Intímna zóna

:lol: No hej, wysky, toto vie byť značne nepríjemné - ja čosi podobné zažívam pri výbere peňazí z bankomatu. Vždy ma vie potešiť, keď ženská dýchajúca mi priamo na krk zvedavo jastrí očami a sleduje, koľko peňazí si práve vyberám.

Ale "najlepší" pocit mávam z ľudí, ktorých zmysel života spočíva na prisávaní sa na práve diskutujúcu dvojicu a v abnormálnej snahe zachytiť každé jedno slovo. Práve minule sme kráčali po ulici a o niečom živo diskutovali, keď sa k nám zozadu prihrnula tetka, spomalila a pomerne dlho nám neustále kráčala v pätách. Keby mala dvojmetrové tykadlá, určite by ich zozadu natiahla až pred naše tváre. Radšej sme zastali a nechali sme ju prejsť, nech je s ňou svätý pokoj. :) No, ťažko s ňou. :)

viete co je haluz? mame u nas v meste jedneho typka, ani nema skutocnu partiu kamosov lebo to fakt nie je normalny clovek, nechcem nikoho odsudzovat, ale s nim sa skratka neda, jeho humor ne trapny, ako vacsina veci co vyjde z jeho ust. vsade sa vtiera a mysli si ze zapada do partie. a tak ma napadlo, minule sedim s dvoma spoluziakmi a s nim vo vlaku, rozpravame sa, viac menej aj s nim, ked zrazu sa ozve a povie nieco, tvari sa akoby to bolo nieco svetoborne, ze na to prisiel tazkou uvahou, zacina to nejak " ale pocuvajte, tak ma napadlo ze..." a zopakuje doslova to iste co kamos povedal ani nie pred dvoma minutami. ako to dopovedal, len nanho pozerame s uzasom ze WTF...

nemám rada ľudí, ktorí keď už podajú ruku, podajú ju s nezáujmom ... vystrú unudenú vlhkú mäkkú packu a rob s ňou čo chceš ...

ani príliš silný stisk a tvrdý naučený a dlhý pohľad do očí, aby každý videl, aký je ten človek úprimný a otvorený ... :lol:

 

zopár názorov na intímne zóny a podávanie rúk tu odznelo ...

ale žiadny strach, moji milovaní britskí vedci nesklamali, zasa raz objavili španielsky vosk a vypočítali matematický vzorec na správne podávanie rúk ...

len vôbec nechápem, čo my by sme bez britských vedcov robili

že sa vôbec vedeli ľudkovia prinútiť sami od seba k takej veci:

aby ukázali, že nemajú v ruke zbraň, ponúkli prázdnu ruku pri stretnutí ...

ako mohol vôbec človek začať žiť civilizovane bez britských vedcov ???

Vynašli spôsob na ideálne podanie ruky

 

Britskí vedci z University of Manchester na čele s Geoffreym Beattiem vynašli matematický vzorec na dokonalé podanie ruky.

...

"Podanie rúk je jedným z najzákladnejších prvkov na vytvorenie prvého dojmu o druhom človeku, ktorý sa už celé tisícročia používa ako tradičný spôsob pozdravu," uviedol Beattie, ktorého prekvapilo, že až doteraz nikto nepopísal zásady ideálneho podania ruky.

 

no nehovorím ???

ako mohol vôbec človek začať žiť civilizovane bez britských vedcov ???

 

Možno nemohol a skutočná civilizácia začala až s ich nástupom :lol:

Čas a energia využité britskými vedeckými kapacitami na výskum takej zásadnej otázky, ako je správne podávanie ruky... skutočne by bol dnešný svet bez podobných výsledkov vedeckého výskumu podstatne nedokonalejší.

Toto síce nie je to doslova o intímnej zóne, ale ...

... ľudia, ktorí sa podujali na tento experiment, museli mať po čase pocit úžasnej stiesnenosti a určite sa ich intímna zóna časom zväčšovala. Ak na začiatku dokázali "fungovať" aj v blízkosti, časom sa asi tá ich "osobná" zóna zväčšovala.

Intímna zóna asi nie je niečo, čo je stále, čo sa vplyvom rôznych okolností nemení ...

Osem vedcov žilo dva roky v umelom svete vytvorenom v skleníku, kde si ich nonstop obzerali diváci ako opice v zoo. Síce dokázali, že na takejto „samotke“ by sa dalo prežiť na Marse či na Mesiaci, no ku koncu sa takmer pozabíjali.

S myšlienkou otestovať prírodu a ľudí v hermeticky uzavretej biosfére, akejsi zmenšenej kópii našej planéty vo „fľaši“, prišiel vynálezca John Allen. Experiment mal poslúžiť odborníkom na globálne otepľovanie, ekológom aj futurológom a zistiť, či by ľudia prežili aj v umelom svete, teda bez Zeme a skutočnej prírody. Ktovie, či by sa však niekedy uskutočnil, nebyť filantropického milionára Edwarda Perryho.

Ten do stavby skleníka s rozlohou zhruba troch veľkých futbalových ihrísk, s dažďovým pralesom, so savanou, s púšťou a malým oceánom aj s rybami vrazil vyše stopäťdesiat miliónov dolárov!

mám rada svoj priestor. Chápem, že ak je natrieskaný autobus a cesta dlhá, nie je vyhnutie, musím strpieť tlačenicu a občas aj nejaký ten úder igelitkou s krumplami alebo čím, poprípade ruksakom, či stúpenie na nohu. Stane sa a pokiaľ sa tá sosba slušne ospravedlní, tak je to ok...

Keď som ešte robila, tak spočiatku som chodila busom a potom pár zastávok trolejbusom, ktorý býval neskutočne natrieskaný, niekedy som saani nezmestila tam a musela som s ďalšími cestujúcimi čakať na nasledujúci spoj. Ale potom som objavila, že ak sa busom odveziem ešte jednu zastávku, tak prebehnem peši na kopec a o 10 minút som v práci, a ešte som tam objavila aj zlaté mačičky, o ktoré som sa potom začala pravidelne starať, a to trvalo celé roky, až do samého konca. A tak som sa aj vyhla stresom z natrieskaného trolejbusu, a aj som sa potešila s mickami.

ak je prázdny bus, tak sedím radšej sama. Neznášam, keď si ku mne prisadne nejaký chlap a roztiahne nohy tak, že mne berie polovicu môjho rpiestoru a zasahuje tými svojími čongálmi pred moje sedadlo, ako keby mal medzi nimi melóny, a nie to, čo má. ja sa neodtiahne, ale sa tiež začnem na neho tlačiť a niekedy sa tvárim protim akože ja nič, ja muzikant, a inokedy zazerám. Niekedy to pochopia a sadnú si nejak normálne, inokedy nie, ale neustúpim a pekne sa na neho tlačím tak ako on na mňa s kolenami.

Raz sa taký starší chlapík celý na mňa oprel, tak som mu povedala, že necj je taký milý a prestane sa ku mne túliť, a to hovädo sa rozčertilo a že on sa ku mne netúli, že on je štastne ženatý, no a ja že aj ja som šťastne vydatá, a preto nech sa prestane o mňa opierať a on že som nejaká fajnová a vôbec čo si ja o sebe myslím. Diskusiu som uzavrela tým, že som mu povedala, nech ide do hája zeleného a keď sa prestane po mne váľať, tak aj ja budem ticho a dám mu pokoj a že mňa jeho stav nezaujíma, ale ma zaujíma, aby sa prestal po mne váľať. myslela som, že mi jednu tresne, ale netresol, len sa nafučal a frflal po celý čas jak staré pivo.

Tiež "milujem", ked do mojej blízkosti sa nafúra niekto nevábne voňajúci. Stačí, keď sa chytí nado mnou tyče a smrdí mu podpažie od potu, no, viem, že niekedy za to ani nemôže, ale ak sa dá, vyhnem sa tomu. Alebo mu smrdí z úst. To je tiež radosť. Ak si vedľa mňa sadne nejaký neumytý smradúch, tak keďže on neberie ohľad na ostatných a obťažuje svojím puchom, tak neviem, prečo by som ja mala byť taktná a trpieť, jednoducho prejdem do opačnej časti autobusu. A nech si myslí, čo len chce. Skrátka, ak mi niekto prekáža, tak netrpím, ale idem tam, kde trpieť nebudem. A tak robím aj vtedy, ak je nablízku niekto evidentne s infektom HDC.

Podanie ruky mám rada s čistými rukami, nie mľandravé, ale zas nie ani také, že mám pocit, že mi kosti dolámal ten človek. A vyhýbam sa podávaniu rúk osobe, ktorá predtým do tej ruky kýchala, kašľala, utierala si ňou sople, alebo si ju strkala do nosa, ucha a podobne. Ak sa tomu nedá vyhnúť, tak si bez bázne a hany nechám na ruke rukavicu a je mi fuk, čo si myslí.

A inak, ja som viac extrovert, ale mám aj svoju 13. komnatu, a tam nepustím nikoho, ani muža, ani najlepšie kamarátky, ani segru, nikoho. Raz kedysi veľmi dávno som poodchýlila dvierka, a dôverovala som niekomu, kto to potom zneužil proti mne. Odvtedy je pár vecí, ktoré si nechávam len a len pre seba, a nedonútila by som sa to povedať ani nijakému psychoterapeutovi, ak by som sa k nejakému dostala...

Uvedomujem si v poslednej dobe, ze mi obcas vadi, ak je niekto blizko mna. Nikdy predtym mi to nevadilo. Teraz mi dokonca prekaza, ak sa nahodou ku mne pocas chodze priblizi vlastna dcera a a nebodaj sa dotkne mojho pleca svojim...stava sa to velmi zriedka, ale stava. Uz sa mi stalo, ze som skrizila ruky na vlastne telo do obrannej polohy, ked ma chcel niekto len tak objat.

A ja som bola vzdy ta, co potrebuje objatie, co sa potrebuje ludi dotykat...snad to je len prechodna faza a prejde to. Desi ma to