Voda, záplavy - storočná voda, tisícročná voda

Ale aj tak nemozno povedat, ze chudoba znamena automaticky kriminalitu. Ak by to bola pravda, tak si mozeme vyselektovat ludi s podpriemernymi prijmami, preventivne ich oznacit za najmoznejsich porusovatelov zakona a preventivne na nich castejsie posielat policiu.

 

Co sa tyka spolocenskej skodlivosti - jedna korupcia vykonana zopar velmi bohatymi, kde vznikne skoda v milionoch euro - je mnohonasobne horsia, ako stovka malych kradezi. Preto by som tak nepausalizoval a nekriminalizoval by som nijaku skupinu len preto, ze je chudobnejsia.

 

A ako perlicka - korupciu ludia menej vnimaju (kedze sa neda exaktne spocitat) nez na Slovensku aj v Bhutane, Botswane, Litve, Polsku a Turecku.

 

Nuz a teraz prakticky - ked si v nejakej dedine blizko Papiernicky budu musiet ludia vybrat medzi skolkou a hradzou, co si asi vyberu? Alebo ak to bude dedina na druhom konci krajiny, ktoru nikdy nezalialo (ale kludne moze v roku 2016).

 

Preto by som ani sucasny stav opatreni nehadzal hned pausalne na korupciu. Ano, mohlo k nej dochadzat - ale pokial neboli zmrsene a rozkradnute konkretne projekty, pokial nijake projekty neboli ani navrhnute, alebo boli zamietnute v prospech niecoho ineho - chyba bude asi inde.

 

S drevenym nabytkom to mas jednoduche - vyraba sa aj na slovensku. Ale ak je polska ci nemecka konkurencia lepsia, slovensky vyrobca ma proste smolu. A pokial niekto predava drevo, preco by mal svoj produkt predat slovenskej firme za nizsiu cenu, ked napriklad nemci zaplatia viacej? Ved to je hlupost, v beznom zvote tiez nikto neda vypoved a nejde pracovat za almuznu len preto, aby bol zamestnany v "cisto slovenskej firme". A pokial poliaci maju nejaky genialny obchodny model na nabytok, ktory funguje - je ho treba okopirovat, vylepsit, ale urcite nenariekat a nepindat. To nikdy v obchode nepomaha.

nenariekam, konštatujem.

 

Vyrába sa aj na slovensku, ale v akej miere.

 

A čo si myslíš ako vzniká organizovaný zločin? ved je predsa prirodzene, že aj to ma svoj vyvoj z malých vykradacov sa stanu velky vykradaci, organizácia, ktorá sa riadi a ma manažérov ktorí premyšlaju ako a koho najlepšie okrást.

 

A k nábytku. ved ale v akej miere sa vyrába a vyváža? my sme len ako na špagatiku ked bolo československo sustredil sa tu ťažky priemysel, zbrojarsky dirigovany prahou.

 

Teraz sme zase ocas a posluchame EU. Znova to robime zle, to co je pre nás nesmierne dolezite ako je polnohospodárstvo dostávame koty a limity a obmedzenia.

 

Mna najviac udivuje ked si niekto este aj mysli, že byt odkazany na niekoho je lepšie a vyhodnejšie. Nie sme sebestacní a to sa nam môže kurevsky vypomstit.

Páni, a teraz by som poprosila, keby ste sa po malej odbočke, ktorou ste sa dostali až k drevenému nábytku opäť vrátili k zadaniu témy, a to je ...

Voda, záplavy - storočná voda, tisícročná voda

Ďakujem.

storočná voda je tu už každý rok.

téma je o povodniach.

 

práve včera som si pri čítaní ďalších záplav spomenula na úchvatné hospodárenie s lesmi, bez rozumu klčovanie lesov, výruby, stačí vyjsť tu za bratislavu na záhorie, tam, kde bola piesčitá pôda spevnená stáročia ohromnými borovicovými a zmiešanými lesmi, zostalo za posledných dvadsať rokov zopár ostrovčekov stromov, tam, kde bol nepreniknuteľný tmavý les, zostali dva pásy stromov, oddeľujúcich vyklčované hektáre od diaľnic a ciest. a to je len jedna nie príliš veľká oblasť.

 

tam, kde som pri náhodnej ceste pred dvadsiatimi rokmi obdivovala úchvatné piesočné presypy spevnené desiatky metrov vysokými borovicami, sú stovky hektárov holých, pripravených na ďalšie priemuyselné parky, ktoré s príchodom krízy zostali nevyužité, vyklčované hektáre zasiate golfovou trávičkou na exkluzívne golfové ihrisko, výstavba zastala, ale lesy už nikto nevráti.

 

vodu nemá čo zadržať, korene sú preč, tráva kríky, prepletený ekosystém preč, svahy obnažené, pôda sa zmýva, umravnené brehy to nezvládajú a nastáva rok čo rok bieda a nešťastie so storočnou vodou

Vodu z hôr nemá čo zastaviť

 

Obec v údolí doplatila na zužovanie brehov a lesné cesty.

 

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5929184/vodu-z-hor-nema-co-zastavit.html#ixzz1OnqO4Rcx

problem sú ako vždy peniaze. Nieto na regulácie, potom voda narobí škody. A ďalšia zaujímavosť, terajšia vláda dala peniaze na vybudovanie vodných zdrži obciam a tieto obce maju príležitost prešustrovat peniaze a vytunelovat vytuningovat co dostanu. Robia to živelne bez projektov, pomaly nepotrebujú na to povolenie, vyjadrenie zainteresovaných stran:)

...

A je zaujímavé, že AZ teraz sa zobudzaju tie medvede, aby začali robit konečne aj lacnejšie riešenia ako zamedzit, aby voda z lesov odtekala cez lesne cesty.

A samozrejme, že to treba premysliet nie, že nejaky starosta pride a vykope niekde zdrz, živelne bez rozumu, bez odborníkov to proste nejde.

 

nehovoris pravdu

osobne som sa vyjadroval k dvom projektom; netvrdim, ze su super a ze navrhnute opatrenia budu 100% ucinne, ale to nevieme prakticky pri ziadnych projektoch :confused:

akurat mi je zahadou, ake regulacie obhajujes ? tie, pri ktorych sa napriamuju prirodzene meandrujuce toky, rubu ekostabilizacne brehove porasty a betonuju koryta ? odhliadnuc od environmentalnych skod - vies o tom, ze to zrychluje tok, ktory potom o kus dalej lahsie vyskoci z koryta ?

Zvyčajne pokojný potôčik Gidra ľuďom okolo štvrtej popoludní vytrhal ploty, zničil záhrady a odnášal autá.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5929184/vodu-z-hor-nema-co-zastavit.html#ixzz1OrDJabS2

Ľudia sa hnevali a vinili aj zlý projekt námestia, ktorý ukryl potok do rúry pod zemou

„V Píle sa neustále zužovali brehy v obci, v Častej vodný tok zakryli a uložili do potrubia pod čerstvo dokončeným námestím. Priepusty pre vodné toky mohli byť zanesené či nedostatočné,“ hovorí Kováč.

Takze tu mame...vynimocnu situaciu, ked spadli zrazky ovela vacsie ako je bezne. Aj za standartnych podmienok je sitacia taka, ze sa nepocita s uplne najhorsou moznostou. Ako priklad - na SK su zemetrasenia slabe, ale nemozeme vylucit napr. silu 7,5 richtera. Tato magnituda by pre akekolvek nase mesto znamenala dokonalo katastrofu a obrovske mnozstvo obeti, no napriek tomu sa (uplne logicky) nestavaju budovy odolne proti takejto sile.

 

Druha vec je zmena toku miestneho potoka, ked sa zmenami znizila priepustnost, takze vacsina vody sa valila povrchom. Vzhladom na mnozstvo zrazok je ale mozne, ze by sa potom (ktore aj tak mavaju len velmi male, plytke a uzke koryta) aj tak potom vylial v podobnom rozsahu.

 

Chapem, ze sa ludia stazuju a vidia v zmenach chybu - ale existuju urcite vodohospodarske a urbanisticke normy skoro na vsetko. Nepoznam ich. Takze nevieme, ci pri prestavbe doslo k porusieniu noriem...ale prestavna splnala vsetky potrebne parametre, len sa nedokazala vyrovnat s vynimocnou situaciou.

 

Beskove povodne, flash floods, su v poslednej dobe dost zaujimavy problem, kde ma nepochybny vplyt sposob vyuzivania pody. Teda nie len pripadne klcovanie lesov, ale aj polnohospodarske vyuzitie a pod. Na slovensku inac od revolucie zalesnena plocha celkovo neklesa, skor sa drzi na tej istej urovni (ci velmi jemne rastie). Ale pravda je, ze okrem husteho pralesa maloco dokaze uspesne zadrzat prival vody. Bezne pole, ale riedky les urcite nie.

 

Vseobecne co sa lesov na slovensku tyka - netreba si robit iluzie o minulosti...

http://www.forestportal.sk/forestportal/lesne_hospodarstvo/info_o_lesoch/zakladne_informacie/vymera_slovensko/vymera_slovensko.html

Pred osídlením územia Slovenska človekom pokrývali lesy viac ako 95 % nášho územia. S príchodom človeka do Západných Karpát dochádzalo postupne k odlesňovaniu územia, ktoré vyvrcholilo v 16. až 17.storočí. Od prelomu 19. a 20. storočia sa výmera lesov dlhodobo zvyšuje.

Co je inac situacia vo vela europskych krajinach.

 

Výmera pralesov sa citeľne zmenšovala devastáciou lesov, najmä na strednom Slovensku, koncom 15. a začiatkom 16. storočia (banské podnikanie Thurzovcov a Fuggerovcov). Po pralesoch ostávali rozsiahle holé stráne, a preto sa vydávajú prvé nariadenia na ochranu lesov (Wenzel 1876, Barták 1929). Koncom 16. storočia sa už lesy v okolí banských miest nachádzajú v žalostnom stave (Tagányi 1896, Ratkoš 1955).

 

Lesy Slovenska (najmä pôvodné pralesy stredného a severného Slovenska) boli valachmi veľmi poškodzované. Valasi lesy rúbali a vypaľovali, aby zväčšili pasienky. Pôvodné hole sa negatívnym vplyvom pasúcich sa čried na les a zámerným ničením lesov pri ich hornej hranici valachmi rozšírili. Takto sa citeľne znížila horná hranica lesa, vytvárali sa skalnaté sute a výmole. Okolité lesy (väčšinou ešte pralesy) trpeli tým, že valasi stínaním celých stromov a obtínaním vetiev chystali krm pre svoje stáda v nepriaznivých rokoch alebo v čase nedostatku paše.

http://www.pralesy.sk/co-je-prales/vyvoj-lesov.html

Slovenská republika sa zaraďuje medzi európske krajiny s najvyššou lesnatosťou. Lesný pôdny fond v roku 2005 v Slovenskej republike predstavoval 40,9% (2 006 172 ha) z celkovej výmery štátu. Porastová pôda v roku 2005 tvorila 96,3% (1 931 645 ha) z celkovej rozlohy lesných pozemkov.

http://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/br05-sk/40_Lesnatost.pdf

Takze sice je asi kazdemu jasne, ze nieco zle sa stalo... neda len-tak namatkovo ukazat prstom a povedat len podla vlastnych antipatii, kto alebo co je vinnokom. Korupcia? Lahostajnost? Zly projekt? Klcovanie krikov?...

Druha vec je zmena toku miestneho potoka, ked sa zmenami znizila priepustnost, takze vacsina vody sa valila povrchom. Vzhladom na mnozstvo zrazok je ale mozne, ze by sa potom (ktore aj tak mavaju len velmi male, plytke a uzke koryta) aj tak potom vylial v podobnom rozsahu.

 

RE:

A práve to je problém. regulácia tokov a priehrad (vodných stupnov) na Váhu nie je dokončená. je veľa potokov, ktoré su nedostatočné a väčšie prietoky nevedia bezpečne previesť, veľa potokov má nánosy a bordel na brehoch a znižuje prietok, zdvíha vodnú hladinu pri zrážkach. chýbajú stabilizácie dna a brehov a sú pletke. Výrub lesov, devastácia krajiny spôsobuje, že z lesov rýchlo voda odteká, čo sa prejaví ako záplava. Takže to nie je dokončené. Ani vodné stupne, ani úprava potokov, revitalizácia lesov na nedostačujúcej úrovni, bazalnej úrovni, nie su peniaze ani na údržbu a čistenie potokov.

Druha vec je zmena toku miestneho potoka, ked sa zmenami znizila priepustnost, takze vacsina vody sa valila povrchom. Vzhladom na mnozstvo zrazok je ale mozne, ze by sa potom (ktore aj tak mavaju len velmi male, plytke a uzke koryta) aj tak potom vylial v podobnom rozsahu.

 

 

 

V pripade pily by pomohlo len keby postavili suchu rieku na prietok dunaja. Co je samozrejme nezmysel, naklady na podobne riesenie by radovo prevysili skody. A toto by sa muselo diat na kazdom malom potoku na Slovensku. Ak pride k takejto vynimocnej lokalnej pohrome, tak sa neda efektivne robit skoro nic. A este, ludia maju pocit ze kazdu chvilu chodi storocna voda, lenze zabudaju ze nechodi na to iste miesto. Normalne je ze par razy do roka pride :confused:, divne by bolo keby chodila na to iste miesto.

No to je otázne,ci a aka voda to bola. Globalne je problem v tom co som napísal, klíma sa trocha priostrila ale velmi výdatne sme si pomohli tým, že mame zničene lesy, ktoré zrážky nezachytávaju tak efektívne ako by mohli. drviva väčšina potokov je plytkych a znecistených a nestabilizovaných.

No to je otázne,ci a aka voda to bola. Globalne je problem v tom co som napísal, klíma sa trocha priostrila ale velmi výdatne sme si pomohli tým, že mame zničene lesy, ktoré zrážky nezachytávaju tak efektívne ako by mohli. drviva väčšina potokov je plytkych a znecistených a nestabilizovaných.

 

podla toho co som cital, zaplava prisla do pol hodiny od zaciatku dazda a v okoli spadlo 100l na meter stvorcovy. ak zaratas rychlost ako sa spadnuta voda dostane do potoka a nasledne do dediny, tak dolezite bolo len velmi male okolie. A tak ziadna bezna uprava potoka by nepomohla, bud postavit skutocne velky kanal, ktory by dokazal takuto vodu odviest dalej alebo musis mat suchy polder kam sa to mohlo vyliat este pred dedinou. Kedze slo o pomerne kratky cas, tak by to pomohlo, neslo o dlhodoby dazd.

neviem, neratal som to nemeral kolko zrážok spadlo "tak sa môžeme len domnievat". ja moc neverím na tie proklamacie starostov, ani nepoznam to okolie pily. Ale viem, že ked niekto zvedie polnymi cestami vodu do potoka, ked ma niekto nevycistený potok a nestabilizovany a ked ho ma plytky tak nech necaka zazraky, že voda ho necha tak.

neviem, neratal som to nemeral kolko zrážok spadlo "tak sa môžeme len domnievat". ja moc neverím na tie proklamacie starostov, ani nepoznam to okolie pily. Ale viem, že ked niekto zvedie polnymi cestami vodu do potoka, ked ma niekto nevycistený potok a nestabilizovany a ked ho ma plytky tak nech necaka zazraky, že voda ho necha tak.

 

to hovorili meteorologovia, ale vycisteny potok dokaze odviest vodu o cosi rychlejsie ale voci 100 nasobku bezneho prietoku to je nic. Starostovi by som sa stazoval keby pri beznom dazdi sa vyliala voda z potoka a pomaly tiekla po ceste. Ale podla obrazkov tam presla skutocne velka voda.

Pila nema v pripade privalovej vody z Karpat sancu. Lezi v dlhom a uzkom udoli, idealny lievik.

Napriek tomu, aj ked sa tam privalove burky vyskytovali aj predtym, k takejto devastacii doteraz nedoslo.

 

http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=sk&geocode=&q=P%C3%ADla,+Slovensk%C3%A1+republika&aq=0&sll=53.122929,16.775844&sspn=0.003239,0.008508&ie=UTF8&hq=&hnear=P%C3%ADla,+Slovensk%C3%A1+republika&ll=48.390373,17.331426&spn=0.006811,0.017016&t=h&z=16

Ja som pocul, ze za poslednych 5 rokov mali 3ti problem.Zrejme teraz najvacsi.

Ja som sa minuly rok ked zaplavovalo vsetky doliny navokol(resp. patinu uzemia SR) cudoval ze u nas nic, nic mimoriadne. Rieka max. na 60 cm. Bezne ma 20-30 cm(Zdychyvka, Muran ide mimo mesta). Zrejme u nas to nepadlo, u nas to nepada. Ale v 97 ci 98 bola voda aj na namesti, strhla mostik. Ale cele udolie Murana bolo v pohode, mozno pri Jelsave sa to vylialo na polia.Ale aj ked je to uzka dolina dediny, resp. len malo domov sa nachadza pri rieke. Dediny su mimo nej.

No to je otázne,ci a aka voda to bola. Globalne je problem v tom co som napísal, klíma sa trocha priostrila ale velmi výdatne sme si pomohli tým, že mame zničene lesy, ktoré zrážky nezachytávaju tak efektívne ako by mohli. drviva väčšina potokov je plytkych a znecistených a nestabilizovaných.

 

Neviem ci v malych karpatoch vyrazne narastli zrazky - a teda ci ide o dosledok zmeny klimy.

 

Potok je navyse potok a nie velrieka, takze ma vacsinou male a obmedzene koryto, ktore za nijakych podmienok nema sancu zadrzat vodu, ak napadne napr. 10-nasobok beznych zrazok. A voda potom ide cestou najmensieho odporu, takze co jej stoji v ceste ma smolu.

A ani odvodnovacie kanaly sa nedaju budovat na kazdom potoku a na pripady 10 ci 20-nasobku beznych zrazok.

 

Samotny porast tiez nezastavi vodu, pokial dojde k extremnym zrazkam - pretoze ani prirodny porast nie je pripraveny na extremne vykyvy a z pohladu prirody nie je zaplava nic katastrofalne. Za poslednych 15 rokov doslo k nemalo povodniam a zaplavam, vrane bleskovych zaplav - a tym by zabranilo iba ak by bol okolity teren pokryty hustymi krovinami.

 

Cize s kritikou suhlasim, ale treba sa zmierit s tym, ze nie je v ludskych moznostiach zabranit kazdemu vykyvu prirody. A podla toho co sa mi podarilo najst v tomto pripade nie je moc jasne, nakolko islo o skodlivost ludskych zasahov. A ked aj ano - nakolko sa za nimi skryval zly umysel, alebo islo o bezne konanie beznych ludi...teda nieco, co sa aj pri najlepsej voli kludne moze opakovat nadalej.

 

Nie je to problem len slovenska, ostatne krajiny dostali podobne zasahy tiez.

 

http://zpravy.ihned.cz/cesko/c1-37680650-bleskove-povodne-budou-v-cesku-cim-dal-casteji-varuji-odbornici

Srážkové úhrny na Novojičínsku dosáhly intenzity až 120 litrů vody na metr čtvereční za hodinu. Tolik srážek přitom normálně naprší za měsíc.

A v podstate su spusty podobnych pripadov z celej europy. Aj keby to bolo sposobene zmenou klimy, nie je co s tym robit.

V tomto konkretnom pripade islo o....720-nasobok beznych zrazok. Neexistuje prirodna zabrana, ani bezne budovana zabrana, ktora by tomu dokazala predist.

Našiel som na sme celkom zaujímavý článok k tej píle a fotografie.

http://kravcik.blog.sme.sk/c/267623/Taka-je-pravda-Cesty-Karpat-vytapaju-nase-obce.html

 

Takže predsa tam bolo niečo zanedbané. A kedže ide o oblast kde sa koncentruje voda z väčšej záplavovej oblasti, do budúcnosti tam musia urobit opatrenia, lebo vždy pri väčšom daždi budú mat problém.

 

A napríklad zemná hrádza (v potrebnej velkosti) by iste pomohla. Pred dedinou.

Nejake hradze by urcite pomohli - ale to by museli byt postavene okolo kazdej osady, ktora nie je prave na kopci. Ak mas 10 - 200 nasobok beznych zrazok, alebo viacej, tak voda proste "ide". Nijake prirodzene koryto ju neodvedie, pretoze prirodzene koryto funguje za prirodzenych podmienok - a nie pri desatnasobkoch ci stonasobkoch zrazok.

 

To co bol opisuje je na nestastie stav vo vacsine lesov - pokial nejde o rezervacie, kde je vyrazne obmedzeny vstup a pohyb. Nejaka pripadna revitalizacia lesnych ciest by stala...no, vlastne nemam predstavu, ale islo by to do milionov. Takze aspon podla tohoto clanku nemame nejaku zjavnu korupciu, ale jednoducho nevykonane opatrenia.

Ano, mozu by urobene na tisickach miest po celom slovensku. Len neviem kolko miest a obci bude investovat prave do takychto opatreni - a kolko ludi s tym bude suhlasit. Predsa len si vacsinou radsej vyberu ine veci, ktore budu povazovat za dolezitejsie.

 

A nabuduce pride povoden v nezalesnenom uzemi, kde sa masa vody splavi z polnohospodarskej pody.

určite, katastrofa je katastrofa, no dôležite sú aj menšie povodne a záplavy, ktoré sa vracaju vo frekvencii 5 až 10 rokov. Podľa mna ma ta obec problemy častejšie, okrem tých katastrofických.

 

čítal som tam aj diskusiu a padol tam názor, že hrádzky v lese by situáciu ešte zhoršili, lebo by neodolali tlaku vodnej vlny.

 

Hehe. ale hrádzky robit v lese? To je čo za nápad. Keď už tak sa robí zdrž a to nie je hrádzka v zmysle, že ma hradzu. To sa vykope jama do terénu a teda tlak vody pôsobí na horninu, pôdu. To je ako vykopat bazed do rastleho terénu.

 

ale určite pomôže revitalizácia tých lesných ciest a nejaké vodné zdrže. práveže tieto cesty neprivádzajú len vodu ale bordel, hlinu, listy, konáre a to znova spôsobuje upchávanie priepustov, zniživanie prietočného profilu potoka, vzdúvanie vodnej hladiny a prívalové vody.

 

A treba vybudovať zemnú hrádzu, to je gravitačná hrádza zo zeminy a kameňa, ktorá sa dá predsa navrhnúť na určitý tlak vody. A ked proste hrozí, že sa preleje, tak je tam predsa komora, ktorá sa otvorí a môže regulovať výtok.

 

Mimochodom aj to, že tie potoky nemajú regulácie spôsobí, že tam spôsobí väčšie škody, vymelie brehy a dno, nanesie bordel na mosty a priepusty a tie povolia. aj spomali odtok vody, vzduje hladinu, to všetko sú aspekty, ktoré to významne zhoršia.

Proti standartnym povodniam sa da branit a je mozne ich modelovat. Bleskove povodne su cisto lokalne zalezitosti, ktore sa nedaju poriadne predpovedat a pripadne ochranne opatrenia su prilis drahe a museli by sa tykat mozno polovicky miest a obci slovenska. Prakticky kazdemu osidleniu, ktore nie je na vrchu kopca hrozia.

 

Pokial to mieste rozpocty dovolia, dava zmysel aby sa kazdy snazil vramci moznosti minimalizovat aj tieto rizika - ale nerobim si nadeje, ze by boli ludia ochotni investovat prave do tohoto. Skor sa budu spoliehat, ze spachne susednu dedinu a nie tu ich.

Určite ste už v správach zachytili incident, ktorý sa odohral v Indii na jednej riečke, ktorá sa pod vplyvom monzúnov premenila na rozbúrenú rieku. Voda spláchla piatich turistov (všetko zrejme rodina), nehodu neprežili traja ľudia. Husté video

 

Na prvy pohlad sa moze zdat, ze povodni pribuda, ved v spravach pocujeme kazdu chvilku o nejakej povodni.

To ale moze byt iba dosledok medializacie a komercializacie: kym sme sa predtym o lokalnej povodni prakticky nedozvedeli, dnes je pripadna povoden hlavnou temou spravodajstva.

 

Treba si uvedomit, ze 100 rocna voda je ta, co sa opakuje raz zhruba 100 rokov - a nie je to nic zvlastne ked sa dovali. Prave naopak vynimocne by bolo, keby sme posledne roky boli bez zaplav.

 

Ked sa pozrieme napriklad historicke zaznamy prietoku Dunaja, nic abnormalneho tam v sucasnosti nezaznamenavame:

http://blog.sme.sk/blog/560/284762/danube_runoffs.JPG

tisícročná tentokrát zrejme nie, ale päťstoročná a storočná prekonáva nové rekordy, Labe, Vltava, Saare, Dunaj, Morava, Váh tečie až po Šaľu späť, na Dunaji očakávajú ďalšie zvyšovanie hladiny

 

v bavorskom Passau prekonala voda 500 ročné maximum, včera kulminovala na 12,88 metroch

v Prahe zasa vylialo zoo, okrem iného, najhoršie by mala mať Praha za sebou, vody sa presúvajú na nižšie toky riek

v Bratislave bolo o desiatej hodine ráno 864 centimetrov, a voda neprestala stúpať, podľa odhadov by mala prekročiť hranicu, ktorú dosiahla pri poslednej veľkej povodni r. 2002  ... hydrológovia zo SHMÚ predpokladajú, že stúpne nad 10 metrov

 

Praha

Passau

Bratislava

Snad budu tie nove protipovodnove steny v Ba fungovat, inak stare mesto skonci pod vodou. V 2002 vela nechybalo aby voda vystupala ponad murik na nabrezi... Pri pohlade na Passau nemoze byt ziadnemu Bratislavcanovi vsetko jedno..v 2002 tam mali 10,8m, teraz cez 12,5m

o 15,00 hladina Dunaja v BA  dosiahla 904 centimetrov

vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity, Devín už je takmer odrezaný od sveta, škôlka škola zatvorené, Devín uzavrú večer

Morava tečie smerom späť, zaliala okolité lesy a cesty a stúpa

 

Tyršovo nábrežie na petržalskej strane Dunaja v Bratislave je už celé pod vodou. Voda dosiahla po spodok hrádze, ktorá chráni Divadlo Aréna. Zaliate sú aj detské ihriská a areál pláže.

Na staromestskej strane sa už Dunaj dostal na úroveň pôvodnej hrádze a voda siaha k betónovému múriku.

Staré Mesto na základe rozhodnutia Krízového štábu vyhlásilo na území mestskej časti mimoriadny stav

 

Na úrovni tretieho stupňa je už aj rieka Morava v Devínskej Novej Vsi. O štrnástej tam vyhlásili mimoriadnu situáciu.

Výrazne stúpanie hladiny v dolnej časti Moravy spôsobuje tzv. vzdutie z Dunaja.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6824092/dunaj-stupol-v-bratislave-na-911-centimetrov-devin-uzavru-vecer.html#ixzz2VG0BkiTv

v Čechách sa pre zmenu vylieva Labe, znovu vytápa dediny, ktoré sa z ešte nesplatených úverov pozviechali po záplavách roku 2002.

Kozárovice

 

v Nemecku na toku Elbe evakuujú dediny : nemecký úsek Labe

v Rakúsku Dunaj zatopil historické mesto Melk a evakuujú dediny a zčasti Hainburg : Horné a Dolné Rakúsko

 

 

v Bratislave bola dnes o 10,30 hladina Dunaja na úrovni 974 centimetrov.