Denníček

Čafte.

Hádam tu taká téma nie je. Ak áno, tak poprosím moderátorov či admina, aby to tam premiestnili. Vdaaaka. :)

Píšete si denník? Vyberáte si na to špeciálne zošity, či len to čo nájdete v obchode? Pomáha vám to?

Ja si ho od určitej udalosti píšem a musím sa priznať, že mi to pomáha. Človek, keď sa nemá komu vyrozprávať, pomáha aj tento spôsob. Je to určitá sebareflexia.

Dakujem za príspevky. :lol:

kedysi dávno som si písala ...

hrubší zošit s tvrdými žltými doskami ... jednoducho som cítila potrebu niečo napísať, či vyliať si srdiečko ...

nepísala som denne, lepšie povedané niekedy denne, ale väčšinou nie ...

potom som prestala , už som nepotrebovala písať do denníka

dodnes ho mám odložený a nečítam ho. raz či dvakrát som sa kedysi začítala, a zistila som, že sú tam písané takmer výlučne len tie zlé veci ... potreba vyžalovať sa bol väčšia

preto ho nečítam, lebo tie problémy a starosti a problémiky, na ktorých vtedy stál svet, už dávno odvialo kdesi preč ... a ktovie, čo je s ľuďmi, o ktorých tam píšem ...

vlastne preto som ho prestala písať ... prišli iné veci a už som nechcela písať, aj tak dodnes mám tendencie písať len o tom nedobrom... a to nie je k ničomu.

takže áno, písala som, chvíľu, pekných vecí tam bolo málo ... a nikdy som sa k písaniu denníka nevrátila .

písala som si denníky od 24.12. 1996... takmer hneď ako som sa naučila písať... a písala som si ich dlho... pomáhalo mi to, samozrejme... bola som priveľmi uzavretý človek, denník som písala stále... v škole cez prestávky i cez hodiny, doma, v posteli, pri korčuľovaní, na lavičke v parku, pri prechádzaní sa po meste... sranda, že som si ho písala i v pohybe...

no prestala som... prestala som, pretože denník sa stal celým mojím životom, kašlala som na ľudí, kašlala som na priateľov... a aj tak sa moje písanie postupne zvrhávalo do nadreálna, preto som prestala s denníkom a písala som si poviedky alebo vymyslené stretnutia s určitými ľuďmi či knižnými postavami...

na to mi nebolo treba veľa... píšuce pero alebo ceruzka a zošity som používala aj veľké obyčajné linajkové, no dávala som prednosť takým tým 300 stranovým malým zošitom s pevnou väznou... na niektorých som mala aj zámok...

arwiel

:lol: a dajú sa také zošity ešte kúpiť? aj na nete?

Mne to veru pomáha. Fakt nemám veľa priateľov. Kamarátov celkom dosť, ale tým sa s určitými záležitosťami nezverujem. tak si to píšem do denníka. Aj ked je tam 90 % negatív. Proste to niekde musím ventilovať.

Teraz už len hľadám dôstojnú schránku na ich zapisovanie.

Prvý denník som si začala písaťkeď som mala desať rokov. Vôbec som nemala potrebu niekomu sa vyrozprávať, to nie, ale videla osm to vo filme a zdalo sa mi to také, no-neznášam to slovo ale-cool :lol:

boli tam úplné hlúposti, že dnes som ukladala prádlo a tak.. Bol to taký útly diár, myslím že nejaká pozornosť od jednej firmy. Na každý deň takých päť riadkov :)

po roku som prestala.

Druhý denník som si začala písať pred rokom a pol, pričom ma inšpirovala k tomu hisham.. A tento denník je vážne úžasný. Teraz, keď si ho spätne čítam, zisťujem, že pätnástka bol môj prelomový rok.. Sú tam moje výlevy šťastia aj žiaľu a všetky významné akcie. Naozaj zmapovaný celý rok.

Teraz som už viac-menej v normále, nič nezvyčajné a ani významné sa nedeje, tak ho trošku zanedbávam, iba tak priebežne tam dávam nejaké dátumy akcií, ale nič k tomu.

Mimochodom, je to veľký zošit s pevným obalom, a poriadne hrubý. Tipujem, na také štyri roky.

A žeby mi môj denník nejak pomáhal? Nie. Určite nie. Keď sa potrebujem vyžalovať, urobím to tak v tichosti pri hudbe alebo hudobnom nástroji.. Môj denník je skôr na to, aby mi pomohol zachovať si všetky spomienky v čo najpresnejšom zobrazení.

Denník si píšem od desiatich. Teraz mám tretí stostranový zošit v tvrdej väzbe, ale asi za týždeň bude vypísaný.

V desiatich človek píše hovadiny (ja tam mám poprilepované lístočky zo školských lavíc, napísané, čo som dnes počúvala a pozerala...), niektoré hlášky sú pamätné (ako keď v trinástich tam mám napísané, že som už veľká, lebo robím to a to :) ).

Keď sa udeje niečo, čo bolo "veľké", putuje to do denníka - smutné, veselé, kadejaké.

Niekedy zalistujem späť a väčšinou sa dobre kosím na sebe samej, alebo aj na kamarátoch, udalostiach :)

Je to také prirodzené, že si píšem denník. Nie pravidelne, ale potom dokážem zapísať aj 10 strán :lol:

A tak.

hisham

Máš pravdu. Už je to také prirodzené. Ale v denníku sa ukrýva aj veľká moc. Ak ti ho niekto nájde, je po tajomstvách. :) Mne sa to zatiaľ nestalo. Našťastie. Záleží na tom, do čoho je to písané? (viem, asi dosť idiotská otázka, ale mna to zaujíma). :lol:

Proteus

je to hneď v prvom riadku - stostranové zošity v tvrdej väzbe :)

Mne nie je problém denník nájsť; staré dva sú v škatuli pod stolom a súčasný sa váľa väčšinou po posteli... Spolieham sa na to, že nik sa neodváži pozrieť si ho :lol: Určite. Tým by u mňa človek klesol na spodok môjho záujmu.

Spolieham sa na to, že nik sa neodváži pozrieť si ho biggrin.gif Určite. Tým by u mňa človek klesol na spodok môjho záujmu.

:lol: . a mobil?? ja ked som vtedy mal tvoj mobil, bol som v pokuseni si precitat tvoje smsky :)

ON TOP : nie, nikdy som nemal dennik, nepisal som si

V tom mobile vtedy nič zaujímavé nebolo :lol: Keby bolo, tak ako v denníku, to by bolo iné - to by som sa naštvala (ale skôr na seba, že si nemažem niečo, z čoho by mohlo byť zle, trápne...)

Ja si už pôjdem skočiť ten nový blok, ale žiadny pekný som nevidela...

hisham

ja vieeeeem, do čoho si to píšeš. Pýtal som sa aj druhých.

Ja hľadám teraz nejaký čo najhrubší s čistými stranami v tvrdom obale. u nás nič také nemajú. Vo veľkom meste veľké možnosti. Tu nie je nič. Ak niečo pekné nájdeš, daj vedieť.

:lol:

Dávnejšie som si ho chcel začať písať, ale nevedel som ako začať :lol:

Denníky som si písavala asi tak od dvanástich rokov...potom to boli príbehy, básne, poviedky...neskôr texty piesní, ktoré som hrávala len pre seba v najväčších " bôloch"...neskôr to bolo žalovanie sa na stránky o mojom prvom nevydarenom manželstve, pretože som nechcela ostatných zaťažovať svojimi problémami a najkrajší denník, ktorý stále mám je o prvom roku môjho syna ( teraz už má 12 rokov ), od jeho narodenia, takmer ak nie každý deň, aspoň raz týždenne som písala,aké pokroky urobil.

Máte pravdu o tom, že najviac sa píše o negatívnych pocitoch v denníku.

Heh ja som mala dennik ked som bola mensia, taky maly v tvrdej vazbe :lol: Minule som sa pousmiala nad tym co som tam ako mala pisala. Dopodrobna som opisovala kto mal na plaveckom ake plavky a podobne hluposti... ano take detske veci. :) Momentalne sa sice tiez niekedy vyjadrujem dost detsky aj ked za tym vacsinou detske myslienky nie su, ale nejak to treba kryt :)

Potom som pisavala len tak sporadicky raz za mesiac ale to toho bolo vzdy za niekolko stran. A ked som raz prisla domov a vsimla sa ze mama sa nejak velmi podrobne pyta na vsetko co sm tam mala opisane nebolo tazke prist na to ze mi ho citala tak som v nom nejak stratila doveru.

Asi pred dvoma mesiacmi som si zalozila novy ktory si uz pekne nosim aj do skoly(aspon sa nenudim na volnych) a je to taky ten diar v hrubej vazbe kde mas stranu na kazdy den. Ja si myslim ze je to fajn, aspon pre mna urcite, kedze som prilis nedoverciva a vsetko dusim v sebe. Ani ja nie som nevycerpatelna....

Písala som si denník vo svojej ťažkej puberte.... som príliž veľký introvert na to, aby som sa zdôverovala s vecami, ktoré sa ma bytostne dotýkajú.... teda...bola som. Dneska si to už musí odskákavať môj drahý....chudák. :lol:

Písala som si doňho svoje lásky, postrehy z školy, sklamania, sny, predstavy....hromadu vecí. (panebože, kedy som to všetko stíhala?)

Asi pred dvoma rokmi mi prišiel pri veľkom upratovaní po ruku.... dokonca som k nemu našla aj kľúčik. Tak som ho otvorila a začítala som sa. A rehotala som sa ako divá sviňa.

Je to neskutočné, ako človek zmení názory a postoje vekom. Ako veľmi sa mu zmení pohľad na veci. To, čo som kedysi brala smrrrrteľne vážne si dnes ani nevšimnem.

Už som asi fakt stará... :)

Ajooojte.

Ja som tak uvažoval. Čo takto si kúpiť nejaký kožený karisblok (ak niečo také je) a listy si v ňom len jednoducho vymienať. praktické a ušetril by som. a mohol by som si robiť jednotný archív.

Existujú niekde kožené, koženkové karisbloky? :lol:

ahoj :)

také karisbloky existovali :) najlepšie bude sa popýtať v papiernictvách ...

hm ... budeš vyberať papiere a zoraďovať ich ? len nech nepríde prievan ;)

keď sú pre teba denníky také dôležité, zrejme by bolo lepšie písať do zošitov s tvrdými doskami ... ľahšie sa ukladajú, ľahšie sa v nich listuje ... premýšľam, či by som sa vedela vrátiť k písaniu denníka

možno, keby nebolo fórum, keby nebolo sa s kým "porozprávať", ale vážne neviem ... :lol:

neviem, či by som teraz mohla hovoriť o návrate k denníku, ale... opäť píšem... :) je to niečo také...

lenže mne denník raz matka našla... nedopadlo to najlepšie, takže teraz keď píšem, píšem tak, že viem len ja, o čom to vlastne je...

a nepíšem len o realite...

a vďakabohu to už nie je tak často... :)

a aj tak... mojím denníkom je toto fórum :lol:

Proteus... ja som mala takých so zámkom viac... ale to boli také tie trojstranové s voňavými papiermi v tvare srdiečka a do zámky stačilo strčiť pero a ono sa to otvorilo... oničom...

ale mala som jeden... zámok tam bol upevnený napevno, nie len prepchaný cez dierky na obale... a ten zámok som si potom po vypísaní odinštalovala a dala na ďalší...

ale ten zámok bol na mojom prvom denníku... pred desiatimi rokmi... a dostala som ho od "Ježiška"... tak ani neviem odkiaľ to bolo...

ale myslím, že ak budeš poriadne hľadať, zoženieš...

a ak nie, ozvi sa... ja ten zámok už nepotrebujem...

arwiel

ďáááákujem. keby sa niečo zmenilo, dám ti vedieť. ja som hľadal niečo také ako bolo vo filme Cruel Intentions I. Ale to zrejme tu nezoženiem a aj keby áno, bolo by to dosť drahé. Tak uvažujem, ako si povedala o zošitoch v tvrdých doskách, alebo ako som hovoril ja kožený karisblok. A dúfam, že ked si to budem prekladať, nezafúka vetrík. :) :lol:

ten zámok sa dá inštalovať práve na tie zošity s pevnou väzbou... len teraz neviem, či mám niekde aj kľúč... :lol: :)

arwiel

:) :lol: to je v pohode. Na tom až tak nezáleží. Najskôr niečo také musím nájsť. Ale ďakujeeem veľmi pekneee. :)

niet zač, nerobí mi problém ti ho niekedy darovať... aj venovanie ti napíšem...

spomenula som si, že jeden denník som si začala písať koncom tohto leta... písala som o svojich "mužoch" v živote... ešte som ani nedopísala príbeh s bývalým a až mám iného... :lol:

celé je to ale písané tajným písmom, teraz si nespomínam ako sa volá... ale je z Pána Prsteňov... veď to nik čítať nemusí... :)

arwiel

ok, ked ho budem potrebovať, viem na koho sa mám obrátiť. Venovanie mi môžeš aj bez darovania zámku. :)

A k prečítaniu a písaniu tajným písmom nepotrebuješ dekodér? :) ;)

Aspon si môžeš svoje príbehu so svojimi mužmi oživovať. :lol:

Ja mám jedne tajný súbor kde si zapisujem dôležité udalosti čo som zažil, takže z určitého pohľadu je to denník, alebo skôr ročník :lol: Prvá udalosť je z januára 2001, takže skoro 6 rokov na tom "pracujem".

A k prečítaniu a písaniu tajným písmom nepotrebuješ dekodér?

je smiešne, že s písaním nemám problém, no prečítať to po sebe bez toho dekódera veru neviem... :lol: