Hlasovanie

Stretol som sa s rôznymi názormi na hlasovanie o niečom, je to jedno o čom. Ide tu o to aby to hlasovanie bolo platné, pre toho kto hlasovanie vyhlásil.

Ako by to malo byť vykonané, vrátane počtu tých čo budú hlasovať, počte súhlasov a pod..

EDIT : Ide len o teoretické pindy :lol:

coze? nerozumiem

Ja som tiež z tejto témy trochu mimo a snažím sa ju pochopiť už od včera.

prečítala som to odvčera asi osemkrát ... mám taký pocit, že som to pochopila konečne

ide o to, či sa má hlasovať tak, aby bolo treba nadpolovičnú väčšinu, teda viac ako 50% všetkých hlasov, alebo stačí najväčšie percento odovzdaných hlasov,

alebo nadpolovičná väčšina všetkých hlasujúcich / voličov/ ...

je tam niekoľko možností, ktoré si určí ten, kto hlasovanie inicioval ... zvyčajne vie, aké má šance, aby mu jeho vec prešla a nie je problém prispôsobiť trebárs aj zákony- keď je práve pri kormidle

Záleží čoho sa hlasovanie má týkať.

Ak napr. referendum, stačí mať viac % (v prípade Slovenska však musí byť minimálne 50%-tná účasť).

prečítala som to odvčera asi osemkrát ... mám taký pocit, že som to pochopila konečne

 

ide o to, či sa má hlasovať tak, aby bolo treba nadpolovičnú väčšinu, teda viac ako 50% všetkých hlasov, alebo stačí najväčšie percento odovzdaných hlasov,

alebo nadpolovičná väčšina všetkých hlasujúcich / voličov/ ...

 

je tam niekoľko možností, ktoré si určí ten, kto hlasovanie inicioval ... zvyčajne vie, aké má šance, aby mu jeho vec prešla a nie je problém prispôsobiť trebárs aj zákony- keď je práve pri kormidle

Presne pochopila si to tak ako som to myslel.. Je to moja reakcia na jednu debatu o hlasovaní, kde sa ma snažili presvedčiť, že je to podľa nadpolovičnej väčšiny ako hlasujúcich tam aj výsledku hlasovania. Nesúhlasil som s tým.

Podľa mňa kto tvrdí, že sa bude o niečom hlasovať, by mal vydať aj nejaké pravidlá o tom hlasovaní - spôsob hlasovania musí byť vyhlásený a aj ako sa budú počítať výsledky. Kedy je hlasovanie platné a pod. Dám tu nejaké príklady.

Každý poslanec má v rokovacej miestnosti svoje stále miesto, odkiaľ môže hlasovať prostredníctvom technického zariadenia. Poslanec má za týmto účelom identifikačnú kartu, ktorú vsunie do otvoru hlasovacej jednotky a stlačí príslušné tlačidlo ktorým hlasuje za návrh, proti návrhu alebo sa zdrží hlasovania. Ide o najčastejší spôsob hlasovania. Ak sa napríklad z technických dôvodov nemôže použiť hlasovacie zariadenie, hlasujú poslanci zdvihnutím ruky. Ďalší možný spôsob hlasovania je hlasovanie podľa mien. Poslanci sú postupne vyzývaní predsedajúcim a vyhlasujú, či hlasujú za návrh, proti návrhu alebo sa zdržiavajú hlasovania. Uvedené spôsoby sa používajú pri verejnom hlasovaní. Ak národná rada hlasuje tajne, používajú sa na tento účel hlasovacie lístky. Poslanec sa v žiadnom prípade nemôže dať pri hlasovaní zastúpiť inou osobou.

Ak ústava neustanovuje niečo iné, na prijatie uznesenia národnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ide o relatívnu väčšinu, ktorá predstavuje najmenej 39 poslancov hlasujúcich za návrh (pri účasti 76 poslancov; pozri kvórum). Relatívnou väčšinou sa hlasuje napríklad o procedurálnych návrhoch alebo návrhoch zákonov.

Okrem relatívnej väčšiny vyžaduje ústava v niektorých prípadoch nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, nielen prítomných. Ide o absolútnu väčšinu, pri ktorej musí hlasovať za návrh najmenej 76 poslancov. Absolútna väčšina je potrebná napríklad pri vyslovení nedôvery vláde alebo jej členovi, alebo pri voľbe predsedu a podpredsedov národnej rady.

Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta republiky, na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu, je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Ide o kvalifikovanú väčšinu, ktorá predstavuje minimálne 90 poslancov hlasujúcich za návrh. Trojpätinovou väčšinou sa rozhoduje tiež o konaní neverejnej schôdze národnej rady.

Nie vždy sa musí hlasovania zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých možných osôb, ktoré môžu hlasovať.

Toto je zo zahraničia.

Napríklad ako v utorok 16. mája, keď sa v štáte Oregon uskutočnili prvé primárky prostredníctvom pošty. Tento neobvyklý spôsob hlasovania prispel k tomu, že sa na nich zúčastnilo až 47 percent voličov, čo je druhý najvyšší výsledok v doterajšej histórii tohto štátu. Organizátori volieb totiž rozposlali hlasovacie lístky už 28. apríla a úlohou voličov bolo vrátiť ich na miestne volebné úrady v utorok do ôsmej hodiny večer. Ukázalo sa, že takýto spôsob hlasovania je lacnejší a navyše, vhodnejší pre zaneprázdnených voličov. Všeobecne sa predpokladá, že klasický spôsob hlasovania by nedokázal v atmosfére súčasných nudných primáriek dostať do volebných miestností také množstvo ľudí.

Tu by som rád podotkol, že sa hlasovania zúčastnilo 47% voličov. Šlo o písomné hlasovanie – výber kandidátov na post prezidenta čo bolo oficiálne uznané. Pri predchádzajúcich voľbách bola účasť ešte nižšia.