Jump to content

Minulosť a prítomnosť - slovom a obrazom


game

Recommended Posts

Biely kôň z Uffingtonu

 

staré dobré Anglicko je pre svoje kriedové podložie po dlhé veky niečo ako prirodzená tabuľa na kreslenie, stačí odstrániť hornú, nie príliš hrubú pôdu s večne zelenou špeciálnou britskou trávou, potom každých cca 5 - 10 rokov prekopkať, a obrie kresby sa zachovávajú stáročia, a ľudia si ich hýčkajú ...

tak pri tomto som bol osobne

http://en.wikipedia.org/wiki/Kilburn_White_Horse

 

len to bolo davno pred erou digitalu, kto vie, kde tie papierove fotky su...

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Golden Gate Bridge

Pre rýchlo sa rozvíjajúce san Francisco, uväznené na výbežku, obklopené oceánom sa most stával naliehavou nutnosťou. Radnica o stavbe mosta uvažovala od roku 1919, ale s ohľadom na podmienky, v ktorých mal byť postavený nikto nechcel riskovať.  Jedná sa o oblasť s častým zemetrasením, úžinou šírky 1,5 km sa ženú zúrivé vetry, kov a betón rozožiera studená slaná hmla. Ale predsa sa len našiel niekto, kto napriek odmietavým stanoviskám a výsmechu bol odhodlaný most postaviť ... pôvodný návrh vypracoval Josph B. Strauss /1870-1938/ a statik Charles A. Ellise /1876-1949/, ktorý výpočtom zasvätil tri roky, ale neskôr dal mostu jeho podobu architekt Irving F. Morrow /1884-1952/ ... navrhol všetky detaily vrátane lámp a presadil aj netradičný oranžový náter. Stavba mosta bola zahájená južným pilierom umiestneným 340 m od brehu 5. januára 1933, ale začiatky sprevádzali rôzne ťažkosti.

 

Vtedajšia "norma" pri stavbách bola strata jedného života na každý milión dolárov, čo by pri tejto stavbe znamenalo stratu tridsiatich životov. Pre Straussa to bolo neprijateľné, a tak trval na používaní bezpečnostných lán, robotníci museli používať prilby a pod celým mostom bola natiahnutá sieť. Samotná sieť zachránila život 19. robotníkom.

Pre peších bol most otvorený 27. mája 1937, pre autá o deň neskôr. V tom čase sa jednalo o najdlhší visutý most na svete a stal sa pýchou, ale aj symbolom San Francisca.

 

Počas prevádzky most čelí bežnému opotrebeniu /denne po ňom prejde zhruba 120 000 aut/, extrémnemu počasiu; základy podomieľajú vodné prúdy, konštrukciu mosta vplyvom studenej slanej hmly rozožiera korózia. Parta natieračov tak natiera konštrukciu mosta, dalo by sa povedať, že nepretržite, pretože natrieť ho celý zaberie zhruba rok, a tak začínajú odznova. Prípadný diel poškodený koróziou nahradia presnou kópiou.

 

Hrdza však nie je jediné nebezpečie, ktoré most ohrozuje. Keď v októbri 1940 došlo pri víchrici k zrúteniu mosta cez Tacomskú úžinu, správcovia Golden Gate požiadali statika Charlesa A. Ellisa o preverenie statických výpočtov, a ten potvrdil, že nebezpečie zrútenia mostu nehrozí. Most je róbustnejší a mal by zvládnuť bočný odklon až 8,25 m pri vetre rýchlosti 145 km/hod čo sa ukázalo  o jedenásť rokov neskôr, kedy sa vietor o rýchlosti 119 km/hod. snažil most rozhojdať, ale most /po prvýkrát v histórii uzavretý/ vydržal, rovnako ako 17.októbra 1989, kedy oblasť San Francisca zasiahlo zemetrasenie o sile 7,1 stupňov Richterovej stupnice. V súčasnosti prebieha modernizácia mosta a po jej skončení by most mal ustáť otrasy aj zemetrasenia o sile 8,3 stupňov Richterovej stupnice.

 

Aj keď sa most nazýva Golden Gate, v preklade "zlatá brána", most v skutočnosti zlatý nie je. Architekt Irving Morrow vybral pre most jemnú teplú farbu, ktorá tvorí kontrast s farbami neba a mora. V tomto sfarbení je most už z diaľky rozpoznateľný pre prechádzajúce lode. Americké vojenské námorníctvo zo začiatku požadovalo, aby bol most čierny so žltými pásmi práve pre túto jasnú viditeľnosť, ale návrh im neprešiel.
 

* Celková dĺžka mosta je 2737m, rozpätie pilierov 1280m.

* Most držia dve nosné oceľové laná priemeru 92 cm a každé sa skladná z 27 572 prameňov.

* Most nesú dva piliere, zložené z tisícky znitovaných častí a výšky 227,4 m.

* Most váži 887 000 ton a drží ho dohromady viac ako 600-tisíc nitov.

* Posledný zo 600-tisíc nitov mal byť z rýdzeho zlata, ale pri inštalácii "vyletel" a navždy sa stratil v mori.

* S mostom sa spája aj jeden smutný fakt; je jedným z najvyhľadávanejších miest samovrahov.

 

post-88-0-57784500-1382604957.jpg

 

post-88-0-95284200-1382604971.jpg

 

post-88-0-49429500-1382604994.jpg

 

post-88-0-77171500-1382605012.png

 

post-88-0-53293700-1382605029.jpg

Zdroj: Epocha 11/2013

http://webmagazin.teraz.sk/cestovanie/most-golden-gate-usa-cestovanie/603-clanok.html

http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/178535-cerveny-most-golden-gate-symbol-san-francisca/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Golden_Gate_Bridge

https://www.google.sk/search?q=golden+gate+bridge&sa=N&tbm=isch&tbo=u&source=univ&ei=dV5lUvHCBMWu7Aa39oGQAw&ved=0CCwQsAQ4Cg&biw=1140&bih=689

http://xoxol-xoxlovich.livejournal.com/83330.html

http://www.dailymail.co.uk/news/article-2150239/Golden-Gate-Bridge-San-Francisco-icon-celebrates-75-years.html

_________________________

Charles Bukowski

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

Charles Bukowski

 

vlastným menom Heinrich Karl Bukowski (* 16. augusta 1920, Andernach, Nemecko – † 9.marca 1994, San Pedro, USA)

známy aj pod prezývkami ako Hank, Buk,  vo svojich dielach vystupoval pod menom Henry Chinaski.

- americký spisovateľ

- narodil sa v Nemecku nemeckej matke a americkému otcovi, od jeho dvoch rokov rodina žila v Los Angeles

- prežil škaredé a neradostné detstvo, piť alkohol začal už ako 13-ročný a alkohol ho potom už sprevádzal celý život

- vystriedal množstvo zamestnaní, a vďaka pôsobeniu alkoholu na jeho organizmus nesmierne trpel na akné

- sám o sebe celý život hovoril a potvrdzoval to svojím spôsobom života, že pracoval v akýchkoľvek podradných zamestnaniach, len aby mal na alkohol - a na stávky na dostihy

 

- ženatý bol viackrát, po rozvodoch mal nespočetne vťahov, posledná maželka, s ktoru sa zosobášil r. 1985, jeho zdravie a sebazničujúci životný štýl chytila pevne do rúk: dávala mu vraj 35 vitamínov denne, úplne obmedzila tvrdý alkohol - pil aj naďalej, ale tvrdý alkohol bol tabu, až do konca jeho života, keď roku 1994 zomrel Bukowski na leukémiu

 

písať začal ako 20-ročný, vážne ako 34 ročný, ale prvá kniha mu vyšla až v štyridsiatke

vydal 45 kníh, písal básne aj prózy

 

teoreticky, časovo sa pripisuje k beatnickej generácii, ale vlastne beatnikom nikdy nebol

- jeho ciele, jeho námety, a spôsob písania boli úplne iné, než čo letelo a písalo a žilo sa ako beatnické

- nerád cestoval, neznášal čitateľské stretnutia a verejné čítania, ktoré mu občas niekto ponúkol, chodieval na ne úplne opitý.

- jeho diela vydával hlavne underground ... pre vážne vydavateľstvá bol priveľmi slobodný, masívne využíval sarkazmus a iróniu, texty sú ľahké, o jednoduchých ľuďoch na kraji spoločnosti, ktorí sú na hony vzdialení od "amerického sna"

- ku koncu života sa zaujímal o budhizmus, priateľom hovoril, že ho zaujala myšlienka očisty ducha

 

nakoniec ho nezložil alkohol, ale leukémia. 

Dva týždne predtým, ako vydýchol naposledy, ho jeho priateľ Sean Penn pozýval pozrieť sa, ako nakrúca v Los Angeles na cintoríne Green Hills. Odmietol, už sa necítil dobre. Napokon svoje miesto odpočinku našiel práve na tomto cintoríne. Sean Penn na Bukowského pohrebe aj rečnil. Na náhrobnom kameni má spisovateľ nápis Don´t try, čo sa dá voľne preložiť: Ani sa nesnaž. Ktovie, čo tým myslel. Nesnažte sa žiť, nesnažte sa chápať ma... Odpoveď je ukrytá v jeho tvorbe.

post-3-0-36928800-1385405488.jpg   post-3-0-27835300-1385405491.jpg

http://zivot.azet.sk/clanok/1094/charles-bukowski-osamely-opilec.html , http://sk.wikipedia.org/wiki/Charles_Bukowski , https://www.google.sk/search?q=charles+bukowski&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=WpyTUu7fIcfRywPxkIHIDA&ved=0CAcQ_AUoAQ&biw=1252&bih=572

------------------------------------------------------

Henrich VIII. Tudor

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 2 months later...

Henrich VIII. Tudor /* 28. jún 1491, Londýn, Anglicko – † 28. január 1547, Londýn/

bol anglický kráľ od 21. apríla 1509 až do svojej smrti.

Narodil  sa v greenwichskom paláci ako tretie dieťa Henricha VII. a Alžbety z Yorku. Z jeho súrodencov prežili detstvo len traja – Artur Tudor, waleský princ, Margaréta Tudorová, neskoršia manželka škótskeho kráľa Jakuba IV., a Mária Tudorová, neskoršia manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta XII. Dostal vynikajúce vzdelanie od najlepších učiteľov; plynule hovoril po latinsky, francúzsky a španielsky. Ako sa očakávalo, trón mal zdediť jeho starší brat, princ Artur, a Henrich bol pripravený na život v kostole.

 

Henrichov starší brat, následník trónu, Artur Tudor si už vo veku pätnástich rokov zobral za ženu španielsku princeznú Katarínu Aragónsku, s ktorou neskôr odcestovali na hrad Ludlow. O niekoľko mesiacov Artur aj Katarína vážne ochoreli vysoko nákazlivým ochorením vírusového pôvodu, ktorému v priebehu niekoľkých epidémií podľahlo niekoľko tisíc ľudí. Pätnásťročný Artur nakoniec chorobe podľahol a zomrel 2. apríla 1502, ale Katarína sa napokon uzdravila. Arturova smrť posunula všetky jeho povinnosti na mladšieho brata Henricha, ktorý sa tak stal waleským princom. Keďže Henrich VII.  mal záujem o uzavretie spojenectva medzi Anglickom a Španielskom, navrhol zosobášiť Henricha a Katarínu Aragónsku, vdovu po Arturovi. Diplomatické rokovania ohľadom navrhovaného manželstva prebiehali až do smrti Henricha VII., teda do roku 1509, kedy zomrel na tuberkulózu, a Henrich VIII. sa stal kráľom.

 

1/ Následne boli dňa 11. júna 1509 osemnásťročný Henrich a dvadsaťštyriročná Katarína zosobášení a 24. júna 1509 boli vo Westminsterskom opátstve korunovaní. 18. februára 1516 porodila kráľovná Katarína prvé Henrichove dieťa, princeznú Máriu, ktorá neskôr vládla Anglicku ako kráľovná Mária I. Pred Máriou priviedla na svet aj dvoch synov, pričom obidvaja sa volali Henrich, no obaja synovia /jeden sa narodil v roku 1511 a druhý v roku 1514/ zomreli niekoľko týždňov po svojom narodení.

Napriek všeobecnej mienke nemal Henrich veľa mimomanželských vzťahov. Podľa záznamov mal len dve milenky /vynímajúc ženy, s ktorými sa neskôr oženil/, ktoré boli oficiálne potvrdené, a tými boli Alžbeta /Bessie/ Blountová a Mária Boleynová.

Katarína nedokázala Henrichovi priviesť na svet dediča trónu; všetky deti, okrem dcéry Márie, zomreli krátko po pôrode, Henrich si však želal mužského dediča, aby tak zabránil súpereniu o korunu. V roku 1525 sa Henrich zamiloval do charizmatickej mladej ženy z manželkinho sprievodu, do Anny Boleynovej. Táto spočiatku odolávala jeho dvoreniu, avšak nakoniec sa chopila príležitosti vyplývajúcej z Henrichovej lásky a rozhodla sa, že by sa mohla stať kráľovnou. Po nejakom čase sa kráľ rozhodol anulovať svoje manželstvo s Katarínou; Henrich tiež v žiadosti o rozvod žiadal o povolenie znovu sa zosobášiť s ďalšou ženou. To jasne ukazovalo na jeho plány zosobášiť sa s Annou.

 

2/ Druhé manželstvo – Tisícdňová kráľovná Anna Boleynová /1533 – 1536/

Koncom januára 1533 sa Henrich s Annou tajne zosobášil; Anna už bola totiž tehotná a Henrich bol presvedčený, že čaká syna. Druhá, oficiálna, svadobná hostina sa konala 25. januára 1533. To, že manželstvo s Katarínou nebolo oficiálne anulované, nebolo pre neho podstatné. Katarína bola formálne zbavená titulu anglickej kráľovnej a následne bola 1. júna 1533 v londýnskom Toweri Anna korunovaná. Novej kráľovnej Anne sa 7. septembra 1533 predčasne narodila dcéra, ktorá na počesť Henrichovej matky, Alžbety z Yorku dostala meno Alžbeta. 8. januára 1536 zastihla kráľa a kráľovnú správa o úmrtí Kataríny Aragónskej. Kráľovná Anna bola v tom čase opäť tehotná a bola si vedomá následkov, ak neporodí manželovi syna; jej život bol v ohrození, lebo ak by boli obe Henrichove manželky mŕtve, mohol by sa znovu oženiť a nikto by nemohol tvrdiť, že by dané manželstvo bolo nezákonné. O mesiac neskôr sa kráľ vážne zranil pri páde z koňa a keď sa kráľovná o tejto udalosti dozvedela, v pätnástom týždni tehotenstva, dňa 29. januára 1536, kedy sa konal aj pohreb Kataríny Aragónskej, potratila – dieťa bol syn. Táto udalosť znamenala koniec manželstva. Anna bola na základe obvinení 2. mája 1536 zatknutá, uväznená v londýnskom Toweri, tiež bola obvinená z cudzoložstva, incestu a velezrady, bola uznaná vinnou, odsúdená na trest smrti a 19. mája 1536 bola popravená.

 

3/ Tretie manželstvo – Kráľovná Jana Seymourová /1536 – 1537/

Deň po Anninej poprave sa kráľ Henrich zasnúbil s Janou Seymourovou, dvornou dámou kráľovnej Anny. Svadba sa konala o desať dní neskôr vo Whitehalle a Jana Seymourová bola vyhlásená za kráľovnú 4. júna toho istého roku. Korunovaná však nikdy nebola, pretože Henrich VIII. naznačil, že je ochotný korunovať ju až keď mu porodí syna – dediča trónu. V roku 1567 porodila Jana kráľovi syna, princa Eduarda, budúceho kráľa Eduarda VI. Pôrod bol veľmi ťažký a dvanásť dní po pôrode, 24. októbra 1537 Jana zomrela;  Henrich pochoval Janu ako "pravú manželku", jedinú, ktorá mu dala mužského dediča. Po svojej smrti sa nechal Henrich pochovať vedľa nej.

 

4/ Štvrté manželstvo – Kráľovná "Kráľova sestra" Anna Klévska /1540 – 1540/

Henrich sa rozhodol opäť oženiť sa; vzhľadom na to, že v tých časoch bola vysoká detská úmrtnosť a on mal iba jediného syna, ďalším sobášom chcel tento problém vyriešiť. Henrich po zhliadnutí obrazu Anny Klévskej súhlasil so svadbou, ale po jej príchode do Anglicka zostal  prekvapený a sklamaný, údajne sa cítil byť podvedený, pretože pre Henricha Anna vôbec nebola taká pekná, ako sa o nej hovorilo. Vyhnúť sa však v tom čase manželstvu nebolo možné bez toho, aby nebolo ohrozené životne dôležité spojenectvo s Nemeckom.  Henrich sa s Annou zosobášil 6. januára 1540 v kráľovskom paláci v Londýne, ale veľmi rýchlo sa usiloval o anulovanie manželstva. Anna musela opustiť kráľovský dvor a krátko nato bola požiadaná, aby dala súhlas na anulovanie manželstva. Ako dôvod sa uviedlo Annino prvé zasnúbenie s Františkom Lorraine. Anna bola natoľko inteligentná, že s anulovaním manželstva súhlasila.

Kráľova sestra

Anna, ako bývalá kráľovná, dostala veľkorysé finančné vyrovnanie; Henrich a Anna zostali dobrými priateľmi, Anna sa stala čestným členom kráľovskej rodiny a bola označovaná ako Kráľova milovaná sestra. Bola častým hosťom na kráľovskom dvore a Henrich jej bol veľmi vďačný, že neprotestovala proti rozvodu.

 

5/ Piate manželstvo – Druhá sťatá kráľovská hlava – Katarína Howardová /1540 – 1542/

Už v čase manželstva s Annou Klévskou bol Henrich zamilovaný do asi devätnásťročnej Kataríny Howardovej, členky kráľovskej družiny. 28. júla 1540 sa Henrich s mladou Katarínou, ktorá bola sesternicou Anny Boleynovej oženil.  Koncom roka 1541 sa ale dostali na verejnosť Katarínine milenecké vzťahy a 13.februára 1542 ju popravili. V čase popravy mala iba 18 až 21 rokov /jej dátum narodenia nie je jasný/.

 

6/ Šiesta manželka – Kráľovná, čo prežila – Katarína Parrová /1543 – 1547/

Henrichovou poslednou manželkou bola bohatá vdova Katarína Paarová, ktorú si vzal v roku 1543. Katarína nebola rovnakého náboženstva ako Henrich – ona zástávala reformovanie, ale Henrich zostával konzervatívcom. Toto jej správanie takmer viedlo k jej poprave, ale zachránila sa, keď ukázala svoju poddajnosť a viac sa do náboženských vecí nestarala. Pomohla tiež zlepšiť Henrichov vzťah s jeho dvoma dcérami, ktoré mal z prvých dvoch manželstiev. V roku 1544 parlamentný zákon schválil, aby boli princeznám Márii a Alžbete opäť uznané práva na trón, ale až po princovi Eduardovi. Ten istý zákon umožnil, aby Henrich určil ďalších nástupcov na trón vo svojej poslednej vôli.

 

Krutosť a popravy v posledných rokoch

Krutosť a násilná Henrichova povaha sa zhoršovali s jeho zvyšujúcim sa vekom a zhoršujúcim sa zdravím.  Podľa istých historických zdrojov dal kráľ Henrich počas týchto rokov popraviť viac ako 72 000 ľudí.

 

Smrť Henricha VIII.

Na konci svojho života trpel Henrich výraznou nadváhou a obezita bola zrejme aj dôvodom jeho skorej smrti. Zomrel vo Whitehallskom paláci 28. januára 1547 vo veku 55 rokov. Teória, že mal syfilis sa začala presadzovať až niekoľko sto rokov po jeho smrti; iné teórie zas hovoria, že rovnako ako jeho sestra Margaréta Tudorová zomrel na cukrovku. Ďalšia teória hovorí, že problémy Henricha VIII. s potomstvom a prudkú zmenu osobnosti k horšiemu po štyridsiatke zrejme spôsobila anomálna krv.

 

post-88-0-62389800-1391241311.jpg post-88-0-28487100-1391241322.jpg

 

....post-88-0-56006700-1391241330.jpg post-88-0-22421700-1391241336.jpg

 

post-88-0-84280600-1391241366.jpg post-88-0-50805000-1391241374.jpg

 

...post-88-0-70051300-1391241383.jpg post-88-0-69433900-1391241390.jpg

 

post-88-0-96154000-1391241426.jpg

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Henrich_VIII.

https://www.google.sk/search?q=Henrich+VIII.+Tudor&sa=N&tbm=isch&tbo=u&source=univ&ei=UaOTUomJJ8eEyQOV0IDQAw&ved=0CCwQsAQ4Cg&biw=1167&bih=707

http://sk.wikipedia.org/wiki/Tudorovci

http://memories-of-time.blog.cz/0907/9-jul-1540-henrich-viii-sa-opat-zbavil-jednej-z-manzeliek

https://www.google.sk/search?q=Henrich+VIII.+Tudor&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=GjDJUrfxK4SUtQbPvYCIDQ&ved=0CJIBEIke&biw=1159&bih=684

______________________________

Diablova diera

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

ja by som este doplnil kulturny prehlad Henricha VIII. o nieco z hudby

toto bolo asi moje prve stretnutie s Henrichom VIII. este predtym, ako sme ho preberali v dejepise

 

Rick WAKEMAN - THE SIX WIVES OF HENRY VIII

Studio Album, released in 1973

Songs / Tracks Listing 1. Catherine of Aragon (3:45)
2. Anne of Cleves (7:50)
3. Catherine Howard (6:36)
4. Jane Seymour (4:44)
5. Anne Boleyn (Incl "The day thou gavest Lord is ended") (6:31)
6. Catherine Parr (7:00)

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

pridám ešte jednu perličku k Henrichovi VIII. a nešťastnej Anne Boleynovej :

 

Používanie špendlíkov sa udáva do 15. storočia - do povedomia sa dostal špendlík okolo roku 1410, a odvtedy pomaly na vysokých panovníckych dvoroch prestali používať  pri šití ostne a strieborné klinčeky.

Vynálezcom špendlíka je výrobca drôtov menom Tourangeau - výroba každého jedného špendlíka bola nesmierna práca, preto mali špendlíky veľmi vysokú cenu.

V prvých storočiach existencie drôtených špendlíkov preto mali miesto len na dvoroch panovníkov. V Anglicku sa používanie špendlíkov začalo šíriť počas panovania Henricha VIII., ako veľmi drahý a vzácny tovar.

Anna Boleynová v čase svojho manželstva s Henrichom dostala od neho do daru vo vzácnej kazete jeden špendlík.
Jej poprava čoskoro po darovaní špendlíka spôsobila vznik povery : dostať do daru špendlík znamená nešťastie.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 3 weeks later...

Diablova diera

 

s heslom diablova diera je úloha popísať jednu diablovu dieru priam diabolská :)

Diablových dier je na svete toľko, že ich nikto nikdy neporáta, ani len na území Slovenska som sa nevedela dorátať - niet krajiny, vrchoviny, pohoria, krasu, jaskyne, akéhokoľvek otvoru do zeme, do skaly, prepadu do pôdy, do mora, ktoré by ľudia neprisúdili kdekoľvek na svete diablovi a aby sa to nevolalo Diablova diera -

- diabol je prastarý pán, a skutočne svetový, neviazaný na nejaké výnimočné náboženstvá a spoločenstvá, diabol je proste všade :)

 

a primerane aj Diablove diery - sú všade: 

- zvyčajne sú diablove diery jednoducho závrty - závrty vznikajú najčastejšie rozpúšťaním rozpustnej horniny smerom do podzemia. ďalšie diablove diery tvoria východy z jaskýň, otvory medzi dvomi skalnými masívmi, puklinu v skale,

- prepady podložia častokrát vykrojené ako vykrajovačom na pagáče - typické pre Strednú a Južnú Ameriku - zv. cenoty / sinhole /, ktorých neskutočne ďaleké dno sa zvyčajne zaplní priezračnou vodou.

- podaktoré závrty pripomínajú úzke studne, vznikajú neustále, príčinou je stále prepad či vymytie dna - naposledy sa takto zem otvorila úzkym kruhovým otvorom priamo vedľa čínskej roľníčky na poli, články a fotky prebehli médiami nedávno.

 

- jedna z dnes najznámejších diablových dier podnecuje už pekne dlho fantáziu v štáte Washington / obr. č. 1 / na svojej farme ju našiel farmár, ktorý farmu kúpil, povedali mu o nej miestni Indiáni. hĺbka diery je neznáma, Indiáni hovoria, že je bez dna.

- v tureckom Hierapolise diablovu dieru so silnými sírnymi a jedovatými výparmi obostavali, netuším ako, keďže odvážne vtáky v jej blízkosti padajú skapaté ... : )

 

s prírodnými, "prirodzenými" diablovými dierami sa zvyčajne spájajú legendy, ale vždy v nich hrá hlavnú úlohu diabol, ktorý spravidla akýmsi spôsobom vybehne so zlými ľuďmi ... ktovie, možno preto je tých diablových dier toľko, že je veľa zlých ľudí :)

 

po prejdení myšou sú pod obrázkami miesta a názvy, zďaleka nie sú všetky, len výber sitom s obrovskými okami :

 

post-3-0-58739900-1393075443.jpg  post-3-0-89436300-1393075444.jpg  post-3-0-31918200-1393075446.jpg

post-3-0-78467300-1393075447.jpg  post-3-0-21069400-1393075449.jpg  post-3-0-39543700-1393075450.jpg

post-3-0-09806000-1393075452.jpg  post-3-0-24398500-1393076296.jpg  post-3-0-65772500-1393075454.jpg

post-3-0-77350600-1393076805.jpg  post-3-0-62679400-1393075457.jpg post-3-0-49905900-1393075458.jpg

http://magazin.atlas.sk/spektrum/fakty-x-diablova-diera-brana-do-inej-dimenzie/797837.html , http://cs.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1vrt , http://www.speleosaris.estranky.cz/clanky/diablova-diera---vyvieracka.html , https://www.google.sk/search?q=diablove+diery&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=EaYIU8fSKdOshQfP_YCIAQ&ved=0CAcQ_AUoAQ&biw=1252&bih=572 ...

------------------------------------------------

1940 Tacoma Narrows Bridge / príbeh mosta v Tacome r. 1940 /

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

O výstavbe mosta cez Tacomskú úžinu v americkom štáte Washington začali uvažovať už v roku 1889, ale reálne štúdie o možnostiach postaviť takýto most financovala Obchodná komora mesta Tacoma až v roku 1923. Podľa predbežných návrhov bolo uvažované s postavením klasického zaveseného mosta zospodu spevneného priehradovou konštrukciou s nosníkmi výšky 7,6 m a s predpokladanou cenou mosta 11 miliónov dolárov.

Konzultant pri stavbe svetoznámeho mosta cez záliv Golden Gate, newyorský mostný inžinier Leon Moisseiff túto koncepciu napadol a navrhoval iný a hlavne lacnejší spôsob konštrukcie mosta; mosta, ktorý by bol miesto priehradových väzníkov spevnený pomocou oceľových plátov výšky 2,4m, čím by bolo možné dosiahnuť úsporu nákladov 3 milióny dolárov.

 

S výstavbou mosta, práve podľa Moisseiffovho návrhu, sa začalo 27. septembra 1938 a most bol ukončený o 19 mesiacov. A pri výstavbe došlo aj k ďalšej úspore nákladov, takže celá stavba stála napokon len 6,4 milióna dolárov.

Nepredpokladalo sa, že premávka mostom bude príliš hustá, a tak bol most postavený ako dvojpruhový šírky 12 m v celkovej dĺžke 1810 m, pričom hlavné pole malo rozpätie 853 metrov. Výška pod mostom zhruba 60 m umožňovala popod most plaviť sa aj lodiam amerického vojenského námorníctva. Išlo teda o takpovediac uzučký most – najmä v porovnaní s jeho dĺžkou. Už počas výstavby sa však most stal "slávnym" kvôli jeho výkyvom počas vetra. Stredne silný vietor spôsoboval, že polovice stredného poľa mosta sa viditeľne dvíhali a klesali v štvor až päť sekundových intervaloch, pričom vertikálna výchylka bola až niekoľko stôp /stopa = 304 mm/. Stavitelia mosta sa ešte počas jeho výstavby pokúšali rôznym spôsobom redukovať jeho výkyvy, ale ani stabilizačné opatrenia nepomohli Robotníci dali mostu kvôli jeho výkyvu prezývku Galloping Gertie /cválajúci Gertie/; a výkyvy mosta pociťovali aj ľudia, ktorí 1. júla 1940 prišli na jeho otvorenie.

Plné bočné oceľové pláty /bočnice/ boli lanami upevnené k 50-tonovým betónovým blokom na brehoch, ale laná čoskoro praskli a nepomohli ani ďalšie opatrenia.

 

Správa mostov štátu Washington napokon požiadala o vypracovanie odborného posudku a navrhnutie riešenia profesora stavebného inžinierstva F. B. Farquharsona, ktorý vypracoval dve riešenia. Prvým bolo navŕtanie otvorov do bočníc, cez ktoré by mohol vietor prúdiť a druhým bolo inštalovať pred bočnice akési aerodynamické deflektory, ktoré by odvádzali prúdenie okolo mostovky. Návrhy na riešenie však prišli neskoro - len päť dní po ich predstavení, 7. novembra 1940 o 11. hodine, sa most zrútil.

 

Zatiaľ čo odborníci stŕpali, verejnosť sa k mostu schádzala ako k atrakcii; návštevníci dokonca merali cestu niekoľko tisíc míľ, aby sa prišli pozrieť na vlniacu sa mostovku. Dlhá mostovka sa niekedy vlnila tak, že vodičom počas jazdy mizli protiidúce autá z dohľadu. 7.11.1940 sa v strednej časti mosta pri rýchlosti vetra cca 68 km/hod mostovka dvíhala a klesala o cca 1-1,5m. Pravidelný pohyb mostovky viedol políciu k tomu, že o 10-tej hodine dopoludnia zastavila po moste premávku. Pohyb mosta sa vplyvom vetra zmenil na vlnenie, pričom sa vozovka nakláňala na obe strany pod uhlom 45°, až sa zhruba o 10:30 hod stredná časť mosta zlomila a zrútila sa do hĺbky 60m. Zvyšok mosta sa ešte nejakú dobu kýval, ale následne skončil vo vode tiež.

 

Posledným človekom, ktorý šiel autom po moste, bol istý Leonard Coatsworth, ktorému sa z auta, ktoré kývajúci most hádzal zo strany na stranu podarilo vystúpiť a utiecť; zväčša po kolenách sa doplazil do bezpečia na koniec mosta. V aute zostal jeho pes Tubby, ktorý majiteľa pri jeho snahe vytiahnuť ho z auta zo strachu hrýzol, a tak po zrútení mosta sa pes stal jedinou obeťou katastrofy.

 

Majiteľovi obchodu s fotoaparátmi Barnie Elliotovi, ktorý sa na kývajúci sa most chodil pozerať tiež bol osud mosta "jasný", na kameru snímal pohyby mosta, a tak sa podarilo zaznamenať aj jeho samotný pád.

 

post-88-0-09365900-1394264944.png

 

post-88-0-08710300-1394264950.png

 

post-88-0-38089100-1394264958.jpg

 

post-88-0-34332800-1394264966.jpg

 

post-88-0-17237900-1394264994.jpg

 

post-88-0-94506200-1394265003.jpg

 

post-88-0-03941400-1394265010.jpg

http://www.tacomanarrowsbridge.org/photos1940.html

http://en.wikipedia.org/wiki/Tacoma_Narrows_Bridge_%281940%29

http://korzar.sme.sk/c/6253191/kolaps-mosta-cez-uzinu-tacoma.html

https://www.google.sk/search?q=tacoma+bridge+1940+foto&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=U8EIU8yeAcjwhQe1koHQBw&ved=0CCoQsAQ&biw=1167&bih=713

https://www.lib.washington.edu/specialcollections/collections/exhibits/tnb/collapse

http://matdl.org/failurecases/Bridge_Collapse_Cases/Tacoma

__________________________

Hadrianov val

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 3 weeks later...

Hadrianov val

 

post-3-0-06436100-1395761532.jpg

 

kamenné a hlinené opevnenie naprieč severným Anglickom - po dlhú dobu to bola severná hranica rímskej ríše.

mala chrániť jej územie pred častými nájazdmi severných kmeňov zo Škótska

- val začali stavať roku 122 n.l. a meno dostal podľa cisára Hadriána ( vládol v rokoch 117 - 138 ), ktorý dal príkaz k stavbe : na začiatku stavby, r. 122, cisár Hadrián val osobne navštívil

- staval sa podľa niektorých zdrojov 10, podľa iných až 14 rokov

 

- celková dĺžka je podľa rôznych zdrojov od 117 po 120 km.

- vytvorený bol z násypov zeminy a kamenia, podľa dostupných zdrojov stavebného materiálu

- miestami dvojitý val dosahoval výšku až 5 - 6 metrov, do šírky až 3 metre východným smerom, kde bol stavaný z kamenných kvádrov, západným smerom bol postavený viac zo zeminy a drnov, tam dosahoval výšku max. 3 - 4 m a šírku okolo 6 m

- po celej dĺžke bol vybavený pevnosťami - bolo to 14 podporných táborov: medzi dvomi bránami bola vždy jedna strážna veža, ktorá slúžila pozorovaniu a signalizácii

- prechádzal okolo línie Solway-Tyne (Carlise – Newcastle upon tyne)

 

- celistvé sa zachovali zvyšky valu vo východnej, kamennej časti, a doteraz sú zreteľné pôdorysy bášt:

boli vybavené veľkoryso rímsky, legionári mali k dispozícii aj kúpeľné komplexy

 

- Rimania sa valu vzdali roku 383, keď ho predtým niekoľkokrát prerazili kmene Pitkov.

- od roku 1987 je v zozname svetového dedičstva UNESCO

 

post-3-0-40883800-1395762895.jpg    post-3-0-02256200-1395762897.jpg

post-3-0-62520500-1395762898.jpg    post-3-0-63829600-1395762899.jpg

post-3-0-51035300-1395762900.jpg    post-3-0-60057200-1395762901.jpg

http://krajinyeu.szm.com/html/ValBritain.htm , http://cs.wikipedia.org/wiki/Hadri%C3%A1n%C5%AFv_val , http://dromedar.topky.sk/cl/1000128/1324917/Hadrianov-val--hranica-medzi-barbarmi-a-ostatnym-svetom , http://referaty.aktuality.sk/hadrianov-val-velka-britania/referat-6386 , https://www.google.sk/search?q=hadrianov+val&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=LacxU6eNDaGCzAPLkIC4Bw&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1252&bih=572

---------------------------------------------------------

zrúcaniny v Zimbabwe (Veľké Zimbabwe)

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 6 months later...

Neďaleko mesta Masvigo bolo objavených niekoľko desiatok zrúcanín kamenných stavieb, medzi ktorými je najpôsobivejšia práve kamenná pevnosť nazvaná Veľká Zimbabwe. Od nej je odvodený názov novodobého afrického štátu - pred tým bývalá Južná Rhodézia. Názov Zimbabwe je poangličtená podoba domorodého výrazu, ktorý označuje "kamenné domy".

Prvý prieskumníci sa domnievali, že stavbu nestavali Afričania, pretože "ich stavebným materiálom" bolo skôr drevo a hlina. Prečo bol tu na stavbu použitý kameň je záhadou. Ani v neskorších rokoch po zániku Veľkého Zimbabwe sa k tomuto materiálu a v tejto kvalite nevrátili. Vznikali teda rôzne teórie a najznámejšia je teória, že sa jedná o bájne bane kráľa Šalamúna, či mesto kráľovnej zo Sáby.

Záhadou je aj vlastné slovo "Zimbabwe". V reči národa Sona sa dajú nájsť dve možné vysvetlenia: "ziimba remabwe" - skalnatý dom či "dzimba woye" - uctievaný dom. Tretie vysvetlenie ponúka kniha Da Asia, podľa ktorej ľudia označovali svoje mesto "Symbaoe" - nádvorie, kráľov dvor.
 

Prvým Európanom, ktorý uvidel túto jedinečnú stavbu, bol v roku 1868 Adam Renders. Neskôr oblasť navštívil nemecký cestovateľ a geológ Karl Mauch, ktorý ju prvýkrát uvidel 5. septembra 1871, a práve on vyslovil teóriu, že objavil palác kráľovnej zo Sáby; a v tomto omyle pokračovali aj jeho nástupcovia.

Roky archeologického výskumu doviedli vedcov k záveru, že Veľké Zimbabwe bolo vybudované medzi rokmi 1250 až 1450, že staviteľmi boli Afričania, t.j. predkovia dnešných obyvateľov Zimbabwe.
Celý komplex bol vybudovaný z malých žulových kvádrov, ktoré sú tvarom a veľkosťou podobné tehlám a jednotlivé kamene sú na seba starostlivo naukladané bez použitia spojiva.

V tejto rozsiahlej zrúcanine je možno vymedziť niekoľko hlavných stavieb:
Akropolis /Kopcová pevnosť/ - Hill Complex
Veľká ohrada - Great Enclosure complex
Stavby v údolí - Valley Complex

 

K najstarším stavbám patrí Akropolis/Akropola, neskôr bola vybudovaná Veľká ohrada a ako posledné boli vybudované stavby v údolí a obranné múry. Celé mesto sa rozkladalo sa na ploche cca 7 km2 a obývalo ho pravdepodobne 10-20 tisíc ľudí. Akropola leží na vysokom kopci a prístupná je len chodníkom od Veľkej Ohrady. Podľa ústnej tradície schádzal kráľ do údolia len raz do roka. Celá stavba je veľmi zložitá, rôzne členená a medzi spodným a horným poschodím je výškový rozdiel až päťdesiat metrov.

 

Podľa prieskumov boli najstaršie kamene Akropoly položené už v roku 900. Na najvyššom mieste sa týči obrovský balvan s dobrým výhľadom. Na jeho južnej strane je jaskyňa, z ktorej je ľudský hlas zreteľne počuť vo Veľkej ohrade. Akropolu možno rozdeliť na dve časti - východnú a západnú. V západnej časti bolo 14 domov so strechou, východná bola pravdepodobne obradná či slávnostná.

Veľká ohrada je elipsovitá stavba s obvodom 253 m, plochou podobnou futbalovému ihrisku. Výška múru je rôzna, pohybuje sa v rozmedzí 4,9 - 10,7 m a šírka je 1,2 – 5 m.

Do vnútorného priestoru vedú tri úzke vchody, ktoré však hľadači pokladov zničili. Vnútro je bohato členené, nachádza sa tu úzka chodba, niekoľko miestností, tri plošiny a veža.
 

Veľkou neznámou celého komplexu Veľkej ohrady je kónická veža; tento 9 m vysoký "valec" s obvodom základne 17 m je ukážkou umu ukladania kameňa na sucho. Účel veže je neznámy, nie sú tam žiadne dvere, žiadne okná, či schody. Niektorí bádatelia pripisujú veži falický význam, iní sa domnievajú, že to bola signálna veža na "odovzdávanie" ohňových signálov, alebo to bola astronomická pozorovateľňa. Predpokladá sa, že len výstavba Veľkej Ohrady trvala 18 000 pracovných hodín. Údolné stavby a obvodové múry nie sú tak dobre zdokumentované.

Celá stavba je opradená tajomstvami, a tie si z časti podržala dodnes.

V roku 1986 sa Veľké Zimbabwe stalo súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

 

post-88-0-18090700-1412337730.jpg

 

post-88-0-23505300-1412337738.jpg

 

post-88-0-85949900-1412337760.jpg

 

post-88-0-34292500-1412337770.jpg

 

https://www.google.sk/search?q=zr%C3%BAcaniny+v+Zimbabwe&biw=1145&bih=719&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=tCcuVMDJO83iaIa_gIAI&ved=0CAYQ_AUoAQ

http://ww.w.afrikaonline.cz/view.php?cisloclanku=2006030202

http://www.historickarevue.com/archiv_2007_01_3.html

http://latrynask.blog.cz/1007/pevnost-v-zimbabwe

http://cs.wikipedia.org/wiki/Velk%C3%A9_Zimbabwe

__________________________________

Hildegarda z Bingenu

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

Hildegarda z Bingenu

 

Svätá Hildegarda z Bingenu ( Hildegard von Bingen, * 16.september 1098 -  + 17. september 1179  - takmer na deň 81 rokov)          

bola dáma, ktorá predbehla dobu.

- nemecká kresťanská mystička, prírodovedkyňa, lekárka, hudobná skladateľka, spisovateľka, zakladateľka dvoch kláštorov, medzi nimi kláštora Rupertsberg pri Bingene

- členka benediktínskeho rádu

- považuje sa za zakladateľku nemeckej stredovekej mystiky pod názvom Frauenmystik / Ženská mystika

 

- miesto narodenia nie je presne známe, pochádzala z urodzenej rodiny

- od detstva mala božské videnia       

- rodičia ju ako 8 ročnú dali do starostlivosti kláštora Sv.Disiboda v Bingene, v 38 rokoch sa tu stala predstavenou

- jej videnia sa časom zosilnili, začala o nich písať a prednášať, so svojimi kázňami precestovala Nemecko a veľkú časť Európy

- v katolíckej cirkvi je považovaná za svätú                   

 

- okrem toho bola nesmierne činná v mnohých iných odboroch a otvorená poznaniu.

- jej spisy boli voči cirkvi skôr kritické, písala básne, encyklopédie, dve medicínske knihy, knihu svojich vízií, prírodovedné knihy zaoberajúce sa liečivami, vyvinula špeciálny jazyk (lingua ignota) na popis vedeckých termínov.

- písala texty pre ženské hlasy v ženskom gregoriánskom chorále

- venovala sa ženskému princípu a jeho odrazom v cirkevnom učení

 

- Hildegardin osobitý štýl písania latinčinou - vychádzala z hovorenej latinčiny - bol medzi pánmi učencami terčom kritiky, ktorá viedla k podceňovaniu jej diela.

- Hildegardine liečebné postupy, bylinky, čaje, recepty, knihy vychádzajúce z jej poznaní vychádzajú dodnes.

 

post-3-0-37268700-1415271430.jpg post-3-0-16956200-1415271424.jpg

post-3-0-19196400-1415271431.jpeg       post-3-0-88895400-1415271491.jpg       post-3-0-43036100-1415271448.png

post-3-0-84027700-1415271521.jpg      post-3-0-57214800-1415271421.jpg

 

http://cs.wikipedia.org/wiki/Hildegarda_z_Bingenu , https://www.google.sk/search?q=hildegarda+z+bingenu&biw=1366&bih=634&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=JsBPVMGvNcTd7Qazy4H4Dg&sqi=2&ved=0CAYQ_AUoAQ#facrc=_&imgdii=87s7bycEUkC8kM%3A%3B118bQ6IEDjRhLM%3B87s7bycEUkC8kM%3A&imgrc=87s7bycEUkC8kM%253A%3By1WlaLrylfFAPM%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.literama.sk%252Fdata%252Fprodukty%252Fobrazky%252F1%252F7%252F9%252F2%252F6%252F6%252Fbolesti-hlavy-a-migreny-hildegarda-z-bingenu_b.jpg%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.literama.sk%252Fsk%252Fknihy%252F179266%252Fbolesti-hlavy-a-migreny-hildegarda-z-bingenu%3B170%3B240 , http://sk.wikipedia.org/wiki/Hildegarda_z_Bingenu

----------------------------------------

Wawel (Poľsko)

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy