Jump to content

Múzeá, výstavy, expozície, galérie


game

Recommended Posts

je tu sezóna, dovolenky, prázdniny, sezóna výstav, výletov, múzeí, ale samozrejme aj mimo sezóny sa dejú veci - a dobre by bolo, keby ste popísali, čo sa koná vo vašej blízkosti, čo sa oplatí pozrieť, aké zaujímavé múzeum ste objavili, výstavu, čokoľvek - od odporúčania až po kritiku

 

 

začnem jednou propagovanou výstavou v SNM : reklamu na výstavu ŠANGRI-LA India – Nepál – Tibet – Bhután v tv dávajú každý deň niekoľkokrát

 

je V Slovenskom národnom múzeu ŠANGRI-LA India – Nepál – Tibet – Bhután

 

minulý rok som videla výstavu tematicky trochu podobného zamerania - Indonézia - v zámku v Ledniciach, v Galérii FSP sú z neho fotky, z toho množstva som ťažko vyberala len zopár ...

 

pretože ma to skutočne zaujíma, celý východ so svojou rozmanitosťou, a fascinuje ma svojím spôsobom tibet, nepál, budhizmus, animizmus, skutočne som sa po Ledniciach, kde som natrafila na vvýstavu vlastne náhodou, tešila

 

mala som zbytočne veľké oči ... výstava minulý rok v koniarni lednického zámku bola prepchatá predmetmi, že človek nevedel, čo vo vitríne skôr pozerať, nainštalovanými kójami, scenériami, chyžami, zvieratkami, na pomerne malom priestore, na obyčajnom čiernom skrkvanom pokrčenom pozadí s úzkymi umelými chodbičkami vytvorené niečo, čo viedlo človeka ďalej, čo kypelo životom, čoho sa človek mohol priam dotknúť ... bolo ťažké odtiaľ odísť

 

výstava v SNM je oproti tomu ... asi som mala skutočne priveľké očakávania, možno si to žiadalo trochu ináč prepojiť priestory, menej hluchých nikam nevedúcich chodieb, menej fotiek a oveľa oveľa viac predmetov, nainštalované kóje síce zaujímavé: malá indická kychyňa, nomádsky stan, holičstvo kdesi v severnej indii, pár vrecúšok imitujúcich trh, tibetské skromné obydlie, zopár modlitebných zástav v slepej chodbe s dverami do podateľne SNM - všetky kóje, čiže čo by ma skutočne zaujímalo neosvetlené, nenasvietené, v tme zanikalo, malinkatá tibetská či nepálska studňa, imitovaný potôčik so zlatými rybkami a kašírované špicaté hory s vypchatým horolezcom, boli síce aj veľké obrazovky, ale sedenia minimum, všetko akosi rozťahané, odosobnené, a fotiek, a obrázkov, akými sú prepchaté všetky dokumetárne programy a časopisy, neskutočne veľa ...

 

just som sa dotkla jediného na stenu zaveseného šerpovského koša, aké sú vidieť na bežných fotkách, kde šerpovia nosia svoj náklad, jeden zaprášený sáddhuovský turban bol privysoko, ale modlitebné mlynčeky som roztočila takmer všetky, a ten najväčší bol úctyhodný ...

 

keby som videla len toto, asi by som bola spokojná ... trochu ma to posunulo z Indonézie smerom na západ, ale to je tak asi všetko ... trochu menej fotiek a viac života toto chcelo, podľa mňa ...

 

a neskutočne teplo, vetranie takmer žiadne, jedna malá kója tam imitovala chlad Himalájí, bola tam zabudovaná mraznička a vyrábala ľad a zhora klíma fúkala studený vzduch, bola to najobsadzovanejšia minimiestnosť, lebo sa tam dalo dýchať a človek sa nemusel neustále utierať ... a ľad v mrazničke bol poriadne vyhladený a ohmataný, každý sa tam ochladzoval : )

Link to comment
Share on other sites

ŠANGRI-LA India – Nepál – Tibet – Bhután

 

ach, tak na tu konkretnu vystavu uz dlho chcem ist :] take kultury ma dost fascinuju, hoci neviem - podla toho, co si napisala, to zas nie je taky "hit" ako som dufala :] ale mozno tam i tak nakuknem

 

inak neviem ani, ze kde je aka vystava alebo expozicia. pamatam si, ze zo zakladnej skoly sme casto chodievali na povinne exkurzie do muzea prave vtedy, ked tam vystavovali rozne veci z... bol to pravek? ani uz neviem. bolo to dost o nicom a tiez nas strasili, ze sa nesmieme dotykat skiel, inak pride policia a my - ci skor ten dotycny dostane pokutu platit... nakoniec sa kazdy z nas toho skla dotkol aj niekolkokrat a nic z toho nebolo. a ani ta samotna vystava nebola taka pekna. vsetko bolo usmietnene pekne za sklom a chybalo mi vidiet nieco v nejakom inom podani... take zivsie nieco, aby som si lepsie mohla predstavit, ze ako to predtym asi tak fungovalo... obrazky a hlinene ci ako misky boli sice pekne, ale mierne nezazivne len tak sa na ne pozerat

Link to comment
Share on other sites

  • 1 year later...

v Trnave sme zvykli zájsť

do Galérie Jána Koniareka

výstavy boli dvojkolové - najprv v synagóge a potom o hodinku dve pokračovali

v spomínanej galérii

 

u nás sa takéto niečo vyskytuje len sporadicky

v čajovni mal výstavu napr. Ján Saudek,

lenže malomeštiaci podnik, kde sa nečapuje pivo odvrhnú

a čajovňa skončila

(pre doplnenie, teraz je tam herňa)

Link to comment
Share on other sites

hej, v trnavskej synagóge bývajú dobré veci... jeden z mála príkladov na Slovensku keď sa podarilo otvoriť netradičný výstavný priestor a udržať kvalitu.(aj keď momentálne je z technických príčín zatvorená, myslím) a kde je to u vás?

Od Saudka mám rád jeho staré veci - mám pocit že v posledných rokoch už len dokola opakuje to svoje klišé bez obsahu - ale to je samozrejme vec názoru :D

Link to comment
Share on other sites

jedna čajovňa, reštaurácia - kaviareň, tak trochu všetko spolu, aj so sochárskou dieľňou, aj výstavami, stálou výstavou, možnosťou kúpiť výtvory ...

 

nedávno, niekedy tento rok tuším boli aj v novinách, vybuchla tam tuším vypaľovacia pec, a trošku narobilo v dieľni bum, ale už to majú v poriadku

volá sa to tuším Tri kamene / v Stupave /

 

každý rok MsKS poriada niekoľko výstav, podľa toho, ako majú vystavovateľov, niekedy fotky, niekedy obrazy, plastiky

minulý rok začali, a chceli by pokračovať v tradícii Salóna miestnych umelcov, úspech nultého ročníka minulý rok v decembri bol aj na miestne pomery veľký.

zatiaľ neviem presne, ale malo by to a chystali sa pokračovať prvým ročníkom, pravdepodobne zasa v decembri.

Link to comment
Share on other sites

stránku som im nenašla, ujo google dokonca hovorí, že je to piváreň - "v kam na pivo" - kaviarne a čajovne u nás zrejme nemajú ten správny cveng, nakoniec je z toho vždy pivo.

ale ten zbytok sedí.

 

tri kamene stupava, je tam zopár zaujímavostí z google

Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

Stupavský salón výtvarníkov 2010

 

po veľmi úspešnom nultom ročníku z minulého roka je ohlásený ročník prvý / alebo po prvom druhý, na tom sme sa nedohodli celkom naisto : ) /

vernisáž bude 7.12.2010, výstava potrvá do 23.12.2010

diela profesionálnych a poloprofesionálnych a amatérskych umelcov budú vystavené vo Výstavnej sieni a v Malej sále budovy MKIC Stupava

Link to comment
Share on other sites

  • 1 year later...

Aj táto téma "spí" už niekoľko rokov, čo tak oživiť ju takouto zaujímavosťou ... :smile2:

 

Achilles sa narodil ako syn morskej bohyne Thetis a smrteľníka Pélea.

Na svadbu im prišli aj samotní bohovia a ich svadba je tak vďačným námetom maliarov gréckych váz.

Na najslávnejšej váze - Váza François /570-560 pred n.l./ - neznámy umelec vyobrazil túto scénu

v tzv. čiernofigurovej technike spoločne s radom ďalších epizód. Na váze je tak dohromady na 200 postáv!

 

V roku 1900 sa ju ale "podarilo" pracovníkovi múzea vo Florencii rozbiť na 638 kúskov.

K ohromnej úľave všetkých odborníkov sa ale vzácny artefakt našťastie dal opäť zlepiť dohromady.

 

post-88-0-85682000-1338187827.jpg

Zdroj: History revue 6/2012

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Na najslávnejšej váze - Váza François /570-560 pred n.l./ - neznámy umelec vyobrazil túto scénu

 

Iba by som upresnil informácie, lebo pri váze François poznáme autorov.

Na váze sa zachovali nápisy Ergotimos mepoiesen a Kleitias megrafsen,

(čo v preklade znamená Ergotimos ma vyrobil a Kleitias ma namaľoval)

takže vázu zhotovil hrnčiar Ergotimos a vyzdobil maliar Kleitias.

 

... ale fajn, že túto tému peknú tému niekto po dlhej dobe takto oživil.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 3 months later...

netradičná výstava, ale výstava ... :)

 

v Bratislavskej Inchebe hosťuje výstava, ktorá pred rokmi prvýkrát šokovala, medzitým šokuje menej, vidieť za obal zrejme netúži každý, ale Human Body za to asi stojí ... hoci by to mohli byť akékoľvek Body, telo človeka človeka fascinuje asi najviac

Je kontroverzná a slabšie povahy ju nezvládnu. To sa tvrdí o výstave Human Body, ktorá sa usadila v Bratislave. Pri jej návšteve to vyzerá inak.

„Galéria Vývoj plodu obsahuje informácie, ktoré môžu byť pre niektorých návštevníkov nepríjemné,“ varuje nápis pri vstupe do jednej z miestností.

Trochu zavádza, nepríjemnejší než informácie môže byť pre niekoho skôr pohľad na embryá v rôznych štádiách vývoja.

V zadnej hale Incheby sa pohybuje približne dvadsať ľudí. Je to pestrá skupina - študentský párik, dôchodkyne aj štvorčlenná rodina. Nik nevynechá žiadnu časť výstavy Human Body.

Po pár dňoch od otvorenia je podľa sprevádzajúcich medikov len málo ľudí, ktorí s ňou mali problém. Väčšina návštevníkov nie je šokovaná, staršie ročníky aj deti sa zvedavo prechádzajú.

.....

Čítajte viac: http://veda.sme.sk/c...l#ixzz25FFPJigi

 

Human Body / Ľudské telo
  • Lístky sa dajú kúpiť v predpredaji a len na čas.
  • Počas týždňa zaplatíte 14 eur, víkendové vstupy sú o dve eurá drahšie.
  • Študenti, seniori a deti majú zľavu.
  • Potrvá do 25. novembra.

vstupy sa dajú kúpiť na konkrétnu hodinu ... pôjdete ?

Link to comment
Share on other sites

  • 2 months later...

boli ste niekto na Human Body? my doma práve riešime nápad, že by sme šli 17. novembra... to najdôležitejšie, čo ma zaujíma, je, či sa dajú vstupenky kúpiť aj priamo na mieste pred vstupom alebo sa nutne musí ísť cez predpredaj (lebo to je trochu problém)

Link to comment
Share on other sites

pokiaľ viem, predpredaj.

organizujú počet vstupov naraz a na deň, a to ide len cez predpredaj, živelný predaj nie.

 

ale pink o tom vie asi viac, ja sa len chystám.

Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

boli sme, videli sme, bolia nás nohy :-) o 11:35 sme kúpili vstupenky na dvanástu, potom sme postáli v rade na vstup a potom sme skoro dve hodky okukovali exponáty... a potom sme skoro nestihli vlak a takmer sme nemali kde sedieť... ale poviem vám, ľudia, sedieť 12 hodín vo vlaku, aby som kdesi strávila nejakých 5 hodín, ktoré zahŕňajú zrýchlený presun zo stanice a na stanicu cez korzo a most, dve hodiny na výstave a maličký nákupček v čokoládovni za 10 evríčok, to je dosť o držku... :-)

Link to comment
Share on other sites

ale tych zazitkov, co ste mali...

no a co samotna vystava ?

suseda sa tam chysta s mladsou dcerou na podnet starsieho syna, ktori tam boli zo skoly... sused prehlasil, ze on sa na mrtvoly nemoze pozerat ani v robote (a obcas to maju v naplni prace)...

Link to comment
Share on other sites

výstava sa mi páčila, rozhodne to nevyzerá a nepôsobí ako obzeranie mŕtvol... boli tam malé deti, veľké deti, tehotná žena, starší ľudia a nikomu z toho nebolo zle... akurát ak tam niekto ide s deťmi, treba sa pripraviť na to, že bude musieť občas niečo vysvetľovať... dokonca boli niektorí ľudia prekvapení, keď sa tam dozvedeli, že naozaj všetko sú pravé telá... som rada, že sa nám naskytla taká vhodná príležitosť, občas je aj ten LIDL na niečo vhodný... :-)

 

my doma už dávno vieme, že keď proti niečomu bojuje RKC, tak to obyčajne stojí za to... niet lepšej reklamy

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

ano, pobiehali tam mladežníci v bielych tričkách a ochotne vysvetľovali... v podstate jediné, čo mi tam vadilo, bolo platenie za šatňu, hoci v podstate človek nemá na výber...

Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

Múzeum umenia na dne Karibiku ...

Celý nápad má na svedomí britský umelec Jason deCaires Taylor /*1974/ ...

... nie však z túžby po sláve; sochár totižto myslel na prírodu.

 

Taylerove dielo - Múzeum podmorského umenia - pevne "sedí" na dne Karibiku už pomerne dlho a týmto projektom chcel autor odpútať pozornosť od korálových útesov.

Časté "nájazdy" potápačov pôsobia na podmorský svet nepriaznivo; spústa zvedavcov si na pamiatku odlúpne kúsok "útesu", navyše, neustály pohyb zvedavcov znervózňuje živočíchy a môže dokonca hroziť ich zánik, pretože nemajú kľud k rozmnožovaniu.

Pred počiatočnými prácami na tvorbe sôch musel Taylor vybrať materiál, ktorý by vyhovoval aj živočíchom v mori ... materiálom je špeciálny cement, desaťkrát ťažší ako cement klasický. Pôvodne uvažoval o rozmiestnení 200 sôch, napokon však ich počet zvýšil na dvojnásobok. Sochy po zhruba 18. mesiacoch práce v roku 2010 umiestnil na morské dno; spúšťal ich špeciálnym žeriavom a na dno ich ukotvil 10-metrovým vrtákom, aby boli zabezpečené pred vyvrátením. Jeho sochy nemajú žiadne jednoduché siluety, každá socha má svoj nezameniteľný výraz, sú tam starí aj mladí, belosi aj černosi. Staršie sochy sú už pokryté nánosom rias a iných podmorských rastlín. V niektorých sochách sú vyvŕtané otvory a tie sa ryby, morské chaluhy a rôzne živočíchy rozhodli využiť ako svoj domov.

Pozrieť si toto múzeum zblízka nie je až tak jednoduché. Buď sa k nim dá dostať v neoprénovom oblečení, alebo v špeciálnom člne s priehľadným dnom.

 

post-88-0-84857400-1357484155.jpg

 

post-88-0-09795600-1357484189.jpg

 

post-88-0-23519300-1357484195.jpg

 

post-88-0-10907300-1357484205.jpg

 

post-88-0-60152000-1357484216.jpg

Zdroj: Epocha 26/2012

http://www.google.sk/search?q=jason+decaires+taylor&hl=sk&tbo=u&tbm=isch&source=univ&sa=X&ei=pE3pULmKIMqq4ASrm4HYDQ&ved=0CEMQsAQ&biw=1058&bih=761

http://www.national-geographic.cz/detail/stovky-soch-na-dne-oceanu-nejvetsi-podmorska-galerie-na-svete-16607/

http://m.webnoviny.sk/lifestyle/mysticke-podmorske-mesto-pripomina-st/552012-clanok.html

  • Upvote 2
Link to comment
Share on other sites

  • 10 months later...

Ak môže byť Múzeum umenia na dne Karibiku, môžu byť sochy vystavené na rôznych štítoch ...

a sochy je pritom možné sledovať iba prostredníctvom kamier.

 

Štefan Papčo robí sochy, ktoré diváka v galérii konfrontujú s mohutnými horskými masívmi, doráňanými rukami, pocitom pádu, vnútorným nepokojom aj radosťou lezca, čo dosiahne vrchol.

Už tretí rok pracuje na "súsoší" piatich československých horolezcov, ktorí pôsobili v reprezentačných tímoch v 70. a 80. rokoch. Vychádza pritom zo skúsenosti s drevenou sochou bivakujúceho muža, ktorá bola v roku 2008 najprv osadená v stene Lomnického štítu a neskôr v nórskom Jossingfjorde, kde ju tri roky snímala IP kamera.  Drevená socha sa postupne menila vplyvom počasia a okolitého prostredia. 

Pripravovaný projekt - sochy piatich československých horolezcov by mali byť umiestnené do štítov piatich krajín, kde sa reprezentácia často pohybovala a snímané kamerou po dobu troch rokov. Vo finále z nich vznikne online prenos, virtuálne súsošie, v ktorom budú sochy vyrezané z prostredia, no ono v nich bude prítomné vonkajšími i vnútornými premenami. 

Čítajte viac: http://kultura.sme.sk/c/6958212/tri-roky-na-skale.html#ixzz2kVhy6ZBm

 

..........post-88-0-96874100-1384441520.jpg

 

..........post-88-0-56344100-1384441536.png

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy