Search the Community

Spúšťam operáciu splasnutý balónik čo je hromadné chudnutie. Ja mám mať podľa Snipera 80kg v máji 2025 čomu ani sám neverím ale pokúsim sa čo najviac k tomu priblížiť. Ja by som bol rád ak by som sa vedel udržať pod 100kg pri svojej 183cm výške. Čo je dôležité lebo to že kolko máte vážiť nemôže byť udané číslom keďže tam hrá rolu výška, pohlavie, stavba tela atď. Niekto aj 100kg vyzerá dobre, niekto sa zagulatí už aj pri 80kg. Tak do komentárov napíšte výsledky mesačného váženia aby to bolo všetko na kope. Začíname 1.9. a každý mesiac sa odvážime k prvému. Ak sa nepodarí tak aspoň ten prvý týždeň. Častejšie nie lebo by to demotivovalo. Každý to robte ako viete. Niekto stravou, niekto cvičením, niekto behom, prechadzkou, bicyklom. Každý aké má možnosti. Diskusiu naďalej vedieme príslušnej téme kde link odkazuje na stranu kde sa táto myšlienka zrodila.

Ja som zacal este pred Kanadou, tak 3km denne, potom 4tyzdne takmer nic a vcera 10km. To ma dorazilo, ale citim sa fajne (az na jeden otlak a skrvaveny prst) :lol:

Potrebujeme prejst urcitu vzdialenost a vonku prsi. Zmokneme menej, ked budeme bezat, alebo ked budeme pomaly kracat? Jednoducha a celkom prakticka otazka - aka je na nu ale spravna odpoved? Cim vacsia rychlost, tym kratsie sme vystaveny dazdu. Na druhej strane pri vacsej rychlosti zachytime aj tie kvapky, ktore by sme inac nestretli. Je zrejme, ze ak by sme sa plazili v lejaku milimetrovou rychlostou, premokli by sme do nitky. Ak by sme prekonali vzdialenost obrovskou rychlostou v zlomku sekundy (s raketovym pohonom) nemali by sme zmoknut takmer vobec. Minimalne pre extremne hodnoty by malo teda platit, ze cim rychlejsie, tym lepsie. Moj napad je, ze zavislost oprsania od rychlosti sa da zistit vypocitanim objemu, z ktoreho ma oprsi, t.j. objemu, v ktorom su kvapky v koliznom kurze. Pre lahsie ratanie som si zjednosulit tvar cloveka na: Gulu. Pretoze gula ma rovnaky prierez v kazdom smere. Kolizny priestor bude teda tvoreny sikmym valcom, ktory bude sikmy podla pomeru rychlosti pohybu vpred v a rychlosti padajucich kvapiek u. Valec teda nebude mat dlzku prejdenej drahy s, ale dlzku prepony trojholniku s odvesnami s a s.u/v. Celkove zmoknutie bude umerne objemu, ktory je pri stalom priereze umerny vyske valca: m ~ sqrt(1 + (u/v)2 ) Kvader. Objem bude suctom objemom, ktore naprsia na vodorovnu a zvislu plochu. Zvislej ploche bude zodpovedat skoseny kvader s vyskou s (jeho objem bude nezavisly od rychlosti). Vodorovnej ploche bude zodpovedat skoseny kvader s vyskou s.u/v. V tomto pripade nie je vodorovny prierez rovny zvislemu,. Ak zvolime ako a pomer medzi vodorovnym a zvislym prierezom, bude celkove zmoknutie umerne : m ~ 1 + a.u/vAko velka je rychlost u padajuceho dazda? Vseobecne je rychlost dazdovej kvapky zavisla od jej velkosti. Podla googlenia by mala dosahovat 10 m/s (36 km/h). Horny prierez cloveka by som odhadol na sestinu predneho prierezu, teda a =1/6. Pri tychto parametroch predpovedaju modely znatelny rozdiel v zmoknuti pri chodzi (5 km/h) a behu (15 km/h). Podla modelu "kvader" by sme pri behu mali zmoknut o tretinu menej, podla modelu "gula" az o dve tretiny. Takze pri behu by sme mali zmoknut o poznanie menej. Dost ma prekvapil serial Mythbusters - Running in the rain ( http://dsc.discovery.com/tv-shows/mythbusters/videos/running-in-the-rain-minimyth.htm ), kde mensie zmoknutie pri behani v dazdi oznacili za vyvrateny mytus. Na druhej strane sa ta ich metode vselico vytknut, napriklad nemerali skutocny dazd, ale napodobeninu, ktora mala odlisnu rychlost padania u (celkove oprsanie je zavisle od pomeru u/v, pri malych rychlostiach u budu zmeny zanedbatelne). Aky mate na to nazor vy: zmokneme menej, ked utekame?

niekto tu beži naboso? V poslednom čase počujem že sa to vel'mi odporuča...