slovencinu z povinnej literatury.. jedinu knihu, ktoru som vtedy precitala bola "sucha ratolest" od vajanskeho, lebo som z toho mala referat..

 

moja sucasna kniznica praska vo svikoch, dala som za knihy slusne prachy, v ramci uspor som sa vlani prihlasila po rokoch do staromestskej kniznice, prvy polrok som citala vkuse, v druhom som citala, ale nie beletriu z kniznice... je nacase zaplatit clenske na tento rok a ist si nieco pohodove a nenarocne vybrat, budem to potrebovat :vystraseny:

 

elektronicka kniznica - minule som sa v tom hrabala v artfore, dumala som, ci ano, ci nie, damor, mohla by si napisat viac...

je to jednoduche, na nete je slusny zdroj ebooks, ktore po prekonvertovani nacitas v kindle

dobre je to hlavne pri starsich tituloch, ktore su uz vypredane alebo len v knizniciach, pripadne ani tam nie

inak pre skeptikov citaciek, mala som podobny postoj, ale vdaka tomu citam este viac a aj knihy, ktore by som nemala kedy behat do kniznice a citat v limite

displej je natolko kvalitny, ze si nezada s papierom, rozhodne ma aj toto svoje caro

Jej, pekná téma ... Knižnice sú čarovné miesta. Chodil som tam už od ZŠ - knižnicu sme mali hneď oproti škole, takže často som si chodil požičiavať kadejaké knihy, zväčša knihy a encyklopédie o histórií, krajinách, športoch, autách, dinosauroch, ... postupne som presedlal na cestopisy a náučnú literatúru o rôznych veciach a odboroch (história, geografia, biológia, a podobne). Prózu a poéziu som prakticky začal čítať až na konci ZŠ (možno keď som mal tak 14 rokov) - podnietilo ma k tomu hlavne to, že sme preberali na literatúre kadejaké diela a tak ma to začalo zaujímať a tak to pokračuje vlastne až do dnes (+ stále som verný aj odborným knihám a náučnej literatúre). Do knižnice teraz chodím vlastne len do našej na katedre klasickej archeológie - mnoho kníh je len prezenčne, takže väčšinou si to akurát na katedre prelistujem a ak niečo potrebujem tak si to nafotím a potom si to prečítam v notebooku. Avšak priznávam, že do knižníc už moc nechodím a knihu si radšej kúpim v kníhkupectve (alebo v antikvariáte) - potom som aspoň neni viazaný časom a môžem po tej knihe siahnuť kedykoľvek.

ja som knižnicu objavil na základnej, kde sme raz z nejakej hodiny išli do knižnice, všetci sme si zriadili čitateľské preukazy, ale to bolo asi tak všetko :vystraseny:

neskôr som tam ešte raz zavítal, chcel som si niečo požičať, ale teta knihovníčka mi nedovolila ísť do oddelenia "dospeláckej" beletrie, že tam nie sú knihy pre mňa, že si mám vybrať niečo z regálov oddelenia dobrodružnej literatúry, kde bol samý Verne, May a podobné veci, ktoré ma v tom čase nebavili a skôr som čítal životopisy umelcov, knihy o histórii...

okrem toho má ešte jeden krásny zlozvyk sledovať mladších čitateľov čo prezerajú stojí za chrbtom a kontroluje ako nejaká cenzúra, žiadne súkromie nič, začítať sa do knihy nehrozilo a proste celé zle.. tak tejto tete ďakujem za môj niekoľko ročný komplex a skepticizmus voči knižniciam a radšej som sa prehraboval v domácej a postupne objavoval to čo som mohol mať možno už dávnejšie objavené :)

 

v podstate až teraz na výške som začal využívať univerzitnú a fakultnú knižnicu, kvôli odbornej literatúre a u toho som aj skončil...

 

ale minulý týždeň nastal zlom :), zaregistroval som sa do mestskej knižnice kde boli milé tety žiadna za mnou nelozila a nekontrolovala ma a nehovorila mi čo je pre mňa dobré a čo nie, keď mi podali môj ČITATEĽSKÝ PREUKAZ :) začal som citovať repliky z rozprávky Strážca kníh (vďaka ktorej som si kúpil všetky diela na ktoré sa naráža v tej rozprávke :) ) a beriem ho ho ako svoj prvý preukaz a vstupenku "do nádherného sveta kníh" zažívať dobrodružstvo, rozprávku, horor... ako to hovoria v tej rozprávke :) mám chuť si ju pozrieť znova aj keď som to videl veľmi veľa krát :)

 

na záver by by som sa mal poďakovať Agathe Christie a jej Poirotovi, pretože nové vydania detektívok si moc kupovať nechcem aj kvôli cenám, a práve preto som zašiel do knižnice si nejaké požičať a nakoniec som neodniesol ani jednu ale za to iné štyri knihy z iného odvetvia :D

Kedysi, ešte počas minulého režimu, sme mali v škole povinnosť chodiť do knižnice a každý mesiac sme si museli požičať minimálne jednu knihu. Mali sme čitateľské preukazy a kto tam každý mesiac nemal podpísané, že si požičal aspoň tú jednu knihu, tak na toho sa prísnejšie pozeralo. Ale ak bolo čo čítať, tak to bolo OK, v našej miestnej knižnici (už je zrušená a v tých miestach kde bola sa teraz nachádza Billa) bolo toho celkom dosť na čítanie.

knižnica je dobrá vec, ale keď funguje tak ako má

napr. u nás také niečo ako počítačová databáza kníh neexistuje

- keď idete naslepo a len tak čakáte, čo na Vás vyskočí, je to OK

- no ak niečo hľadáte, tak skutočne hľadáte

 

čiastočne to vynahrádza priečinok s vyradenými knihami po 0,2€,

kde sa sem tam dá niečo nájsť

Tiež mám rada knižnice, majú neopísateľnú atmosféru, dokázala by som stráviť hodiny prehrabávaním sa v knihách. Ale predsa len, na prvom mieste je moja vlastná knižnica, ktorá sa každým mesiacom pekne rozrastá. Proste nie je nad ten pocit, keď čítate knihu, a viete, že patrí len vám a nie ste obmedzení časom. :vystraseny:

Niekedy stáva, že nie všetky knihy z knižnice stihnem prečítať. Ja si totiž veľa kníh kupujem, veľa kníh požičiavam a na niektoré sa potom čas bohužiaľ nezvýši, čo mi je veľmi ľúto. Preto aj preferujem vlastnenie pred požičaním.

Niekedy stáva, že nie všetky knihy z knižnice stihnem prečítať. Ja si totiž veľa kníh kupujem, veľa kníh požičiavam a na niektoré sa potom čas bohužiaľ nezvýši, čo mi je veľmi ľúto. Preto aj preferujem vlastnenie pred požičaním.

 

tiež preferujem vlastnenie pred požičiavaním, ale takto otestujem aspoň niektorých autorov ktorých som si chcel kúpiť a náhodou by som sa sekol, alebo si chcem niečo prečítať a v kníhkupectve to vychádza draho tak prečo nevyužiť knižnice :D

 

v utorok som tam znova nabehol vrátiť nádielku a hneď zobrať ďalšiu, teraz som zobral 6 kníh a to som sa musel ešte krotiť bolo tam pár kníh čo upútali moju pozornosť a naviac som mal poznačených ešte pár spisovateľov ktorých však nemali, v tomto prípade môžem byť aj rád asi by som si potom odniesol viac ako 6 kníh :D

Tak ja uplne ze zboznujem tie miestnosti plne knih :D.

Prvykrat som bola v kniznici s maminou, ked som bola uplne malicka a mamina bola pravidelnou clenkou miestnej kniznice u nas. Mne bolo luto, ze som este mala a nemozem sa zapisat :D

Potom uz ako skolacka som sa tesila na zapis do kniznice, trosku som sa bala toho vysokeho uja, co mi vypisoval preukaz.

Chodila som ako dieta do kniznice stale...potom uz ako dospela to polavilo.

 

V dnesnej dobe chodim pravidelne nepravidelne do kniznice "pokecat" s kamoskou, ktora vystriedala toho prisneho vysokeho uja. :D

To tam potom som az kym nie je zaverecna.

 

Ale rada knihy aj vlastnim. Mam taku maniu, ze si kupujem nove knihy kazdy mesiac.

Ked budem stara, chcem si urobit v rodnom dome jednu miestnost, kde budu len knihy. To znie celkom ako zmysel zivota :D

 

No, tak este uvidim par rokov :D

mňa posledný rok strašne chytila univerzitná knižnica, či už sa tam idem učiť, alebo písať práce, alebo len tak s beletriou posedieť, strašne sa mi tam páči, chodí tam aj veľa známych, občas na cigu sa zbehne alebo do bufetu, mám rada to prostredie, atmosféru, posledné dva mesiace vlastne vždy keď nemám čo na práci tak sa tam len tak vyberiem, za chvíľu tam začnem tráviť viac času ako v krčme :bezradny:

tak to sa potom nastastie asi konecne vymenilo par ludi, pretoze svojho casu, vlastne cele studium, som tam chodila skor za trest, tak neprijemny pristup ako tam som v kniznici nezazila, esteze existovala aj savka

 

teda ak hovorime o univerzitke v ba

Predvčerom som bol v našej najväčšej trenčianskej knižnici. Najprv som musel prejsť cez tri veľké tetky s bicepsami, ktoré si ma prísne premeriavali (aj OP som musel ukázať), senzory na kovové veci pri každých dverách, no bezpečnostné opatrenia ako v base!

vo štvrtok a v piatok som bol v našej mestskej, keď už je ten mesiac kníh a odpúšťajú sa pokuty, konečne mi vyšlo vrátiť knihu ktorú mám niekoľko rokov doma ^_^ v piatok zase zaniesť bratove knihy ktoré nevrátil super rodina :)

ale najlepšie na tom bol bazar kníh, ktorý tam bol - 20 centov jedna kniha no hneď som nanosil domov 20 kníh, ktoré sme si potom s nut rozdelili -_-, chcelo by to častejšie podobné akcie :)

Názov hovorí za všetko :smilieee:

 

Navštevujete alebo si radšej kupujete a potom beriete knihy z domácej knižnice ?

Aké to bolo pre vás prvý krát keď ste vstúpili do knižnice ? (sa pýtam ako v nejakej erotickej téme :) )

Ako si hľadáte a vyberáte knihy ? Námatkovo alebo idete za určitým autorom/autormi a keď nie sú dostupní alebo majú len tie čo ste čítali, odídete s prázdnou alebo si nájdete náhradu ?

Preferujete univerzitné alebo mestské ?

Chodíte často, alebo len sem tam sa tam objavíte ?

Máte nejaké príhody, zážitky, dobré/zlé skúsenosti z knižnice/knižníc ?

 

 

proste všetko čo vás napadne v súvislosti s touto témou :)

 

- častejšie navštevujem knižnicu, ale občas si aj kúpim knihu, alebo mi niekto podaruje

- aké to bolo? cítila som sa ako "Alenka v krajine zázrakov"

- idem za určitým autorom, ale stáva sa, že domov si odnášam knihu aj od iného autora, ktorý mi práve cvrgne do nosa

- navštevujem mestskú knižnicu a to raz mesačne, a vždy sa náramne teším, mám rada, keď si len tak môžem prejsť pomedzi vysoké regály plné kníh, všetko dôkladne poukladané podľa abecedy a tá vôňa, keď si otvorím knihu, prelúskam prstami, no paráda!

neviem sa dočkať, kým prídem domov , v pohodlí si knihu privoniam a ponorím sa do deja

- skúsenosti z knižnice mám zatiaľ len príjemné, veľmi rada tam chodím, cítim sa tam vždy príjemne, aj dámy sú tam veľmi milé, ochotné .. zážitok som mal raz taký úsmevný, potkla som sa na schode a skoro zletela, ale našťastie som mala príjemné pristátie. :)

Co tam po nasich mini knizniciach :) Toto su tie naj kniznice na svete damy a pani.Len tazko sa mi hladaju slova na taku nadheru.Famozne,nadherne.

Mojim favoritom je jednoznacne ta pravnicka kniznica v Mnichove :thumbsup: http://style.hnonline.sk/c1-54543020-najkrajsie-kniznice-sveta-nekonecne-ruzove-i-historicke-foto

Milujem knižnice. Vlastne väčšina knih čo som v poslednom čase čítala sú z knižnice. Mám rada ak je kniha taká "občítaná", obšúchaná, stále rozmýšľam koľko ľudí ju čítalo, akí ľudia, či sa im páčila, či sa zamýšľali nad tými pasážami ako ja, či úplne na iných miestach.

Občas v knihách nájdem aj také milé dôkazy o ľuďoch, ktorí čítali tie knihy. Stále nejaká divná záložka. Naposledy som tam našla vylisovaný štvorlístok za obalom. Tak som ho tam pekne dala naspäť nech putuje ďalej. :)

Páči sa mi to ticho v knižnici, trocha ako iný svet. Môžem sa hrabať v knihách koľko chcem. Popozerám a založím späť.

25 európskych knižníc - od najstarších po najnovšie chrámy pre knihy ...

 

dôstojné architektonické skvosty spojené s miliónmi kníh - prechádzka, ktorá stojí za to:

 

Európske knižnice

práve dnes som bola u nás v knižnici.  prišla mi už aj upomienka za Nesba-Headhunters.  

Hľadala som niečo z toho, čo ste dali s Hellé do detektívok z tých severanov. Akosi som nič nenašla.  

Našla som také niečo. Som zvedavá, čo to bude

http://www.martinus.sk/?uMod=list&uTyp=search&uQ=straten%E9+diev%E8a

:zubiska: u Bocatia ta nahanaju?

 

Stratene dievca som zatial necitala..to je bestseller..to my s game az po rokoch..ked vobec :P ..kniznice nemaju prachy na nove knihy..idu na istotu..Nesba tam najdes, Petera Maya tazko... :agree:

jedna parádna fotka. takto sa poznajú vášniví čitatelia a ozajstná láska ku knihám ...

 

nemožno tú fotku asi nazvať krásnou, ale ona krásna vlastne je ... a výpovednú hodnotu má vážne hodne veľkú, doba, vojna, a knihy, knihy, knihy a ich čitatelia :)

 

r. 1940 - čitatelia v jednej zbombardovanej verejnej knižnici niekde v Londýne

 

http://ritkanlathatotortenelem.blog.hu