Netradičné, resp. eXtrémne športy

len tak laicky myslím,

že veľké úlohu zohrávajú tie nepremokavé tenisky,

teda akési vzduchové vankúše

http://www.mediaite.com/online/great-moments-in-journalism-local-news-team-duped-by-walking-on-water-hoax/

Je to sice vyse 1/2 roka ale bola to iba reklama na tie topanky :thumbsup:

Každý skok je hrou o život

Sport pro nejodvážnější

Tři sekundy: člověk se za ně stačí nadechnout, říct krátkou větu, vymyslet něco, na co hned zapomene. Anebo udělat chybu, které bude litovat do konce života. Tři sekundy trvá, než gravitace člověku při 26metrovém pádu udělí téměř 100kilometrovou rychlost.

Během letu se člověk promění v lidskou formuli jedna. Za tři sekundy dosáhne skoro 100kilometrové rychlosti, z které zase na nulu zpomalí na dráze tří čtyř metrů. Bez helmy, bez pásů, bez karbonového kokpitu. Jen v plavkách. Někdo s chráničem zubů.

Ako tento mladý extrémny šport vznikol?

Má prekvapivo dlhú tradíciu. Najstaršie korene skokov z útesu by sme mohli nájsť na havajskom ostrove Lana'i. Tu žil v druhej polovici 18. storočia náčelník Kahekili, ktorého jeho kmene prezývali "Lele kawa", čo by sa dalo preložiť ako "ten, kto skáče zo skaly a dopadá do vody bez šplechnutia". Prezývka to bola presná, pretože presne toto Kehekili robil a nútil k tomu aj svojich bojovníkov. Nasledovaním jeho príkladu mali dokázať svoju odvahu a oddanosť.

O generáciu neskôr sa už na Havaji v Lele kawa súťažilo. Hodnotil sa štýl skoku a množstvo vody, ktoré po dopade vystreklo. Miesto konania, Kaunolu, do dneška miestne považujú za sväté. Len na to súťaženie už dávno zabudli, ale nie tak spolok nadšencov, ktorí v roku 1996 založili Svetovú federáciu skokov z výšky. Nechceli už, aby si o nich ľudia ďalej mysleli, že sú hazardéri a samovrahovia ako napríklad tí, čo sa v Acapulku vrhajú za peniaze do plytkej vody.

Ku skokom z extrémnej výšky potrebujete mať skúsenosti, byť v kondícii a zvládnuť techniku. Ďalšími nevyhnutnými podmienkami sú odvaha, sebavedomie a schopnosť rozhodovať sa v zlomku sekundy. Vrcholnú kariéru preto skokani získavajú až okolo tridsiatky. Pri dopade do vody je telo vystavené extrémnemu namáhaniu. Okamih najvyššieho rizika je pri strete s hladinou. Kým tá časť tela, ktorá už sa do nej ponorila, z takmer stokilometrovej rýchlosti spomaľuje na nulu, zvyšok tela nad vodou práve zažíva maximálne zrýchlenie, preto musí byť skokan pri dopade čo najviac spevnený, aby tieto sily prekonal, pretože inak ho čaká vážne zranenia, v krajnom prípade smrť. Voda je síce stále voda, ale dopad z 26. metrov je asi deväťkrát tvrdší ako z obyčajnej desaťmetrovej veže. Naraziť z takej výšky na vodu vodorovne /skočiť "placáka"/ sa nevypláca ... bolo by to ako skočiť z 13. metrov na betón. Niet sa preto čo čudovať, že zo skokov do vody predovšetkým v neznámom mieste dochádza v jednom zo šiestich prípadov k úrazom chrbtice!

V Česku sa skokani uspokojujú so špeciálnou 16 m vežou v zatopenom Hříměždickém žulovom lome /neďaleko Dobříša, asi 60 km od Prahy/, kde sa tiež každoročne konajú majstrovstvá republiky.

Úlohou pretekára je predviesť odvážny improvizovaný skok do vody. Hodnotí sa hlavne technické prevedenie skoku, jeho štýl a celkový dojem.

Skok z najväčšej výšky - muži

Čech Rudolf Bok skočil zo Žďákovského mosta z výšky 58,2 m /svetový rekord/. V neopréne dopadol mierne pretočený na chrbát, poranil si pľúca a zlomil hrudný stavec. Nebyť záchranných potápačov, pravdepodobne by sa utopil. Podľa lekárov mal šťastie, že sa nezabil. Týmto skokom prekonal svetový rekord z roku 1987 /53,9 m/.

Skok z najväčšej výšky - ženy

Američanka Luicy Wardle skočila v roku 1985 v hongkongskom morskom parku z výšky 36,8 metra.

Najpôsobivejší skok

Jeden z usporiadateľov majstrovstiev Európy, Švajčiar Frederic Weill skočil v roku 1998 z helikoptéry do jazera Verdana /Taliansko/ z výšky 36,8 m.

Najdokonalejší skok

Pionierom tejto kombinácie je Kolumbijčan Orlando Duque, ktorý počas majstrovstiev sveta Medzinárodnej federácie skokanov na Havaji v roku 2000 skočil dvojité salto vzad so štyrmi vrutmi z výšky 24,4 metrov. Sedemčlenná porota jeho výkon ocenila sedemkrát najvyššou známkou - desiatkou.

Zdroj: Epocha 16/2005

Viac: http://www.dinersclub.sk/print/1363#

Aj keď si nemyslím, že tieto skoky doslova patria medzi šport ...

... ale niečo extrémne, netradičné, až doslova hazard so životom to je.

Je dosť ľudí, ktorí sa rozhodnú pre skok do Niagarských vodopádov so samovražednými úmyslami, ale nájdu sa ľudia, ktorých "poháňa" adrenalín a tento skok urobia preto, lebo sa chcú stať slávnymi a oslavovanými ...

Niekoľko z tých, ktorí pokorili, či iba sa snažili pokoriť Niagarské vodopády ...

Annie Edson Taylor /1838-1921/ v roku 1901.

Bola prvým človekom, kto prežil v sude pád z Niagarských vodopádov

Newyorčanka Annie Taylor v živote veľa šťastia nemala. Jediné dieťa jej zomrelo krátko po pôrode a nedlho potom za ním odišiel aj jej manžel. Od tej doby striedala zamestnania a miesta pobytu ako špinavé prádlo, precestovala polovicu Spojených štátov, bola dokonca aj v Mexiku, ale nikde sa jej nepodarilo úspešne usadiť. Keď pochopila, že týmto spôsobom si dôstojné starnutie neužije, rozhodla sa pre úplne šialený krok.

Keď liezla do suda, postaveného špeciálne pre ňu, nebola už žiadna mladica ... mala už 63 rokov. Päťdesiatmetrový pád sa jej prežiť podarilo a stala sa tak prvým človekom, ktorý túto šialenú "jazdu" prežil. Na tomto fakte tiež chcela postaviť svoju ďalšiu kariéru. Fotila sa s turistami pri vodopádoch a zarábala ako atrakcia v stánku so suvenírmi. Jej sláva však čoskoro pominula a o dvadsať rokov neskôr zomrela sama a zabudnutá

Bobby Leach /1858–1926/ v roku 1911

Bobby so skúsenosťami kaskadéra v cirkuse bol hnaný myšlienkou "Čo dokázala Annie Taylor, dokážem tiež. A lepšie! Vodopády sa rozhodol pokoriť v sude 25. júla 1911 ... a ako prvý muž skutočne prežil. Stálo ho to - zlomené nohy a čeľusť.

Na rozdiel od Annie Taylor Leach na svojom úspechu slušne zarábal. Cestoval po svete a na rôznych akciách sa nechával odfotiť so svojim sudom. V roku 1926 sa ale osud Bobbymu vysmial do tváre. Po toľkých nebezpečných kúskoch ho nakoniec zabila komplikovaná zlomenina nohy, ktorú si privodil pošmyknutím sa po pomarančovej šupke.

Charles G. Stephens /1862-1920/ v roku 1920

58-ročny holič s jedenástimi potomkami vymyslel plán ako dostať svoju rodinu z núdze ... pokorí Niagarské vodopády v sude a sláva mu vynesie veľa peňazí. Stephens si vlastnoručne vyrobil masívny dubový sud. 11. júla 1920 liezol do útrob svojho suda a bolo to naposledy, čo ho niekto videl živého ... a v celku. Keď po päťdesiatich metroch voľného pádu narazil barel na hladinu v troskách rozbitého suda sa našla iba odtrhnutá ruka.

Karel Souček /1947-1985/ v roku 1984

Souček sa na celú záležitosť pozeral s náležitým rešpektom. Bol profesionálny kaskadér a na skok z vodopádov sa usilovne pripravoval. Svoj sud niekoľkokrát testoval, študoval predchádzajúce pokusy a púšťal z Niagarských vodopádov prázdne barely, aby si overil ich pevnosť. Nakoniec sa 2. júla 1984 vo svojej krikľavo červenej nádobe vrhol cez okraj vražedných vodopádov. Po trištvrte hodine sa sud otvoril a záchranári v ňom našli Součka ... živého!

Akonáhle Souček vystrčil zo svojho suda hlavu, už mali policajti pre neho pripravený pokutový lístok na 500 dolárov. Tieto peniaze aj investície do príprav sa mu však čoskoro vrátili vďaka televíznym reláciám a interview. V apríli 1985 sa Souček rozhodol zopakovať svoj pád v iných podmienkach a pre viac divákov. Nechal sa vrhnúť vo svojom slávnom sude z výšky 55 metrov do malého bazénika s vodou. Nádoba ale narazila na hranu bazéna a Souček utrpel vážne zranenia, ktorým o deň neskôr podľahol.

Zdroj: Epocha 19/2012

http://www.google.sk/search?q=niagarske+vodopady&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=Xr9iUKiQJIqp4gT634C4Dg&ved=0CDYQsAQ&biw=1066&bih=787

toto sa mi veľmi páči - DIRTSURF:

Dnes som videl pretek extremnych cyklistov - vyhrali to svedi z Upsaly. To je extrem - ti motorkari su suviks.

celá hromada úchvatných extrémnych športov v jednom krátkom videu ... ten na ruke visiaci moskovčan na konci je už svetoznámy ako extrém extrémov ... :)

http://www.videolous.com/index.php/every-second-compilation-perfect/#.UtaYbrT5l8c

sport ako taky extremny nie je, skor ten chlap...

na bicykli do Base campu pod Everestom, ale treba si precitat cely jeho zivotny pribeh, zial v anglictine, co ja sice viem pochopit, ale slusny preklad vam poskytnut neviem :(

http://www.outsideonline.com/outdoor-adventure/climbing/mountaineering/everest-2012/Against-All-Odds-and-Without-His-Bike.html