Denníček

Obrien na to sú predsa Blogy :lol:

obrien sa chystá písať pre budúce generácie ... niečo ako hieroglyfy v Egypte :lol:

 

starý dobrý školský zošit s hrubými doskami vydrží hodne, Obrien, oveľa oveľa viac, než bolo plánované :)

Axel

 

Blogy velmi neuznavam

1. musel by som podliehat autocenzure, lebo vsetko to co si myslim, tam predsa nenapisem

2. Zaruc mi, že tento moj prispevok tu najdem aj o 50 rokov :lol:

 

Game

 

No hieroglifi su to aj teraz, lebo ked pisem v urcitom psychickom stave, tak to potom neviem po sebe precitat :)

obrien

len si potom davaj pozor na to aj cim pises, take obycajne gulickove pero po rokoch ani nevydno, to vybledne... atrament sa ti znici ked to zmokne... blbe, no... najlepsi je asi tus, no tiez sa moze rozpit

Axel

 

Blogy velmi neuznavam

1. musel by som podliehat autocenzure, lebo vsetko to co si myslim, tam predsa nenapisem

2. Zaruc mi, že tento moj prispevok tu najdem aj o 50 rokov :lol:

Blogy sú osobitné názory členov, pokým výrazne neporušujú pravidlá Fóra tak nie je dôvod ich upravovať, inak sa nemoderujú tak striktne ako príspevky na Fóre.

Je možnosť vytvoriť si súkromné kategórie, ktoré vidíš iba ty.

Či tu tento príspevok nájdeš aj o 50 rokov... ponúka sa otázka: Prečo by si ho tu nemal nájsť? :)

Obrien..

 

skús sa pozrieť v knihkupectve značky PantaRhei, či tak nejak. Sú v poluse aj v auparku. tam som si ja kupoval svoj denníček. stál síce 300,- ale papier je super. tam by si si mohol niečo vybrať.

Dakujem, PantaRhei v KE mame, takže sa tam pojdem kuknut

včera v noci som zapísala pár strán, vety, čo navzájom zdanlivo nesúvisia, myšlinky, ku ktorým som sa dlho neodvažovala vyjadrovať... veľa som tam premýšľala, až som napokon išla spokojne spať, keď som prišla na to, čo v živote naozaj chcem...

Mily dennicek, prepac, ze som Ta tolko mesiacov zanedbaval, ak budem mat chvilku casu, nieco si do Teba urcite zapisem, Tvoj najlepsi chorche.

obrien

 

tak ako, našiel si niečo? však sa pochváľ. :lol:

 

Ja si teraz zapisujem do denníka len nieked. ked sa stíha a ked je chuť. Uvažoval som o atramentovom pere. taká klasika. ešte uvidíme.

Tak, zapisal som asi stranu a su tam zaznamy z asi 4 dni. Podstatne je, ze su tam podstatne veci a a ked je to skor heslovite, na orientaciu staci.

Tak, prikladám fotku svojho denníka.

 

http://img253.imageshack.us/my.php?image=mydiary2xo2.jpg

 

Môžete sa kľudne pridať. :lol:

jedine svoj prastarý denník, rovnako hrubý žltý zošit s hrubými doskami.

že prečo to schovávam, nemám ani predstavu.

sú tam popísané na pár stranách banálne krivdy, na ktoré by som bez denníka dávno zabudla.

aj tak som ho už dlhé roky nečítala.

a práve sa mi zdá, že bude najvyšší čas sa toho zbaviť.

ľudí, ktorých tam spomínam, dávno odvial čas.

Pisem si od 1994. Tie prve opisane roky su fakt usmevne :lol:

Posledne roky pisem don inym stylom, v podstate nic konkretne. Aj ked opisujem konkretnu udalost zaonacim ju nejakymi symbolickymi vyrazmi, metaforami. Pripadne pisem kratke kvazi poeticke postrehy.

 

Mne nie je problém denník nájsť; staré dva sú v škatuli pod stolom a súčasný sa váľa väčšinou po posteli... Spolieham sa na to, že nik sa neodváži pozrieť si ho biggrin.gif Určite. Tým by u mňa človek klesol na spodok môjho záujmu.

Mne dennik nasla a bez hanby precitala matka, no koniec, sklamala ma teda poriadne. Mali sme vtedy spor, ja som sa odstahovala k babke. Ona mi prekutala izbu a precitala. A este mala taku drzost pisat do MOJHO dennika(!!!). Par dni sme si tymto sposobom dopisovali, kym sa nas vztah ako-tak neurovnal. V zivote jej to nezabudnem ! Dennik znamena pre mna vela. Velmi vela. Takmer rok som komunikovala len s nim. Su v nom obsiahnute najhlbsie emocie, najdolezitejsie milniky mojho ziota.

Ona mi prekutala izbu a precitala. A este mala taku drzost pisat do MOJHO dennika(!!!).

Omg...

 

Ja si denník píšem od siedmich rokov... Ten úplne prvý nemám..našiel mi ho brat a bolo treba ho zneškodniť ;) Ach jaj, také detské hádky..to boli časy ;) A tie zvyšné sú pekne uložené na poličke :lol: Píšem do hocijakých zošitov..čisté,linajkové, štvorčekové, veľké, malé... Momentálne A5, hrubý, štvorčekový, v tvrdých doskách, veľmi pekný ;)

Nepíšem pravidelne každý deň..niekedy aj viackrát za deň, a niekedy aj mesiac nič...ale potom zas napíšem aj desať strán,no :) A píšem kde sa dá...v škole, vonku, doma.. Že by mi ho niekto prečítal, nehrozí..(len ďalej menovaná kamoška) asi v štvrtej triede sme si s kamoškou vymysleli "tajné písmo".. akože fakt na úrovni, každé písmenko je iný znak :) A od incidentu s bratom si píšem denníky šifrovane ;)

počula som o novom type denníka...

nahrávanie sa do mobilu... môže to byť celkom fajn, len mnoho mobilov ma na nahrávanie krátky limit...

Arwiel..

Dennik,ak nie je rukou pisany,u mna nie je dennikom. Straca to svoje caro.

no to je pravda...

ja som tiež za písaný... ale tým, čo neradi píšu, môže aj toto vyhovovať...

 

denník som si už dobre dlho nepísala i keď som chcela znova začať... nevydalo...

mám krízu... :lol:

Kriste, ja a moje denniky...

 

Ked som mala... 8 - 9 rokov zacala som si pisat prvy a to na harok A4, zosit s tvrdym obalom. Vtedy sa mi pacil jeden chlapec a po prvykrat som prave v nom pouzila slovo "sexy". Bohuzial mi ho matka nasla, precitala si ho a sprdla ma, ze co to tam vypisujem a zahodila mi ho... ;)

 

Druhy dennik som si lepsie zakodovala... Zacala som ho pisat po anglicky, potom som si vymyslela vlastne pismo a nakoniec aj vlastnu rec... Az tak dobre to bolo zakodovane, ze som to nebola schopna po sebe precitat a niekde som ho odlozila... Doteraz neviem kde :) :)

 

Inak uz denniky nemavam... Nasla som iny sposob ako vyjadrit svoje myslienky a tajne pocity - kreslenim a pisanim, takze istym sposobom su moje kresby a kvazi knizocky tym najzvlastnejsim typom dennika, ale vyhovuje mi to - hoci matka ani o tom nevi a nedaj boze, aby sa to dozvedala. Nikdy nemala chapania pre moje myslienky a pocity, a preto si ich radsej nechavam pre seba... :lol:

 

Arwiel

 

počula som o novom type denníka...

nahrávanie sa do mobilu... môže to byť celkom fajn, len mnoho mobilov ma na nahrávanie krátky limit...

Kniha ma padnut do ruk a tak sa citat, jedlo sa ma jest ustami a dennik sa ma pisat rucne-strucne a na papier. Iste veci by sa jednoducho nemali modernizovat (hoci do tohoto prikladu sa mi nehodi to jedlo, pretoze zatial nevymyslaju ziaden pristroj, ktory by dane jedlo uz v predzuvanej forme preteleportoval do naseho zaludka... aspon pokial ja viem).

ja som tiež za písaný denník, nevedela by som si predstaviť o svojich myšlienkach hovoriť, lepšie sa mi vždy písalo... /síce, možno by som sa pri takom type denníka aj naučila rozprávať.../

 

pri tom, ako som sa dozvedela o tomto "modernom denníku", som si spomenula ako vo filmoch keď niekto číta niekoho list alebo denník, divák počuje hlas autora listu/denníka... vždy sa mi to páčilo, možno by to nebolo až tak zlé, keby autor chcel svoj denník zverejniť alebo niekomu odkádzať, čitateľ by mal na neho aj zvukovú pamiatku... otázne ale je, kto píše denník pre niekoho iného? :) /okrem mňa kedysi :lol:/

brat mi pomohol vybrať si denník a tak som zahájila veľký comeback!

už mi chýbal, už som dlho sama, dlho nie sme dvaja, dlho som nepísala... júúúúúúúúú! :lol:

Jehé, denníky... :lol: Kde začať?

Keď som mal 7-8 rokov, so sestrou sme si ich začali písať, po čase sme sa ale normálne dohodli, že sa jeden druhému budeme snažiť ho nájsť a keď sa podarilo, po odhalení vštkých "tajomstiev" sme tam tomu druhému víťazoslávne niečo povzbudzujúce napísali :)

Keď sme z toho konečne vyrástli, začal som si v takych 10 rokoch písať seriózny nový denník. S tým, že som ho každú chvíľu niekde založil a miesto toho aby som ho hľadal, som si spravil nový, takže čoskoro nebol taký problém nájsť niekde v byte jeden z mojich denníkov :) Najprv som mal na to také špeciálne detské zápisníky, no a keďže tých nebolo tak veľa, aby som si každú chvíľu mohol spraviť nový, skončilo to obyčajnými zošitmi.

Špeciálne písmo som nikdy nemal, bol som málo kreatívny aby som si niečo také vymýšľal...

 

No a posledné zápisy, čo si pamätám sa datujú niekde na jar 2004, teda takých 15 rokov som mal. Dnes sa už týmto spôsobom neventilujem, pripadám si pri tom debilne, keď sa mám zdôverovať nejakej knihe... To čo má byť smrteľné dôležité, si zapamätám a to ostatné, na tom by som sa možno zasmial o pár rokov a zahodil to.

Keď som bola menšia, tak som si písavala denník. Ale nie často, pretože sa mi hocikedy nechcelo, zabudla som, veď to poznáte. Ale po čase, keď som tie denníky znovu našla a prečítala som si, aké "véélikánske" problémy som mala, tak som sa smiala :lol:. Už si denník nepíšem a ani by som nechcela.

Ja mám jedne tajný súbor kde si zapisujem dôležité udalosti čo som zažil, takže z určitého pohľadu je to denník, alebo skôr ročník :lol: Prvá udalosť je z januára 2001, takže skoro 6 rokov na tom "pracujem".

 

Už je tomu 11 rokov. Ale sranda to je, keď si to človek prelistuje alebo lepšie povedané prescrolluje a spomenie si čo sa kedy stalo. Aj keď je to stále skôr v štýle "ročenky" ako denníka, ale zapisujem si len dôležité udalosti a hlavne keď som v správnej nálade.

Kedysi som si toež písala denník, vlastne počas celej strednej školy. Písala som tam všetky svoje zážitky aj s príslušným komentárom, svoje nálady, myšlienky, skrátka všetko možné, ale vždy pravdivo tak, ako som to videla, myslela a cítila, nič som neprikrášlila a ak som robila hovadiny, nijako som sa to tam nesnažila zmierniť. Tiež tam mám nalepené všelijaké pamätné ôpredmety" ako napríklad lístky z kina, ked ma pozval chalan, čo sa mi páčil, a podobne.

Zapísala som asi tak /8 veľkých hrubých zošitov, už mám len asi 4, ostatné som pekne krásne zlikvidovala a zlikvidujem aj tieto. Neviem, prečo to ešte opatrujem.

Ale je to kus mojej mladosti, možno preto.