Autonómia /pre slovenské citlivky iba samospráva Maďarov/

Drow

 

No takže sme sa dostali k prvým nezrovnalostiam.

Nitrianske kniežatstvo (tiež Nitriansko, Nitrava) bolo slovanské kniežatstvo rozprestierajúce sa na území dnešného Slovenska. Sídelným mestom kniežaťa bola Nitra.Ide o najstarší (odhliadnuc od Samovej ríše) historicky dokázaný štát predkov dnešných Slovákov.

Asi toľko to ma s nami spoločné ak sa pýtaš.

 

Žeby boli Avari predkovia Maďarov ?

Samotní maďarskí historici opisujú príchod Maďarov na toto územie a datujú ho do roku 896 pod vedením Arpáda.

:lol:

sani

 

Podľa Konštantína Porphyrogentusa sa po v páde maďarov slovanské obyvatelstvo V.Moravy rozutekalo do okolitých krajín.

Tak kto ste potom?

Nitrianske kniežatsvo bolo dobité Moravanmi.V.Morava nebola kniežatsvom nitrančanov!Oni boli tí porazení!To je ako by si poliaci privlastnili Hitlerove Nemecko!

Avari sú z časti predkovia maďarov.Tak ako Pečenegovia,Kumáni ,Sikulovia a Polovci.

Podľa Konštantína Porphyrogentusa sa po v páde maďarov slovanské obyvatelstvo V.Moravy rozutekalo do okolitých krajín.

Podľa Konštantína Porphyrogentusa.

 

Nitrianske kniežatsvo bolo dobité Moravanmi.V.Morava nebola kniežatsvom nitrančanov!Oni boli tí porazení!To je ako by si poliaci privlastnili Hitlerove Nemecko!

Moravani a Nitrania mali k sebe bližšie ako Maďari a Avari na ktorých s takou láskou spomínaš, preto porovnanie s Poliakmi a Nemcami je trochu scestné.

A vieš aký je rozdiel medzi Avarmi a Maďarmi?

Axel

Podľa Konštantína Porphyrogentusa

:) to ako podľa teba nie?

 

Moravani a Nitrania mali k sebe bližšie

Asi tak ako Srbi s Chorvátmi alebo Poliaci s Rusmi??? o čom sa ti snívalo? o slovanskom bratstve? :lol:

 

A vieš aký je rozdiel medzi Avarmi a Maďarmi?

Nie.Aký? a neskúšaj ugrofínov.

Nie.Aký? a neskúšaj ugrofínov.

Avarov sme už vyhubili...

Avarov sme už vyhubili...

100 bodov Axel :) :lol: :)

Avarov sme už vyhubili...

Ako vtip je to dobré. Len to už viac nepíš ,lebo nejaký blbeček tomu uverí.

Ako vtip je to dobré

 

Veru drow .............. ja som sa tiež na tom dobre zasmial .............. :lol:

Asi tak ako Srbi s Chorvátmi alebo Poliaci s Rusmi??? o čom sa ti snívalo? o slovanskom bratstve? :lol:

O ničom sa mi nesnívalo. Vari pochybuješ o tom že tieto národy nemajú spoločnú minulosť? Okrem toho Slovák sa dohovorí s Poliakom, aj s Chorvátom aj s Rusom. Ináč pre upresnenie, nikdy som nebol zástancom nejakého druhu panslavizmu. Apropo s kým sa dohovoria Maďari?

 

Ako vtip je to dobré. Len to už viac nepíš ,lebo nejaký blbeček tomu uverí.

Možno sme ich nevyhubili, ale "len" asimilovali, podobne ako starí Húni asimilovali niektorých starých Slovanov a začali sa nazývať Maďarmi.

Avari :

 

( 822 ) Ez az utolsó avar követség, melyet a frank évkönyvek említenek. Ebben az időben az avarok már alkalmasint kivétel nélkül keresztények voltak, tizedet fizettek és földmiveléssel foglalkoztak. A verduni szerződés még avar, azaz hun» országról emlékezik, mely név a IX. század végéig divatozott, de az avarok népe teljesen elvesz és Nestór krónikás szavaival élve: «hírök hámvuk sem maradt».

 

Az avarok emlékét csak néhány szó (többnyire személynév) tartotta fenn.

 

A Pallas nagy lexikona

 

(r.822) Toto je posledné avarské vyslanectvo, ktoré spomínajú franské letopisy. V tomto čase boli avari prakticky bez výnimky kresťania, platili desiatky a zaoberali sa poľnohospodárstvom. Verdunská zmluva ešte spomína avarský, teda "hunský" štát, toto meno bolo v móde do konca 9.storočia, ale avarský ľud úplne mizne a slovami kronikára Nestora " nezostalo po nich ani chýru ani slychu".

 

Spomienku na avarov zachovalo len zopár slov / väčšinou rodných mien /.

 

 

desiatky iných stránok, iných vedcov tvrdia :

zostávajúci Avari sa včlenili do prichádzajúcich Hunov,

pochybujú, či vôbec Avari dožili ako národ príchod Maďarov,

Huni, Avari, Maďari majú spojitosť a spoločný pôvod

archeologické nálezy v Karpatskej kotline dokazujú, že prichádzajúci Maďari tu našli veľký národ Avarov, a spoločne tvoria prazáklad dnešných Maďarov

že Avari a Huni majú spoločnú pravlasť a rovnaký jazyk a rovnako avari- maďari a tým pádom Huni - Maďari

čo práca, to iný pohľad

 

to len ako off topic

to vyššie napísané o chronológi platí aj pre teba.Huni odchádzajú v 5.storočí a Avari prichádzajú v 6.,takže sa asi ťažko mohlo stať aby ,,zostávajúci Avari sa včlenili do prichádzajúcich Hunov," !!!!!

A takto to vyzerá s celými vašimi dejinami.Tresknete kde sa vám čo hodí.

ospravedlňujem sa, malo tam byť Maďarov, vyplýva to už z ďalšej vety ... čítala som naraz viacero stránok a podsunuli sa mi tam Huni.

 

 

 

edit: ospravedlňujem sa ešte raz, pomiešali sa nám príspevky ... prosím napíš znovu čo si písal predtým

Drow

Podľa Konštantína Porphyrogentusa sa po v páde maďarov slovanské obyvatelstvo V.Moravy rozutekalo do okolitých krajín.Tak kto ste potom?

Nenapísal si kde vpadli Maďari a hlavne kedy.

Dal som tu dôkaz nad dôkazy, teda opis vpádu Maďarov podľa maďarských historikov, kde je jednoznačne uvedené že Maďari prišli do Dunajskej kotliny v 9. storočí, takže ich predkovia nemohli byť Avari, tí tu boli dávno pred nimi. Ani to nieje pravda že sa slovanské obyvateľstvo rozutekalo. Maďari sa na dobytom území správali ako výpalníci, teda domorodé obyvateľstvo im muselo platiť desiatky, s čoho jasne vyplýva že tam ostalo. Potom by som ti odporúčal ešte prečítať históriu založenia Budapešti a tam sa dozvieš že Maďari tam boli ako menšina. Neviem ako môže byť niekde jedna časť obyvateľstva menšina ak tam iné obyvateľstvo nežije lebo sa rozutekalo do okolitých krajín.

Takže nie kto sme mi, ale kto ste vlastne vy, lebo mne pripadáte ako prekrucovatelia vlastných dejín podľa toho ako vám momentálne vyhovuje.

:lol:

Maďari sa na dobytom území správali ako výpalníci

Ani to nie. Keď vznikalo Uhorsko a k jeho územiu sa postupne pripájalo dnešné juhozápadné Slovensko, čo bolo jedným z jadier bývalej Veľkej Moravy, tak súčasťou staromaďarskej šľachty sa stávala aj staroslovanská šľachta a spoločne sa podieľali na vytváraní územnej a správnej organizácie. Hoci v niektorých oblastiach dochádzalo aj k násilnému podmaneniu si územia a ľudí bývalej Moravy, často dochádzalo aj k istým "dohodám" vyplývajúcich z toho že starí Maďari keďže boli kočovníci a chceli sa usadiť, tak sa museli naučiť usadlému spôsobu života. A to ich naučili práve obyvatelia bývalej Veľkej Moravy, na ktorej území bolo remeselníctvo a poľnohospodárstvo pomerne dobre vyvinuté.

V ranných rokoch Uhorska vzniklo Nitrianske údelné kniežatstvo, ktoré malo špecifické postavenie v rámci Uhorska a nielenže kopírovalo hranice územia bávalého Nitrianskeho kniežatstva ale zahŕňalo aj časti územia v dnešnom severnom Maďarsku, čo vtedy dohromady tvorilo asi tretinu územia Uhorska. Uhorsko sa hneď od začiatku budoval ako multietnický štát, založený na kresťanských tradíciách a na jeho formovaní sa okrem starých Maďarov podieľali aj starí Slováci a Chorváti. Etnické konflikty boli len na lokálnej úrovni, Uhrov viac zaujímala vonkajšia obrana, najmä po vpáde Tatárov v roku 1241, kedy Uhri na rieke Slaná (po maďarsky Sajó, aby aj Drow tomu rozumel) dostali na frak a kráľ Belo IV. musel ujsť až niekam k Jadranskému moru. Tatársky vpád postihol najmä nížiny v dnešnom Maďarsku, hornaté územie Slovenska bolo menej zasiahnuté. Tatársky vpád spôsobil, že Uhorsko dlhé roky bolo nestabilné a z invázie sa ťažko spamätávalo. Zlaté roky nastali v 14. storočí za vlády Karola Róberta a jeho syna Ľudovíta I. Veľkého (čo už neboli Maďari, nastúpili keď Arpádovci vymreli). 14. storočie sa považuje za zlaté obdobie Uhorska keď prakticky na celom území vládol mier a zvyšovala sa životná úroveň celého obyvateľstva. Smrť Ľudovíta I. Veľkého oplakávalo celé Uhorsko a po nástupe Luxemburgovcov začali v Uhorsku krušné časy, ktoré po niekoľkých storočiach prerástli do konfliktov pri vytváraní národných štátov v polovici 19. storočia. V tom období keď Uhorsko bolo súčasťou Rakúskej monarchie boli Uhri (resp. Maďari) len o trochu lepšie na tom ako ostatné etniká v multietnickom Rakúsku (Slovákov vrátane). Maďari Rakúšanov tiež dosť štvali čo sa im nakoniec vypomstilo tým, že v r. 1849 pri Világoši Maďari dostali podobný výprask ako na Slanej pred 600 rokmi.

Skutočné problémy medzi Slovákmi a Maďarmi nastali až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v r. 1867 keď Rakúsko bolo veľmi oslabené po konfliktoch s Pruskom a nedokázalo ovládať celú monarchiu. Po tomto období nastali pre Slovákov krušné časy, ktoré boli zavŕšené Aponyiho školskými zákonmi z roku 1910. Oslobodenie nastalo až po skončení 1. svetovej vojny keď žalár národov odhnil a rozpadol sa.

Ako vidieť, skutočné etnické problémy nastali až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a nebolo to tak, že Maďari od zániku Veľkej Moravy zotročovali Slovákov.

Drow namiesto žvanenia o maďarskej nadradenosti z počutia od nacionalistických žvástov by si mal niečo prečítať o histórii Uhorska z nezávislých zdrojov aby bolo medzi všetkými jasno.

Axel Wers

 

Ale ty si opísal čo sa dialo o sto rokov neskôr po tom ako tu Maďari prišli.

Keď tu prišli boli kočovnými kmeňmi a svoje nedostatky si dopĺňali zabíjaním a oným "výpalníctvom").

Až po nejakom čase sa pomaly začal meniť ich kočovný život a začali sa usádzať. Tak vznikol útvar zo zmiešaným obyvateľstvom kde oni prevzali moc a to s tohto dôvodu, že dovtedy domorodé kmene boli viacej založené na obrábaní pôdy a remeselníctve a neodolali tlaku vycvičených vojakov z výbornou jazdou. Ale Maďari pochopili že zjednotenie z domorodým obyvateľstvom bude vlastne pre nich výhodné (hlavne knieža Gejza a jeho syn Štefan ktorý požadovali toleranciu voči iným národnostiam) a silou prinútili vlastných ostatných náčelníkov k spoločnému súžitiu s domorodým obyvateľstvom, teda s nami.

Ale to už som zašiel do ich chválenia :lol: a to som pôvodne v úmysle nemal.

Axel Wers

 

Ale ty si opísal čo sa dialo o sto rokov neskôr po tom ako tu Maďari prišli.

Nepovažoval som za potrebné venovať sa dejinám kočovných barbarov. To už môžeme opísať aj dejiny Australopithecov.

Nerad vstupujem do debaty, lebo uz vlastne vsetko bolo povedane inde...

 

Chcel som iba doplnit Axela, ze tych bitiek, kde dostali predchodcovia dnesnych Madarov "po fraku", bolo viac. Z nemeckej historiografie pozname azda najväcsiu porazku pri Augsburgu pri rieke Lech uz ovela skor, ked "rozmyslali" sa usadit daleko zapadnejsie a boli skutocnym nebezpecenstvom pre vtedajsiu Europu... Na to aj niektori dnesni Madari nie celkom radi spominaju. Kto vie, ako by to byvalo dopadlo, keby v tej bitke boli byvali uspesni...

 

Niekedy, ked idem po autostrade do Mnichova, ma to napadne. Iba tak mimochodom.

Axel Wers

 

Trocha pobavenia.

Aj by sme niečo mohli o nich prehodiť, ale o tom že Australopithecovia boli predkovia Maďarov nieje žiadna zmienka a to dokonca ani v historických dokumentov napísaných samotnými Maďarmi, takže najlepšie bude keď sa na to vybodnem už aj preto lebo si myslím že ani samotný Arpád by nebol spokojný s takýmito konšpiračnými teóriami.

A teraz vážne.

Na záver by som zhrnul moje výsledky „študovania“ tejto otázky.

Slovania prišli do dunajskej kotliny pri veľkom sťahovaní národov, spôsobené zmenou klímy, pri ktorej došlo k zvýšeniu teploty čo umožňovalo rozvinutie poľnohospodárstva v dunajskej kotline, okolo roku 600. Maďari sem prišli o dvesto až tristo rokov neskôr a násilne aj nenásilne sa postupom času včlenili do radov domorodého obyvateľstva. Ich vyššie ambície ich postupom času priviedli do čela založeného územného celku zvaného Uhorsko. Všetko bolo v poriadku až do podpisu Trianonskej zmluvy, ktorá ich pripravila o časť územia na ktoré si do dnes robia nárok a cítia krivdu. Akosi im stále uniká že územie okolo Dunaja bolo už pred ich príchodom obývané a dokonca aj vytvorený územný celok Uhorsko nebolo územím len Maďarov ale mnohých iných národov. Toto územie bolo Trianonskou zmluvou rozdelené a Maďari (ako porazení) sa musia zmieriť so stanovenými hranicami, tak ako sa museli Slovania zmieriť (ako porazení) s tým že im na vlastnom území stáročia vládli Maďari.

Síce cez víkend v Maďarsku opäť vzrástol počet gardistov o nejakú tu šestovku, ale dotyční národovci by si mali uvedomiť že sú členmi európskej únie a ich úsilie by sa malo zamerať skôr na včasné vyriešenie vlastnej ekonomickej krízy, ktorá práve ich postihla tak že ich musí podporovať celá únia ktorú takýmito akciami len oslabujú.

:lol:

Chcel som iba doplnit Axela, ze tych bitiek, kde dostali predchodcovia dnesnych Madarov "po fraku", bolo viac. Z nemeckej historiografie pozname azda najväcsiu porazku pri Augsburgu pri rieke Lech uz ovela skor...

Určite hej, ale nechcel som opisovať celé dejiny starých Maďarov a tie bitky by Drow mohol začať považovať za cielenú provokáciu :lol:

 

Slovania prišli do dunajskej kotliny pri veľkom sťahovaní národov, spôsobené zmenou klímy, pri ktorej došlo k zvýšeniu teploty čo umožňovalo rozvinutie poľnohospodárstva v dunajskej kotline, okolo roku 600. Maďari sem prišli o dvesto až tristo rokov neskôr a násilne aj nenásilne sa postupom času včlenili do radov domorodého obyvateľstva.

Sťahovanie národov bolo vyvolané Húnskou inváziou (ich spojenie so starými Maďarmi, ktorí sa plížili Podunajskou nížinou v 8. storočí nie je doteraz úplne potvrdené ale ani vyvrátené, prevládajú však teórie že toto spojenie bolo mylné, Húni a Maďari mohli byť najviac vzdialenými príbuznými) v polovici 4. storočia keď na území dnešnej Ukrajiny a Rumunska ohrozovali gótske kmene. Nie som si úplne istý kde vznikol problém, ale myslím že Ostrogóti, ktorí unikali pred Húnmi sa chceli uchýliť na rímske územie v okolí Dunaja. Rimania myslím, že považovali ústup Ostrogótov za útok na ich územie, čo vyvolalo medzi nimi konflikt. Tento konflikt destabilizoval hranice rímskeho impéria v okolí Dunaja, čo uľahčilo postup Húnov. Pred Húnmi začali unikať aj iné kmene a ustúpiť sa dalo iba na územie Rímskej ríše čím sa vlastne odštartoval postupný rozpad impéria. Nedorozumenie medzi Rimanmi a Ostrogótmi (podľa niektorých prameňov neboli ďaleko od dohody a spoločného postupu proti Húnom) nakoniec spôsobilo, že nasledujúce storočia boli dejiny stredoeurópskeho regiónu veľmi pohnuté. Príchod Slovanov na dnešné územie Slovenska na prelome 5. a 6. storočia bol dozvukom ovplyvnený sťahovaním národov vyvolaných húnskou inváziou. V tom čase Húnska ríša už prakticky nejestvovala. Väčšinu jej územia ovládli Germáni na západe a Slovania na východe.

To je ale príspevkov odrazu!

Je srandovný váš prístup k históri.Keď dostali na frak tak ,,Uhri resp. Maďari" o riadok nižšie zas ,,slovania tu boli skôr a nezutekali".takže pri bitkách neboli,ale ináč ano. :lol: :)

to,čo sa akurát hodí.

1.Pri Lechu sa odhadujú straty na 3-5 tis.mužov.Nič strašné.

2.Pri Világoši nikto na frak nedostal.Tam žiadna bitka nebola!!!!!

takže si to naštudujte znova.

Toto si daj vytlačiť a doma si to zaves nad hlavu a dopíš si tam: Venované od priateľov z FSP Fóra, ktorí sa snažili o to aby som nezomrel sprostý.

 

Autorom obrazu je Olajfestmenye Klinovszki a obraz je pomenovaný Kapitulácia maďarskej armády pri Világoše v r. 1849

 

 

Pri Világoši nikto na frak nedostal.Tam žiadna bitka nebola!!!!!

takže si to naštudujte znova.

Sorry, ale myslím že tu už debata končí, keď píšeš takéto žvásty tak to už len považujem za cielenú provokáciu čo ma vedie k tomu aby sa táto téma zavrela. Daj si do Google "bitka pri vilagosi", nastuduj a potom sa vráť. Ešte si počkám čo za skvost sem zase napíšeš a potom podľa toho sa rozhodnem čo spravím s témou. A možno som ťa len zle pochopil a myslel si to tak, že tých výpraskov bolo viac :lol: (Segesvár, Temesvár). Világoš agóniu Maďarov už len zavŕšil.

Drow

 

Akože čo si mame naštudovať ?

Čo je podľa tebe nejasné na tom že v Dunajskej kotline žili Slovania, Germani a iný len s malými nezhodami, až príchod a rozpínavosť Maďarov bola podnetom k veľkým bitkám. Čo je na tom nepochopiteľné že Slovania sedeli "so založenými rukami" a len sledovali ako sa Maďari mlátia s Germanmi, veď ich utlačovali, neuznali im ich národnostné práva o ktoré požiadali vo vyhlásení Slovenskej národnej rady a dokonca aktérov pozatvárali. A zato mali bojovať na ich strane ? To azda to že sa do toho nezapojili dáva fakt že tu ani vlastne neboli ?

To je presne to pomýlene zmýšľanie od ktorého je odvodený rýdzo maďarský výmysel že Slovania vlastne nikdy neexistovali na tomto území, len jedného dňa sa tu vyskytli ako nejaká chrípka.

:lol:

P.S.

Ináč pri tom Vilagoši sa zapojili aj Slovaci, ale nič im to neprinieslo, boli rozpustení bez uznania ich národnostných práv.

Osobne mne sú všetky tieto problémy medzi Maďarmi a nemaďarmi ukradnuté, poznám veľa Maďarov a bez problémov vychádzame, problémom sú len šovinisti a nacionalisti ktorí prekrúcajú dejiny a potom trepú.

Čo je na tom také dôležité, že tu boli Slovania prv, čo je na tom také dôležité, že Maďari prehrali pri Lechu, čo je na tom také dôležité, že tu Maďari vraj vládli 1000 rokov, čo je na tom také dôležité, že Maďari prehrali pri Világoši? Poznať a ovládať dejiny je jedna vec, ale stále vyťahovať staré problémy, ktoré už nič nezmenia považujem len za provokácie.

Napríklad Trianon. Maďari po rozpade Rakúsko-Uhorska boli na strane porazených tak museli prijať to, čo nariadli víťazi.

Alebo začneme meniť hranice Európy, obnovíme Uhorsko? A prečo teda neobnovíme aj Veľkú Moravu? Prečo Nemecku "nevrátime" Alsasko-Lotrinsko, Pomorany, Východné Prusko?, Alebo Poľsku všetky územia od východne Curzonovej línie? Alebo čo budeme trochárčiť, však vráťme Taliansku polovicu Európy čo patrila starému Rímu a máme to vybavené.

Axel

Najlepší príspevok dnešného dňa :lol:

Inspiroval ma citat z Drowovho posledneho prispevku:

 

"1.Pri Lechu sa odhadujú straty na 3-5 tis.mužov.Nič strašné."

 

Sebavedomí Maďari pustošili jednu krajinu za druhou, získavali korisť a vojnový tribút. Západné pramene farbisto vykresľujú ich krutosť. Madarske vyboje zlomila až veľká porážka 10. augusta 955 na brehu rieky Lech (Lechfeld) pri bavorskom Augsburgu. V bitke s cisárom Otom I. padlo vela maďarskych bojovníkov. Maďarov to pripravilo o významné príjmy z vojnovej koristi, preto už neboli schopní postaviť také veľké vojská ako predtým.

 

Bitka pri Lechu teda znamenala historický predel a v konečnom dôsledku prispela k vybudovaniu uhorského stredovekého štátu, ktorý nezačali starí Maďari organizovať podľa nomádskych vzorov, ale podľa modelov, ktoré videli v prostredí Slovanov a Bavorov.

 

Maďari si povesti o svojom príchode do Karpatskej kotliny uchovávali. Koncom 19. storočia sa rozhodli, že pri príležitosti 1000. výročia zaujatia vlasti uskutočnia v celom kráľovstve oslavy, ktoré mali propagovať maďarskú štátnu ideu a zdôvodňovať vedúce postavenie Maďarov.

 

Napriek dominantnému postaveniu Maďarov nemožno uhorský štát chápať ako maďarský, ba dokonca ani nie ako prevažne maďarský. Nosným politickým subjektom sa stal ,,uhorský národ", ktorý pozostával zo šľachticov Uhorska bez ohľadu na ich etnický pôvod a ktorého súčasťou bola aj slovenská šľachta.

 

Súčasný maďarský národ je však potomkom starých Maďarov len v prenesenom zmysle slova. Starí Maďari sa totiž v Uhorsku premiešali s mnohými ďalšími etnikami, okrem iného aj so Slovákmi.

 

Moderný maďarský národ vznikol až v 19. storočí ako zjednotenie všetkých vrstiev obyvateľstva hlásiacich sa k maďarskej kultúre, dejinám a jazyku. Vznikol teda na celkom odlišných základoch ako uhorský národ. Jeho podstatou sa stalo aj presvedčenie o kontinuite medzi starými a súčasnými Maďarmi. Preto súčasťou národného povedomia bolo pripomínanie si „svojho" príchodu do novej vlasti.

 

A este nieco k vlastnej bitke na rieke Lech.

 

Na konci bitky sa nachadzali „Madari“ na uteku (asi 20'000 muzov), Augsburcania si mysleli, ze jazdci chceli zautocit opat na Augsburg. Ale oni sa iba pokusali, dostat sa na bavorsku stranu rieky Lech k vlastnemu taboru, tento ale medzitym dobyli vychodni Frankovia.

 

Ini Madari sa stiahli so svojimi unavenymi konmi do okolitych obci, kde ich nemecke jednotky obklucili a vyhnali.

V nasledujucich dnoch sa ukazal skutocny plan cisara Otta. Este v priamom okoli Lechfeldu odrezal „Madarom“ unikove cesty. Jednotky boli rozkuskovane a porazene.

 

Malo vojakov, ktori usli tymto masakram, vysliedili protivnici na brodoch a prevozoch rieky. Pozabijali ich a utopili.

Na uteku chytili aj vodcov Bulcsu, Lehel a Sur a spolu s inymi ich previezli do Regensburgu, kde ich v masovych popravach odstranili.

 

Pre „Madarov“ bol katastrofalny zaver bitky osudny a sposobil zasadnu zmenu spolocnosti. Potom, co „kvalita“ jazdcov utrpela taky prestizny uder, pomiesali sa „Madari“ stale viac a viac s uz usadenymi Slovanmi a konecne sa usadili. „Vypratali“ aj oblasti v dnesnom Rakusku a utiahli sa na zapadne Uhry. Velknieza Geza poprosil krala, vlastne neskorsieho cisara Otta o misionarov a zbavil staru vojensku slachtu moci. Jeho syn, sväty Stefan Kral, sa nakoniec ozenil s bavorkou princeznou Giselou z okolia nemeckeho cisara.

 

Spracovane z mnohych internetovych pramenov, najmä podla nemeckej Wikipedie.

 

Pramene

 

• Widukind von Corvey: Res gestae Saxonicae, Liber III, Kapitel 44–48.

• Gerhard von Augsburg: Vita Sancti Uodalrici. (Die älteste Lebensbeschreibung des heiligen Ulrich, lateinisch-deutsch, mit der Kanonisationsurkunde von 993, Einleitung, kritische Edition und Übersetzung besorgt von Walter Berschin und Angelika Häse, Heidelberg 1993 (= Editiones Heidelbergenses 24), v.a. Kapitel 12, daneben Kapitel 3 und 13.)

• Ekkehard II.: Annales sancti Galli maiores.

• Luitpold Brunner: Die Einfälle der Ungarn bis zur Schlacht auf dem Lechfelde am 10. August am 10. August des Jahres 955. Schmid, Augsburg 1855.

• Regino von Prüm: Chronicon cum continuatione Treverensi, hrsg. von Friedrich Kurze, Hannover 1890 (= Monumenta Germaniae Historica (MGH) Scriptores rerum Germanicarum in usum Scholarum 50), Einträge zu den Jahren 954 und 955.

• Flodard: Annales, hrsg. von Philippe Lauer, Paris 1905 (= Collection de textes pour servir à l’étude et à l’enseignement de l’histoire 39), Eintrag zum Jahr 955.

• Thietmar von Merseburg: Chronicon, hrsg. von Robert Hptzmann, Berlin 1935 (= MGH Scriptores rerum Germanicarum in usum Scholarum, nova series 9), Buch II, Kapitel 9 und 10.

• Ruotgeri Vita Brunonis archiepiscopi Coloniensis („Ruotgers Lebensbeschreibung des Erzbischofs Bruno von Köln“), hrsg. von Irene Ott, Weimar 1951 (Nachdruck Köln/Graz 1958) (= MGH Scriptores rerum Germanicarum in usum Scholarum, nova series 10), Kapitel 19, 35, 36.

 

Sekundarna literatura

 

• Barthel Eberl: Die Ungarnschlacht auf dem Lechfeld (Gunzenlê) im Jahre 955. Abhandlungen zur Geschichte der Stadt Augsburg. Heft 7, Die Brigg, Augsburg 1955.

• Bowlus, Charles R.: The Battle of Lechfeld and its Aftermath, August 955. The End of the Age of Migrations in the Latin West, Aldershot/Burlington 2006.

• Hans Einsle: Die Ungarnschlacht im Jahre 955 auf dem Lechfeld. Ursachen und Wirkung, Brigg-Verlag, Augsburg 1979.

• Ferenc Majoros/Bernd Rill: Bayern und die Magyaren, Pustet, Regensburg 1991.

• W. Jahn/E. Brockhoff/Ch. Lankes/W. Petz (Hrsg.): Bayern-Ungarn – Tausend Jahre. Katalog zur Bayerischen Landesausstellung 2001, Augsburg 2001.

• Eduard Gebele: 1000 Jahre Ungarnschlacht, in: Augsburg: Schwäbische Blätter Heft 2/3. 6. Jahrgang. April/Juli 1955.

• Hagen Keller: Machabaeorum pugnae. Zum Stellenwert eines biblischen Vorbilds in Widukinds Deutung der ottonischen Königsherrschaft, in: Iconologia Sacra. Mythos, Bildkunst und Dichtung in der Religions- und Sozialgeschichte Alteuropas. Festschrift für Karl Hauck zum 75. Geburtstag, hrsg. von Hagen Keller und Nikolaus Staubach, Berlin/New York 1994 (= Arbeiten zur Frühmittelalterforschung 23), S. 417–437.

• Maximilian Georg Kellner: Die Ungarneinfälle im Bild der Quellen bis 1150. Von der „Gens detestanda“ zur „Gens ad fidem Christi conversa“, München 1997 (= Studia Hungarica 46).

• Joshua Kevin Kundert: Der Kaiser auf dem Lechfeld, Göttingen: Concilium medii aevi 1 (1998), S. 77–97.

• Karl Leyser: Medieval Germany and ist Neighbours 900–1250. In: The Battle at the Lech, 955, a study in Tenth-Century Warfare, London 1982, S. 43–67.

• Walter Pötzl: Bischof Ulrich und seine Zeit, Augsburg: Winfried-Werk 1973.

• Matthias Springer: 955 als Zeitenwende – Otto I. und die Lechfeldschlacht, in: Otto der Große, Magdeburg und Europa. Eine Ausstellung im Kulturhistorischen Museum Magdeburg vom 27. August – 2. Dezember 2001. Katalog der 27. Ausstellung des Europarates und Landesausstellung Sachsen-Anhalt, hrsg. von Matthias Puhle, 2 Bde, Mainz 2001, Bd 1, S. 199–208.

• Karl von Wallemich: Die Ungarnschlacht auf dem Lechfelde, München: Dr. Lüneburg Verlag 1907.

• Lorenz Weinrich: Tradition und Individualität in den Quellen zur Lechfeldschlacht, in: Deutsches Archiv für Erforschung des Mittelalters 27 (1971), S. 291–313.

• Manfred Weitlauff: Das Lechfeld – die Entscheidungsschlacht König Ottos I. gegen die Ungarn 955, in: Jahrbuch des Vereins für Augsburger Bistumsgeschichte 36 (2002), S. 80–108 (erneuter, gekürzter Abdruck in: Schauplätze der Geschichte in Bayern, hrsg. von Alois Schmid und Katharina Weigand, München 2003, S. 55–74).

• Lutz Partenheimer: Der Sieg Ottos I. über die Ungarn „auf dem Lechfeld“. Schlachten der Weltgeschichte. Hg. von Bernhard R. Kroener. Jg. 2008, 3. Lieferung (Archiv-Verlag Braunschweig).

 

Taka je pravda, znama na Zapade, uhorske bachorky a legendy o bitke som vynechal… Tymto ale koncim. Pan Drow uz z diskusii na inom fore pozna dobre moje stanovisko, nepodarilo sa a nepodari sa mu toto vyvratit.

Ešte doplním demografické údaje v Rakúsku-Uhorsku z r. 1910

 

• Česi: 6 442 133 - 12,54%
• Chorváti a Srbi: 4 380 891 - 8,52%
• Poliaci: 4 976 804 - 9,68%
• Rusíni a Ukrajinci: 3 997 821 - 7,78%
• Slováci: 1 967 970 - 3,83 %
• Slovinci: 1 255 620 - 2,44 %
• Slovania spolu: 23 021 239 - 44,79%
• Maďari 10 056 315 - 19,57%
• Rakúšania a Nemci 12 006 521 - 23,46%
• Rumuni 3 224 147 - 6,27%
• Taliani 768 422 - 1,50%

Maďarský štát ako vyšitý.

 

Za zhruba 100 rokov sa počet Slovákov na území bývalého R-U viac ako zdvojnásobil (2x), počet Maďarov stúpol asi o 25% (takže nárast 1,25x). Vychádzam z počtov na základe sčítania obyvateľstva v uplynulých rokoch, nepočítam vysťahovaných mimo tohto územia.