Intímna zóna

aká je vaša intímna zóna, pokiaľ pustíte cudzích ľudí ? aká blízkosť je vám ešte príjemná ...

nakoľko sa uzatvárate do svojej ulity, aké podanie ruky je vám sympatické ...

 

v rade v obchode doslova nenávidím, keď sa na mňa niekto lepí a snažím sa vydobiť si svoju "zónu", takisto ja nechávam medzeru medzi sebou a človekom stojacom predo mnou a snažím sa to vydobiť si aj od človeka za mnou ... radšej trochu vystúpim z radu, keď je kam, nepostúpim, keď sa predo mnou uvoľní miesto, potrebujem priestor ... :)

cudzieho človeka mám rada trochu ďalej od seba, sú však aj výnimky ...

 

s človekom, ktorého považujem za priateľa, je intímna zóna podstatne menšia, takých ľudí nie je veľa, ale tam sa dokonca potrebujem toho človeka aspoň letmo dotknúť ...

uvedomila som si to nedávno pri jednom stretnutí a odvtedy si všímam, že to robím ... ale myslím, a dúfam, že len ľuďom, ktorým to neprekáža ... veľmi nerada by som bola na obtiaž, alebo sa vnucovala niekam, kde nie som vítaná ...

 

nemám rada ľudí, ktorí keď už podajú ruku, podajú ju s nezáujmom ... vystrú unudenú vlhkú mäkkú packu a rob s ňou čo chceš ...

ani príliš silný stisk a tvrdý naučený a dlhý pohľad do očí, aby každý videl, aký je ten človek úprimný a otvorený ... :lol:

Som na tom v takýchto situáciách podobne, tiež potrebujem okolo seba priestor a nie je mi príjemné, keď sa niekto na mňa doslova lepí. To platí v obchode, pri čakaní na autobus a tiež v autobuse, kde sa snažím postúpiť natoľko, aby som mal okolo seba dosť priestoru. Ale tiež sa nájdu výnimky.

 

Čo sa týka podania ruky, tak stisk očakávam pevný, jasný, ale určite nie silný.

prekročenie intímnej zóny mi neprekáža pokiaľ mi daná osoba nie je nesympatická, prípadne tuším, že má nekalé úmysly, ktoré by mi mohli byť nepríjemné...

čo sa dotykov týka, tak to som nikdy nerobila... možnože tak objatie pri stretnutí či rozlúčke...

čo sa podania rúk týka, tak pokiaľ mi ju niekto nepodá prvý, ja sa k tomu nemám...

a pusinky len drahému alebo malinkému či zlatíčku...

Ja sa rada obkolesim "kruhom s riadnym priemerom". Dokonca neznesiem, aby sa ma dotykali ludia, ktorych mam rada... su presne traja, u ktorych mi dotyky neprekazaju, a traja, ktorych strpim. Inak hotovo. Mnoho ludi si preto mysli, ze som chladna a tak... priklad: ked kracam so svokrou, ona ma vo zvyku lepit sa na cloveka, t. j. musi sa aspon laktom dotykat. Ja samozrejme ustupujem, az kym sa neocitnem na obrubniku, obidem ju... a proces moze zacat odznova. :lol: Aj som sa jej to snazila vysvetlit, ale su veci, ktore dana osoba pochopi jednoznacne: "Ja sa ti hnusim!" :) V radoch ZASADNE NESTOJIM, lebo by som asi do troch sekund niekomu natankovala :)

(hm, a pritom ja "tych druhych" chapem... )

Mám kamarátku ktorá je veľmi priateľská a je schopná byť pri vás tak blízko že na ňu až škúlite a potom si môžme navzájom rátať pehy. To nemám rada

Neznasam ked mi niekto ide podat ruku a prave vysiel zo zachodu a neumyl si ruky. To je nechutne proste hnus :lol: bud tomu clovekovi nepodam ruku alebo mu oznamim ze az ked si ju umyje.

do svojej intimnej zony som nakladol pasce, funguju bez toho, aby som o tom uvazoval - ked sa ku mne niekto necakane ci nechcene priblizi, zacnem byt nervozny, odmerany a snazim sa znova ziskat odstup. ked si to dotycny neuvedomi, prestanem s nim komunikovat.

 

prameni to asi z mojej nedovery k ludom. ked su dalej odo mna, citim sa bezpecnejsie, mam prehlad a cas reagovat. to plati hlavne cez den. lepsie je to v noci, ked je klud a ked som uvolneny. blizkost niektorych ludi mi vtedy neprekaza.

 

podanie ci uchopenie ruky na pozdrav mi nevadi. rozculuje ma vsak, ak mi podava niekto ruku nespravnym sposobom. je to podobne, ako keby ma pri slovnom pozdrave okrikol a takto podavanu ruku mam chut ignorovat, zatial som to vsak nespravil. ocenujem, ze nemame podobny zvyk ako eskimaci, ktori sa vraj pri pozdrave dotykaju nosmi.

tiez mam akusi nedoveru k ludom, dokonca ani nemam kamosa, ktory by o mne vedel UPLNE vsetko. mam 2 blizkych kamosov, ktori vedia o mne skoro vsetko, ale niektore veci im proste nikdy nepoviem, necham si ich zrejme iba pre seba a vezmem si ich do hrobu. a pokial sa s niekym rozpravam, tak si uvedomujem, ze mu musim klamat, aby som ho nepustil blizko k sebe, napr. ak sa ma niekto, kto mi nie je velmi blizky, spyta ako sa mam, tak poviem ze dobre, aby som nemusel hovorit preco sa mam zle, atd, aby som ho nepustil velmi do svojho sukromia. ale s kamosmi mozem prediskutovat vsetko, im mozem povedat pravdu. ale aj k nim som trochu nedovercivy, a obcas ma napadne, ze ani im by som nemal vsetko hovorit.

 

a tiez mam rad okolo seba nejaky priestor, a mam rad podanie ruky s mojimi 2 najblizsimi kamosmi, to si aj po chrbte poklepeme

Narušenie mojej intímnej zóny mi veľmi prekáža - neznášam davy ľudí, masu tlačiacich sa tiel, preplnené MHD... Dnes som si dokonca všimla, že ak sa v poloprázdnom školskom výťahu niekto úplne nezmyselne natlačí príliš blízko (a ešte takým spôsobom, že chrbtom k môjmu čelu!!!) hrozne ma to výtača, mám chuť toho(v tomto prípade tú) dotyčnú hrubými spôsobmi sotiť a nadávať....

Celkovo mi je nepríjemné priveľmi blízke správanie ľudí, ktorých nepovažujem za známych, kamarátov a podobne. Aj u tých kamarátov a dokonca rodiny mi to vlastne vadí, ale viac sa ovládam. Jediná blízkosť, ktorú rešpektujem a je mi príjemná je frajírova.

Vo chvíľach keď musím dlhšiu dobu stráviť v prílišnej blízkosti iných sa mi ťažko dýcha, som neistá, dezorientovaná... kedysi mi môj psychiater diagnostikoval, že trpím úzkosťou, takže to s tým asi súvisí...

masy ľudí neznášam ani ja, či už v busoch alebo na diskotékach či na chodbách školy... vtedy som schopná spraviť zo svojich vyše 50tich kíl absolútne minimum a prepchať sa pomedzi dav tak, aby som sa absolútne nikoho nemusela dotknúť... nie vždy mi to vyjde, no ak je napríklad chodba v škole plná, uprednostním cestu po prázdnej lavičke ako prestrkovanie sa....

Pred chvíľou som dorazila zo školy. Sedím v tramvaji na sedadle, čo je samostatne po strane. Tramvaj je poloprázdna, všade plno miesta na státie a nejaká pri.....á p..a aj s jej prij......m frajirom sa postaví k môjmu sedadlu takým spôsobom, že ma celú obstanú, nasáčkajú sa tak blízko ako to len ide, že sa ledva môžem slobodne hýbať a začínajú nekonečný rozhovor ... všade miesta kopec, dokonca aj na sedenie... pripadá mi to ako keby som sa s nimi poznala prinajmenšom roky... prepadám zúrivosti, prestávam sa kontrolovať, veľavýznamne na nich kukám, znechutene odkašliavam, hniezdim sa, no nič... holt, niektorí ľudia nepochopia ani bohovi...mám sto chutí vyvolať konflikt, ale dotyční nehovoria po našom, tak to považujem za zbytočné a zavrhnem... keby nezačal lejak vystupujem 5 zástavok pred mojou a idem peši, ale prekonávam sa a zostávam sedieť... také nervy som už dávno nemala... idem si spraviť medovku na ukľudnenie

 

NENÁVIDÍM !!! keď neikto cudzí naruší môj intímny okruh!!!!!

nebolo lahsie si presadnut?

práve som nad tým premýšľala

v určitom nie práve príjemnom rozpoložení by som to asi spravila

keďže rozprávali cudzou rečou, asi by mi to bolo hlúpe

a asi by som rovnako trpela ako bijou

keď si tú situáciu predstavím, asi by ma to dopálilo rovnako ako bijou. keď sa cudzí ľudia postavia priamo NAD človeka, ktorý navyše sedí, je to nepríjemné. ja by som sa asi tváril že vystupujem a trepal by som sa ku dverám na najbližšej zastávke. nuž, nie vždy myslí každý z nás i na pohodlie ostatných..

 

nebolo lahsie si presadnut?

keby sa tá situácia stala chalanovi, napíšem že si mal presadnúť bez esa. ale takto nemôžem :lol:

Tak toto je téma, na ktorej sa s tou najväčšou radosťou zversky vyzúrim, ak môžem.

 

Blízkosť cudzieho človeka mi je nepríjemná. Konkrétne v obchodoch ma znervózňujú staré ženy, ktoré si myslia, že ak do mňa budú pichať kočíkom / košíkom, urýchlia posun radu a rýchlosť práce pokladníčky. Toto správanie považujem za abnormálne a úplne nelogické.

Ďalšia situácia – zadávanie PIN kódu pri platení kartou. Normálny a slušný človek sa samozrejme pozerá niekde inde, popr. otočí hlavu úplne iným smerom, jednoducho rešpektuje súkromie toho druhého. Nie, ženská sa na mňa prilepí, div že mi nefuní do vlasov a vypliešťa oči na terminál. O tom, ako besne mi čumia pri platení do peňaženky, radšej pomlčím.

 

Mestská hromadná doprava – ak môžem, chodím všade pešo. Prvým miestom činu je zastávka; ja – s knižkou v ruke, nikde nikoho, zrazu bum! – babka pri mne a čumí mi do tváre, akoby videla samotného čerta rohatého. Celá zastávka je voľná, prisámvačku, ani duše a babka musí byť nalepená akurát na mne. Keď čítam, chcem mať predsa svoje súkromie, kto by ho nechcel mať; a keď odídem niekam nabok, vyvalene na mňa zazerá, prečo nechcem stáť vedľa nej. Ale to nie je o tom, babka si to jednoducho zle vysvetľuje – je to o tom, že chcem mať svoje súkromie a netúžim po tom, aby mi niekto dýchal na krk. Druhé miesto činu je samotný trolejbus. Je mi jasné, že sa vzhľadom na kapacitu prepravovaných osôb nevyhnem osobnému kontaktu, ale aby mi niekto neustále udieral igelitkou do nohy a pritom sa tváril, že búchanie zemiakmi do lýtok je zdraviu prospešné, tak to je už aj na mňa veľa. Ok, to, že mi niekto batohom takmer odpáli ľadviny a že mi kadekto stúpi na nohu a ani ho to nezamrzí, už beriem ako úplný normál. Len si neviem vysvetliť, prečo si v úplne prázdnom trolejbuse musí dedko sadnúť práve ku mne a zízať mi do knihy, najmä, keď je miesta habadej a vidím, že ostatní sa rozmiestnili tak, aby mali svoje súkromie... Ako príklad uvádzam starých ľudí, pretože tí ma zvyknú obliehať najviac, ale stane sa, aktérmi sú aj oveľa mladší ľudia. Tretie miesto činu – diaľkový autobus. Sedím si pri okne a čítam si, keď tu zrazu bác! a veľká teta sa zvalí vedľa mňa, div že ma neodkatapultuje na strechu autobusu. Nepáči sa mi, keď sa dotyčný nespýta, či je miesto vedľa mňa voľné. Ok, nemôžem to od nikoho žiadať, ale tým sa vyhneme zbytočným komplikáciám. Koľkokrát sa mi stalo, že sa ženská tresla vedľa mňa a musela som jej slušne vysvetliť, že to miesto je už obsadené a dotyčný si šiel kúpiť minerálku. Odhliadnuc od tohto, ďalšia teta sa síce spýta, či je miesto vedľa mňa voľné, ale nečaká na odpoveď a už sa súka dobre že nie na moje kolená. Tresk! Kabelkou do pleca, tresk! igelitkou do stehna, bác! ďalšou igelitkou na prsty, však čože, ja znesiem všetko. Ono to vyzerá ako litánia pre satana, ale za tých osem rokov cestovania človek kadečo zažije...

Nepríjemné je, keď je človeka v mojej blízkosti cítiť – najmä smrad od cigariet a piva, to je teda vražedná kombinácia.

 

Veľmi sa k ľuďom nepribližujem, keď nemusím, aj keď ide o známeho človeka, napríklad kolegu. Podanie rúk je akceptovateľné, bozky na líce nie.

 

ani príliš silný stisk a tvrdý naučený a dlhý pohľad do očí, aby každý videl, aký je ten človek úprimný a otvorený

Práve to je najhoršie, keď mi niekto chytí ruku a takmer mi ju vytrhne, hoci si to dotyčný možno ani neuvedomuje. Oveľa horšie od tohto je však falošné objímanie, vrhanie sa na niekoho, afektované bozky na líce. Pre mňa je bozk niečo tak intímne – hoci aj na líce – že sa pred tým vždy uhýbam, keď nejde o blízkeho človeka.

 

Ja viem, som v tomto hrozná, ale... Nepomôžem si, mňo.

 

Tramvaj je poloprázdna, všade plno miesta na státie a nejaká pri.....á p..a aj s jej prij......m frajirom sa postaví k môjmu sedadlu takým spôsobom, že ma celú obstanú, nasáčkajú sa tak blízko ako to len ide, že sa ledva môžem slobodne hýbať a začínajú nekonečný rozhovor ...

Ty pána, Bijou, mňa by roztrhlo a mala by som z toho rovnako nepríjemný pocit ako Ty.

ja neznasam, ak ma ma niekto tendenciu objimat alebo hladkat po vlasoch, ci sa na mna nalepit...toto mi je prijemne len od mala ludi

co sa tyka busov..tiez neznasam, ked sa na mna niekto nalepi a citim ho, ako sa ma dotyka, ked je este aj spoteny, tak aleluja...

alebo ked si prisadne tak, ze ta zatlaci pomaly az k oknu - to mam snahu sa odtiahnt najviac, ako mozem, len nech sa vzajomne nedotykame

Poznal som cloveka, ktory ked sa s niekym rozpraval, postavil sa priamo pred neho, takmer nos na nos... :lol:

Tak toto si veru ani nedokážem predstaviť - to čo je za nebezpečný element..?

alebo ked si prisadne tak, ze ta zatlaci pomaly az k oknu - to mam snahu sa odtiahnt najviac, ako mozem, len nech sa vzajomne nedotykame

Veľká pravda - ja sa chovám rovnako, a vyslovene nemám rada ľudí, ktorí čím viac sa odťahujem, tým viac sa na mňa lepia. Tomu ja vážne nerozumiem, čo mi prostredníctvom dotykov sťahujú energiu alebo ký ďas?!

Bohuzial, bol (je?) taky... :lol: :)

Postavil sa priamo pred cloveka, vzdialenost cca 5cm. Clovek ako reakciu ustupi o krok, no a on ako reakciu si zase pristupi. Nepytal som sa ho na to nikdy, ci o niekto na to upozornoval a co on na to.

na mna sa vcera v tescu pri pokladni lepila vozikom jedna stara dama :)

zial nie som taka, ze by som niekomu povedala otvorene, ci sa moze trochu odomna odsunut/nelepit sa, a tak bud sa ja snazim od danej osoby odtiahnut, alebo idem uplne prec... s danou starsou damou som to vyriesila tak, ze som jej nenapadne odsuvala vozik :lol: :)

Cat the Philosophist to vystihla... :lol:

Nemám rada keď ma obíma niekto kostnatý a vychudnutý a ja cítim všetky jeho/jej kosti...brrr

Ďalšia situácia – zadávanie PIN kódu pri platení kartou. Normálny a slušný človek sa samozrejme pozerá niekde inde, popr. otočí hlavu úplne iným smerom, jednoducho rešpektuje súkromie toho druhého. Nie, ženská sa na mňa prilepí, div že mi nefuní do vlasov a vypliešťa oči na terminál.

To som si aj ja všimol. A strašne dlho to trvá, minule jedna tetka si zmyslela že zaplatí kartou (drobný nákup) a pokým sa s tým terminálom vybavila tak som si za ňou postál 5 minút (zaplatenie v hotovosti by zabralo do 30 sekúnd).

 

Ešte dávnejšie keď som cestoval autobusom do jedného mesta tak zpredu prišiel nejaký divný chlapík a naokolo stojacím začal vysvetlovať: "Poslali ma sem, lebo vraj tam vpredu sa pritláčam..."

Asi nejaký úchyl :lol:

pokým sa s tým terminálom vybavila tak som si za ňou postál 5 minút

No to je zas druhá strana problému - ak človek natrafí na takéto tetky, je lepšie vyzbrojiť sa riadnou dávkou trpezlivosti. Teraz býva v obchodoch pekelné teplo a človeku k radosti naozaj nechýba nič iné iba múdro sa tváriaca teta handrkujúca sa s terminálom. Najlepšie je, keď najprv polhodinu hľadá okuliare... :lol: Good luck.

Tak toto je téma, na ktorej sa s tou najväčšou radosťou zversky vyzúrim, ak môžem.

 

Blízkosť cudzieho človeka mi je nepríjemná. Konkrétne v obchodoch ma znervózňujú staré ženy, ktoré si myslia, že ak do mňa budú pichať kočíkom / košíkom, urýchlia posun radu a rýchlosť práce pokladníčky. Toto správanie považujem za abnormálne a úplne nelogické.

Ďalšia situácia – zadávanie PIN kódu pri platení kartou. Normálny a slušný človek sa samozrejme pozerá niekde inde, popr. otočí hlavu úplne iným smerom, jednoducho rešpektuje súkromie toho druhého. Nie, ženská sa na mňa prilepí, div že mi nefuní do vlasov a vypliešťa oči na terminál. O tom, ako besne mi čumia pri platení do peňaženky, radšej pomlčím.

POSTA - tetka mi cumi spoza ramena a cumi a cumi...., co som to dostal, respektive kolko penazi mi prislo... :lol: