Minulosť a prítomnosť - slovom a obrazom

Orionov pás

Při prohlížení zářivých diamantů zimního nebe nás nejvíce zaujme Orion – nápadné jsou především tři hvězdy tvořící Orionův pás. Postavu lovce pak dotváří modrobílý Rigel a oranžová Betelgeuze. Prodloužením Orionova pásu směrem k jihovýchodu (dolů) nalezneme hvězdu Sirius.

Existujú teórie, že podľa Orionovho pásu boli postavené a rozostavené pyramídy v Gíze ...

pyramídy v Gíze

Práve pyramídy sú jediným divom zo siedmich divov sveta, ktoré môžu vidieť ľudia ešte aj dnes v pomerne dobre zachovanej podobe.

Ich vznik sa datuje v období od r. 2700 do 2500 pred naším letopočtom.

V Egypte v Gize sa nachádza niekoľko pyramíd. Najväčšou z nich je Chufevova pyramída. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre s priemerným objemom jeden meter kubický. Odhaduje sa, že 10 tisíc robotníkov použilo na stavbu pyramídy približne 2,3 milióna kvádrov.

Dôvod stavby pyramíd spočíval vo viere v posmrtný život. Egyptské náboženstvo hlásalo: aby mohol staroveký Egypťan po smrti žiť, muselo jeho telo muselo ostať neporušené a jeho duša musela dostať výbavu na druhý svet ako napríklad potraviny, nápoje, zbrane, nábytok, služobníctvo.

Pyramídy fascinujú ľudí. To dáva možnosť fantastom vytvárať rôzne asociáce. Jedným z najznámejších autorov, ktorí písali o pyramídach bol Däniken. Jeho Spomienky na budúcnosť sú už klasickým čítaním. Niektorí autori kombináciami mier a umiestnením pyramíd dokladujú matematickú a astronomickú znalosť Egypťanov. Ako príklad možno uviesť P. Smytha, ktorý tvrdil, že Egypťania poznali Ludolfovho číslo, presnú dĺžku roku, obvod našej planéty a jej vzdialenosť od slnka. Zlatý rez pomocou pyramíd uvádzal A. Jarolímek. Nakoniec spomeňme L. Součka, ktorý modely pyramíd používal na brúsenie žiletiek.

Napriek všetkým neovereným skutočnostiam sú pyramídy stavbou, ktorá sa výrazne odlišuje od ostatných stavieb starovekého sveta. Ich nadčasovosť je obdivuhodná.

Zlatý rez

zlatý rez je moja milovaná téma ...

je tu jedna dobrá stránka všetko možné o zlatom reze - toto je len pre ilustráciu zlatého rezu....

zlatý rez súvisí s pentagramom / päťcípa hviezda / ...

takže:

Zlatý rez, zlatý podiel alebo božský rez (lat. sectio divina) je iracionálne číslo s mnohými zaujímavými vlastnosťami. Geometrické tvary odvodené od tohto čísla sa v európskej kultúre považujú za esteticky veľmi príťažlivé a mnohé geometrické proporcie v prírode sú odvodené od tohto čísla.

Označuje sa gréckym písmenom φ a rovná sa približne 1,618034.

Číslo φ je odvodené od geometrickej úlohy rozdeliť (rozrezať) úsečku s dĺžkou x na dve časti a a b tak, aby pomer dĺžok a a b bol rovnaký, ako pomer dĺžky x a dĺžky väčšej časti a. Tento pomer sa označuje φ.

Eulerovo číslo

Matematická konštanta e známa ako Eulerovo číslo podľa švajčiarskeho matematika Leonharda Eulera, prípadne aj Napierova konštanta podľa škótskeho matematika Johna Napiera, ktorý zaviedol logaritmy) je základom prirodzeného logaritmu.

e = 2,718281828459045235360287471352...

preč od matematiky :lol:

ehm tak teda Chababaš

matematika bola lepšia :lol:

Chababaš - bol vzdoropanovník v Egypte

nasledoval tu :

"31. dynastie" - druhá nadvláda Peršanů (343 - 332)

Artaxerxes III. (343 - 338)

Arses 338 - 336

Dareios III. 335 - 332

Toto období narušil místní panovník Chababaš

Řecká doba

332 - 30 př.n.l.

jeho meno sa spomína na Satrapovej stéle - je to jedno z mála miest, odkiaľ nebolo vymazané:

labyrint

Labyrint:

- miesto, kde sa ľahko zablúdi, prenesene zmätok, neprehľadné množstvo a podobne, synonymum: bludisko

- v architektúre pôvodne označenie minojských palácov na Kréte, neskôr označenie aj niektorých ďalších stavieb /najmä palácov/ so zložitou dispozíciou,napr. v Egypte

- v stredoveku druh dekorácie alebo steny

- v anatómii vnútorné ucho, synonymum bludisko; súhrnné označenie pre dutinky čuchovej kosti

- v zoológii osobitný orgán žiabier niektorých rýb na priame dýchanie atmosférického vzduchu

- v technike a fyzike lomený tvar dráhy /zvyčajne prietoku/ s tesne nadväzujúcimi pravouhlými zmenami smeru

- v akustike dlhý zvukovod s opakovane lomeným tvarom na dokonalé utlmenie zvuku

- v baníctve zariadenie na predĺženie trvania sedimentácie

/čo sa človek nedozvie všetko/

Daidalos a Ikaros

chrobáčik ty si sa tu kde nabrala

Daidalos a Ikaros

Starý grécky mýtus rozpráva o Daidalovi, ktorý ušiel na ostrov Kréta. Tamojšiemu kráľovi prišlo vhod, že mohol využiť služby jedného z najučenejších mužov staroveku. Daidalos mu slúžil oddane, ale potom prišiel čas, keď sa mu zacnelo za vzdialenou vlasťou. Lež nevďačný panovník o tom nechcel ani počuť. Pod hrozbou prísneho trestu zakázal všetkým lodiam zobrať Daidala na palubu. Učenec sa však nevzdal svojho sna. Pozorujúc let vtákov, vymyslel pre seba i pre svojho syna Ikara krídla, ktoré by ich zaniesli domov. Keď sa vydávali na dlhú cestu, povedal chlapcovi: „Neleť príliš vysoko, lebo slnko ti roztaví vosk na krídlach a opadá ti perie. Neleť ani prinízko, aby ti perute nezmáčali morské vlny. Krídla by oťaželi a stiahli by ťa do hlbiny.”

12 úloh pre Herkulesa

zlatino, si sa mi tu v noci neukázal, tak som nemala čo robiť

Herakles je synom najvyššieho boha Dia a tiryntskej kráľovnej Alkmeny. keď sa narodil, dostal po dedovi meno Alkeides; Heraklom ho nazvali až neskôr, pretože "skrze Héru dosiahol slávu" /tradičné, ale nie celkom presvedčivé vysvetlenie jeho mena/. Héra sa však o túto slávu pričinila celkom proti svojej vôli, a to nástrahami, ktoré mu z pomsty za neveru svojho manžela kládla a ktoré Herakles vytrvalo prekonával.

kým bol Herakles pastierom, videlo sa Hére všetko v poriadku, keď sa však vyšvihol, rozhodla sa zasiahnuť. silu mu nemohla vziať, zoslala teda na neho šialenstvo a Herakles v záchvate zabil svoje tri deti a dve deti svojho nevlastného brata Ifikla, potom mu Héra rozum vrátila. vtedy sa zúfalý Herakles vybral do Delf, aby sa v tamojšej veštiarni spýtal boha Apolóna, ako sa môže zo svojho činu očistiť. pýtia mu v jeho mene odpovedala, že má odísť k mykénskemu kráľovi Eurysteovi a vstúpiť do jeho služieb. keď vykoná dvanásť prác, ktoré mu Eurysteus uloží, zmyje zo seba hanbu i vinu a dosiahne nesmrteľnosť.

Herakles poslúchol, odišiel do Argu, usadil sa na otcovom hrade Tirynse neďaleko Mykén a prihlásil sa do Eurysteových služieb. keď ho ten zazrel, dostal z jeho mohutnej postavy taký strach, že sa mu ani neodvážil osobne dačo rozkázať, a poveril tým svojho hlásateľa Koprea.

kráľ Eurysteus si od Herkula želal:

1. zabiť nemejského leva a priniesť do Mykén jeho kožu. pretože lev mal nepriestreľnú kožu, zaškrtil ho Herakles vlastnými rukami

2. usmrtiť lernskú hydru, obludu s mnohými hlavami, z ktorých jedna bola nesmrteľná. hlavy jej odťal a jeho pomocník Iolaos ihneď spaľoval zárodky nových hláv. jej zvyšky zavalili skalou

3. zahnať stymfalské vtáky s kovovými pazúrmi, ktoré zabíjali ľudí aj zvieratá. Herakles ich zahnal bubnom, a keď krúžili okolo, jeden po druhom zostreľoval šípmi

4. chytiť kerynejskú laň, laň so zlatými parohami a medenými nohami, rýchlu ako vietor. laň patrila bohyni Artemis a žila v Arkádii. Herakles ju prenasledoval celý rok, ľahko ju zranil a niesol ju cez celú Arkádiu až do Mykén

5. priniesť diviaka z hory Erymanthu, tiež živého. Herakles divoké zviera uštval vo vysokom snehu a zviazal ho. mykénsky kráľ sa pri pohľade naň zľakol a schoval do hlineného suda

6. vyčistiť chliev elidského kráľa Augeia. Herakles úlohu zvládol za deň tak, že zmenil tk dvoch peloponézskych riek, zviedol ich vody do chlieva a hnoj sa vyplavil

7. skrotiť zúrivého krétskeho býka, ktorý z vôle boha Poseidona zošalel a spustošil ostrov. Herakles ho skrotl a dokonca na ňom na spiatočnej ceste preplával more

8. premôcť divoké kone kráľa Diomeda. kráľ živil kone mäsom pútnikov, ktorých búrka zahnala na thrácke pobrežie. Herakles premohol nielen kone, ale aj kráľa, ktorého telo koňom predhodil

9. prihnať Géryonovo stádo. mnohohlavý a mnohoruký obor žil na konci sveta. Herakles sa po dlhom putovaní dostal na jeho ostrov, obra a jeho pomocníkov premohol a stádo previezol na zlatom člne, ktorý mu darov boh slnka

10. priniesť pás kráľovnej Amazoniek Hippolyty. Herakles povedal kráľovnej pravdu, že po ňom túži dcéra mykénskeho kráľa a Hippolyta mu ho chcela darovať. Ale falošná správa, ktorú rozšírila bohyňa Héra, vyvolala boj, v ktorom Herakles kráľovnu zabil a pás jej vzal

11. vyniesť z podsvetia živého trojhlavého psa Kerbera, strážca vchodu do podsvetia. jeho úlohou bolo púšťať duše mŕtvych do podsvetia, ale brániť im v odchode. pán podsvetia Hádes dovolil Heraklovi vyniesť psa pod podmienkou, že sa ho zmocní bez zbrane.

12. priniesť tri zlaté jablká zo záhrady Hesperidiek. Herakles musel najprv zistiť, kde Hesperidky, dcéry kráľovnej noci, vlastne žijú. došiel až na okraj Zeme a tam našiel titána Atlanta, ktorý niesol na svojich bedrách celú nebeskú klenbu. Herakles klenbu podržal, než mu Atlas priniesol zlaté jablká

po splnení týchto úloh bol Herakles slobodný

Herakles bojujúci s hydrou

ešte zostaňme chvíľku pri gréckej mytológii - Argonauti

Báj o zlatom rúne a Argonautoch, podľa ktorej istý grécky kráľ poslal právoplatného dediča trónu, aby z Kolchidy priniesol zlaté rúno, dúfajúc, že pri plnení ťažkej úlohy zahynie. Iáson však zostavil družinu udatných mužov a na lodi Argo (odvtedy ich volali Argonauti) sa dostal po mnohých nebezpečenstvách až na dnešné gruzínske pobrežie, odkiaľ sa mu podarilo zlaté rúno napriek všetkým nástrahám odniesť.

Najznámejšími Argonautami boli: Acastus, Argos (Staviteľ Argo), Atalanta (skýthska lovkyňa), Autolycus (Hermov syn a patrón zlodejov), Kastor a Pollux (Dvojičky, synovia Ledy a Dia a bratia Heleny z Tróje), Herkules (poloboží Diov syn), Hylas (Herkulov priateľ a spoločník), Laertes (Odyseov otec), Meleager (zabil Calydonského diviaka), Orpheus, Péleus (Achilleov otec a manžel Thetys), Telamon (otec Ajaxov a Péleov brat), Théseus (zabil Minotaura) a Zétes a Kalés (Calais).

Pandóra, pandorina skrinka

Pandorina skrinka (Pandóra)

Pandóra bola manželkou Titána Epiméthea, kt. Prinieslo na svet zlo a utrpenie. Majú len pol pravdy misogynovia, keď hovoria, že Pandórin príbeh je mýtickým vyjadrením známej skutočnosti, že všetko zlo na svete pochádza od ženy. Celou pravdou však je, že Pandóra bola len prostredníčkou, po ktorej poslali zlo na svet sami bohovia. Tým sa mení ľahký vtip na vážnu myšlienku, vyslovenú gréckou ľudovou múdrosťou hádam už pred troma tisícročiami, keď Titán Prométheus, priateľ a ochranca ľudstva, naučil ľudí používať oheň, vyrábať nástroje, obrábať pôdu, stavať domy, liečiť choroby, a potom aj čítať, písať a rátať, nastal na svete šťastný život. Ľudia sa stali rozumní a takí mocní, že sa prestali báť bohov. To sa, pravda, znepáčilo najvyššiemu bohu Diovi; zahubiť ich už nemohol, hoci si to pôvodne želal, a tak sa rozhodol zoslať na nich zlo, aby im aspoň strpčil život. Rozkázal bohu Héfaistovi, aby zhotovil z hliny a vody krásnu dievčinu, vdýchol do nej život a požiadal ostatných bohov, aby ju bohato obdarovali. Bohovia boli veľkorysí a okrem vzácnych darov jej dali aj také ktorých sa chceli zbaviť. Zeus dal dievčine meno Pandóra („Obdarovaná všetkými darmi“) a rozkázal bohu Hermovi, aby ju aj s týmito všetkými darmi, uzavretými do pevnej skrinky, odviedol na svet k Prométheovmu bratovi Epimétheovi. Diovo želanie sa splnilo: Epimétheus sa do Pandóry zaľúbil a bez ohľadu na Prométheovo varovanie sa s ňou oženil. Pandórina osudná skrinka neostala dlho pod zámkom. Ako ju otvorili, o tom sú dve verzie; podľa jednej prehovoril na to Pandóru Epimétheus, podľa druhej ju Pandóra otvorila zo zvedavosti sama. Ale tak či onak, len čo nadvihla jej veko, okamžite z nej vyleteli všetky biedy, zlá, choroby, utrpenia, útrapy a rozleteli sa po svete. Pandóra veko rýchlo zavrela, ale v skrinke ostalo len to, čo zlá a utrpenia zatlačili na samé dno: Nádej.-----

Takto spracoval starý mýtus o Pandóre v 8. alebo 7. storočí pred n. l. Hésiodos a tak to po ňom opakovali starovekí i novovekí básnici; takto zobrazovali Pandóru a jej skrinku umelci na vázach, reliéfoch a sochách skoro päťadvadsať storočí. Až Goethe sa rozhodol (na jar 1806 v Karlových Varoch), že tento mýtus pozmení: dal sa do práce na „slávnostnej hre“ Pandora, a v jej druhom diele mala vystúpiť zo skrinky aj nádej; vieme o tom však len z jeho poznámok, lebo tento druhý diel už nenapísal.

Cerberus

Kerberos

Kerberos (po grécky Κέρβερος - Kerberos, po latinsky Cerberus) je bájny trojhlavý pes, ktorý stráži vchod do podsvetia - Hádu.

Podle jiných představ střežil především výstup a vstup proti živým.

:) :lol: :)

Bývá zpodobňován s třemi hlavami, dračím ohonem, na hlavách má místo srsti hady. Později se mu připisovalo i sto hlav, jedovatý dech a množství hadích hlav na šíjích.

Kerberos spatřil světlo světa jenom jednou, a to když ho vyvedl z podsvětí Héraklés při plnění jedenáctého úkolu. Mykénský král Eurysthea požádal Hérakla, aby mu přivedl Kerbera. S pomocí bohů se Héraklés dostal do podsvětí, byl vlídně přijat samotným Hádem. Ten mu dovolil Kerbera chytit za podmínky, že to dokáže holýma rukama. Kerberos se zuřivě bránil, avšak po Héraklově silném stisku slíbil poslušnost a následoval ho do Mykén. Když král Eurystheus spatřil strašného strážce podsvětí Kerbera, padl před Héraklem na kolena a prosil, aby příšeru odvedl zpět.

Jen Orfeus očaroval Kerbera svým zpěvem a Aeneas a někteří jiní vyvolenci, jimž bohové dovolili vstoupit do posvětí, ho ukonejšili medovým koláčem.

Matka:Echidna

Otec: Týfón

Sourozenci: Orthos, Hydra, Chiméra, Sfinx, nemejský lev a Skylla

Preston North End

Preston North End je druholigový klub v anglicekj lige. V 19. storočí klub Preston North End, ktorý v sezóne 1888/89 neprehral celý jeden ročník v prvej lige.

Kronos

ja som skôr očakával údaje typu, že boli 1. víťaz Anglickej ligovej súťaže a Juventus Torino po nich prebral ČB pásikavé dresy, ale budiš

Kronos (starořecky Κρόνος, Krónos) je v řecké mytologii podle Pelasgického mýtu o stvoření světa synem Eurynomé a hada Ofióna. Spolu s Rheiou byl jako každý z Titánů přidělen jedné z hvězdných mocností, v jeho případě to byl Saturn. Podle Homérského mýtu o stvoření světa byl nejmladším synem řeckých bohů Urana a Gaie. V římské mytologii se nazývá Saturn (latinsky Saturnus).

Jeho název byl v antické lidové etymologii již velmi brzy ztotožněn s bohem času Chronosem, což je ale etymologicky nesprávné. Zpočátku se jednalo o dva různé bohy, kteří pak v mnoha podáních spolu splynuli. Otázka správného původu slova je sporná, snad je odvozeno od slova kraino. Pravděpodobnější ale je, že název má předřecký původ a podobně také kult Kronose byl převzat z předřecké tradice.

Zatímco Řekové považovali Krona za představitele nepořádku a chaosu a věřili, že olympští bohové na svět přinesli období míru a pořádku poté, co se zmocnili vlády na zlomyslných Titánech, měli Římané na prvotní bohy příznivější pohled. Ačkoli římský bůh Saturn byl sloučen s Kronem, měli Římané Saturna raději než Řekové Krona. Zatímco Řeky byl Kronos považován za kruté a bouřlivé božstvo, jeho živelnost se stala u Římanů víceméně neškodná a začal být spojován se zlatým věkem a posléze i s „lidským časem“, kalendářem, ročními obdobími, přičemž byl odlišován od vlastního ztělesnění času – Chrona. Zatímco Řekové Krona převážně opomíjeli, považujíce ho za pouhý mezistupeň mezi Úranem a Diem, v Římském náboženství a mytologii zastával důležitější úlohu; Saturnálie byly slavnosti vyhrazené k jeho poctě a v raném římském království také víme o nejméně jednom chrámu zasvěceném Saturnovi.

Je důležité si uvědomit, že mnohá starověká města žila v klasických dobách v izolaci, a tak mnohé mýty a pověsti byly rozvíjený a přizpůsobovány pro danou oblast. Teprve rozvoj technologie dovolil provádět kulturní výměnu mezi lidmi a podporoval tím tvorbu jednotného pohledu na vesmír. Také by se slušelo poznamenat, že takový vývoj se neomezuje pouze na řecko-římskou kulturu. Historické dokumenty ukazují, že se to týkalo hlavně citově zabarveného náboženství.

Stejně jako významu Krona pro Římany, měla zpětně jeho římská varianta, Saturn, velký vliv na západní kulturu. Podle blízkovýchodní tradice byl sedmý den v židovsko-křesťanském kalendáři latinsky nazáván Dies Saturni (Saturnův den), který se pak po úpravách stal zdrojem pro anglický název soboty (Saturday). Astronomický název planety Saturn má také původ u Římanů. Byla považována za sedmý objekt, který byl nejzevnější z objektů ještě pozorovatelných pouhým okem.

U některých hinduistických sekt je Kronos označení pro démona.

Leonidas

Leonidas

Leonidas I. (gr.: Λεωνίδας - "Leví syn", "Ako-lev") bol kráľ Sparty (cca. 490 - 480 pred Kr.), sedemnásty z rodu Agiovcov. Bol jedným zo synov kráľa Anaxinandra II., potomka Herakla. Na trón nastúpil po svojom polovičnom bratovi Kleomenovi I.. Asi v roku 489 alebo 488 pred Kr. sa Leonidas oženil s Kleomenovou dcérou Gorgo. Preslávil sa svojou hrdinskou smrťou v bitke pri Termopylách v roku 480 pred Kr.

rieka Styx

Styx je v starogréckej mytológii posvätná rieka a jedna z viacerých riek podsvetia /Styx, Acherón, Léte, Kokytos, Flegetón, Eridanus/. Zároveň to je meno príslušnej riečnej bohyne.

podľa povesti je rieka hranicou medzi svetom živých a ríšou mŕtvych. podsvetie obteká deväťkrát. voda rieky Styx robí tých, čo sa v nej vykúpu, nezraniteľnými – preto sa v nej napríklad kúpal aj Achilles. na druhej strane bola voda vraj jedovatá, údajne ňou otrávili aj Alexandra Veľkého. aj olympskí bohovia prisahali s dovetkom „pri Styxe“.

rieka existuje aj v skutočnosti na polostrove Peloponéz

nymfa Tetis ako namáča svojho syna Achilla v rieke Styx. tú vodu si domyslite :lol:

Thowt

Thovt -

Boh múdrosti, spravodlivosti, poriadku a zákonu, písma a reči, lekárstva a kúzelníctva. V rôznych častiach Egypta mu boli priraďované aj mnohé dalšie vlastnosti. Bol považovaný za Reovo srdce a jazyk, a niekde i za samotného stvoriteľa a všetkých bohov sveta. Thovt daroval ľuďom reč, vynašiel písmo, meranie a počítanie. Thovt bol pre svoje schopnosti aj hovorca a pisár bohov. Bol súčasťou obradu "váženia srdca". Thovt bol darcom umenia, geometrie, architektúry a astronómie, tiež vynálezcom hudby. Bol uznávaný ako boh mesiaca. Býva zobrazovaný ako ibis alebo pavián, resp. ako muž s hlavou ibisa či paviána.

- označovaný aj ako Totha

a neskôr aj ako

Hermes Trismegistos (po grécky Ἑρμῆς ὁ Τρισμέγιστος) je grécke označenie egyptského boha mesiaca a múdrosti Thotha (Thowt/Thoth/Djehuti), ktoré vzniklo z identifikácie s gréckym bohom Hermom.

Jeho priezvisko pochádza z gréckeho trìs mégistos a znamená „tri krát veľký“, ako preklad sa objavuje aj "Hermes Tri razy mocný"; ale už v egyptskej mytológii bol občas nazývaný „tri krát veľký“ či „veľký veľký“.

Hermes Trismegistos je tradične považovaný za otca troch hermetických vied: astrológie, alchýmie a mágie; podľa legendy vynašiel umenie, ako uzatvoriť sklenenú trúbku zvláštnou, tajuplnou pečaťou tak, že bola vzduchotesná, teda „hermeticky uzavretá“. Podľa inej legendy má byť aj vynálezcom egyptského písma, hieroglyfov – v Grécku sa neskôr spisy o vedách ako astronómia, matematika a podobne označovali často ako „hermetické knihy“.

Anubis

V staroegyptských textoch taktiež nazývaný Anup; Anubis je grécke meno zachované od dejepiscov. Pôvodne bol štvrtým synom Raa, neskôr bol synom Osirisa a Nephthys (Sethovej manželky). Podľa Textov z Pyramíd (viď Knihu Mŕtvych) je otcom bohyne Qeb-hwt ("Chladiacej Vody"). Bol taktiež bohom balzamovania, pohrebísk a "Váženia sŕdc" počas posledného súdu. Isis ho naučila balzamovaniu a on vytvoril na jej prosbu prvú múmiu, keď zabalzamoval jej manžela Osirisa. Je jedným z najdôležitejších bohov podsvetia, pretože sprevádza duše do podsvetia. Zaznamenával sa ako muž s šakalou hlavou, keďže šakalovia reprezentujú zdochliniarov na cmitroch. Niekedy bol zakresľovaný ako samotný šakal. Grékovia ho identifikovali s Hermom Psychopompom. Psychopomopos bol titul, ktorý znamená "kuriér podsvetia, ktorý sprevádza dušu".

Aeneas

Aeneas

Aeneis – tak ako bolo pre Grékov posvätné Homérovo dielo Ilias a Odysseia, malo byť pre Rimanov posvätné Vergiliovo dielo Aeneis. K jeho napísaniu vyzval básnika pravdepodobne sám cisár Augustus. Malo mu pomôcť obnoviť starú rímsku zbožnosť, úctu k bohom a bázeň pred nimi.

Aeneas bol obyvateľ Tróje, ktorý prežil pohromu mesta. S druhmi, s otcom Anchisom a synčekom Ascaniom – Julom odchádza na príkaz bohov na lodiach hľadať novú vlasť. Prenasledovaný hnevom bohyne Juno blúdi sedem rokov po Stredozemnom mori. Potom ho búrka priženie k africkému pobrežiu, k mestu Kartágo, kde vládne krásna Didó, ktorá ho priateľsky prijme. Pri hostine jej Aeneas vyrozpráva nešťastný osud Tróje. Didó sa do Aeneasa zaľúbi a s nevôľou pozoruje tajné prípravy na odchod. Dramatickým vrcholom eposu je štvrtý spev, keď je Aeneovo poslanie ohrozené milostným vzťahom s kráľovnou Didó. Aeneas však plní Jupiterov príkaz a odchádza, čo Didónu doženie k samovražde. Na ďalšej plavbe popri západnom pobreží Itálie vystúpi v Kumách, kde je vchod do podsvetia. Zostúpi doň a stretne sa s otcom Anchisom, ktorý mu v ríši mŕtvych ukáže slávnu budúcnosť rímskeho národa aj s jej významným tvorcom, cisárom Augustom. Spoznáva tam duše ešte nenarodených potomkov. Napokon sa Aeneas dostáva do ústia rieky Tiber. Tam ho milo privíta kráľ Latinus a ponúkne mu svoju dcéru Laviniu za ženu. Jej matka Amata ju však chce dať Turnovi, kráľovi Rutulov. To vyvolá spor medzi Aeneasom a Turnom a vojnu medzi Trójanmi a Rutulmi. Obidve strany si hľadajú spojencov. Bojuje sa so striedavým šťastím, vojna sa preťahuje. O víťazstve napokon rozhodne súboj. Víťazný Aeneas sa stáva praotcom rímskeho národa a jeho syn Ascanius zakladateľom juliovského rodu, od ktorého (a tým aj od Venuše) odvodzoval svoj pôvod cisár Augustus. Toto Vergiliovo dielo sa niekedy stávalo objektom kritiky pre jeho nepôvodnosť, vyčítali mu, že sa básnik príliš inšpiroval Homérom. Umelecky má však vyššiu úroveň, poézia je prepracovanejšia, vznešená, dokonale využíva citové odtiene a zvukové možnosti latinského jazyka.

Ašóka

Ašóka (angl.Ashoka) (300 př. n. l. - 232 př. n. l.) byl pravděpodobně nejvýznamnější panovník v dějinách Indie, byl třetí vládce z morjské dynastie a vnuk jejího zakladatele, krále Čandragupty Morji. Čandragupta byl indický vojevůdce, v letech po výbojích Alexandra Velikého dobyl většinu severní Indie a založil první velkou říši v indických dějinách. Ašóka nejprve kráčel v dědečkových stopách a snažil se území rozšířit válečnými akcemi. Po strašných vojenských ztrátách se rozhodl přestat bojovat, přijal buddhismus a konal pokání (mimo jiné se vzdal lovu a stal se vegetariánem). Díky jemu se budhismus stal z malého náboženství jedním z hlavních světových náboženství současnosti.

Ašóka, iné mená: Ašoka, Ašókavardhana, Dévánámprija Prijadaršin , Dévánampija Pijadasí (*304 pred Kr. – †232 pred Kr.) bol v rokoch 273 až 232 pred Kr. panovník Maurjovskej ríše z maurovskej dynastie.

Podľa legiend známy svojou krutosťou. Na sklonku jeho vlády Maurjovskú ríšu rozšíril na takmer celú dnešnú Indiu (okrem južného cípu polostrova), ako aj Pakistan. Bol oddaný budhista.

SynthPop(po slovensky SyntiPop)

synthpop je druh populárnej hudby, v ktorom je dominantným hudobným nástrojom syntetizátor. najviac sa spája s érou medzi koncom sedemdesiatych a polovicou osemdesiatych rokov, hoci doteraz pokračuje v existencii a rozvíjaní sa. štýl bol vyvinutý viacerými interprétmi, vrátane Ultravox, Yellow Magic Orchestra a Garyho Numana. v krátkom čase sa objavili ďalšie skupiny ako The Human League, Soft Cell, Devo, Depeche Mode, Yazoo a Erasure, ktorí prijali syntetizátor ako vedúci nástroj, využívajúc výhodu jeho jedinečného zvuku

/ďalej sa mi už nechce prekladať, snáď to stačí/

Gilgameš

Gilgameš (po sumersky asi Bilga-meš, po grécky Gilgamos) bol podľa Sumerského kráľovského zoznamu kráľ Uruku (pozri aj Mezopotámia) na začiatku 3. tisícročia pred Kr. - okolo 2800 pred Kr. (t.j. Ranodynastické obdobie I, I. dynastia z Uruku), uvádza sa aj okolo 2700 pred Kr. alebo po 2600 pred Kr. (to posledné by bolo už Ranodynastické obdobie II).

Kráľovský zoznam hovorí konkrétne toto:

…Dumuzi, rybár, ktorý pochádzal z mesta Kua, vládol 100 rokov,

Božský Gilgameš, ktorého otcom bol [Dumuzi], bol veľkňazom v Kulabe a vládol 126 rokov.

Ur-nungal (Ur-lugal), syn Gilgameša, vládol 30 rokov…

Jeho otcom bol teda Dumuzi a po jeho smrti mal vládnuť jeho syn Ur-Nungal, ktorý vládol 30 rokov.

Podľa sumerskej tradície Gilgameš postavil kláštor Ninlil v Nippure, a pravdepodobne aj veľké hradby v Uruku, ktoré ďalší sumerskí králi skutočne považovali za jeho dielo.

Napriek nedostatku priamych dôkazov, sa väčšina vedcov domnieva, že ide o skutočne historickú postavu, pretože o paralelných postavách z Kráľovského zoznamu medzičasom vieme, že naozaj existovali. Väčšina bádateľov sa však domnieva, že nebol kráľovského pôvodu, ale že bol synom veľkňaza v jednej z uruckých štvrtí.

V raných textoch je o ňom písané ako o kráľovi, veľmi skoro sa však objavuje jeho zbožštenie a potom už o ňom bolo uvažované ako o bohu.

Gilgameš je hlavným hrdinom tzv. Eposu o Gilgamešovi a ďalších rozprávaní z Gilgamešovho cyklu.

A teraz môj obľúbenec Alexander Veľký a nechcem tu žiadne veci že bol homosexuál, lebo dokážem rukou preraziť stenu :lol:

Alexander Veľký alebo Alexander/Alexandros Macedónsky alebo Alexander III. (po gr. Αλέξανδρος ὁ Τρίτος ὁ Μακεδών = Aléxandros o Trítos o Makedón, resp. "ΜΕΓΑΣ ΑΛΕΞΑΝΔΡΟΣ" = „MEGAS ALEXANDROS“, po perzs. Iskander) (* medzi 20. júlom a 30. júlom 356 pred Kr. v Pelle; † 10. jún 323 pred Kr. v Babylone) bol macedónsky kráľ.

Rozšíril hranice macedónskej ríše, ktorú vybudoval jeho otec Filip II. (Filippos II.) z bývalých macedónskych štátikov a niektorých rozpadajúcich sa mestských štátov zvyšného Grécka, až do Perzie a Egypta a k indickému subkontinentu.

S jeho ujatím sa vlády sa spája aj začiatok novej éry – éry helenizmu.

Alexander bol synom macedónskeho kráľa Filipa II.Macedónsko bolo malé,ale silné kráľovstvo ležiace na sever od Grécka.Keď roku 336 pred n.l.Filipa zavraždili,stal sa kráľom Alexander,hoci mal iba 20 rokov.Z maldíka sa vykľul ctižiadostivý a odvážny vojvodca.Roku 334 pred n.l.sa vypravil proti Perzskej ríši,v ktorej vládol Dáreios III.Po viacerých veľkých bitkách napokon po troch rokoch ríšu Peržanov dobyl.

Tak si postupne podmanil všetky krajiny na Prednom východe od Egypta až po Indiu.Keď ako 33-ročný zomieral,bol pánom obrovského územia a mal za sebou takmer 20000 kilometrov víťaznych pochodov.Po jeho smrti sa však táto násilím udržiavaná ríša rozpadla.

Bystrého macedónskeho princa Alexandra(356-323 pred n.l.)vychovával grécky filozof Aristoteles,ktorý mu vštepil do srdca lásku ku gréckemu umeniu a kultúre. FALANGA Alexandrovo vojsko tvorili zväčša pešiaci vyzbrojení dlhými kopijami a veľkými štítmi.Bojovali v zovretom šíku-falange-ktorý mal 8-16,niekedy až 20 radov (v jednom rade bolo okolo 1000-2000 mužov).Z bokov zabezpečovalo falangu ľahké jazdectvo.

BITKY

Alexander vyhral veľa bitiek.Obyčajne mal menej vojakov ako protivník,jeho armáda bola výborne vycvičená a vyzbrojená.V bitke pri meste Issos roku 333 pred n.l. porazil Alexander s 36000 vojakmi perzské vojsko o sile 110000 vojakov.O dva roky neskôr so 47000 vojakmi pri Gaugamelách opäť porazil stottisícovú perzskú armádu kráľa Dáreia,čím si otvoril cestu do Perzskej ríše.

Astarté, Ištar

ináč, ja som snáď ešte nečítala článok alebo knihu o Alexandrovi, kde by NEtvrdili, že bol homosexuál. navyše vraj obcoval aj so svojím koňom :lol:

Ištar je hlavnou bohyňou akkádskej mytológie, bohyňa plodnosti, jari, búrky, vojny, lovu, lásky, manželstva, narodenia detí a bohyňa osudu. keďže bola bohyňou lásky, bola neodolateľnou. mala zástupy milovníkov a bola patrónkou prostitútok a kurtizán. samotná Ištar bola kurtizánou bohov. bola najobľúbenejšou bohyňou v Babylone a Asýrii

Pchan Ku

Nutri neprovokuj :lol: v otázke Alexandrovej orientácie som moc konzervatívny. Ale mám pochybnosti pretože grécka filozofia je založená na homosexualite.

Báje říkají, že ve starých dobách nebyly Nebe a Země oddělené a celý vesmír vypadal jako jedno ohromné vejce, ve kterém se všechno mísilo dohromady, byla tam černočerná tma a nebylo možné rozeznat, co je dole, nahoře, vlevo, vpravo ani světových stran. Uvnitř tohoto vejce se zrodil veliký hrdina jménem Pchan-ku, který oddělil Nebe a Zemi od sebe. Pchan-ku ve vejci rostl 18 tisíc let a teprve potom se probudil. Když otevřel oči, viděl jen černou tmu a celé tělo ho svědilo a životní sila v něm nemohla dostatečně proudit. Chtěl se postavit, ale skořápka vejce pevně obepínala jeho tělo, takže nemohl ani roztáhnout ruce nebo nohy. Pchan-ku se rozzlobil, popadl ohromnou sekyru a mocně švihl. Uslyšel jen ohromný praskot, při kterém mu rozbrněly uši a chtěl ohluchnouta velké vejce se rozpadlo. Věci, které v něm byly lehké, se vznášely nahoru a změnily se v Nebe, ostatní těžké a kalné věci pomalu klesaly a změnily se v Zemi.

Když Pchan-ku oddělil Nebe a Zemi, byl nesmírně šťasten. Ale bál se, aby se Nebe se Zemí zase nespojili dohromady, a tak hlavou podepřel Nebesa a nohama se zapřel do Země. Projevil svůj božský původ a za den prodělal devět proměn. Každý den vyrostl o jeden čang a Nebe se s ním také zvedlo o jeden čang, Země také klesla o jeden čang. Takto uplynulo dalších 18 tisíc let. Pchan-ku se za ten čas proměnil ve velkého obra, který měřil stejně jako prostor mezi Nebem a Zemí. Jeho tělo a nohy měřilo 90 tisíc li. Vše zůstalo tak po několik tisíc let, až se Nebe i Země upevnili na svých místech a nemohlo dojít k tomu, že by se znovu smísili dohromady. Tehdy se teprve Pchan-ku upokojil. Tento obr, který stvořil svět však již neměl sílu, neudržel ani sama sebe na nohou, a tak se jeho tělo s duněním svalilo na zem.

Těsně před smrtí se jeho tělo úplně změnilo. Jeho levé oko se změnilo v červené slunce, pravé oko se změnilo ve stříbrný měsíc, jeho poslední výdech se proměnil ve vítr a oblaka, poslední vzdech v hrom, jeho vlasy a vousy se proměnily v zářící hvězdy, hlava a údy se změnily ve čtyři zemské póly a vysoké hory, jeho krev se změnila v řeky, jezera a potoky, cévy se změnily v cesty, svaly se staly úrodnou hlínou, kůže a chlupy se proměnily v květiny a stromy, zuby a kosti se staly zlatem, stříbrem, mědí a železem, drahými kameny a skrytými poklady a jeho pot se změnil v déšť a ranní rosu. Od té doby začal existovat svět.

Ganéša

Ganéša je môj milovaný bôžik :lol:

Syn boha Šivy, zobrazovám s bílou sloní hlavou. Je dárcem úspěchu v podnikání, odstraňovatel překážek a nebezpečí.

Proto je třeba se mu poklonit před započetím jakéhokoli díla.

Ganéša je možná nejoblíbenějším vedlejším bohem v indickém panteonu, který je uctíván všemi vrstvami hinduistické společnosti. Ganéša, nebo také Ganapati - pán služebných Ganů je synem Šivy a Párvátí. Ganéšův zrod i způsob ztráty hlavy lidské se v mnoha zdrojích velice liší. Shoda panuje v tom, že novou sloní hlavu mu přidělal jeho otec Šiva.

Díky barvité mytologii má Ganéša i mnoho významů. Jako Vignešvara je pánem překážek a tak je uctíván při začátku jakékoli činnosti, aby každá činnost proběhla hladce. Dle jiné legendy je ochráncem domovních dveří a tak jeho obraz nebo socha zdobí snad každý hinduistický vchod. Spolu se Sarasvatí a Lakšmí tvoří trojici bohů, kteří jsou uctíváni pro zdar v pozemském životě.

Ganéša je i symbol chytrosti a moudrosti, díky svému vítězství nad svým starším a mocnějším bratrem Skandou, válečným velitelem bohů. V soutěži, kdo první obejde svět, oběhl své božské rodiče, zatímco Skanda opravdu cestoval kolem světa. Vyhrál protože je v písmech psáno, že Šiva a Párvátí jsou celý svět.

Ganéšovi se připisuje napsání největšího staroindického eposu Mahabharáty, kdy Vjása se uvolil tento příběh vyslovit, ale pod podmínkou, že nesmí být přerušen. Ganéša si místo zlomeného pera ulomil vlastní kel, jen aby nemusel Vjásu přerušit.

Ra / Rá, Ré / egyptský boh