Vianoce

Ja som rad ,ze to(vianoce) uz skoncili. 

Dostal som pohar a jedne spodne teplaky. mozno dve flase vina. pre mna je to,cele zle. Zena s detmi cupita do kostola od piatka do dalsieho piatka asi v priemere na dve hodiny. A naco? 

Ta otazka a naco? Je blba? Ten co dostal moju knizku - s mamou nieje. Sme si blizsi? Mama je na maledivach(inak ma aj otca). Tak naco?

Tá otázka, že načo? - Nuž, každý človek je iný a my ľudia si v živote zakladáme hlavne na emóciách. Tvoj emocionálny život je iný, než emocionálny život iných ľudí. Ty potrebuješ niečo k životu, iný človek potrebuje niečo iné k životu. 

Logiku v tom nehľadaj.

:)

aj my sme si povedlai, ze naco ?
doobeda sme boli na prechadzke, odkial sme si doniesli niekolko vetviciek, ktore som ozdobil namiesto stromceka; adventny veniec (nezapaleny) sme uz mali na stole dlhsie, ten isty pouzivame niekolko rokov...

v chladnicke este kus narodeninovej torty, z ktorej postupne ujedam kazdy den kusok  ku kave...

vcera som to zduploval, lebo suseda nam doniesla zakusky, ktorych maju nadbytok

ona nam vlastne doniesla kapustu, ktoru my uz doma nerobime a vymenili sme ju za čalamadu (ktoru sme robili)

kapustnica nasa tradicna postna (len kysla kapusta a hriby, tenka zaprazka na masle zaliata mliekom), ovsem s rybou sme tento rok experimentovali - sumček africky (peceny na masle, manzelka nemoze vyprazane)

rybu sme jedli ako neskory obed a kapustnicu ako neskoru veceru; k tomu po jednej oplatke a trubicke (opat dar od susedov), moje oblubene želé arabesky som ani neotvoril...

medzitym sme si rozbalili darceky - čaje a knihy, pozerali rozpravky a cakali, ci sa neozve syn; ale robil vcera poobednu, asi mal toho uz dost :(

dnes rano opat vyslo slnko

Šťastné a veselé všetkým!

my klasika, kapustnica, šalát - 2 druhy, kapor, akurát pre tatka obyčajný klasický bravčový šniceľ, lebo on už také kde sú kosti, nemá rád. Klasické pečivko - medovníčky, linecké, grilážky (už nie sú), medvedie labky, vanilkvé rohlíčky. Ale dali sme si to napiecť nejakej panej, čo vo veľkom pečie, takže ja som mala "len" varenie, čo sa kuchyne týka. A ešte zvyšok toho Flinstonovho koláčika.

Zajtra prídu mladí zo ZA, tatko pôjde zasa do DS, aby mladí mali kde spať.

Tento rok ešte navyše sme robili poriadok na spoločnej chodbe, nielen v našich veciach, susedia boli radi, že sme sa toho chytili my - čo ma zdržalo,  takže zato som potom naše už vianočné prípravy stíhala len s odretými ušami. Snáď o rok chodba vyjde na niekhoo iného, ale ked sa všetci budeme podieľať na čistote a poriadku, nebudú to mať také náročné.

stastne a vesele

každý pekne po svojom...
ako napísal irb, krásne to sadne...

roky si nedávame darčeky pod stromček, maximálne nám to vyhovuje... kedysi ešte s bratom a mamou, kým boli naše deti malé.... potom už to dospelo do štádia, že nebolo čo... deti mali vlastné záujmy, dospelí si kúpili kedykoľvvek čo potrebovali, šampónov a blbostí ešte spred troch štyroch vianoc.
tak sme to spoločnou dohodou uťali,
a môžem povedať, že sa každému uľavilo.
brat sa dištancoval úplne, teraz chodí na vianoce mama k nám.

tradičnú večeru, mnoho desiatokročnú klasiku dodržiame, to je naša šošovicová mliečna polievka so sušenými slivkami, predým oplatky s medom a cesnakom, a tradičné vyprážané filé a potomok robí studený zemiakový šalát.
to je všetko.
prestretý stôl, sviečka, aperitív, vetvička z voňavej jedle.

zákusky v jednej bonbónovej krabici sme dostali od jednej známej, z toho sa minula asi polovica,
ja som objednala asi pol kila bezlepkových... tých sa nikto ešte ani nedotkol,  a  dnes polovička priniesol od ďalšej známej ďalšiu krabicu... nikto to neje.

ovocia sa nikto ani nedotkol. jedno jablko sa minulo, pretože tu poletuje nejaký bacil a všetci sa liečime, míňajú sa citróny a zázvor a med.

ozdobili sme 24. ráno náš malý stromček, a vyložili ozdôbky, všetko rovnako farebne ladené... a to sú celé vianoce.

dnes som už prala. vianoce nevianoce, keď bolo treba.

nejak som ten včerajšok prežil. tiež už ustálená podoba - bez darčekov, bez pretvárky, strom som robil deň predtým, po oblátkach s medom a cesnakom už len mačanka, kapustnica a bobaľky. jo.. a kus torty. dúfam, že konečne trochu priberiem.

no to sme tu pekna sebranka :D
este ze dead ma zmysel pre humor

sebranka, ale sleduj, každý niečo zato dodržuje... :)
a nie preto, že sa patrí, ja ani neviem prečo... proste tak... roky rokúce sme chodili na vianoce k mame, a dodržovali sme večeru a kedysi aj darčekovanie, potom už len večeru, teraz ju vytiahnem z domu k nám, a dodržujeme večeru.... a vždy si povieme, prečo neuvaríme polievku, ktorú má každý rád, aj hocikedy cez rok...

dead dal dáreček aspoň vtáčatkám :)

Opila som sa so segrami..jake supeeeer

no prosím, ďalšia tradícia :D či? :D

Dufam, ze bude

Ešte poviem takto: V mojich spomienkach je zopár čarovných Vianoc, keď som bol dieťa. Nie je ich veľa, ale zopár, dve-tri, ktoré mám hlboko zaryté v citovom spomienkovom živote :) Takže viem, že "čaro Vianoc" existuje, kedysi som ho zažil. A vždy, keď si na to spomeniem, je to čaro čiastočne so mnou, aj keď ho v terajšom mojom veku akosi nedokážem vyčariť.

Spomienky sú super  :flowers:

súhlasím, s dodatkom... niektoré spomienky sú super :)



jop. a k tomu štedrovečernému stolu....
ja som mala nakrájané dlho namočené, potom uvarené zemiaky bez soli, a jednu malú kocku filé udusenú na olivovom oleji ... :)
moju milovanú šošovicovú vianočnú polievku som nemala už 8 rokov... ale neodolala som, aspoň som ochutnala...

 

Je u nas taka pekna tradicia, na stedry vecer chodi hudba trubit Tichu noc. Rozbalia to pod balkonom, zatrubia, zavisnuju a idu o dom dalej. Sucastou zvyku je, ze im z kazdej bytovky ide niekto zavisnovat a donesie im flasu. Z nasho baraku chodieval ujo Fero z bytu na prizemi, pokial este zil. Posledne dva roky uz chodim ja. Kazde sviatky, rok co rok, na stedry vecer vypneme televizor, mama sa postavi k oknu, pootvori ho a caka. Stoji tam, caka na Tichu noc a place. Kym som este doma, ma iba slzu na krajicku, ale ked odidem s flasou pre muzikantov, uvolni sa a rozplace sa naplno. Pocujem to v tichu, ked kracam schodmi dole. Otec zomrel prave na vianoce, pred 28 rokmi. Takto vyzeraju vianoce u nas. Citim to tiez a hlavne si uvedomujem ten kontrast, kontrast toho, co nam tlacia z kazdej strany do gebuli a ako to mnohi ludia v skutocnosti prezivaju. Ze sa ich ta radost a pohoda netyka, ze je to pre nich najsmutnejsie obdobie roka. Najprv som si myslel, ze su to iba emocie, silne emocie, ale neskor som si uvedomil, ze mama to tak sama chce a urobi vsetko preto, aby to tak bolo, ze je to jej boj s realitou. S realitou vianoc.

keď už sa tu spomína... tiež som si dnes sumarizoval všetky vianoce, na ktoré som si vedel spomenúť. hľadal som nejaký spoločný menovateľ. niečo, čo ich všetky spája. a našiel som ho! volá sa neúprimnosť. alebo pretvárka, ak chcete. píšem pravdaže o našej rodine. ale hádam bude lepšie. posledné roky sme vymazali darčekovú časť pretvárky a tohto roku už bolo badať zlepšenie aj pri večeri, keď sme sa netvárili, ako sme radi, že sme spolu pri štedrovečernom, stole, lebo sme pri tom istom debilnom stole každý deň a neželali sme si šťastné a veselé s hranou nádejou a krivým úsmevom, že od zajtra nám bude oveľa lepšie a všetko sa bude zázračne dariť.  ........asi týmto sviatkom ešte dám šancu.

nutite ma zamyslat sa nad zivotom, plantaznici!

varujem vas, ked musim zo seba sukat mudre vety, viem byt neprijemny...

nie si sám....

to bola dokonca kedysi taká pesnička. prevzatá, tuším, to je jedno.

ok, poďme na to... v x rodinách sa pretvárka na vianoce pestovala, u nás len tak na povrchu.
ako decko a dospievajpce decko si nepamätám jediné skutočne bezproblémové vianoce.

aj keď som sa vždy nanovo aspoň mierne optimisticky tešila, že no teraz. napísať román, ale z Vasilkovej a spol mám kŕče v bruchu, takže román nebude...

ale tak zasa na druhej strane spomienkovy optimizmus je fasa vec, nie?

my mame fotky z detstva z niekolkych Vianoc, to znamena, ze to boli Vianoce, kedy bol otec doma a nie na cestach... vela ich nie je :D
ale zato uz z mojho rodinneho zivota je to celkom v poriadku

Ja si zase, naopak, na Vianočnú pretvárku u nás nespomínam. Pretvárka bola inokedy, ale na Vianoce u nás nie. Neviem, čo pri tom všetkom cítili naši rodičia, ale pre mňa, ako ich syna, to bolo vždy všetko "košér".  

z vianoc nemáme ani jedinú fotku. zo žiadnych.
a z pohľadu decka a takmer dospelého decka až do istej doby nič kóšer na vianociach nebolo, dokonca tá pretvárka z istej strany neprežila ani štedrý večer...
aj keď už len slovo vianoce vyvolávalo niečo, čo znamenalo očakávanie a radosť. bez náboženského podtónu, len rodinnú.
ovšem nejaké spomienky isteže sú, ale kdejaké.

potom prišlo obdobie, že to bolo fajn, potom prišla do rodiny osoba, ktorá to zasa nespravila fajn, a pretvárka pokračovala, až kým sme to neuťali aj s darčekovaním... odvtedy je to normál... z mojej rodiny je to tiež už desaťročia celkom normál... a s malým potomkom máme zo dve tri fotky... nikdy som necítila potrebu fotiť len pre fotenie, lebo sa patrí pri stromčeku  : )
normál znamená nielen usmievavú lásku nasilu, ale normál ...  : )

Ja radsej nespominam, aj ked patrim do vasho klubu..chvalabohom, je to za nami:-)

A pred nami uz jen svetle zajtrajsky...

Normalne mi tu chyba iskra aj s jej insitnou nabozenskou radostou z Vianoc..snad si to uzila aj tento rok

Vianoce, sviatky pokoja a lásky, sú aj obdobím ťažkých depresií. Sviatky a pracovné voľno poskytujú čas na retrospektívny pohľad do vlastného života. Darčekmi si chceme kúpiť trocha radosti obdarovaných aj pre seba. Kupujeme darčeky, lebo rozdávať radosť bez darčekov by sme si už netrúfli. Deti to o nás vedia. Láska neočakáva odmenu a ak je po Vianociach niekto sklamaný, tak možno aj preto, že si chcel lásku kúpiť.

ámen, padre

ámen, padre

Cynizmus je nástroj, ako zosmiešniť tie emócie, ktoré sami nemáme, nerozumieme im, alebo ich nezvládame.