Nejasnosti, otázky k náboženstvám

O čom je potom Očistec? Nie je to náhodou tak že pre niektorých ľudí "ďalší život" je Očistcom?

nie na tomto svete, tu sa uz nevratime, ocistec je skor nieco ako docasne peklo, kde si odpykas svoje hriechy, ak nie su tazke, vtedy ides rovno do pekla, z ocistca potom pojdes do neba

aj to máš šťastie, že si katolícka časť rodiny, ináč aj ten očistec by ti bol odopretý :lol:

kresťania si ho pridali, evanjelici ho nemajú, pokiaľ viem :)

game, game, trochu inak by som poprosil, podla toho, ako si podala tento prispevok, tak evanjelici nie su krestania.

jaj, sypem si popol na hlavu :lol:

tam mali byť katolíci, aj boli, len som to prepisovala a cestou sa mi akosi zmenili :)

Nasiel som nieco o Medžugori na googli, snad ti to pomoze (ked sa prehryzies cez chorváčštinu :lol: )

 

Medugorje - Svetiste Kraljice Mira

 

chorvatska wikipedia

Som ateista, hoci som bol vychovaný v katolíckej rodine. Moje skúsenosti ma poučili, že viera nie je založená na nejakých logicky odôvodnených argumentoch. Jej pôvod je nejasný, opiera sa o podvedomie, samotní veriaci často uznávajú, že ide skôr o stav „srdca“ ako rozumu. Zvláštny význam majú pre nich pojmy ako milosť božia či vnuknutie ktoré majú ďaleko do nejakej racionálnej úvahy. Ak sa pustíme do diskusie s veriacim, najskôr sa pokúsi akceptovať naše argumenty, ale keď mu dochádzajú sily napokon sa uchýli k záverom ktoré sa môžu oprieť len o bezvýhradnú vieru v kresťanského boha.

 

Veriaci, ktorý chce diskutovať s ateistom by mal akceptovať naše presvedčenie, že k viere v Boha sa môžeme dostať len prostredníctvom logického úsudku. Som presvedčený, že moje najdôležitejšie výhrady voči kresťanskej viere sa spoľahlivo opierajú o logické argumenty. Neverím, že stretnem hlboko veriaceho človeka ochotného diskutovať podľa pravidiel ktoré nevychádzajú z idey nejakej vyššej pravdy a spravodlivosti ktorá prekračuje hranice prirodzeného myslenia.

Veriaci, ktorý chce diskutovať s ateistom by mal akceptovať naše presvedčenie, že k viere v Boha sa môžeme dostať len prostredníctvom logického úsudku.

Ateista, ktorý chce diskutovať s veriacim, by mal akceptovať naše presvedčenie, že k viere v Boha sa môžeme dostať aj bez prostredníctva logického úsudku. :lol:

 

Pre mna je viera osobna zalezitost, nie exaktna veda.

Viera v Boha je fakt iba kazdeho osobna zalezitost, podobne ako prislusnost k nabozenstvu, alebo ateizmus. Byt ateistom z presvedcenia je podobne, ako byt veriacim , ale mnohokrat , alebo da sa povedat je to uz skoro pravidlom, tzv. naj .... ateisti sa lubia utiekat k tym najvacsim kritikom nielen veriacich, ale aj samotnnej cirkvy,cirkevnych predstavitelov, udalosti, vyrokov a buchanie sa do prs, ze sice oni su ateisti, ale ziju moralnejsim zivotom, ze cirkev zhnita, nie je potrebna, aj bez cirkvy sa da zit, atd. .... kydanie na katolicku cirkev sa stalo svetovym sportovym odvetvim a ak chodite po jednotlivych forach malo kde najdete diskutujuceho , ktory sa jasne a zretelne prihlasi , ze je hlboko veriaci , ze je katolik alebo protestant a haji " farbu " svojho nabozeskeho spolocenstva / snad jedine na aeropagu / .

Neverím, že stretnem hlboko veriaceho človeka ochotného diskutovať podľa pravidiel ktoré nevychádzajú z idey nejakej vyššej pravdy a spravodlivosti ktorá prekračuje hranice prirodzeného myslenia.

ja som takého veriaceho pred rokmi stretla ... na nete, v jednej diskusii, ktorá trvala vlastne niekoľko týždňov, článok, kvôli ktorému vznikla, dávno zapadol prachom, ale diskusia trvala

na opačných stranách "barikády", ale kultivovane, skutočne sme diskutovali ako ľudia

postoje boli diametrálne odlišné, ale ochota na úrovni debatovať sa nestratila

ale pochopiť sme sa nemohli

to vlastne nie je správne : pochopiť sme sa pochopili, len jej novokresťanstvo jej nedovolovalo povoliť a chcela ma presvedčiť o správnosti svojej voľby a trochu pritiahnuť do košiara - alebo aspoň na ich zhromaždenie

ja som nemohla akceptovať, že na všetky moje otázky či pripomienky som dostala ako odpoveď príslušný citát z biblie, čo bolo vlastne prirodzené, pre ňu ako pre zrazu hlboko veriacu / nebola vždy tak hlboko veriaca, k viere sa dostala ináč / bola biblia skutočne písaná Bohom ...

tá debata umrela ... nebolo kam pokračovať

 

 

 

 

edit:

okrem toho v tejto kategórii tu je zopár tém, kde sa diskutuje pekne a rozumne ... antipap, práve táto tvoj poznámka ma prinútila popozerať, pretože tu už boli krásne aj obsažné témy ... jedna z nich Viera, v ktorej som si dnes čítala ... a stálo to za to ...

Z ohlasov na môj príspevok som pochopil, že sa mi nepodarilo zrozumiteľne položiť otázku na ktorej mi záleží.

 

Chcel som sa spýtať, akým spôsobom by mohol ateista zmeniť svoje presvedčenie. Všetci vieme že k takej premene dochádza napr. pri strate milovanej osoby či pri vážnej chorobe. Chcel by som vedieť, či sa niekedy stáva, že niekto prijme vieru len na základe nejakých racionálnych logicky podložených argumentov. Mnoho som o tom premýšľal ale mám dojem, že každá snaha takto presvedčiť ateistu musí byť neúspešná. Zdá sa, že viera a ateistický svetonázor oddeľuje neprekonateľná bariéra, sú postavené na základoch ktoré sa nikde nestretávajú. Ak je to tak ide o veľmi smutnú pravdu, pretože medzi ľuďmi by nemali v žiadnom ohľade existovať hranice ktoré vylučujú vzájomnú diskusiu a porozumenie.

 

Mám pochybnosti či je aspoň v zásade možné kriticky diskutovať napríklad o dôvodoch pre ktoré som sa vzdal kresťanskej viery.

Chcel som sa spýtať, akým spôsobom by mohol ateista zmeniť svoje presvedčenie.

...

Chcel by som vedieť, či sa niekedy stáva, že niekto prijme vieru len na základe nejakých racionálnych logicky podložených argumentov. Mnoho som o tom premýšľal ale mám dojem, že každá snaha takto presvedčiť ateistu musí byť neúspešná.

Kedysi dávno som bol na vážkach, pohyboval som sa niekde medzi vierou a ateizmom. V tej dobe som sa pomerne dosť zaujímal o astronómiu (paradoxne medzi astronómami je najviac ateistov) a na veľa otázok som nemal odpoveď. Už len samotný Veľký Tresk bol záhadou. Prečo vlastne k nemu došlo? Čo bolo príčinou že nastal? A prečo nastal zrovna v tej dobe pred cca 15 mld. rokmi? Tieto otázky nie sú dostatočne zodpovedané dodnes. Ale existuje na to jedna univerzálna vec, ktorá aspoň dočasne všetko vysvetľuje: Lebo to tak Boh zariadil.

ak som Ti správne porozumel, tak ty chceš pochopiť vieru, čiže zákonite musíš pochopiť Boha

napr. aj jeho trojjedinnosť

a to človek so svojím Obyčajným rozumom nikdy dokázať nemôže a preto je Boh Bohom

a preto je to niečo výnimočné, lebo to nie je záležitosť rozumu, tým nechcem povedať, že je to nezmyselné vykonávania príkazov a zákazov, čo sa pri jej zneužití stáva, ale to som odbočil

ako si už napísal viera býva často označovaná ako záležitosť srdca, lebo jedine ním ju môžeš okúsiť a pochopiť

tu je akákoľvek logika, aspom pre mňa, zbytočná a nepodstatná

Mňa by zaujímalo, či chceš pochopiť vieru v Boha, alebo vieru ako takú. Ľudia neveriaci v Boha (pretože je to podľa nich hlúposť) veria napr. v reinkarnaciu, či ine paranormalne javy (hlúposť podľa veriacich v Boha). Mnoho vedcov verí teóriam, pre ktoré nie sú žiadne dôkazy. Má nevyvrátená teória väčšiu hodnotu ako nevyvrátená existencia Boha?

RoSo

 

ani by som nepovedal, kto je hlboko veriaci clovek bez nejakej prikazanej usecky v ktorej sa moze pohybovat a premysla , nielen nad svojou vierou v trojjedineho Boha, ale nad svojim poslanim veriaceho cloveka premietnut konanie do kazdodennych skutkov podla vzoru nasho Spasitela nepozerajuc na inu vieru, na cloveka ateistu alebo iba jednoducho materialistu, to naj .... co sme dostali prostrednictvom ziveho Boha , Jezisa Krista je obrovska laska k Otcovi a k cloveku ako takom bez rozdielu rasy, farby, nabozenstva ..... a toto je podstata celeho Krestanskeho ucenia - v zjednodusenom ludovom preklade : Miluj svojho blizneho , ako sam seba !!!! Uplne daleko v laske k Bohu a ludom zasiel sv.Frantisek z Asissi , na tu dobu to bolo nieco neobycajne a On urcite sa drzal skoro podobnej zasady , ako som spominal hore, ale vylucil slovicka " ako sam seba " .... miloval vrucne a cisto Otca, jeho Syna a cloveka , ako takeho.

Ľudia neveriaci v Boha (pretože je to podľa nich hlúposť) veria napr. v reinkarnaciu, či ine paranormalne javy (hlúposť podľa veriacich v Boha).

Prečo by veriaci v Boha nemali veriť paranormálnym javom?

Čo je to paranormálny jav? Je to duch blúdiaci v starom dome? Je to stratená duša ktorá "nevie trafiť" do neba (alebo pekla čo bude asi bežnejší prípad) ?

a naopak : neveriaci v boha by prečo mal veriť paranormálnym javom ?

paušalizovať, že viera v boha je pre neveriacich hlúposť, nie je práve ten najlepší štart k porozumeniu veriacich a neveriacich ...

pre niekoho áno, už v princípe, niekto dospel k viere, niekto od nej odišiel, a pre niekoho sú argumenty v odsudzovaní všetkých a každého ...

celkom by ma zaujímalo, ako antipap dospel k dôvodom, pre ktoré sa vzdal viery

A to sa aj da len tak vzdat viery? Ak to niekto tvrdi , tak nebol a nie je uprimny.

prečo ?

vôbec sa mi to nezdá ako nedostatok úprimnosti - akej úprimnosti ?

niekto úprimne veril a svojím vzdelaním, životnou cestou, rozumom, poznaním prišiel k tomu, že v to, v čo veril predtým, už neverí ... takéto veci sa dejú, nemusia sa týkať práve viery, ale vyspievame, menia sa priority, niečo sa naučíme, niečo začneme vidieť ináč - to sa deje dnes a denne

prečo je to iné, pokiaľ ide o vieru ?

Nuz game preto lebo viera je poslanie, ak niekto dojde k tomuto poznaniu , a jedno akym sposobom , viera v Boha ho naplna a to je to, co hladal , viem to pochopit / to je pripad mojho spovednika po 89 r. , ktory ako ateista sa este pocas studii v Bratislave dava tajne vysvatit za knaza... / , ale ten ktory sa svojim poznanim vzdava viery , ta viera nebola uprina, cista, pretoze ako som spominal - je to jednoducho poslanie , bud je to mojou sucastou , je to aj moje ja

alebo to nikdy tak neprezival a jeho viera bola iba povrchna a teda neuprimna.

ak niekto dojde k tomuto poznaniu , a jedno akym sposobom , viera v Boha ho naplna a to je to, co hladal , viem to pochopit ...

 

...ale ten ktory sa svojim poznanim vzdava viery , ta viera nebola uprina, cista, pretoze ako som spominal - je to jednoducho poslanie , bud je to mojou sucastou , je to aj moje ja

alebo to nikdy tak neprezival a jeho viera bola iba povrchna a teda neuprimna.

Ak niekto dôjde k takémuto poznaniu, môže rovnako dôjsť aj k novému poznaniu, že sa mýlil. Viera môže byť úprimná, aj čistá ale určite by nemala byť slepá.

A ten, kto sa viery vzdal, sa v nej mohol jednoducho sklamať.

 

Tým teraz nemyslím len vieru v boha, ale vieru v akúkoľvek ideológu.

Cactales

 

beriem tvoj nazor , ale je tu to ale , viera v Boha je uplne nieco ine , to sa ani neda s nicim porovnat , viera v Boha je vrchol uprimnosti nielen k samemu Bohu, ale aj sameho seba , od Boha sa neodchadza, ako z nezaujimaveho divadelneho predstavenia, bud verim kazdou svojou bunkou alebo to predstieram, ale to uz nie je viera.

ak niekto dojde k tomuto poznaniu , a jedno akym sposobom , viera v Boha ho naplna a to je to, co hladal , viem to pochopit / to je pripad mojho spovednika po 89 r. , ktory ako ateista sa este pocas studii v Bratislave dava tajne vysvatit za knaza... / , ale ten ktory sa svojim poznanim vzdava viery , ta viera nebola uprina, cista, pretoze ako som spominal - je to jednoducho poslanie , bud je to mojou sucastou , je to aj moje ja

alebo to nikdy tak neprezival a jeho viera bola iba povrchna a teda neuprimna.

z neveriaceho saula sa môžeš stať pavlom ... a naopak

a nie je v tom žiadna neúprimnosť

aj bez poslania ... jednoducho uverí, okolnosti, život, zázrak, učenie, hocičo iné ho privedie k viere - akejkoľvek, nielen kresťanskej

život, okolnosti, vysvetlenie zázraku, učenie, vedomosti, hocičo iné ho privedie k neviere

vieru v boha ako poslanie vidím u kňaza, ten má poslanie, kdesi som tu o tom už písala ... poznám jedného kňaza, o ktorom jeho kolegovia sú presvedčení, že neverí svojmu poslaniu ...

vieru nevidím ako poslanie ... človek sa do nej narodí, nadobudne ju, upevní si ju, alebo ju stratí

a to všetko sa aj deje

nechcem týmto znižovať vieru veriacich, ani znevažovať, ani veriacich, ani neveriacich.

bud verim kazdou svojou bunkou alebo to predstieram, ale to uz nie je viera.

Mám na to podobný názor, ako game. Človek môže byť napríklad ako dieťa vedený k viere, na základe určitých informácií, vlastných citov a vplyvom okolia môže nadobudnúť vieru v Boha, v tom čase verí úprimne. O niekoľko rokov môže v jeho živote nastať zlom, alebo sa len zmení spôsob jeho uvažovania, začne pochybovať a ak jeho pochybností narastú, môže sa časom viery vzdať. To neznamená, že ak napríklad niekto bol ako dvadsaťročný veriaci a v šesťdesiatke je z neho ateista, že v mladosti vieru predstieral.

Su to vase nazory a respektujem ich , no skuste sa pozriet na vieru bez zatazenia, ci uz v historickom kontexte,

ale aj vplyvu cirkevnych spolocenstiev na veriaceho, i ked je to problematicke, da sa to a opat uvediem najjasnejsi priklad vo sv.Františkovi z Asissi .

hm

doteraz som bola a som presvedčená, že pozerám na vieru bez zaťaženia ... čím je zaťažená ? a s cactalesom máme veľmi podobný pohľad na otázky náboženstva, takže rovnako tam priveľa zaťaženia nevidím ...

len som napísala, že nie som presvedčená o tom, že byť veriacim je poslanie ... podľa mňa to nie je poslanie, rovnako , ako sa možno stať veriacim, sa možno podobnou, opačnou cestou, z podobných dôvodov stať neveriacim ... to predsa nie je pohľad zaťažený nejakým odsudzovaním viery ?

kde vidíš jozef to zaťaženie ?

game

 

 

pozri, dianie okolo nas nie je v kocke, teda bez hranic, vsetko so vsetkym suvisi a ma aj v konecnom dosledku vplyv na dotycny nazor/ snad mimo vedeckych rezultatov,fyzikalnych velicin a ine ../ je to platne vseobecne a hlavne v takychto diskusiach: Ty predsa nemas " ocisteny " nazor na vieru v Boha bez vonkajsich vplyvov? Alebo máš? Nevplyva na teba názor iných? Si vzdelana mlada zena , velka studujes, citas, sledujes díanie okolo seba. Si zbavena pokusenia prijat bez zatazenia svoj nazor na vieru? Ak ano , definuj .