Denníček

:) :lol: ;) To je teda dobreeeee. Chichichi :)

V poslednom čase sa na písanie do denníka teším viac a viac. Je to môj únik z problémov. človek sa tam tak dobre vyrozpráva. aj ked sa tým prakticky nič nevyrieši.

len si dávaj bacha aby si nedával prednosť denníku pred ľuďmi... ja viem o čom hovorím... nie je to dobré... kus papiera ti nepomôže natoľko ako priatelia... pomôže, ale nie až tak...

V mojom prípade sa o priateľoch nedá hovoriť. No, dá. mám dvoch, s ktorými sa dá fakt o všetkom kecať. a potom tu je ešte kolegyna. :lol: :)

Ale ostatní sú a boli ako pijavice. Ked niečo potrebujú, tak vedia byť bohovsky milí, ale ked ty chceš niečo od nich, tak sa zachovajú len ako známy, kolegovia. tri roky dozadu, som chodil do barov, krčiem každý víkend. zabaviť sa. žiadne bujaré časy. proste si len posedieť. potom som sa trochu uzavrel do seba a pol roka som nevyšiel cez víkend nikdy. Z tých udajných kamarátov ani jeden nezavolal, ako sa mám, či nejdem vonku. Takže takto je to. Papier mi to všetko vynahrádza. :)

to poznám... preto sa niekedy aj sama bojím mať priateľov, pretože viem, že ak ich mám veľa, na niekoho si môžem dlhšie nespúomenúť a on z toho môže byť smutný... :lol:

ja som mala také obdobie, že som fakt žila len s denníkom, nerozprávala som sa s nikým pretože ja som bola zvyknutá rozprávať len na princípe odpovede na otázky iných, sama od seba som nikdy nerozprávala... a keď sa nik nepýtal, brala som to tak, že nikoho nezaujímam... a uzatvárala sa do seba...

moje písanie denníka bolo už chorobné... písala som ho v škole cez prestávky aj hodiny, písala som si ho doma ako som prišla zo školy, potom, čo som sa naučila, po tom, čo som zaľahla do postele a písala dlho do noci... písala som ho za chôdze, za korčulovania sa...

bol to život: "ja, pero a papier"

daj si na to pozor, prosím...

Neboj, dám si pozor. Ja som k tomu bodu neprišiel. Zatiaľ. A ako sa mi tak zdá, ani neprídem. dúfam. Ty si na tom bola naozaj zle. Do takého extrému by som naozaj nechcel zájsť. Ale už je všetko ok, však? A teraz si ho píšeš?

teraz by som vážne chcela, mám niečo rozpísané... nemám čas... a ak ho mám, tak zaspím... alebo sa k tomu aj dostanem, otvorím ten zošit a zrazu neviem čo písať... odkedy mi matka čítala denník, bojím sa ho písať...

Tak to ti verím. Ja ani neviem, čo by som urobil, keby som zistil, že mi niekto čítal môj denník. Asi by som narobil pekný bordel doma. Ved je to zasahovanie do toho najsúkromnejšieho súkromia. čo koho do toho, čo si píšem. a o čom si píšem. Človek si myslí, že je aspon doma v bezpečí, ale nebezpečenstvo číha na každom kroku. Tak si ho píš a niekde dobre ukry. :lol:

mala som také obdobie, že som sa niekomu chcela priblížiť a čítala som mu niektoré úryvky z denníka... akurátže to daná osoba akosi nepochopila, alebo pochopila, len nevhodne tie poznatky o mne využila a dopadlo to tak, že som sa s tou osobou prestala baviť ako aj s celým okolím...

denník je príliš osobná vec... aspoň pre mňa...

Denník si píšem už asi rok, alebo dva. Je to dobrá vec, ked si to tak spätne čítam, také hlúposti čo som ja robila :lol: :)

Ale bohužial vždy je riziko že ho niekto nájde a prečíta si ho, preto sa tam bojím písať aj tie naj naj najintímnejšie veci.

Nechápem tých, čo si len tak prečítajú niečí denník. Je to jedna z tých najosobnejších vecí, čo mám. Ja by som potom už asi nikdy neveril tým, ktorí by si to prečítali a snažil by som sa čo najskôr odísť z domu. Však je to nehoráznosť niečo také urobiť. Ja ho mám uložený len tak v zásuvke. Ale viem, že mi ho nik neprečíta. Proste tam nemá kto čo robiť.

Impulz na písanie denníka mi dala jedna veľmi negatívna skúsenosť. Hned som napísal tri-štyri strany. A odvtedy ma to drží. Je pravda, že väčšinou tam píšem výlevy a sťažujem sa tam, ale potom je človek kľudnejší. 90 % denníka sa týka mojej bývalej, kolegyni... Keby si ho prečítala, asi by so mnou už nikdy neprehovorila.

:lol: Ale to sa nikdy nestane.

U vás, čo bolo impulzom k založeniu denníka.

Proteus

Pozerala som na STV 2 Lúskanie a tam hovorili o písaní denníka, že je vraj dôležité sa porozprávať sám so sebou. Tak som chytila zošit, porozprávala sa a odvtedy ma to nejako baví.

Lenže hovorím : riziko prečítania inou osobou. Ale predsa len ked si mama prečíta môj denník, nenájde v ňom nič nové, ani staré, ani nič typu : fajčím a tajím to...

keby si ja začnem písať denník a matka si ho prečíta, tak ma vyhodí z domu, vydedí a v živote sa ku mne už neprizná :lol: :) :) ;)

nutrinka

;) :) ;) :lol: ;) ;) ;) ?

:)

ale kde, až na trávu vie o všetkom :lol:

mala som jeden pokus písať si denník, ale nebolo to ono, ten papier som spálila a nikdy sa k tomu nevrátila. nie je to pre mňa, nerada spomínam a vraciam sa k dávno prežitému potom, ani mi to nič nedalo v podstate

No keby ho mne doma prečítali, tak by asi mali dosť nepríjemné otázky. Radšej si to nechcem ani predstaviť. Ale potom by som sa aj ja pýtal dost nepríjemné veci. Myslím si, že by som sa po tejto negatívnej skúsenosti uzavrel ešte viac do seba a ten kto by si ho prečítal, by u mna skončil. :lol:

ale kde, až na trávu vie o všetkom :lol:

Už som vyše mesiaca nepísala, ale je tam všetko. Myslím všetky voloviny, čo som kedy urobila - aj mne z toho zastáva mozog, keď to spätne čítam, nieto keby si to naši prečítali :lol: !

A ja ho mám na posteli, celé dni sa tam váľa. Stačil by jeden pozornejší pohľad do mojej izby a moja ilegálna činnosť by bola odhalená (špaky po poličkách atď), ale nik tam nechodieva (našťastie :) )

No nechce sa mi teraz písať, ani nemám čo, radšej si napíšem nejakú poviedku.

Jasne, ze si pisem! Ale nepisem tam kazdy detail. Ono teraz to ma frekvenciu 2-3 zaznamy za mesiac, bolo to aj omnoho menej, ale pred rokmi bol zaznamenavany kazdy den. Ma to svoj vyznam, ked robim pozorovania hviezdnej oblohy alebo si chcem mrknut, ako hralo v ten ktory den Chicago, ci akeho hraca ziskalo. Alebo len tak na svoje vtedajsie psychicke rozpolozenie a niekedy si vsimnem skutocne zvlastne vyjadrovacie prostriedky, znovuobjavim sam seba!

Pomaly sa mi denník rozrastá. Už to nie je konečne stále o jednom probléme, o ktorom som nikomu nemohol povedať. Už sa tam objavujú aj príjemné zápisky.

Zdravím všetkých denničkárov. Píšte dalej a s radosťou. :lol:

denníček mám jeden nový... nepáčila sa mi na ňom obálka, tak som ju odtrhla a spravila si vlastnú.... čierno mosrú, maľované tušom a atramentom...

spomenula som si ako som začala raz po dlhoej prestávke opäť si písať denník... bolo to podmienené filmom šiesty zmysel.. keď tam hovorilii o tom, ako máte len položiť pero či ceruzku na papier a nechať ruku, nech píše, nerozmýšlať nad tým, čo píšete... páni, ja som sa vtedy tááááák rozpísala....

ja mam elektronicky dennik...pisany vo worde, a dany na heslo, cize mam pristup donho iba ja..

zacala som si ho pisat v obdobi zivota na intraku, pretoze to boli take spomienky, aj drobnosti, na ktore sa oplati v buducnosti si spomenut...takze vsetko vsetulinko mam zdokumentovane...a samozrejme v tom pokracujem doteraz

niekedy je haluz precitat si co som stvarala v tom obdobi...ale viem ze v buducnosti by som napr na to zabudla keby si to nenapisem do dennicka...mam svoj zivot v pismenkach a kedykolvek mozem zaspominat :lol:

ja to mám zas tak, že čo si zapíšem, na to zabudnem... takže je to vlastne aj jedno, či si veci zapíšem, alebo nie.... :lol:

mám svoje denníky v krabici, každý je oblepený lepiacou páskou, ešte sú aj k sebe zlepené a krabica je zapatrošená v pivnici.... doma mám len tie rozpísané, ale veru... rada by som si prečítala i tie minulé...

mala som raz pokus aj o elektronický... len to malo ten háčik, že som nemohla byť na PC vždy, keď som chcela písať... preto je pre mňa zošit praktickejší....

Písala by som si aj ten elektronický, ale ako sa to dáva na heslo?

Otvor súbor.

V ponuke "Nástroje" klikni na položku "Možnosti" a potom na kartu "Zabezpečenie".

A daj "Vytvorenie hesla na otvorenie"--- a urči si vlastné heslo, ktoré si zamozrejme pamätaj :lol: