Minulosť a prítomnosť - slovom a obrazom

Cornelius Drebbel

.. .

Cornelius Drebbel / Cornelis Jacobszoon Drebbel / (* 1572, Alkmaar, Holandsko – † 7. november 1633, Londýn) - holandský vynálezca, mechanik, optik, alchymista - chemik, zostrojiteľ pravepodobne prvého mikroskopu a prvej skutočne fungujúcej ponorky, vynaliezal meracie a kontrolné systémy, staval fontány a iné stavby ...

- počas života sa dostal do styku s mnohými známymi ľuďmi a inými vynálezcami, od každého niečo pochytil a ich vedenie posunul ďalej

- študoval na latinskej škole, stal sa z neho rytec

- neskôr sa stretol s výrobcom šošoviek, okuliarov a teleskopov Hansom Lipperheyom, od neho sa priučil výrobe šošoviek

- vymyslel inkubátor pre kurence a ortuťový termostat

- skonštruoval a predviedol fungujúci klimatizačný systém

- objav teplomeru sa tiež pripisuje Drebbelovi

- napísal niekoľko kníh, najznámejšia je "Krátke pojednanie o podstate prvkov" z r. 1621

- žil na dvore kráľa Jakuba I. v Anglicku, pár rokov na dvore Rudolfa II. až do Rudolfovej smrti v Prahe, potom sa vrátil späť do Anglicka, kde aj zomrel.

- medzitým sa v Anglicku preslávil r. 1621, keď sa mu podarilo z dvoch konvexných šošoviek zostrojiť funkčný mikroskop - viacerí autori ho pokladajú za prvého vynálezcu mikroskopu, hoci v tom istom čase sa to podarilo viacerým vynálezcom a prvým pravdepodobne nebol, bol jedným z prvých

- najznámejšia je zrejme jeho ponorka:

podľa návrhu Williama Bournea z roku 1578 zostrojil ponorku, ktorú predviedol r. 1620 kráľovi Jakubovi I.

nákresy jeho ponorky sa nezachovali, dnešné repliky a umelecké predstavy sú zostavené podľa popisov

ponorka mala drevenú kostru, bola potiahnutá vode odolnou kožou, poháňaná bola veslami, ktoré boli odizolované od vody koženými ucpávkami. okrem veslárov pojali jeho ponorky maximum dvoch ďalších ľudí.

postupne do roku 1624 zostrojil 3 podobné ponorky - podľa niektorých autorov jeho prvá ponorka bola len uzavretá loď čiastočne ponorená pod hladinu

problémom vo vtedajších ponorkách bol vzduch - pripisuje sa mu riešenie :

... podľa niektorých zdrojov pravdepodobne vytváral kyslík ohrievaním nitra (dusičnanu draselného alebo sodného) v kovovej panvici. To zároveň viedlo k premene dusičnanu na oxid alebo hydroxid sodný alebo draselný, ktoré absorbovali oxid uhličitý z okolitého vzduchu. Drebbel tak náhodne vytvoril primitívny dýchací prístroj či vzduchový filter takmer tristo rokov pred Fluessom a Davisom.

Fakt, že zohrievanie nitra uvoľňuje kyslík, Drebbela naučil alchymista Michael Sendivogius (1566 – 1636) (pravdepodobne v čase, keď boli obaja na dvore Rudolfa II.). Najdôveryhodnejší zdroj, ktorý vedie k domnienke, že Drebbel skutočne kyslík vyrábal, pochádza od Roberta Boyla. V roku 1662 Boyle píše, že hovoril s „vynikajúcim matematikom“, ktorý je stále nažive a bol v ponorke, a ktorý tvrdil, že Drebbel mal „chemickú kvapalinu“ ktorá dokázala nahradiť tú „quintessenciu vzduchu“ čo je schopná „živiť vitálny oheň sídliaci v srdci“.

Iné zdroje uvádzajú, že Drebbel zásoboval čerstvým vzduchom námorníkov v ponorke pomocou hadice na plaváku, ktorá ju spájala s hladinou. Aj túto metódu však možno označiť za revolučnú, pretože išlo o prvé doložené použitie šnorchela v histórii.

http://sk.wikipedia....rnelius_Drebbel , http://www.gigaszhaj...lattjarok2.html , http://www.bbc.co.uk..._cornelis.shtml , https://www.google.s...iw=1366&bih=624

---------------------------------------

Nicola Tesla

Nikola Tesla /* 10. júl 1856, Smiljan, Rakúske cisárstvo /dnešné Chorvátsko/ – † 7. január 1943, New York/;

bol geniálny fyzik, vynálezca a konštruktér mnohých elektrických strojov a prístrojov.

Mal talent na prírodné vedy, študoval na univerzitách v Grazi a v Prahe; v roku 1880 sa presťahoval do Budapešti, kde pracoval v telegrafnej spoločnosti a začal sa intenzívne zaoberať výskumom elektriny, pričom prišiel na princíp striedavého prúdu. O dva roky neskôr sa presťahoval do Paríža a v júni 1884 sa trvalo usadil v Spojených štátoch, kde v roku 1897 získal občianstvo.

Po jeho verejnom predvedení bezdrôtovej telekomunikácie v roku 1893 a po výhre v tzv. "Vojne prúdov" bol rešpektovaný ako najvýznamnejší elektrotechnický inžinier v Amerike a svojho času bol v USA pravdepodobne slávnejší ako ktorýkoľvek iný vynálezca alebo vedec v histórii. Mnoho z jeho predošlej práce zaviedlo moderné elektrotechnické inžinierstvo a mnoho jeho objavov malo základný význam pre budúcnosť. Teslov odkaz môže byť viditeľný v modernej civilizácii kdekoľvek, kde je použitá elektrina.

Tesla začal v roku 1884 pracovať vo firme EDISON CO, pretože od mlada si predstavoval svoju spoluprácu s Edisonom na rôznych vynálezoch; avšak po vzájomných nezhodách, hlavne v súvislosti s nedostatočným Teslovým finančným ohodnotením si Tesla v roku 1886 založil vlastnú firmu, ktorá sa zaoberala výrobou a vylepšovaním oblúkových lámp. Pre nezhody s investorom však musel zamestnanie opustiť.

V roku 1887 podpísal zmluvu s Edisonovým veľkým rivalom George Westinghouseom, ktorého zaujali Teslove nápady; obdržal od neho 1 000 000 dolárov, za ktoré si zariadil vlastné laboratórium, pokračoval v ňom vo svojom výskume striedavého prúdu a urobil v ňom aj mnoho iných objavov.

Mnoho jeho objavov vzniklo ako vedľajší produkt jeho primárnych výskumov a niekedy si hneď ani neuvedomil ich budúci potenciál kvôli čomu ich nepublikoval, a tak mu neskôr nebolo ani prisúdené jeho prvenstvo; je dokonca možné, že objavil laser viac ako pol storočie od jeho preukázaného objavu.

Teslovi narastali finančné problémy, nepodarilo sa mu získať financie na svoje projekty, začal byť verejne zaznávaný a po Prvej svetovej vojne sa definitívne utiahol do ústrania. Ďalej pokračoval vo výskumoch, no už viac v teoretickej, nie v praktickej rovine.

Hoci bol Nikola Tesla veľký vedecko-technický génius, nemal výraznejšie podnikateľské schopnosti; často sa zadlžoval a mal právnické problémy v uznaní viacerých svojich patentov, pričom sa dostal do konfliktov s inými vynálezcami a podnikateľmi, predovšetkým s Thomasom Alva Edisonom a s Guglielmom Marconim. Neskôr sa navyše zaoberal vizionárskymi, no ťažko zrealizovateľnými a drahými projektami, ako bola napr. bezdrôtová distribúcia elektriny. Kvôli všetkým týmto faktorom sa dostal do finančných problémov, utiahol sa do ústrania a 7. januára 1943 zomrel pomerne chudobný a zabudnutý v jednom z newyorských hotelov vo veku 86 rokov.

Po Teslovi bola v roku 1960 pomenovaná jednotka magnetickej indukcie – tesla a jeho meno tiež nesie kráter na odvrátenej strane Mesiaca a planétka 2244 Tesla.

Hlavne v súvislosti s jeho neskorším utiahnutým životom a nejasnými futuristickými projektami začali hlavne bulvárne médiá už počas jeho života vytvárať okolo Teslu kult tajomnosti. Hlavne po jeho smrti sa začali šíriť niekedy až absurdné konšpiračné teórie zahrňujúce jeho osobu. Bola mu pripisovaná zodpovednosť napr. za Katastrofu v Tunguske, Projekt Philadelphia /project Rainbow/, či mnohé iné. V rokoch 1936 až 1937 sa Nikola Tesla zdržiaval vo vtedajšom Československu.

............

http://www.google.sk...iw=1056&bih=704

_________________________________

Zikmund III. Vasa

Zikmund III. Vasa

Žigmund III.Vasa, Zikmund Švédský (poľsky Zygmunt III Waza, švédsky Sigismund III Vasa, latinsky Sigismundus III Vasa

( * 20. jún 1566, zámok Gripsholm, Mariefred, Švédsko – + 30. apríl 1632, Varšava, Poľsko)

- bol vychovávaný matkou v katolíckej viere, viac poľsky než švédsky, v nádeji, že po vymretí Jagellonov zaujme trón, čo sa aj naplnilo

- poľský král, litovský veľkoknieža a švédsky kráľ z dynastie Vasa.

- poľsko-litovskému spojenému štátu vládol v rokoch 1587 až 1632

- za poľského kráľa bol dosadený Janom Zamojským (1542 – 1605) proti habsburskému kandidátovi

- Švédsku vládol od roku 1592 do zosadenia svojím strýkom Karolom IX. a švédskymi stavmi roku 1599

- keď sa stal r. 1592 švédskym kráľom, obidve krajiny sa spojili do personálnej únie - Žigmunda však zbavili trónu:

príčinou bola jeho protireformačná politika a nerešpektovanie záujmov Švédska (odstúpil Poľsku švédsku provinciu Estónsko).

- pri neúspešných pokusoch získať späť švédsky trón zavliekol Poľsko do konfliktov so Švédskom, stratil Rigu.

Inicioval poľské protiruské intervencie a podarilo sa mu získať späť rad území. Pri potlačení stavovského povstania ( 1618 - 1620 ) v tridsaťročnej vojne podporoval Habsburgovcov. Podporoval ranobarokové umenie v Poľsku.

- s Habsburgami sa napriek svojmu protizvoleniu zblížil, a neskôr ich podporoval, obe manželky boli z rodu Habsburg:

- r. 1592 sa oženil s Annou Habsburskou, mali spolu 5 detí, jediný Vladislav (Vladislav IV. Vasa (1595-1648)) sa dožil dospelosti. Anna pri pôrode posledného syna zomrela r. 1598

- r. 1605 sa oženil s o 15 rokov mladšou sestrou Anny, Konstanciou. Mali spolu 7 detí, dve z nich zomreli v útlom veku.

..

http://leccos.com/in.../zikmund-3-vasa , http://referaty.atla.../24529/?print=1 , http://cs.wikipedia....kmund_III._Vasa , http://hu.wikipedia...._lengyel_király , http://www.sberatel....-minci-1203x129 , http://pl.wikipedia....ygmunt_III_Waza

---------------------------------

Sigmund Freud

Veľká otázka, ktorú nie som schopný zodpovedať ani po tridsiatich rokoch skúmania

ženskej psychiky, je "Čo vlastne ženy chcú?".

Sigmund Freud

Sigmund Freud /* 6. máj 1856, Příbor – † 23. september 1939, Londýn/

rakúsky lekár a psychiater, univerzitný profesor neuropatológie vo Viedni /1902–1926/, zakladateľ psychoanalýzy.

Bol najstarším zo šiestich detí z tretieho manželstva židovského obchodníka s látkami Jácoba Freuda s Amáliou Nathannovou. Významnou postavou v jeho živote bola katolícka opatrovateľka, ktorá ho často brávala do kostola. O vzťahu Freuda k otcovi sa niečo vie, ale o Freudovej matke sú informácie už iba nepriame, sprostredkované od Freudových detí. Od roku 1859 rodina po krátkej životnej epizóde v Lipsku bývala vo Viedni. Freud ako malý do školy nechodil, základy vzdelania získaval doma. Desaťročný nastúpil na strednú školu; neskôr známu ako Sperlovo gymnázium; patril k najlepším žiakom a školu absolvoval s vyznamenaním. Navštevoval univerzitu vo Viedni, kde bol považovaný za výborného a ambiciózneho študenta. Jeho prianím bolo stať sa politikom, pre medicínu sa rozhodol až neskôr.

Začiatkom zimného semestra 1873 začal študovať medicínu, tiež s vynikajúcimi výsledkami. Spočiatku pôsobil v teoretických odboroch, ale na radu prof. Brueckého opustil teoretickú kariéru a stal sa asistentom viedenskej všeobecnej nemocnice; neskôr si založil vlastnú prax a začal skúmať prípady histerických pacientiek ... elektroliečbou a hypnózou sa prepracoval k vlastnej metóde – k psychoanalýze.

Psychoanalytik, neurológ, psychiater ... formoval a ovplyvnil debaty v lekárskej, sociálnej, religionistickej, psychologickej, politickej a vedeckej oblasti tak, ako žiaden iný lekár. Bol uctievaný aj zaznávaný ... a sotva by sa našla osobnosť, ktorá by bola predmetom ostrejších sporov ako bol a je práve on.

Už počas asistentskej práce vo Viedenskom psychologickom inštitúte začal so skúmaním činnosti nervového systému, ktorý mu neskôr priniesol postup v kariére - išlo o štúdium nervových ochorení a ich liečbu. Dokázal, že v nás drieme nebezpečná sila, potláčaná slušnou výchovou a zákonmi civilizácie. Vybíja sa v zločinoch a zvrhlostiach, duševných chorobách, alebo v ťaživých snoch. Upozornil na seba tým, že odhalil sexuálne tajomstvá, pretože podľa jeho teórie Oidipovského komplexu je ľudské správanie rozhodujúcou mierou ovplyvnené sexuálnymi silami. Ako hlavný pohon určil "Libido", ktoré je protikladom k "Smrteľnému pudu".

Dlho sa bránil emigrácii ku ktorej ho nútila rasová nezlučiteľnosť s vtedajším nacistickým režimom /bol žid/. Keď už ku konečnému rozhodnutiu dospel, nacisti mu odchod dovoliť nechceli. Pomohla mu princezna Marie Bonapartová, ktorá vykúpila jeho "užšiu" rodinu ... všetky Freudove sestry v priebehu holokaustu zahynuli.

Freud odišiel do Londýna, kde 23. septembra 1939, na začiatku najničivejšej vojny zomrel;

... pre svoje zdravotné problémy si zvolil dobrovoľný "odchod" ...

...................

http://sk.wikipedia....i/Sigmund_Freud

http://www.freudmuse...d/zivotopis.php

http://www.google.sk...iw=1175&bih=697

_______________________________

Viadukt Cize_Bolozon

Viadukt Cize - Bolozon

Cize -Bolozon je cestný a železničný dvojposchodový most vo východnom Francúzsku, preklenuje roklinu s riekou Ain.

typ: oblúkový most

jeho dĺžka je 273 m, maximálna výška 73 m

má 11 oddelených oblúkov

cestná a železničná doprava prebieha v dvoch úrovniach

- architektom viaduktu bol Jean-François Blassel

- viadukt bol postavený r. 1875

- cez druhú svetovú vojnu bol viadukt vyhodený do vzduchu 12.7.1944 francúzskymi odbojármi

- po vojne sa urýchlene rekonštruoval ako dôležitá súčasť trate do Paríža, povojnová obnova krajiny si vyžadovala jeho rýchlu obnovu

- roku 1950 bol znovu uvedený do plnej prevádzky

- v roku 2005 prebehla jeho rekonštrukcia, vrátane posilnenia celej konštrukcie a cesty na nižšej úrovni viaduktu

- do plnej prevádzky bol znovu uvedený r. 2010

- je dôležitou súčasťou trate, premávajú po ňom rýchlovlaky TGV

http://en.wikipedia....Bolozon_viaduct , http://cestovani.idn...kolem-sveta_tom , http://translate.goo...ved=0CGsQ7gEwBg , https://www.google.s...zFImqtAa6soHYBg

-----------------------------

Kremeľ

Kremeľ  ...  ako kremeľ = pevnosť, alebo Kremeľ = moskovský Kremeľ

Vonkajšie steny moskovského Kremľa sú z pálených tehál, sú vysoké 5÷17 metrov, dlhé vyše 2 km a posilnené 20. vežami. História Kremľa sa ale začala písať už v 11. storočí, kedy sa na mieste budúceho Kremľa postavilo prvé opevnenie a začalo vznikať mesto Moskva.

Ďalším míľnikom bolo 14. storočie, kedy do Kremľa pribudol okrem iných Chrám Nanebovstúpenia  Panny Márie, v ktorom bola korunovaná väčšina ruských cárov. Zlaté kopule robia Chrám  neprehliadnuteľným. V 15. a 16. storočí moskovský Kremeľ ozdobili stavby z dielne talianskych architektov, Diamantový palác, či Archanjelský chrám, venovaný archanjelovi Michalovi, patrónovi ruských cárov; vznikol ako miesto posledného odpočinku vládcov ríše. Okrem týchto sú v Kremli významné paláce, napríklad "Boľšoj Kremľovskij dvorec", dokončený v roku 1849 a "Teriemskij dvorec" so súkromnými komnatami cárov. V niekoľkých palácoch sú vystavené poklady ruskej ríše, zhromaždené v priebehu storočí.

Za čias vlády Kataríny Veľkej a cára Mikuláša prebehlo v areáli niekoľko ďalších významných zmien, ale potom až do príchodu Lenina zostal Kremeľ v úzadí.

Komunisti z neho opäť urobili centrum politickej moci; je ním do dnešných dní a od roku 1966 je múzeom.

________________________________

John Constable

John Constable

John Constable ( * East Bergholt, Suffolk, 11.júna 1776 -  + Londýn, 1.apríla 1837 )  zrejme najznámejší anglický maliar krajiniek.
- narodil sa do rodiny mlynára 

- vyrastal vo vidieckom prostredí ako Rembrandt, jeho starší brat bol mentálne zaostalý, preto sa mal ako druhý najstarší syn stať nasledovníkom otca v remesle
- študoval na súkromnej škole až do svojich 17 rokov, ale už vtedy sa celé roky venoval maľovaniu, a jeho rodičia ho podporovali

práve vďaka nim sa stretol r. 1794 so sirom Georgem Beaumontom, skúseným znalcom, zberateľom a amatérskym maliarom, ktorý ho uviedol a podporoval ako mladého talentovaného maliara.

- Constable zostal verný krajinkám - mohol sa z neho stať aj skvelý, vtedy módny portrétista, maľoval skvelé portréty, skúšal maľovať historické výjavy, ale vždy a znovu sa vracal k svojim krajinkám

- v tých časoch krajinkári priveľmi v kurze neboli, nakoniec sa mu podarilo preraziť až v r. 1824 obrazom "Voz na seno"

- jeho krajinky boli viac oceňované v Paríži, Londýn ich prijímal ťažko

- nakoniec sa v r. 1829 stal mimoriadnym členom Royal Academy of Arts

- žiť jemu a jeho rodine pomáhala renta z rodičovského mlyna, 200 libier ročne

- po jeho smrti sa celé jeho dielo predalo za smiešnu cenu v aukcii.

- oženil sa z lásky a tajne, Maria Bicknell sa napriek odporu svojho starého otca, evanjelického kňaza, vydala za maliara.
- rok po roku sa im rodili deti, mali ich spolu 7 - posledné tehotenstvo manželku vyčerpalo, a oslabená zomrela r. 1828 na tuberkulózu.

- za pomoci vychovávateľky sa sám svedomite staral o svoje deti, ale podľahol chorobám, maľoval už len ľahšie akvarely, a sužovala ho skorá staroba.

- zomrel r. 1837 po záchvate mŕtvice.

oceňovaným a obdivovaným maliarom sa stal až po svojej smrti.

vybrať z jeho nádherných malieb pár kúskov sa jednoducho nedá, ale aspoň šesť na ukážku - je tam aj Voz na seno  ...  ale skúste si vybrať sami : http://www.google.sk/search?q=john+constable&hl=sk&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=FvxBUbvQFs3FPP6-gYgC&sqi=2&ved=0CEAQsAQ&biw=1252&bih=572

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ateizmus , http://cs.wikipedia.org/wiki/John_Constable , http://www.google.sk/search?q=john+constable&hl=sk&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=FvxBUbvQFs3FPP6-gYgC&sqi=2&ved=0CEAQsAQ&biw=1252&bih=572 , http://www.wikipaintings.org/en/john-constable
------------------------
Devils Tower - Diablova veža

Devils Tower - Diablova veža  ... vytvára dominantu v severovýchodnej časti štátu Wyoming v USA.

Je to skalná veža, ktorú tvorí mnoho skalných stĺpov; siaha do nadmorskej výšky 1558 metrov, je viditeľná zo vzdialenosti 160 km a zbrázdené steny pokryté lišajníkmi menia farbu spolu s meniacim sa svetlom v priebehu dňa. Je ako maják uprostred nedohľadných prérií a po celé veky slúžila mnohým pútnikom ako významný orientačný bod.

Aj keď skalná veža vyzerá ako výtvor človeka, je utvorená prírodou - horninou sopečného pôvodu. 

Diablova veža bola vyhlásená ako prvé pamätné miesto v USA. Pre svoje nevšedný tvar  …  pripomína obrovský peň stromu …  je veľmi vyhľadávaná turistami. Vznikla horúcou magmou vyvierajúcou na povrch zemského plášťa a podľa intenzity a dĺžky sopečnej činnosti vytvára vyššie alebo nižšie sopečné kužele.

Domorodé kmene považujú Diablovu vežu za posvätné miesto.  Indiáni skalu nazývali Veža zlého boha, pretože verili, že na jej vrchole sídli zlomyseľný boh, ktorý za búrok udiera do hromových bubnov. Keď v roku 1875 plukovník Richard I. Dodge sprevádzal ku skale geologickú expedíciu a počul túto starú indiánsku legendu, inšpiroval ho k anglickému pomenovaniu Devil´s Tower /Diablova veža/. Táto neobyčajne zaujímavá a esteticky hlboko pôsobivá skalná veža sa v roku 1906 stala prvým chráneným národným prírodným výtvorom. Vypína sa 389 metrov nad zalesneným návrším, pri úpätí má šírku okolo 300 metrov a horná plošina je široká 85 metrov.

Pôvod tubusovitej skaly je prozaický a v podstate veľmi prostý;  je to magmatická výplň sopečného komína.  Čadičová tavenina vystupujúca cez vrstvy usadenín nahor uviazla pod povrchom, kde postupne tuhla a typickým "čadičovým" spôsobom kryštalizovala do mnohouholníkových stĺpcov, vysokých až 80 metrov.  Neďaleká riečka po stáročia usilovne odplavovala mäkké usadeniny a z nich sa postupne začala dvíhať temná, tvrdá skala. Je pravda, že vypreparovaných čadičových sopúchov sú po svete roztrúsené celé tisícky, ale žiadny nie je taký impozantný ako Diablova veža.

Plukovník Dodge o vrchole skaly hovoril, že je "neprístupný každému, kto nemá krídla".  Nevedel, že tam hore je malá skalná záhrada. Objavil ju 4. júla 1835 miestny rančer William Rogers, ktorý ako prvý človek zdolal skalu pomocou svojho horolezeckého "rebríka"  - drevené kolíky spojené lanom zatĺkal do zvislých štrbín a povzbudzovaný davom divákov dosiahol vrchol. Odvtedy bola skala dobytá mnohokrát, ale najkurióznejšou návštevou bol asi parašutista, ktorý na vrcholovej plošine dobrovoľne pristál a dole sa chcel dostať pomocou lana. To mu však spadlo, a tak musel  na svojich záchrancov musel čakať šesť dlhých dní ...

http://www.google.sk/search?q=devils+tower&hl=sk&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=4ExNUavILYmCOJuvgZgF&sqi=2&ved=0CDkQsAQ&biw=1118&bih=713

________________________________

Kurská kosa

Kurská kosa

Kurská kosa - Kuršská kosa (rusky Куршская коса, Kuršskaja kosa; litovsky Kuršių nerija alebo častejšie jednoduchšie Neringa

- pomenovanie pochádza od starého baltského národa Kurov

- piesočný poloostrov tvaru kosy, ťahá sa v juhovýchodnom cípe Baltského mora mierne ohnutý od juhozápadu na severovýchod

od kaliningradského poloostrova k litovskej Klaipede

- oddeľuje tým od Baltského mora Kurský záliv

- polostrov má do dĺžky 98 km a do šírky 400 m až 3,8 km

- na pobreží Baltského mora kosu tvoria piesočné duny vysoké bežne 4 - 12 m

- časť kosy je pokrytá lesmi borovíc, jelší, dubu a lipy

- časť tvoria mokriny

- je to chránená, ale aj turizmu otvorená oblasť

- od r. 2000 je Kurská kosa zaradená na listinu Svetového dedičstva UNESCO

odlesnenie v 18. storočí kvôli stavbe lodí viedlo k mohutnému rozšíreniu dún a pochovaniu niekoľkých dedín
v reakcii na záchranu Prusi zaviedli zalesňovací program, vďaka ktorému je aj dnes veľká časť poloostrova zalesnená.
najvyššia duna dosahuje až 70 metrov

k pozoruhodnostiam patrí Tancujúci les, ktorý tvoria rôzne pokrivené a vyvrátené stromy

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kosa_%28geomorfol%C3%B3gia%29 , http://cs.wikipedia.org/wiki/Kursk%C3%A1_kosa , http://tripio.cz/evropa/rusko/kaliningradska-oblast/atrakce/narodni-park-kurska-kosa , http://www.google.sk/search?hl=sk&gs_rn=8&gs_ri=psy-ab&cp=11&gs_id=a1&xhr=t&q=kursk%C3%A1+kosa&bav=on.2,or.r_qf.&bvm=bv.44770516,d.Yms&biw=1252&bih=572&um=1&ie=UTF-8&tbm=isch&source=og&sa=N&tab=wi&ei=cnNgUbTNNcqmtAbH9IGgAg

-------------------------------------

Wat Po, Ležiaci Budha

Väčšina turistov  pri návšteve komplexu Grand Palace  zamieri do susedného nádherného chrámu Wat Pho;

najstaršieho v Bangkoku a jedného z najväčších chrámov v Thajsku ... /s rozlohou 80 000 m²/. Pochádza zo 16. storočia, z doby ayutthayskej epochy; v rokoch 1781-1789 bol takmer od základov zrekonštruovaný. Chrámový komplex je rozdelený ulicou Thanon Chethuphon na dve časti, v jednej sú chrámové budovy a v druhej sa nachádzajú kláštory pre mníchov. V chráme Wat Pho sa nachádza viac ako 1000 obrazov, sôch a fresiek Budhu. Tou najväčšou chrámovou atrakciou je obrovská socha ležiaceho Budhu, 46 m dlhá a 15 m vysoká, symbolizujúca umierajúceho Budhu ... v pozícií, keď dosiahol nirvánu. Socha bola zhotovená v 19. storočí za vlády Rama III.  Jadro má z tehál prekrytých lakom obalených sádrou a plátkovým zlatom. Chodidlá sú vyzdobené perleťovými intarziami so 108. znameniami Budhu.

Návštevníci, ktorí hodia mincu do každej bronzovej misky získajú špeciálne budhistické zásluhy.

http://w.walkers.sk/watpho.php

http://sk.thecircumference.org/reclining-buddha-of-wat-pho

http://www.google.sk/search?q=wat+pho&hl=sk&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=k4lzUaKUGIai4gTamIDAAQ&sqi=2&ved=0CEgQsAQ&biw=1175&bih=703

__________________________________

Jitka ze Svinibrodu

Jitka ze Svinibrodu

Judita /Jitka/ Jutta/ Guta/  zo Schweinfurtu / Svinibrodu - ( * pred r. 1003 - + 2. augusta 1058 ), manželka Břetislava l., česká kňažná.

- nejasností okolo nej je dosť: pravdepodobne istý, okrem toho, že bola manželkou Břetislava I. je len ním uskutočnený únos Jitky z  kláštora

- Jitka bola dcérou bavorského šľachtica Henricha z rodu Babenberg a jeho manželky Gerbergy, pravdepodobne šľachtičnej z Grabfeldu.

- Jitka zohrala svoju úlohu pri rozkmotrení sa Přemyslovcov a Babenbergov, aj keď  nepriamo :
Babenberg, ktorý sa práve udobril s kráľom, nemal práve dcéru vhodnú na vydaj, do úvahy preto prichádzala dcéra jeho brata Jitka.

- vhodný ženích na druhej strane bol ale nemanželský syn českého kniežaťa Oldřicha / ktorého Oldřich preferoval ako svojho nástupcu / - Břetislav, čo nebol najurodzenejší pôvod a stál v ceste urodzenému manželstvu

- Břetislav vec vyriešil tým, že svoju nevestu uniesol z kláštora pravdepodobne r. 1021

- únos pravdepodobne nebol až taký nečakaný, zrejme o ňom vedeli všetci zúčastnení dopredu, Břetislava za tento čin nikdy nikto nevolal na zodpovednosť

- s Jitkou mali podľa kroník 5 synov, ale prvý, Spytihněv, sa narodil až r. 1031, desať rokov tam kdesi chýba :

- kronikári a vykladači histórie majú dve teórie:

buď sa pred Spytihněvom narodili dievčatá a deti, ktoré sa nedožili dospelosti, alebo sa dátumy mýlia, a únos sa odohral až v roku 1029

- po smrti Břetislava jeho nástupca, syn Spytihněv II. vybavoval účty, v rámci ktorých vyhnal svoju matku Jitku z Čiech.

- usadila sa pravdepodobne v Uhorsku, ale zomrela už na území Čiech a je pochovaná v chráme sv. Víta na Pražskom hrade.

perlička:
slávny únos má okrem ostatných podivností o skutočne pripravenom a dopredu zorganizovanom únose aj pikantné pozadie, ktoré tieto fámy potvrdzuje:
nádejná unesená nevesta sa musela pred únosom sama označiť, Břetislav ju pravdepodobne nepoznal:
v deň únosu sa v časti kláštora, kam nemal prístup žiadny muž, na dvor vybrala v bielom oblečená partia dievčat - len jediná mala šarlátovú kapucňu, na dvore sa zjavil muž, šarlátovú slečnu uchytil a uháňal s ňou preč ... a romantické predstavy a romány hovoria o tom, ako z násilného činu môže vyrásť láska ... : )

1. slávny únos v Dalimilovej kronike ................................................... 2. Jitka zo Svinibrodu

http://www.nase-rodina.cz/article.php?clanek=19 , http://cs.wikipedia.org/wiki/Jitka_ze_Schweinfurtu , http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Dalimilova_kronika_Bretislav_unasi_Jitku.jpg , http://www.klubknihomolu.cz/7255/muze-z-nasilneho-cinu-vyrust-laska/ , http://www.osobnostij.estranky.cz/fotoalbum/jitka-ze-svinibrodu-1021/2.html

---------------------------------------

Nicholas Roerich

Nicholas Roerich ... Mikuláš Roerich /9. október 1874, St. Petersburg - 13. december 1947, Paňdžáb/  (po rusky Николай Константинович Рерих) bol ruský umelec, publicista, archeológ, cestovateľ, kolektívny činiteľ, impresionista. Namaľoval viac než 7000 obrazov spojených do tematických okruhov a sérii.

Mikuláš Roerich sa narodil v rodine advokáta, detstvo prežil  na statku Íšvara, vyštudoval Akadémiu umenia St. Peterburgu. V roku 1920 odišiel spolu s manželkou Helenou do New Yorku, kde založili spoločnosť Agni Yoga.

Umelecké dedičstvo ruských bádateľov Východu rodiny Roerichovcov je neoddeliteľnou súčasťou Indie. Rodina prišla do Indie v 20. rokoch minulého storočia, usadili sa v doline Kulu v Nagare, a tu Mikuláš Roerich namaľoval veľké množstvo obrazov zachytávajúcich Himaláje a vďaka ním sa jeho meno stalo nesmrteľným. 

V Kulu Nicholasova manželka Helena pracovala na svojom celoživotnom diele Živá etika, v ktorom zrozumiteľne vysvetľovala tisícročnú múdrosť Východu. Ich deti Jurij a Svetoslav  sa venovali archeologickým, etnografickým a botanickým výskumom, založili Inštitút Himalájskych výskumov v Urusvati a udržiavali styky s európskymi a americkými vedcami. Pred druhou svetovou vojnou sa majetok Roerichovcov v Nagare stal pútavým pre mnohé osobnosti svetovej kultúry a vedy. Počas 90. rokov posledný člen rodiny Svetoslav, ktorý sa stal maliarom rovnako ako jeho otec, inicioval založenie Inštitútu International Roerich Memorial Trust v Nagare. Jeho správcovskú radu z indickej strany reprezentujú vplyvné osobnosti krajiny. V apríli sa zahájila výstava obrazov Mikuláša Roericha v centre Unesco v Paríži.

15. apríla uplynulo 77 rokov paktu Roericha – Dohody o ochrane umeleckých a vedeckých zriadení a historických pamiatok v období vojny aj mieru, ktorý bol podpísaný v USA v roku 1935. Je dôležitým medzinárodným právnym dokumentom zameraným na ochranu svetovej kultúry. Jeho smelé, svetlé, intenzívne obrazy, ktorý zahrňujú historické situácie, náboženské tematiky, Himalájske krajiny, všetko to odráža umelcovu túžbu spojiť ľudstvo cez spoločný jazyk krásy a vedomosti. Maľby z roku 1900 sú jedinečné historické rekonštrukcie starých miest a spôsobu života pohanského a prvotného kresťanského Ruska. V roku 1929 bol Nicholas Roerich nominovaný na Nobelovu Cenu Mieru parížskou univerzitou. /druhú nomináciu dostal v 1935/. Zomrel 13. decembra v Indii.

http://slovak.ruvr.ru/2012_04_28/73234013/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Mikul%C3%A1%C5%A1_Roerich

http://www.google.sk/search?q=nicholas+roerich&hl=sk&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=FG6QUYCxH8n14QSj6IGYCQ&sqi=2&ved=0CDgQsAQ&biw=1121&bih=687

_____________________________

Les Calanques

Les Calanques

vyslovuje sa "kalonk"

slovom calanca, calanques, calancas ( pôvod v indoeurópštine - latinčine,  korzičtine a jazyku occitas - čo je jazyk, ktorý sa používal a ešte používa v južnej tretine Francúzska,  dodnes je úradným jazykom len v Katalánsku )

znamená príkre skaly a zvyčajne hlbšie zátoky vo vápencovej skale alebo v dolomitoch na pobrežiach okolo Stredozemného mora ( cala znamená strmý svah v provensálčine )

- Les Calanques je pobrežné územie neďaleko Marseille, v dĺžke cca 24 km a smerom do vnútrozemia 4 km

- Calanques majú extrémnu mikroklímu, ktorá produkuje vzácnu vegetáciu :

skaly vyzerajú byť neplodné, ale skrývajú cca 900 druhov rastlín, z ktorých 15 je chránených

- faunu tvoria diviaky, králiky, líšky a mnoho plazov, okrem iného najväčšia jašterica v Európe

- vtákov je menej druhov, ale zastúpené sú sokol, výr, orol

- vápencové skaly sú veľmi porézne, a na týchto územiach len zriedkavo prší, hlavný zdroj vlhkosti je odparovanie mora, pôda takmer neexistuje, rastliny rastú prevažne  v poréznych trhlinách

- calanque vznikli pred cca 12 000 rokmi, ale tieto stredomorské fjordy nevznikali topením ľadovcov ako ich severskí príbuzní ... calanque vznikli pôsobením riek a zdvihnutím hladiny mora - keď sa hladina po topení ľadovcov všeobecne zvýšila, pukliny  opúšťala voda a do mäkkého podložia vymývala hlbšie kaňony

- po stáročia bol z týchto území lámaný vápenec, používal sa na stavby po celom svete - od podstavca Sochy Slobody až po Suezský prieplav

- územie je dnes chránené pred znečisťovaním, ale je to významná turistická oblasť - strmé skaly slúžia na lezenie a zelenomodré vodné kaňony na oddych na vode

http://en.wikipedia.org/wiki/Calanque ,  http://www.marseille-tourisme.com/fr/decouvrir-marseille/les-calanques-en-video/ , http://www.marseille-provence.info/places/sights-and-attractions/237-the-calanques.html ,  https://www.google.sk/search?hl=sk&site=imghp&tbm=isch&source=hp&biw=1252&bih=572&q=les+calanques&oq=les+calanques&gs_l=img.12...0.0.0.3370.0.0.0.0.0.0.0.0..0.0...0.0...1ac..14.img.bAK73FIKq7A

---------------------------------

Mount Rushmore

Mount Rushmore /celý názov Mount Rushmore National Memorial/

je pamätník štvorice bývalých prezidentov USA; nachádza sa v Južnej Dakote v Čiernych horách.

S prácami sa začalo v roku 1927; tesári používali ručné nástroje, no občas bola nutná pomoc dynamitu. Celé súsošie dokončili v roku 1939, keď dokončili hlavu prezidenta Roosevelta; oficiálny koniec prác bol v roku 1941. Dnes je pamätník národnou pamiatkou a cieľom miliónov turistov.

Pamätník je 18 m vysoký a stvárňuje 4 hlavy prezidentov:

• George Washington /1732 – 1799/ – jeden zo zakladateľov a prvý americký prezident, zvolený v roku 1789. Na jeho počesť je pomenované hlavné mesto USA.

• Thomas Jefferson /1743 – 1826/ – tretí prezident USA a autor Deklarácie nezávislosti. Do funkcie prezidenta bol zvolený v roku 1801.

• Abraham Lincoln /1809 – 1865/ – bol prezidentom počas občianskej vojny severu proti juhu a v roku 1862 podpísal vyhlásenie o zrušení otroctva.

• Theodore Roosevelt /1858 – 1919/ –  26. prezident USA a v čase funkcie bol najmladším americkým prezidentom. Bojoval proti korupcii, vysokým trestom a bol známym ochrancom prírody.

Starostlivosť o pamätník ...

V spolupráci s National Park Service čistil Kärcher hlavy prezidentov a reštauračné čistiace práce sa realizovali v rámci kultúrneho sponzorstva; odstraňovali lišaje, machy a iné organické znečistenia, ktoré by biokoróziou z dlhodobého hľadiska poškodili pod nimi sa nachádzajúce kamene.  Cieľom čistenia bolo odstrániť vrstvy nečistôt poškodzujúce kameň, bez ovplyvnenia podkladu. Prvá čistiaca akcia na Mount Rushmore sa začala v deň americkej nezávislosti 4. júla 2005 a skončila začiatkom augusta 2005.

Celkovo čistí hlavy prezidentov na Mount Rushmore 15 osôb, pričom súčasne na lanách visí päť mužov súčasne na lanách. Lišaje a iné nečistoty kompletne odstránia pomocou rotačnej trysky a horúcej vody, zatiaľ čo chúlostivé miesta čistia menším tlakom a jemným plochým prúdom. Čistiace práce na Mount Rushmore sa vykonávajú  v závratnej výške, kde prístupové techniky ako je lešenie, pojazdné alebo pracovné plošiny sa z dôvodu topografických daností vylučujú. Preto   technici  pracujú pomocou premyslenej techniky lán; jedno zafixované obalené lano im dovolí presné umiestnenie na hore, druhé lano zvyšuje bezpečnosť pracovníkov. Čistiaci špecialisti majú sčasti možnosť stať oboma nohami na skale, ale niekedy doslova visia vo vzduchu; a niekedy dokonca aj vo vodorovnej polohe. Hlavy pomocou vysokotlakovej sprchy s čistou vriacou vodou viditeľne zbledli a teraz výraznejšie vystupujú do popredia.

..

.....

http://sk.wikipedia.org/wiki/Mount_Rushmore

http://www.google.sk/search?q=mount+rushmore&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=c0unUcTpCYGR4AT634GQAg&sqi=2&ved=0CEAQsAQ&biw=1148&bih=684

http://www.kaercher.sk/sk/Spolocnost/Sponzorstvo/Sponzorovanie_kultury.htm

________________________________

Diana de Poitiers

Diana de Poitiers

Diana z Poitiers (* dátum narodenia nie je celkom presne objasnený : buď 3. septembra 1499 alebo 31. decembra 1499 – + 26. apríla 1566), vydatá madame de Brézé, grófka  z Maulevrieru, od roku 1547 vojvodkyňa z Valentinois.

- pochádzala z váženej šľachtickej rodiny, ktorý mal pravdepodobne kontakty s rodom Bourbon, takto sa zrejme dostala už ako dieťa aspoň na chvíľu na kráľovský dvor.

- a nakoniec v rokoch 1536 – 1559 milenka Henricha z Valois, ktorý bol od roku 1547 francúzskym kráľom ako Henrich II.

- v r. 1515 sa stala Diane dvornou dámou kráľovnej Klaudie, manželky francúzskeho kráľa Františka I.

- pre mladú Diane zjednali sobáš s o 40 rokov starším Louisem de Brézé, jedným z najmocnejších mužov Francúzska - manželstvo bolo šťastné, a ctižiadostivá mladá Diana sa po boku manžela nadobro dostala na kráľovský dvor, a manželia často vo svojom zámku v Normandii hostili kráľa.

- manželovi porodila dve dcéry, r. 1517 Francoise, r. 1519 Luise

- kráľ František I. prehral r. 1525 bitku u Pavie, padol do  zajatia Karla V.

- kráľa zo zajatia vymenili za jeho synov - osemročného následníka trónu Františka a sedemročného Henricha. : deti doprevádzal do Španielska celý dvor - najviac sa venovali mladému následníkovi trónu, Diana de Poitiers sa s materskou láskou starala o mladšieho Henricha.

- o štyri roky neskôr za vysoké výkupné vykúpili zo zajatia kráľovských synov. 

- zároveň zomrel Dianin milovaný manžel, a ona sa v 32 rokoch stala vdovou, a už nikdy neodložila smútočný odev

- v tom čase kráľ požiadal jemnú Dianu, aby sa starala o jeho mladšieho syna Henricha, citlivého chlapca, ktorý trpel citovo aj v zajatí, aj doma od svojich kráľovských rodičov, keďže aj oni aj dvor rozmaznávali a uprednostňovali mladého následníka trónu Františka

- Diane sa ujala jeho výchovy, a ujala sa aj mladého manželského páru, keď sa Henrich oženil r. 1533 s mladou Katarínou Medicejskou. Henrich dospieval, a stále viac sa pripútaval k Diane, zatiaľ len platonicky.

- r. 1536 nečakane zomrel následník trónu František - a z opovrhovaného druhého syna Henricha sa náhle stal budúci kráľ Francúzska

- v tom istom roku sa 37 ročná Diana stala milenkou 17 ročného Henricha - Diane sa dlho darilo vystupovať ako láskyplnej guvernantke, ale Henrich netajil svoju lásku k nej, bezmocná bola proti tomu aj jeho manželka Katarína Medicejská

- r. 1547 zomrel kráľ František I. a kráľom sa stal Henrich.

- Diana stála pri ňom celé desaťročia, bola jeho milenkou, radila mu a usmerňovala jeho život, aj manželský - Henricha neustále nútila, aby nezanedbával svoju manželku a patrične sa jej venoval - čo malo za následok, že Katarína Dianu nenávidela, ale s manželom splodili 10 detí ...

- Diana naďalej rozhodovala o chode kráľovej rodiny, vyberala pre ich deti guvernantky, vychovávala ich sama s láskou a s materskou láskou sa venovala aj deťom aj ich otcovi

- Henrich zomrel na následky zranenia z boja r. 1559, keď mal 40 rokov.  Diana mala 60.

- stiahla sa na svoj zámok, očakávala pomstu Kataríny Medicejskej, ale tá neprišla, Diana mala u dvora stále priveľa priaznivcov. Katarína si len vyžiadala od Diany korunovačné klenoty, ktorými ju Henrich obdaroval.

- Diana pred smrťou bohato obdarovala cirkev a venovala značnú časť majetku šľachtickým, ale chudobným slečnám, aby si mohli zaistiť budúcnosť, výmenou za to, že sa za ňu budú modliť.
- Diana zomrela r. 1566 vo veku 66 rokov

perlička:

Diana bola povestná bielou nepoškvrnenou pleťou až do vysokého veku. V tých časoch sa vznešené dámy vyhýbali slnku, ale Diane a jej porcelánová pleť boli legendárne. V medailóne, v ktorom sa uchovala kader jej vlasov, po analýze objavili 250 x vyšší podiel zlata, než je v ľudskom tele bežné - zlato sa nachádzalo v kozmetických prípravkoch, ktoré používala, a pila ho 5 x denne v elixíre mladosti, ktorý jej pripravovali alchymisti.

Tajomstvo jej porcelánovej pleti bolo pravdepodobne v anémii, nedostatku krvného farbiva - hemoglobínu a červených krviniek - erytrocytov - Diana bola chudokrvná. Jej chudokrvnosť bola pravdepodobne spôsobená a vyvolaná chronickou otravou zlatom.

Diane de Poitiers a kráľ Henrich II. :

http://cs.wikipedia.org/wiki/Diana_de_Poitiers , http://www.seniorum.cz/volny-cas/hobby/pragensia-pamatky-a-historie/763-elixir-zivota-a-diana-de-poitiers , http://en.wikipedia.org/wiki/Diane_de_Poitiers , ...

---------------------------------------

Alhambra

Alhambra /doslova Červený hrad/, je stredoveký komplex palácov a pevností maurských panovníkov Granady; plošina, dĺžky cca 740 m, šírky maximálne 205 m, zaberá zhruba 142 000 m² je obohnaná plným tehelným múrom s trinástimi vežami, rozdelená na tri časti – hrad, palác a obytné prístavby. Nachádza sa na území južného Španielska a zaberá priestor kopcovitej terasy na juhovýchodnej hranici mesta Granady.

Pôvodne bola postavená v roku 889 ako pevnosť; palác sa staval najmä v rokoch 1284-1354 zakladateľom nasridovskej dynastie a prvým granadským sultánom Muhammedom I. ibu Nasr, známym ako Ibn al-Ahmar. Nádherné arabesky vnútornej výzdoby sú pripisované vládcom Jusufovi I. a Muhammadovi V.  Keď kresťania získali v roku 1492 nadvládu nad mestom, začali Alhambru upravovať. Arabesky boli zabielené, alebo otlčené a zlato bolo odstránené, nábytok znehodnotený, rozbitý alebo odstránený. Zemetrasenie v roku 1821 spôsobilo ďalšie škody; reštaurátorské práce začali v roku 1828 pod vedením architekta José Contrerasa za finančnej podpory Ferdinanda VII.  

V roku 1812, kedy Alhambru vlastnil gróf Sebastiani boli niektoré veže zbúrané, ale ešte väčšie škody mohli vniknúť v časoch napoleonských vojen, kedy Francúzi chceli Alhambru "vymazať" z povrchu Zeme. Ich pokus na poslednú chvíľu prekazil zmrzačený vojak, ktorý výbušninu zneškodnil, takže k explózii v Alhambre napokon nedošlo.

Od roku 1984 je Alhambra zapísaná v Zozname Svetového dedičstva UNESCO.

...

...

...

Zdroj: Epocha 20/2011

http://www.google.sk/search?q=alhambra&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=qx_lUev6FuSO4gS624GYBA&sqi=2&ved=0CEkQsAQ&biw=1115&bih=695

http://sk.wikipedia.org/wiki/Alhambra

_________________________

Amatciems

Amatciems

je unikátna obec, lepšie povedané oblasť v Lotyšsku - zrejme najunikátnejšia svojho druhu nielen v Pobaltí, ale zrejme aj vo zvyšku Európy.

- pozemky v Amatciems nemajú ploty : oblasť tak umožňuje voľný pohyb divej zveri vrátane jeleňov, vtákov, líšok, a všetkých ostatných voľne žijúcich živočíchov tejto oblasti

- oblasť je hlavne turistická oblasť, priťahuje tých, ktorý si cenia jednoduchosť a nekomplikovanosť bývania, celý komplex je premyslený a vystavaný vzhľadom na ekologické a prírode neprekážajúce systémy :
každý jeden pozemok je nenápadne pripojený na kanalizáciu, vodovod, elektriku, prístup k internetu, vykurovací systém domov funguje cez čerpadlo v celom vykurovacom okruhu, aby sa rapídne znížili emisie v ovzduší

- krajina je organické spolužitie lúk, lesov, rybníkov, zvierat a človeka

- Amatciems sa nachádza 80 km od Rigy, je to pôvabný komplex, ktorý pôsobí dojmom prírodnej rezervácie, a ono ním vlastne aj je

- uznávanými architektmi sveta je celý komplex považovaný za kultúrny pamätník budúcnosti - bárs by tak v budúcnosti bolo.

http://www.amatciems.lv/eng/estate/houses/ , http://www.rodovacesta.cz/2011/03/kam-se-chystame-amatciems-v-lotyssku-uz.html , http://ando2406.blog.cz/1002/amatciems-malo-znamy-raj-v-lotyssku , https://www.facebook.com/pages/Amatciems/77630397860 , https://www.google.sk/search?q=amatciems&psj=1&bav=on.2,or.r_cp.r_qf.&bvm=bv.49784469,d.ZWU,pv.xjs.s.en_US.MpiVkF51mpA.O&biw=1252&bih=572&um=1&ie=UTF-8&hl=sk&tbm=isch&source=og&sa=N&tab=wi&ei=zQnxUZioNIH_PKfXgZAI

----------------------------------------------

Uluru

Uluru /Ayers Rock, Oolora, The Rock, ľudovo Ayersova skala/ je skalnatá vyvýšenina, ktorá vznikla eróziou okolitej planiny, ktorá leží v strede austrálskeho kontinentu na domorodom území v Severnom teritóriu a Národnom parku Uluṟu-Kata Tjuṯa, asi 450 km od mesta Alice Springs.

Oranžovo, až červeno zbarvená skala obrovských rozmerov – 3,5*2,5 km vznikla v pradávnych dobách, je vysoká 348 m /vo výške 863 m n. m./, pričom väčšina hmoty je pod zemou. Ayrsova skala ľudí odjakživa fascinovala, predovšetkým svojim zbarvením v slnečných paprskoch, kedy do okolia žiari jasnou červenou farbou. Pri západe slnka je monolit červený, počas zriedkavých dažďov nadobúda striebristo sivú s čiernymi pruhmi, ktoré tvoria riasy v ryhách kadiaľ tečie voda.

Miestne autority na základe mnohých podnetov rozhodujú, či nemajú Uluru pre turistov uzavrieť. Uluru je na zozname Svetového dedičstva UNESCO /a keď sa aj tento fakt pod úmysel uzatvorenia Uluru podpísal/, problémom je, že svojou návštevou ho poctí asi 400-tisíc turistov za rok a to, čo je najväčšou atrakciou pre turistov - vyliezť na Uluru, to je pre domorodcov znesvätenie. Pri lezení na tento monolit už zomrelo 35 ľudí, takže aj bezpečnostné dôvody zohrali svoju úlohu. Ďalším boľavým miestom je neustále znečisťovanie tohto posvätného miesta turistami. Sociálne zariadenia sa tu na vrchu nenachádzajú, je "bežné", že ľudia vykonajú svoju potrebu "voľne", a tak isto sú veľkým problémom aj odpadky.

Ernest Giles a William C. Gosse, ktorí začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia ako prví Európania skalu objavili, dali jej meno po vtedajšom premiérovi Južnej Austrálie, sirovi Henrym Ayersovi – Ayers rock. Pôvodní austrálski obyvatelia, tzv. Aborigénovia, však túto "skalu" poznali už dávno predtým a volali ju Uluru podľa skalného ducha, ktorý v nej vraj sídli.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Uluru

http://www.google.sk/search?q=uluru&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=oQvxUdSAJoLTPOTvgLAG&sqi=2&ved=0CEEQsAQ&biw=1121&bih=695

_____________________________________

Serekunda 

Serekunda 

Serekunda alebo aj Serrekunda je najväčšie mesto v Gambii, počet obyvateľov mesta je okolo 370 000.

Gambia je prímorský štát v západnej Africe, najmenší štát Afriky, vykúsnutý zo Senegalu - leží na pobreží Atlantického oceánu a jeho jediným susedom je Senegal.

- dodnes zaostalý poľnohospodársky štát, pestuje arašidy, ryžu, proso, maniok, strukoviny, kukuricu, bavlnu, ovce, kozy a hovädzí dobytok.

- žije z trhov a zo spoplatnenia dopravy cez svoje územie v rámci Senegalu

- v posledných rokoch veľa investuje do turizmu, stavia nákladné hotelové komplexy a pre európskych turistov znamená tým na pobreží Atlantického oceánu celoročne teplé more.

- mesto Serrekunda leží na pobreží oceánu, je známe svojím obrovským trhom,  okrem toho zúžitkovávaním kapoku a nezvyčajným športom : obrovskou wrestlingovou arénou.

- mesto založili v 17. storočí portugalskí kolonizátori

- v 18. a 19. storočí ho ďalej rozvíjali Briti

- v 20. a 21. storočí hrá významnú úlohu v hospodárstve a turizme

.  

http://cs.wikipedia.org/wiki/Serekunda , http://sk.wikipedia.org/wiki/Serekunda , http://cs.wikipedia.org/wiki/Gambie , https://www.google.sk/search?psj=1&bav=on.2,or.r_cp.r_qf.&bvm=bv.49784469,d.ZWU,pv.xjs.s.en_US.MpiVkF51mpA.O&biw=1252&bih=572&um=1&ie=UTF-8&hl=sk&tbm=isch&source=og&sa=N&tab=wi&ei=0WvyUYysA8HaOsfkgegI&q=Serrekunda#imgdii=_  , http://en.wikipedia.org/wiki/Serekunda

-----------------------------------------------

Alexander Fleming

Alexander Fleming: Človek niekedy nájde to, čo nehľadá ...

Sir Alexander Fleming /* 6. august 1881 – † 11. marec 1955/;  škótsky biológ a farmakológ.

Spolu so svojimi siedmimi súrodencami vyrastal na farme; ako štrnásťročnému mu zomrel otec, preto sa s bratom Tomom presťahoval do Londýna. Najskôr chodil na polytechniku, neskôr robil v zasielateľstve, po návrate z Búrskej vojny absolvoval aj lekársku školu St. Mary neďaleko londýnskej univerzity a v škole zostal až do roku 1914; venoval sa výskumu a prednášal; v roku 1928 ho zvolili za profesora. V septembri toho istého roku, pred odchodom na dovolenku, nechal náhodne ležať na stole misku s bakteriálnou kultúrou. Po návrate si všimol, že v miske vyrástla pleseň, okolo ktorej sa vytvoril kruh bez baktérií. Zopakoval to aj s mnohonásobným zriedením a získal podobné výsledky. Toto nedopatrenie ho inšpirovalo k ďalším experimentom s plesňami. Pôvodnú pleseň identifikoval ako Penicillium notatum. Svoj objav neskôr okomentoval slovami: Človek niekedy nájde to, čo nehľadá. V roku 1938 Howard Florey - profesor na Oxfordskej univerzite narazil na Flemingov článok a s kolegom Ernstom Chainom začali s touto penicilínovou plesňou experimentovať, ale až v roku 1941 vyvinuli dostatočne čistú látku a vo veľkom ju v USA od roku 1943 počas vojny vyrábať.

Alexander Fleming sa oženil dvakrát; prvýkrát v roku 1915, kedy si zobral za manželku Írku Sarah McElroyovú a po jej smrti sa v roku 1953 oženil s kolegyňou zo St. Mary. O necelé tri roky zomrel na zlyhanie srdca.

Pochovaný je v londýnskej katedrále sv. Pavla.

Jeho najznámejším úspechom bolo objavenie enzýmu lyzozým v roku 1922 a izolovanie antibiotickej substancie penicilín z plesne Penicillium notatum v roku 1928, za čo získal v roku 1945 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu spolu s Dr. Floreyom a Dr. Chainom.

.

.

.

.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexander_Fleming

http://cs.wikipedia.org/wiki/Alexander_Fleming

http://www.google.sk/search?q=Alexander+Fleming+1881-1955&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=GiX9UbSpA8TMtAay2IDwAg&ved=0CC4QsAQ&biw=1156&bih=695

_________________________

Sigrid Undset

Sigrid Undset

( * 20.mája 1882, Kalundborg, Dánsko -  + 10.júna 1949, Lillehammer, Nórsko )

- nórska spisovateľka, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru za rok 1928

- matku mala Dánku, otca Nóra, významného archeológa, viedol ju k k milovaniu histórie, zomrel, keď mala Undset 12 rokov.

- existenčné problémy rodiny riešila Undset vyštudovaním obchodnej akadémie a prácou v miestnych kanceláriách, patriacich koncernu AEG

- svoju prvú knihu vydala roku 1907 pod názvom Pani Marta Oulie

- bol to realistický román, a v tomto duchu pokračovala aj v ďalších rokoch poviedkami, novelami a ďalšími románmi : zachycovala v nich život vtedajších súčasných žien, ale nie z hľadiska postavenia ženy v spoločnosti, ale ako ženy, ktorej poslanie v manželstve a rodine skúmala - Undset to poslanie videla v starostlivosti o rodinu a ženy ako harmonického prvku v rodinnom spolužití.

- Undset videla podstatu rozporov medzi mužmi a ženami v prehnaných emancipačných snahách, kritizovala ich a kritizovala a odmietala feminizmus.
- ženy v jej dielach boli vždy dokonale psychologicky vykreslené, a nie vždy úspešné, poznali porážky, depresie a nezdar.

- Undset sa r. 1912 vydala za nórskeho maliara, manželstvo sa zanedlho rozpadlo, Undset sa odsťahovala s deťmi do Lillehammeru a písala.
- po čase začala písať romány zo stredoveku a roku 1922 dopísala svoje vrcholné dielo, odohrávajúce sa v 14. storočí Kristin Lavransdatter / Kristína Vavrincová, za ktoré dostala r. 1928 Nobelovu cenu za literatúru

táto kniha je vlastne aj prerodom samotnej Undset, ktorý skončil jej konverziu na katolíctvo.
 

- počas nástupu fašizmu sa jednoznačne postavila proti, v Nemecku bola zakázanou autorkou, musela emigrovať do Švédska, odtiaľ po strastiplnom putovaní cez ZSSR a Japonsko do USA.

- do Nórska sa vrátila r. 1945, k písaniu sa ale už nevrátila nikdy. zomrela r. 1949 v Lillehammeri

http://cs.wikipedia.org/wiki/Sigrid_Undsetov%C3%A1 , https://www.google.sk/#bav=on.2,or.r_cp.r_qf.&fp=62c7792877f8d7d9&q=sigrid+Undset+kristin+lavransdatter , http://www.databazeknih.cz/autori/sigrid-undset-6836 ,

------------------------------------------------

Observatórium Arecibo

Arecibo Observatory alebo Observatórium Arecibo

rádioastronomické observatórium na ostrove Portoriko /-66°45,2'; +18°20,6'; 496 m/.

Nachádza sa asi 20 km na juhozápad od portorického mesta Arecibo.

Prevádzkuje ju Cornellova univerzita v Ithake spolu s nadáciou National Science Foundation.

Observatórium je známe najmä svojím parabolickým rádioteleskopom s priemerom paraboly 305 m. Reflektor teleskopu je poskladaný z necelých 40-tisíc malých kúskov s ich rôznym zakrivením, aby bolo možné vytvoriť paraboloidný tvar s presnosťou 2 mm. Je nepohyblivý a je umiestený v kráterovitom údolí pohoria Montanas Guarionex. Orientácia antény za zdrojom sa dá meniť až o 20° smerovaním dipólu v ohnisku rádioteleskopu.

Prvé pozorovania boli uskutočnené v roku 1963; neskôr bol povrch zrkadla zdokonalený a umožňuje pracovať aj v oblasti centimetrových vĺn. Najvýznamnejšie výsledky observatórium dosiahlo pri rádiolokácii Venuše, výskume rádiového žiarenia Jupitera, atď. Vo vzdialenosti 10 km od prístroja je 30,5 m pohyblivý rádioteleskop, ktorý sa využíva v spojitosti s veľkým teleskopom ako súčasť rádiointerferometra.

Od roku 2001 je teleskop v Arecibo historickou pamiatkou.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Arecibo_Observatory

http://www.google.sk/search?q=Observat%C3%B3rium+Arecibo&sa=N&tbm=isch&tbo=u&source=univ&ei=3U8CUs_BIean4gSoy4GwAQ&ved=0CE4QsAQ4Cg&biw=1151&bih=713

http://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1dioteleskop

_______________________________

Eliška Zhořelecká

Eliška Zhořelecká

.... znak Elišky Luxemburské-Zhořelecké z domu Luxemburg-Görlitz

( * november 1390, Hořovice - + 3. / podľa iných zdrojov 2. / august 1451, Trevír / Trier na území Nemecka /

- vnučka Karla IV.

- jediná dcéra syna Karla IV. - vojvodu Jana Zhořeleckého a švédskej princeznej Kataríny Meklenburskej

- v rokoch 1411 - 1443 bola vládnucou luxemburskou vojvodkyňou

- po smrti rodičov sa jej výchovy a poručníctva ujal jej strýc, český kráľ Václav IV.

- luxemburské vojvodstvo odkázal Eliške roku 1411 jej strýc Žigmund Luxemburský, na nevôľu luxemburskej šľachty

- r. 1409 sa Eliška vydala za brabantského vojvodu Antonína, ktorý ju až do svojej smrti r. 1415 ochraňoval pred luxemburskou šľachtou

- narodili sa im dve deti, 1410 syn Viliam a 1412 dcéra neznámeho mena

- v roku 1416 sa špekuľovalo o možnom sobáši Elišky s Vladislavom II. Jagelonským, ale ani jeden z nich z toho nadšený nebol, zo svadby zišlo.

- r. 1418 sa Eliškiným druhým manželom stal Ján II. Bavorský - nemali spolu deti a manžel r. 1425 zomrel.

- Eliška druhýkrát ovdovela a topila sa v dlhoch.

- r. 1441 uzavrela dohodu s burgundským vojvodom Filipom III. Dobrým - Eliška mu touto zmluvou odovzdala právo okamžite prevziať právo správy Luxemburska a po Eliškinej smrti získať celé luxemburské vojvodstvo

Filip nevydržal čakať, o dva roky zaútočil na Eliškino územie a vojvodstvo získal hneď.

- Elišku vypovedali z vojvodstva luxemburského, zomrela 2. augusta 1451 v Trieri

Eliška Zhořelecká bola poslednou legitímnou príslušníčkou cisárskej vetvy rodu Luxemburgovcov

Eliška ako Sv.Barbora na obraze Jana van Eycka z r. 1447 / podľa iných zdrojov z r. 1437 / :

http://cs.wikipedia.org/wiki/Eli%C5%A1ka_Zho%C5%99eleck%C3%A1 , http://leccos.com/index.php/clanky/eliska-zhorelecka-1 , http://www.panovnici.cz/eliska-zhorelecka , http://www.historickaslechta.cz/tri-zeny-z-jednoho-rodokmenu-1-id1970010002-19

-----------------------------------------------------

Big Ben

Bežne sa pod menom "Big Ben" chápe celá veža, v skutočnosti je to ale iba meno najväčšieho zvonu vo veži nachádza. Tento zvon vždy odbíja celú hodinu. Traduje sa, že zvon je pomenovaný podľa jedného zo staviteľov paláca Sirovi Benjaminovi Hallovi; iná teória tvrdí, že zvon pomenovali podľa jedného z najznámejších zápasníkov a boxerov 19. storočia – Benovi Cauntovi.

Za vlády kráľovnej Viktórie bola veža označovaná aj ako St Stephen's Tower, keďže prislúcha ku krídlu St Stephen's Hall, ktoré dnes slúži ako vstup pre turistov a návštevníkov parlamentu. Hodinová veža bola postavená podľa návrhu architekta Sira Charlesa Barryho pri rekonštrukcii pôvodného Westministerského paláca, zničeného pri rozsiahlom požiari v roku 1834. Veža je navrhnutá vo neogotickom slohu; je vysoká 93,3 m, do výšky 61 m, postavená je z tehál spevnených kameňom, ďalšia časť veže je spevnená oceľovou konštrukciou; do zvonice vedie 334 schodov. Základy veže tvorí betónová doska hrúbky 3 m o rozmeroch 15*15 m so spodnou hranou 7 m pod povrchom. Štyri hodinové ciferníky sa nachádzajú vo výške 55 m nad zemou.

Vzhľad hodinových ciferníkov je dielom architekta Augusta Pugina. Sú tvorené kovovou konštrukciou, ktorá nesie 312 kusov opálového skla, ako to býva vo vitrážových oknách kostolov. Pre prípad opravy hodinových ručičiek je možné niektoré zo sklenených kusov vybrať. Na spodnej strane ciferníka sa nachádza latinský nápis: "Domine Salvam Fac Reginam Nostram Victoriam Primam", ktorý v preklade znamená: "Pán ochraňuj našu kráľovnú Viktóriu I."

Pôvodne mal mať zvon hmotnosť 14 ton a jeho srdce malo vážiť až 300 kg. Zvon vyrobený v roku 1856 však mal hmotnosť až 16 ton a počas skúšok popraskal. Nový odliaty zvon má hmotnosť 13,8 t a používa sa dodnes. Po necelom mesiaci používania súce popraskal aj tento zvon, ale pootočením zvonu voči srdcu o 90° a úpravou hmotnosti srdca bolo dosiahnuté, že zvon bolo možné naďalej používať, ale zvon už neznie v čistom tóne E.

Hodiny sú povestné svojou spoľahlivosťou; tá je daná schopnosťami ich tvorcu, hodinára-amatéra, baróna Edmunda Becketta. Podľa Beckettových návrhov ich v roku 1854 vyrobil hodinár Edward Jonh Dent. Keďže samotnú vežu dokončili až o štyri roky neskôr, Beckett mal dosť času na experimenty s nastavovaním hodín. Celý mechanizmus je uzavretý v kovovej schránke odolnej voči pôsobeniu vetra a iných poveternostných podmienok, čo umožňuje trvalú presnosť hodín. Hodiny si zachovali svoju presnosť aj napriek nemeckému bombardovaniu počas druhej svetovej vojny. Zatiaľ najdlhší interval nefunkčnosti hodín za posledných 22 rokov bol 29. októbra 2005, keby boli mimo prevádzky 33 hodín.

Čistenie a údržba:

Muži zavesení na lanách vo výške 70 m nad zemou kontrolujú stav vonkajšej glazúry hodín na veži Westminsterského paláca. Tvori ju kovová konštrukcia a 312 dielov opálového skla; okrem špatného počasia ju ničia aj nálety vtákov. Hodiny sa ale ani počas celodennej kontroly nezastavia ... pracovníci, špecializujúci sa na práce vo výškach majú po celú dobu na ušiach klapky, aby boli chránení "pred" zvonkohrou.

Veľká údržba hodín sa robí každých päť rokov, ale pred oslavou 150. výročia mali byť hodiny predsa len na niekoľko hodín zastavené a mala prebehnúť výmena veľkej časti ozubených kolies mechaniky.

.......

http://sk.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Tower

http://anglicko.info/pamiatky-a-zaujimavosti/

http://cs.wikipedia.org/wiki/Big_Ben

https://www.google.sk/search?q=big+ben&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=AQ9IUtO1GKaR7Ab8mIF4&sqi=2&ved=0CDwQsAQ&biw=1193&bih=689&dpr=1

_________________________

Uffingtonsky biely kôň

Biely kôň z Uffingtonu

staré dobré Anglicko je pre svoje kriedové podložie po dlhé veky niečo ako prirodzená tabuľa na kreslenie, stačí odstrániť hornú, nie príliš hrubú pôdu s večne zelenou špeciálnou britskou trávou, potom každých cca 5 - 10 rokov prekopkať, a obrie kresby sa zachovávajú stáročia, a ľudia si ich hýčkajú ...
nie všetky sú kone:

- obrovský biely Obor z Cerne Abbas je pravdepodobne zobrazenie Herkula, s pekne veľkým prirodzením, slúži po stáročia ako miesto na liečbu neplodnosti / archeológovia pred rokmi zistili, že cez ruku mal dokonca prehodenú zvieraciu kožu, ale tá stáročiami zmizla

- celá záľaha koní na bielom podklade sa vytvorila ( a dodnes zachovala ) od konca 18. až po tridsiate roky 20. storočia, jeden vznikol pred desiatimi rokmi

- na ostrovoch existuje aj jeden červený kôň, ten je v inom kraji a má iné podložie

Uffingtonský biely kôň  /   Uffington White Horse

- je zo zachovaných jednoznačne najstarší

- 110 m dlhý, 38,5 m široký

- presnú dobu jeho vzniku zatiaľ nikto neurčil, prvýkrát je písomne spomenutý na pergamene z r. 1072

-  nálezy mincí s rovnakou kresbou potvrdzujú jeho oveľa starší pôvod : predlohou na mince sa stal už v dobe železnej - alebo naopak : razenie na minciach sa stali predlohou pre väčšieho koňa na bielej kriede - elegantná kresba na minciach je prakticky s tou dnešnou podobou na lúke takmer totožná

- podľa archeológov sa ale kôň dostal do kriedového podložia už v dobe bronzovej, v  období od 1400 pred n.l. až 700 pred n.l - ale podľa najnovších metód merania nevylučujú dobu 3000 pred n.l. - 600 pred n.l.

- od 19. storočia sa kresba udržiava a prečisťuje pravidelne každých 7 rokov - začiatkom 19. storočia mala mierne iné kontúry, postupne sa čističi prepracovali k pôvodnej kresbe, tú vidíme v dnešnej podobe

- význam uffingtonského bieleho koňa je stále nejasný, vysvetlení je niekoľko: niekotrí bádatelia ani nie sú si istí, že ide o koňa, vidia v tom iné zviera

- niektorí súdia, že ide o prastarý kmeňový symbol a je v nejakom vzťahu k hradisku, ktoré v Uffingtone stálo

- iní v tom vidia slnečný kult bieleho koňa keltov

- najdivokejšie predstavy hovoria o poštovom doručovaní v dobe bronzovej - znak koňa mal znamenať, že tu sú na prepriahanie čerstvé kone ...

- iní zasa v koňovi vidia draka, ktorého zdolal sv. Juraj

- problémy pre tieto cnostné vysvetlenia robia hlavne datovania, v dobe bronzovej sv. Juraj ešte nebol a poštové dostavníky celkom iste nejazdili

kone z 18. - 20. storočia ................................................................... elegantný kultový Uffingtonský biely kôň

http://anglicko.info/pamiatky-a-zaujimavosti/ , http://cs.wikipedia.org/wiki/B%C3%ADl%C3%BD_k%C5%AF%C5%88_z_Uffingtonu , https://www.google.sk/search?q=uffington+white+horse&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=ddVjUpTrIMzbsgbo1oGoCw&ved=0CAcQ_AUoAQ&biw=1252&bih=572 ,  http://www.billandcori.com/england/whitehorses.htm , http://www.fuggetlenutazo.com/utazas/latnivalok/Anglia/Osmington/26646/ ...

----------------------------------------------------------------------------------------

Golden Gate Bridge