Skočiť na obsah

weirdo

Odporúčané príspevky

  • Pred 4 mesiacmi...

Chalanisko mlady sa zaujima o francuzsku legiu - som mu povedal preco nie. A som mu ponukol zajtrajsi vylet pesi z Revucej do Hnusti - cez kopce - nikdy som to nesiel - ale realne to dam aj za 4 hodiny. NIeje to daleko - ak zabludime co je realne to bude aj 8 hodin. Mlady aj ked ma svaly to nezvladne. AK mu spravim nieco co nezvladne

 

----

 

Som pozrel teren - chlapec bude grcat - ak ja sa dostavim na cestu-kde oride pre mna zena- Spravim si vylet do maxima sil- nie hnusta smer hnusta ale odklonim to na Brezno - do brezna neprideme. Ja by som to zvladnut mal - aj ked nikdy nevies - sopliak to iste nezvladne - aj ked sily by na to mal mat - niikdy tolko nesiel - ani ja nie. pojdem den aj noc. Chce cudzinecku legiu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...

joooj, mne pomalá chôdza nielenže ide na nervy, ale aj ma pri nej bolí chrbát a nohy...radšej mám svižnejšiu...veď sa ešte dosť nachodím pomaly, keď budem naozaj nielen vekom stará - ak sa toho dožijem.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 10 mesiacmi...

u nás sídlisku sprovoznili školskú atletickú dráhu pre verejnosť na večer keď už niesu deti v škole a dosť je to populárna vždy je to zaplnené keď idem okolo pre nanukovú tortu do kauflandu. Keď idem vlakom do bratislavy tam z okna vidím internáty mladej gardy zo zadu smerom k železničnej trati majú ihriská a zvyknú tam behať. A raz som bol v ružinove kde to bolo podobné ako u nás že navečer otvorili školskú dráhu pre verejnosť a to bolo taaaak plné... Tí ľudia z činžákov lúbia behať veľmi. Ja som na šprinty skôr a to relaxačne nikto nerobí.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

vyrastala som v "500bytov" na Dulku, neďaleko bola športová škola a ten školský dvor býval otvorený aj večer, takže keď som sa rozhodla v 15, že urobíím poriadok s nadváhou, okrem každodenného cvičenia (niečo ako dnešný aerobic) som zodvakrát do týždňa vybehla aj na trať, stačili mi pre začiatok 2-3 kolečká, postupne som to zvyšovala na 6, niekedy aj viac. Zlanárila som aj kamarátku, takže to bolo fajn.

Asi tak pred 10 rokmi si aj moje nezdarné decko, ktoré vtedy ešte bolo na strednej, zmyslelo, že chce behať a vytiahlo ma von, a tak som pekne klusala pozdĺž nášho Kanála s mladou, teda moc sa mi nechcelo, ale šla som. Párkrát sme si to zopakovali, ale nejak to zakapalo.

Dnes čoby postaršia teta tak rýchlu chôdzu, hockedy, keď neleje ako z krhly a nie je vetrisko, že povinne tehlu do kabely, by ma neodfúklo, tak odem aspoň časť cesty do práce peši a z práce niekedy celú cestu - trvá mi to 35 - 40 minút. Autobusom tak 25min, a keď je zlýspoj, veru aj tých 40. takže pekne šups! po svojich popri Kanáli a som potom spokojná. :)

Ale behanie mi už nehrozí, nechce sa mi a už to ani nie je pre mňa. jedine niekedy na autobus, to je vec cti ho chytiť, skoro ako kedysi. :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

zeny behaju za autobusom (ten autobus, muz.rod)...

my sme uz davno vravievali "za elektrickou a zenou nikdy neutekaj, pride druha" :P

a teraz uz nevladzem, aj keby som chcel... ale nechcem...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

zeny behaju za autobusom (ten autobus, muz.rod)...

...pride druha" :P

...

no dobre, ale kedy? To sa načakáš! A to ja si radšej pobehnem než aby som mala dieru vystáť na zastávke. teda podľa toho, akú mám obuv na nohách.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

to je fakt, že sa načakáš, ale vždy som bola nebežec ...

v BA to bolo ťažšie, svojho času, neviem, ako dnes, ale v BP busy električky trolejbusy chodili nanajvýš každých 15 minút, a nebežala som ... veď príde druhý

keď to len išlo, vždy som sa snažila vykročiť tak, aby som mala časovú rezervu, robím to tak celý život ... babka kedysi hovorievala - presnosť je cnosť kráľov, a podarilo sa jej to ... vôbec celá naša rodina si potrpí na presnosť.

 

ale bežať za busom, to som robila ozaj zriedkavo ... dnes by to nešlo už ani keby som chcela : )

 

 

no a behanie samotné - skutočne som nebežec.

v škole sme skákali, hrali basket a hádzanú a viseli na bradlách a skákali do piesku a cez kozu a  robili kdejaké divočiny, nič mi neprekážalo ... ale nikdy som sa nenaučila liezť na tyč ani na lano, a behať ... behanie bola moja smrť. vtedy som mala pocit, že sa mi nohy pohybujú akosi naopak ... chcú utekať smerom späť : )

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

to je fakt, že sa načakáš, ale vždy som bola nebežec ...

.....

v škole sme skákali, hrali basket a hádzanú a viseli na bradlách a skákali do piesku a cez kozu a  robili kdejaké divočiny, nič mi neprekážalo ... ale nikdy som sa nenaučila liezť na tyč ani na lano, a behať ... behanie bola moja smrť. vtedy som mala pocit, že sa mi nohy pohybujú akosi naopak ... chcú utekať smerom späť : )

ja som sa zasa raz skoro zabila pri skoku cez kozu, koza sa prevrátila a letela som ja a na mňa koza, odvtedy ma nikto na toto náradie nedostal, prosby ani hrozby ma nedonútili, ani krik a nadávanie - bolo mi to fuk. Zato šplh po tyči i po lane som ovládala, len hádzanárka z našej triedy sa šplhala rýchlejšie. V tom som bola dobrá. Šprint nebol mojou silnou stránkou, skôr taký ten beh na výdrž, mojim pľúcam sa to páčilo a ani nohy neprotestovali. Keďže som krpatá, basket nebol pre mňa, to skôr tie individuálne záležitosti, kruhy, kladina, prostné, so segrou a s kamoškou sme si aj švihadlo priviazali o tyče a skákali sme do výšky, skákali sme nožnice ako v škole, postupne sme to zvyšovali akože sme na pretekoch.

Doma sme si urobili takú opičiu dráhu, keď naši neboli doma. postavili sme stoličky, šamrlík, kreslo, a akože sme na tréningu, bežali sme niečo akože rovinku, niečo akože cez prekážky, niečo sme museli podliezť, niečo preskočiť a cez kreslo že kotúľ letmo, susedia museli mať z nás veľkú radosť! Divím sa, že sme si hnáty vtedy nedolámali.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

prestalo ma baviť behanie po lúkach, tak som sa presunul do lesa. takto podvečer to býva občas aj trochu adrenalín, keď stretnem stádo jeleňov, ktoré od prekvapenia nevedia čo robiť a tak chvíľu bežia zarovno so mnou. je to zvláštny zážitok.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

predtým ako som si na ten link klikla, som si už už myslela, že myslíš na dostihy, parkúr pre kone  :)

my sme sa vtedy hrali, že sme na atletickom tréningu. Dodnes sa divím, že sa susedia pod nami nesťažovali rodičom...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 rokom...

:) juj, mám zo seba  radosť.  práve som prišla z ihriska,   moja svižnejšia šesť kolečková chôdza okolo ihriska,   miestami sa zmenila  aj na beh.  v zime sa mi to  hádam už dosť dávno  nestalo.. fajn pocit   :tanec:   

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tak to ja som si uvedomila, že už mi neplatí električenka, a tak som sa svižne vybrala pešo do  poisťovne a nazad...to keď prídu žilinčania", tak ak sa nevyberú dakde na skaly, tak si idú skoro každý deň aspoň zabehať.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 7 mesiacmi...

Aj s tým tučným telom som predbehol zatial janu aj natáliu ale kolečkovať v joging tempu som nevládal ale nohy by vládali ale pod srdcom začne pichať. Hajni dáva 20 kolečiek bez zastavenia, Jana dve a je zadychčaná a Natália veľa krúži aj pól hodinu a nič.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Hm Bolt skoncil, Tomas zacina??:-)

 

Behat, ak ma nik nenahana..je nad moj pochop:-)

 

No ale vazne..svojho casu som skusila, nuda nenormalna, endorfiny nikde..nic pre mna

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

beh nikdy nebol pre mňa, keď sa dalo v škole vyhnúť behu, vyhla som sa mu, žiaľ sa tomu nedalo vždy vyhnúť.

keď to nešlo podobrotky, tak som mala natiahnutý sval či čokoľvek, ale behanie nie, nikdy som nevedela behať a nikdy som netúžila po behaní, nebehala som a už nikdy nebudem.

po kom je môj potomok, ktorý takmer každý deň okrem iných cvičení odbehne minimum 10 - 15 km, netuším : )

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

 zlepšila som sa :) včera som zabehla 25 minút - zhruba 4km, chôdza 25 minút - 2,5 km. neskutočne krásny pocit, vôbec nie nuda,  endorfíny  :) správne dýchanie nosom,  prospieva celému telu...mám skvelého trenéra, môjho drahého.  :yes_yes:  :smile3:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov