Minulosť a prítomnosť - slovom a obrazom

Mary Vetserová, Marie Vetsera,

celým menom barónka Marie Alexandrine von Vetsera (17. 3. 1871 - 30. 1. 1889)- potomok rakúskeho šľachtického rodu, posledná milenka následníka trónu Rudolfa Habsburského.

Mary Vetserová mala sedem rokov, keď jej matka flirtovala s korunným princom Rudolfom. Rudolf bol známym, nie pekným a nie veľmi príťažlivým starým mládencom, ktorý mal nespočet mileniek zo všetkých kruhov, od herečiek a prostitútiek po šľachtu.

Oženil sa s belgickou princeznou Stephanie, ich manželstvo nebolo šťastné, na svet priviedli jednu dcéru Alžbetu ( Erzsi ), Stephanie viac detí nemohla mať, prekonala vážne zdravotné problémy s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli kvapavke, ktorou ju nakazil Rudolf.

Rudolf sa po tomto odvrátil od Stephanie úplne, manželstvo stroskotalo na oboch stranách. Napriek tomu, že mileniek mal veľa, ženami, takmer všetkými, vlastne pohŕdal, v posledných rokoch priveľa pracoval, nechcel a nemohol sklamať svojho otca, ktorého sa celý život vlastne bál. Útechu nachádzal len u jedinej ženy, Mizzy Casparovej z nižšej triedy, a putikách na okraji Viedne.

Mary Vetserová ako dospievajúca. predčasne telesne vyspelá, priemerne vzdelaná a sebavedomá slečna, jediný typ snedej tmavovlasej ženy, ktorý Rudolfa skutočne fyzicky priťahoval, ho očarila, keď sa stretli prvýkrát na dostihoch r. 1888. Mary bola na svoj vek vyspelá, sošná, snedá, s obrovskými čiernymi očami ozdobou plesov a spoločnosti a v Rudolfovi ulovila vynikajúcu partiu.

A ako každá vychytralá romantická dospievajúca mladá dáma, nachádzala výhovorky a spôsoby, ako sa s Rudolfom schádzať.

Úloha Mary Vetserovej v ich vzťahu nie je celkom jasná. Rudolf bol vtedy už vážne chorý, ničila ho neliečená a znovu a znovu nainfikovaná kvapavka, ničilo mu to organizmus, lekár mu nariadil brať morfium, ale pracoval stále veľa. Svojho otca sa i v dospelosti obával, a jeho rodičia netušili, nakoľko je chorý a že sa zaoberá myšlienkou na samovraždu.

Mary na jeseň roku 1888 ako 17 ročná otehotnela, a podľa všetkého začali pripravovať samovraždu spolu. Vtedajšie rozlúčkové listy boli zničené, zostali náznaky, dary, ktoré Mary rozdávala s osudovými odkazmi, kde sa často spomínala smrť. Napísala závet, ale u mladej dievčiny nikto tomu nevenoval dostatočnú pozornosť.

Rudolfa a Mary spájala od začiatku spoločná melancholická túžba po smrti. Ani jeden z nich nebol nikdy úplne vyrovnaný, Rudolfa ničila choroba, Mary romantický beznádejný vzťah, v ktorom sa pravdepodobne cítila ako osudová tragická postava. Čo presne napísali v rozlúčkových listoch, ktoré nikdy zverejnené neboli, uchovali sa z nich len fragmenty v denníkoch ľudí, blízkych dvoru, sa už neobjasní nikdy.

Cisár až po synovej smrti viacmenej pochopil, do smrti ho trápilo, že jemu sa Rudolf neodvážil napísať list na rozlúčku.

Spoločnú samovraždu spáchali 30.1.1889 na zámku v Mayerlingu, Mary bola v 4. - 5. mesiaci tehotenstva. Pravdepodobne Rudolf zastrelil najprv ju, potom seba, po noci, ktorú podľa svedka, Rudolfovho komorníka Lutscheka celú prerozprávali.

Cisársky dvor potreboval zatušovať okolnosti Rudolfovej smrti, aby mohol podstúpiť cirkevný pohreb v rodinnej hrobke, a aby publicita bola aj do budúcna minimálna. Aj preto je dodnes veľa okolností nejasných.

Mary Vetserová bola bez akéhokoľvek obradu pochovaná v noci a tajne.

Mary ako slečna ................... Mary ako 17 ročná dáma .............. Maryn hrob .....................romatická Ansichtskarte Mary a Rudolfa

https://www.google.s...f.,cf.osb&cad=b , http://cs.wikipedia...._Vetserov%C3%A1

http://www.habsburg....mayerlingu.html , http://cs.wikipedia....AD_princ_Rudolf

--------------------

Alfred Hitchcock

Sir Alfréd Joseph Hitchcock /* 13. august 1899, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 29. apríl 1980, Los Angeles, USA/ - britský filmový režisér, inovátor v oblasti thrilleru a hororu.

Hitchcockove filmy čerpajú zo strachu a fantázie a sú známe svojim typickým humorom. Často zobrazujú nevinných ľudí za okolností, ktoré sú mimo ich kontrolu, alebo chápanie.

Do roku 1939 nakrúcal Hitchcock v Anglicku. Tu si vytvoril svoj neopakovateľný štýl, vplývala na neho anglická dokumentárna škola 30. rokov. Pod vplyvom udalostí II. svetovej vojny sa Alfréd Hitchcock v roku 1940 natrvalo usadil v Hollywoode, kam prišiel na pozvanie producenta Davida O. Sleznicka a začína tu jeho americké obdobie. Hitchcock sa ani v Hollywoode nezmenil, ale svoj štýl prispôsobil potrebám amerického diváka. Americký kriminálny film charakterizoval zdravý úsudok a životný realizmus.

Za zlatú éru tvorby Alfréda Hitchcocka môže byť považované obdobie 50.–60. rokov, keď nakrútil svoje najvýznamnejšie filmy. V 60.rokoch starnúci Hitchcock ešte slávil veľké úspechy najmä so svojimi dvoma horormi: Psycho a Vtáci.

Alfrédovi Hitchcockovi udelila anglická kráľovná Alžbeta II. šľachtický titul Sir a v roku 1979 dostal Oscara za celoživotné dielo.

Patrí medzi najvýznamnejších režisérov všetkých čias.

..

http://sk.wikipedia....lfred_Hitchcock

http://cs.wikipedia....lfred_Hitchcock

http://www.cinemavie...lfred-hitchcock

http://www.google.sk...iw=1078&bih=702

_________________________________

Alvaro de Mendana

Alvaro de Mendana

celým menom Álvaro de Mendaña de Neira (prípadne Neyra) - španielsky moreplavec a objaviteľ Šalamúnových ostrovov a novej cesty cez Tichý oceán

rok narodenia je otázny * 1541 prípadne 1545, Provincie León - + 18.10.1595 ostrov Nendo, Šalamúnove ostrovy)

V roce 1567 vyplul z Callaa v Peru, aby odtud našel cestu přes Tichý oceán na Filipíny, při tom měl za úkol pátrat po legendární Jižní zemi a Ofiru, odkud vyvážel Šalamoun zlato. Při cestě objevil část Elliceových ostrovů a počátkem roku 1568 doplul k ostrovům Guadalcanal, Malaita a San Cristóbal, které jsou dnes součástí Šalamounových ostrovů. Zpáteční cesta do Ameriky byla pro nepříznivé větry velmi obtížná a tak se vydal k severu, kde objevil ostrov Wake, poté pokračoval napříč Tichým oceánem až ke Kalifornii a pak na jih zpět do Callaa. Tato cesta trvala 2 roky. Celý objev byl Španěly utajen a Šalamounovy ostrovy byly znovu objeveny až francouzsem Louisem Bougainvillem. O 26 let později v roce 1595 znovu vyplul k Šalamounovým ostrovům. Cestou objevil Markézské ostrovy, dále některé severní ostrovy Cookových ostrovů. Již téměř u cíle nedaleko Šalamounových ostrovů na ostrůvku Nendo, jenž je součástí ostrovů Santa Cruz, zemřel na žlutou zimnici.

Vedení expedice po něm převzal Pedro Fernández de Quirós, kterému se Šalamounovy ostrovy nepodařilo nalézt. Zpráva o jeho plavbě byla zveřejněna v "The Discovery of Solomons Islands" 2sv., v Londýně 1901.

....

http://cs.wikipedia....C3%B1a_de_Neira , http://libweb5.princ...na-queiros.html , https://www.google.s...iw=1366&bih=622

------------------------------------------------

Michelangelo Antonioni

Michelangelo Antonioni /29.9.1912 Ferrara, Taliansko-30.7.2007 Rím, Taliansko/

Je klasický predstaviteľ starej školy, legenda režisérskeho remesla. Prvé začiatky práce s filmom zažil ako vysokoškolák a neskôr začal navštevovať hodiny na filmovej škole Centro Sperimentale.

Vo svojich filmoch pracoval hlavne s profesionálnymi hercami, prostredníctvom ktorých zobrazoval charaktery, hlavný dôraz kládol na osobnú a psychologickú stránku, a tú sociálnu často zatláčal do úzadia.

Skutočný zlom v jeho kariére a zaradenie do medzinárodného povedomia získal po natočení filmu Dobrodružstvo /1960/. Na svojej premiére na MFF v Cannes bol film prijatý "vlažne", údajne kvôli pomalému tempu, ale napriek rôznym záporným reakciám sa onedlho stal favoritom kritikov vďaka dvom pokračovaniam - Noc /1961/ a Zatmenie /1962/.

Po prvom farebnom filme Červená pustina /1964/ sa rozhodol svoje filmy točiť v cudzine a hneď prvý film bol trefou do čierneho - Zväčšenina /1966/, natočená v Británii, sa stala kultom a enormným komerčným úspechom, ktorý už ale Antonioni nikdy nedokázal zopakovať.

V roku 1995 získal Oscara za celoživotné dielo.

http://www.febiofestsk.sk/sk/programove-sekcie/profil-michelangelo-antonioni

http://www.google.sk/search?q=Michelangelo+Antonioni&hl=sk&lr=lang_sk&sa=X&tbs=lr:lang_1sk&prmd=imvnsob&tbm=isch&tbo=u&source=univ&ei=LEqqT_PGBq714QSW5LiMAg&ved=0CHgQsAQ&biw=1034&bih=702

______________________________

Ludovika Vilemína Bavorská

Ludovika / Luise / Vilemína Bavorská

(* 30. augusta 1808, Mníchov - + 26. januára 1892, Mníchov)

bola bavorská kráľovská dcéra, bavorská princezná, najkrajšia dcéra Maximiliána l.Jozefa a Karolíny Bádenskej. V detstve ju zasnúbili a ako 20 ročnú vydali za Maxa Bavorského, s ktorým mala 9 detí, medzi nimi legendárnu Alžbetu, ktorú volali všetci Sissi.

/otec Maximilián bol prvým bavorským kráľom po povýšení kurfirstva bavorského Napoleonom na kráľovstvo, matka Karolína bola dcérou dedičného princa Karla Ľudovíta, jej sestrami boli švédska kráľovná Frederika, manželka kráľa Gustava IV. Adolfa, a ruská cárovná Jelizaveta, manželka cára Alexandra I./

Ludovika Vilemína Bavorská vyrastala v početnej rodine, pochádzala z druhého manželstva svojho otca, z prvého mala 4 súrodencov, z druhého päť.

Jej manželstvo s Maxom Bavorským bolo v podstate nevydarené aj vydarené, manželstvo sľúbené v detstve sprevádzali od začiatku manželove nevery, obaja boli zaľúbení do niekoho úplne iného, a neustále nevery Maxa spôsobovali rozbroje a udobrovania, mali spolu 9 detí, jedno zomrelo v detstve - až na staršie kolená sa manželstvo upokojilo.

Manželia žili napriek kráľovskej krvi meštianskym pomerne jednoduchým životom bez okázalostí, nezúčastňovali sa života šľachty, až na jednu výnimku - Ludvika využila možnosť vydať svoju dcéru Helenu za habsburského Františka Jozefa l., keď si hľadal nevestu - mladý cisár sa však prudko zamiloval do jej druhej dcéry, vtedy 15 ročnej Alžbety, a legenda Sissi bola na svete.

... ...

http://cs.wikipedia....a_Bavorsk%C3%A1 , http://diplomovka.sm.../zdroj/3615.pdf , http://kaiserin-siss...zsi-rodina.html , https://www.google.s...tGYbb4QSJ7OSkCQ

---------------------------------------------------------------

Pier Paolo Pasolini

Pier Paolo Pasolini /5.3.1922, Bologna -2.11.1975, Ostia/ taliansky básnik, spisovateľ, scenárista, režisér a herec. Vzdelanie získal na bolonskej univerzite, kde študoval históriu a literatúru, po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ.

Napriek tomu, že Pasolini pochádzal z vojenského, profašisticky orientovaného prostredia, sám sa zapojil do antifašistického hnutia a potom vstúpil do komunistickej strany, odkiaľ bol pomerne skoro vylúčený, pretože verejne hovoril o svojej homosexualite.

V roku 1957 spolu s Federikom Fellinim sa spolupodieľa na vzniku filmu Cabiriine noci a v roku 1961 nakrúca svoj prvý film Accattone, ktorého hlavným hrdinom je rímsky pasák. Film je "prehliadkou" bezútešnosti a neschopnosti hlavného hrdinu vymaniť sa z podmienok spodiny. V roku 1964 nakrúca Pasolini svoj asi najúspešnejší, najuznávanejší, ale zároveň najkontroverznejší film – Evanjelium podľa Matúša, kde Ježiša Krista vyobrazuje ako agresívneho revolucionára. Do hlavných rolí obsadil nehercov a rolu Márie stvárnila jeho matka.

Značná část Pasoliniho tvorby je venovaná adaptáciám známych literárnych diel, Kráľ Oidipus /1967/ ... hlavná časť filmu sa odohráva v antike a predstavuje známy Oidipov príbeh o neovplyvniteľnosti osudu, ktorý je človeku súdený. Jedná sa o veľmi osobné dielo, pretože Pasolini v ňom popisuje vznik svojho Oidipovského komplexu. Filmy, ktoré Pasolini nakrúcal v prvej polovici 70. rokov 20. storočia /až do svojej smrti v roku 1975/ sú opäť adaptáciami literárnych diel – Dekameron /1970/, Canterburské poviedky /1971/, Kytica z tisíc a jednej noci /1974/ - sú označované ako "Trilógia života".

Vo svojom poslednom celovečernom filme prekročil všetky mysliteľné konvencie a premietanie filmu Saló, alebo 120 dní Sodomy bolo v mnohých krajinách zakázané. Premiér tohto filmu sa však už Pier Paolo Pasolini nedočkal, pretože sa stal obeťou nevyjasnenej brutálnej vraždy na futbalovom štadióne v Ostii.

http://www.google.sk...iw=1036&bih=704

_______________________________

Šáhdžahán

Šáhdžahán

Shahjahan ( *5. január 1592, Láhaur – + 22.január 1666, Ágra) bol cisárom Mogulskej / Mughalskej / ríše ( v rokoch 1628-1658 ).

Šáhdžahán bol vnukom Akbara (nazývaného tiež veľký mogul), ktorý bol zase vnukom Bábura, obnoviteľa islamskej ríše v Indii. Ríša, ktorú Bábur založil, sa nazýva mogulská alebo mughalská.

Šáhdžahán je považovaný za jedného z najväčších mogulských vládcov, hlavne z jeho vlády zostal rad architektonických pamiatok.

O jeho súkromnom živote sú informácie síce rozsiahle, ale každá mierne iná.

Pre nás je Šáhdžahán známy hlavne stavbou Tadž Mahal - ktorá dodnes symbolizuje nehynúcu lásku k druhej manželke menom Mumtaz Mahal.

Niektoré pramene uvádzajú, že sa do perskej princeznej zamiloval už dospelý ako do 12 ročnej, ďalšie, že ako 15 ročný do 14 ročnej - dievčina ešte pod perským menom Arjumand Banu Began, oženiť sa s ňou mohol až po dosiahnutí dospelosti a po sobáši s prvou manželkou, ktorá splĺňala stavovskú rovnocennosť, a tiež mala byť perzskou princeznou ... aj tu sa pramene rozchádzajú.

Okrem nich mal mogul podľa historických legiend 6000 manželiek, venoval sa a miloval len druhú, Mumtaz. Porodila mu 14 detí, a pri pôrode posledného zomrela.

Legenda hovorí, že dal postaviť na jej počesť nesmrteľnú hrobku z bieleho mramoru, 20 tisíc robotníkov na nej pracovalo 18 rokov.

Na výstavbu mauzólea sa použili tie najlepšie a najdrahšie materiály, aké bol mogul schopný získať. Tyrkys sa dovážal z Perzie, karneol z Bagdadu a malachit z ruských baní. Na dekoráciu sa použili kilogramy zlata, drahokamy a polodrahokamy.

A ako sa na vládcov patrí, po dokončení stavby bol mogul taký uveličený, že architektovi dal sťať hlavu, aby už nikdy nikde nepostavil podobnú nádheru.

Podľa legendy si potom zmyslel, že biela nádherná hrobka jeho milovanej Mumtaz stojí na jednom brehu rieky, pre seba si chcel teda dať postaviť podobnú čiernu na druhom brehu rieky.

Toto ale prekazil nedočkavý následník trónu vlastný syn Aurangzeb, ktorý svojho otca zvrhol a nechal ho zavrieť do červenej pevnosti v Agre. Odtiaľ sa Šáhdžahán mohol na mauzóleum Tádž Mahal len pozerať. Po smrti Šáhdžahána ho však jeho syn predsa len nechal pochovať v mauzóleu Tádž Mahal, vedľa Mumtaz.

Šáhdžahánov kenotaf, umiestnený západne od kenotafu Mumtaz, je v podstate jediným asymetrickým prvkom celého komplexu Tádž Mahal. V hroboch sú mogul a jeho manželka uložení severojužným smerom, pričom ich tváre sú otočené smerom k Mekke.

/ niektoré pramene, ( dokonca raz nie tak dávno vysielaný dokumnet. film ) uvádzajú, že mogul síce miloval svoju Mumtaz Mahal, ale hrobku nedal stavať z nehynúcej lásky k nej, ale pre seba, prípadne ďalšia verzia hovorí, že pre oboch - len Mumtaz zomrela prvá - a legendy už za čias jeho výstavby z prekrásnej stavby spravili pomník večnej lásky /

1. Šáhdžahán ... 2. Tádž Mahal ..... 3. Tádž Mahal z pohľadu, z akého ho videl Šáhdžahán z domáceho väzenia

http://www.paladix.c...-tadzmahal.html , http://korzar.sme.sk...lkej-lasky.html , http://www.cojeco.cz...A%E1hd%9Eah%E1n , http://cs.wikipedia....%C5%BEah%C3%A1n , http://sk.wikipedia....A1d%C5%BE_Mahal

---------------------------------------

Jean Renoir

Jean Renoir /* 15. september 1894, Paríž, Francúzsko – † 11. február 1979, Beverly Hills, Kalifornia, USA/ - francúzsky filmový režisér. Bol jedným z troch synov slávneho francúzskeho impresionistického maliara Pierre-Auguste Renoira.

Vyrastal v Paríži, neskôr na dedine, potom v Cagnes, ktorého miestny olivovníkový háj, sa tak ako pre obrazy Augusta Renoira stali inšpiráciou. Po otcovej smrti sa oženil s otcovou modelkou Andrée Heuschling, ktorá hrala hlavnú rolu v niektorých jeho filmoch a vystupovala pod menom Cathérine Hessling.

Prvé filmy financoval z predaja obrazov svojho otca, ale snažil sa vymaniť spod jeho vplyvu a pravidelne sfilmovával literárne predlohy. Začínal s Nanou od Zolu, nasledovali Hans Christian Andersen, Gustav Flaubert, Guy de Maupassant, Maxim Gorkij a ďalší. Veľký úspech má jeho prvý zvukový film On purge bébé /1931/.

Na jeseň 1940 odišiel do Hollywoodu, kde začal točiť celkom úspešné filmy, o deväť rokov neskôr si "odskočil" do Indie, kde s pomocou slávneho indického režiséra Satjádžita Rája natočil hraný dokument Rieka /1951/.

V roku 1975 získal Oscara za celoživotné dielo a štyri roky na to zomiera.

Jeho nejslávnejšie filmy Veľká ilúzia /1937/ a Pravidlá hry /1939/ pred časom neboli nijak zvláštne. Na modernosť diel Renoira poukazujú až ľudia okolo Cahiers du Cinéma a André Bazina. "Pravidla hry" se objavujú každých desať rokov vždy v prvej trojke ankety časopisu Sight and Sound o najlepšie filmy histórie.

http://www.google.sk...iw=1034&bih=765

________________________________

Kateřina Zaháňská

Kateřina Zaháňská

plným menom Vévodkyně Kateřina Vilemína Frederika Benigna Zaháňská (8. februára 1781, Mitava (Jelgava)– 29. novembra 1839 Viedeň, Rakúsko)

rodená Prinzessin Katharina Friederike Wilhelmine Benigna von Kurland, rakúska a sliezka šľachtičná a aj politička.

mierne zabudnutá, oživená vďaka knihe - nám, hlavne tým, ktorí sa čosi učili aj z českej literatúry, je známa predovšetkým ako literárna postava z románu českej spisovateľky Boženy Němcovej : Babička.

už jej rodičia sa venovali politike a diplomatickým službám, preto od detstva cestovala po Európe. stala sa anglofilkou, mala jednu nemanželskú dcéru Gustavu so svojím švédskym vychovávateľom, generálom Gustavom Armfeltom. viac detí mať nemohla. po smrti svojho otca zdedila v Babičke popisovaný zámok v Ratibořicích, a dala ho prestavať do empírového štýlu.

s autorkou Babičky Boženou Němcovou udržovala kontakt a podporovala ju celý život.

http://cs.wikipedia....1%C5%88sk%C3%A1

jedna zaujímavá konšpirácia, vlastne viac - ale nakoniec len jedna: rodina Panklových z románu, najstaršia dcéra Barunka, postava babičky, Božena Němcová a otázka nemanželskej dcéry: http://www.radioserv...3_07/23plus.htm , http://corlyn.blog.c...a-utajena-dcera ...

zámok Ratibořice a Kateřina Zaháňská :

...

----------------------------------

Steven Spielberg

Steven Allan Spielberg /* 18. december 1946, Cincinnati, Ohio, USA/

- významný americký filmový režisér, producent a scenárista.

Matka koncertná pianistka, otec elektroinžinier a práve otcovo zamestnanie si vyžadovalo časté sťahovanie, a keďže sa rodina nikde nezdržiavala dlho, máloktoré miesto môže označiť ako svoj skutočný domov.

Ako dvanásťročný objavil osem milimetrovú kameru a začal nakrúcať krátke filmy, kde mohol uplatniť svoju predstavivosť. Otec chcel mať zo svojho syna vedca a synovým nadšením pre film opovrhoval, ale matka ho podporovala. Ako štrnásťročný natočil svoj prvý plnohodnotný film "Útek nikam" a neskôr film Bojová jednotka, ktorý bol už dokonca premietaný v skutočnom kine a Spielberg na vstupnom zarobil svoj prvý honorár sto dolárov.

V roku 1975 sa do kín dostáva Spielbegov film Čeľuste, ktorý ziskom 410 miliónov dolárov Spielberga katapultoval medzi najväčšie režisérske hviezdy. V roku 1977 natočil veľkolepé Blízke stretnutia tretieho druhu – film kladne prijatý tak divákmi, ako aj kritikou, získal dokonca Oskara za najlepšiu kameru.

V roku 1983 Steven Spielberg natočil ďalší "trhák" - E.T.Mimozemšťan – film, ktorý dojal malých aj veľkých a so ziskom 700 miliónov dolárov sa stal vo svojej dobe komerčne absolútne najúspešnejším filmom všetkých čias. Po niekoľkých, nie až tak veľkých filmoch Steven Spielberg a Harrison Ford natočili film Indiana Jones a Chrám skazy, ktorý bol pokračovaním úspešného Indiana Jones a dobyvatelia stratenej archy, ale teraz film taký úspech nemal. V roku 1989 sa s Harrisonom Fordom stretáva tretíkrát a natočia Indiana Jones a posledná krížová výprava – film, ktorý je mnohými považovaný za najúspešnejší film celej trilógie.

Po niekoľkých nie príliš kladne hodnotených filmoch prichádza rok 1993 a film Jurský park, ktorý sa stal komerčnou svetovou jednotkou. V tom istom roku natočí aj vojnovú drámu Schindlerov zoznam – film, ktorý sa stáva absolútnym kráľom Oskarov a film je považovaný za jeden z najlepších filmov všetkých čias. Po niekoľkoročnej pauze prichádza v roku 1997 pokračovanie Jurského parku – Jurský park: Stratený svet, film, ktorý síce komerčne úspešný bol, ale kritika ho kladne nehodnotila.

V roku 1998 je tu dráma Zachráňte vojaka Ryana, film, ocenený piatimi Oskarmi, v roku 2001 film A.I.: Umelá inteligencia s Haley Joe Osmenom a Judom Lawom. Od roku 2002 sa venoval hneď dvom filmom z leteckého prostredia, prvým je úsmevná životopisná dráma Chyť ma, ak to dokážeš s Leonardom DiCapriom a Tomom Hanksom v hlavných úlohách, ďalším filmom je Terminál, v ktorom svoju prácu spojil opäť s Tomom Hanksom.

..

http://sk.wikipedia....teven_Spielberg

http://osobnost.aktu...even-spielberg/

http://www.csfd.cz/t...even-spielberg/

http://www.google.sk...iw=1037&bih=763

__________________________________

Andrea del Verrocchio

... Andrea del Verrocchio,

vlastným menom Andrea di Michele di Francesco di Cioni / * 1435 Florencia – † 1488, Benátky /

patril k slávnej ére florentskej renesacie, zlatník, maliar, sochár, učiteľ, na najslávnejšom florentskom renesančnom dvore Lorenza di Mediciho.

jeho otec pracoval v tehelni, Andrea sa učil v kresliť, tvarovať a získavať zručnosť v odlievaní kovov v dielni zlatníka Giuliana di Verrocchia - na jeho počesť si zmenil meno na Verocchio.

bol Donatellovým pokračovateľom, stal sa učiteľom renesančných velikánov Leonardo da Vinci, Pietro Perugino, Domenico Ghirlandaio, Sandro Botticelli, a ovplyvnil aj Michalangela.

perlička :

traduje sa, že Verocchio vždy pri práci požadoval pohodlie a voľný prístup k špajzám a pivniciam, aby sa mohol voľne a kedykoľvek slobodne, často a zadarmo osviežiť :)

1. Mária s dieťaťom ... 2. Ježišov krst ... 3. David

.... ....

http://hu.wikipedia...._del_Verrocchio , http://www.artmuseum....php?art_id=695 , https://www.google.s...iw=1366&bih=624 , http://en.wikipedia...._del_Verrocchio , ...

------------------

Billy Wilder

V 20. storočí patril k najvýznamnejším filmovým režisérom, scenáristom a producentom, bol predstaviteľom Zlatého veku Hollywoodu, spolupracoval s najväčšími hviezdami ako Marylin Monroe, Jack Lemmon, Shirley MacLaine či Marlene Dietrich. Jeho filmy sú ospevované aj dnes a svojimi sympatickými komédiami sa navždy zapísal do americkej kultúry ako jeden z najúspešnejších tvorcov - režisér ... Billy Wilder.

Narodil sa ako Samuel Wilder 22. júna 1906 v Rakúsko – Uhorsku. Jeho matka obdivovala legendárneho amerického hrdinu Buffala Billa, a tak svojho syna už od detstva volala "Billy". Wilder spočiatku študoval právo vo Viedni, ale živil sa novinárčinou a filmovou kritikou, do novín prispieval rôznymi príbehmi detektívneho charakteru či rozhovormi.

Prvú skúsenosť s filmom, a to s nemeckým Menshen am Sontag získal v roku 1929. Po nástupe fašizmu sa z Nemecka presťahoval do Francie, neskôr do USA ... do Hollywoodu prišiel bez peňazí a iba s nepatrnou znalosťou angličtiny.

Wilder získal svojimi originálnymi komédiami obrovské úspechy a okrem tradičných postupov vsádzal aj na experimentovanie, čo neraz vyvolávalo pohoršenie u spomínanej cenzúry. Koncom šesťdesiatych rokov prišlo do módy odlišné vnímanie sveta, mieru, lásky, revolúcie a jeho klasická satira, cynizmus, irónia a sarkazmus sa nedočkali väčšej odozvy.

Wilder získal množstvo cien ako aj Čestnú národnú medailu, ktorú mu odovzdal vtedajší prezident Clinton. Jeho filmy ani v dnešnej dobe nestrácajú nič zo svojej pôsobivosti a okrem vynikajúceho režiséra bol aj úžasným scenáristom. Do svojich snímok vniesol inteligentný či bláznivý humor a ako sa vyjadrovali herci, bol aj dobrým psychológom.

Jeden z najzbožňovanejších hollywoodskych osobností Billy Wilder zomrel 27. 3. 2002 v Kalifornii.

http://cs.wikipedia....ki/Billy_Wilder

http://www.csfd.cz/t...4-billy-wilder/

http://www.google.sk...iw=1015&bih=773

_______________________________

Florimond Ronger

Florimond Ronger

známy pod menom Hervé ( *30. jún 1825 Houdain - †4. november 1892 Paríž ) - má španielsko - francúzsky pôvod, bol herec, spevák, hudobný skladateľ, jeden zo zakladateľov opery buffa - komickej opery.

v dvanástich rokoch stratil otca, vďaka krásnemu hlasu sa dostal do speváckeho zboru parížskeho kostola sv.Rocha, neskôr bol organistom kostola sv. Eustacha, komponoval sám hudbu, prvé dielo uviedli r. 1948 - jeho priateľ herec ho požiadal, aby mu skomponoval hudbu, uviedli ju potom ako grotesku v jednom dejstve pod názvom Don Quichette et Sancho Pança v parížsdkej Národnej opere. od r. 1851 nastúpil na miesto dirigenta v Théâtre du Palais Royal.

v r. 1854 získal licenciu na vlastné malé divadlo, kde ho obmedzovali podmienky: mal povolených len dvoch účinkujúcich, pomáhal si sám sebou ako dirigentom vstupujúcom do deja a bábkami na javisku.

jedným z predstavení bola aj jedna Offenbachova hra, ale Offenbach si čoskoro otvoril vlastné divadlo a Hervé a Offenbach sa stali konkurentmi - Hervé opustil Paríž, v Londýne získal miesto kapelníka v Empire Theatre.

po návrate do Paríža komponoval ďalej, jeho najznámejšie dielo je z r. 1883, opereta Mam'zelle Nitouche, ktorá sa hrala po divadlách po svete a priniesla mu svetovú slávu.

....

http://consuela.blog...r-herve-hudebka , http://sk.wikipedia....wiki/Herv%C3%A9 , https://www.google.s...MIMjKswafg6yyAQ

-------------------------

Luis Buñuel

Luis Buñuel Portolese /22. február 1900 – 29. júl 1983/ španielsky rodák a mexický režisér.

Narodil sa v Calande, v malom mestečku v Španielsku ako najstarší zo siedmich detí. Keď mal len štyri a pol mesiaca, rodina sa presťahovala do Zaragozy, kde boli jednou z najbohatších rodín v meste. Tu Buñuel prijal prísnu jezuitskú výchovu na súkromnom Colegiu del Salvador, ale pred záverečnou skúškou odmietol vrátiť do školy a povedal svojej matke, že bol vylúčený, čo však nebola pravda. Posledné dva roky stredoškolského štúdia ukončil na miestnej verejnej škole.

V roku 1917 odišiel na univerzitu v Madride, kde ukončil univerzitné štúdium histórie umenia. Spriatelil sa maliarom Dalím a básnikom Lorcom. V roku 1925 sa v Paríži zapojil do hnutia francúzskej avantgardy. Ako režisér debutoval v roku 1929 slávnym surrealistickým filmom "Andalúzsky pes", kde na scenári spolupracoval aj Dalí. Po porážke republikánskeho Španielska emigroval do USA, po vojne sa natrvalo usadil v Mexicu. Pre svoje filmy si vždy vyberal látky, ktoré smerovali proti všetkým inštitúciám svetskej i cirkevnej moci, zobrazujúce človeka ako bezmocnú bábku v rukách druhých alebo v rukách systému.

Urážal, provokoval, šokoval. Snažil sa rozmotávať vlákna zjavných i skrytých zákutí ľudskej psychiky. Neváhal zdôrazňovať protiklady. Španielsky čarodejník filmového plátna Luis Buňuel, od ktorého úmrtia uplynulo včera 20 rokov, používal britkú iróniu a rozbíjačský sarkazmus vždy proti jedinému (a večnému) nepriateľovi: akémukoľvek druhu autority a konvencie.

 

V tvorbe i živote Luis Buňuel miloval fantáziu a predstavivosť, náhodu a záhadu, ale hlavne sen, rozkoš zo sna. "Predstavivosť je nevinná, treba jej dať voľný priebeh, hoci by tak bola krvavá a degenerovaná. Predstavivosť je našou hlavnou výsadou, je rovnako nevysvetliteľná ako náhoda, ktorá ju roznecuje".

Čítajte viac: http://encyklopedia....l#ixzz1zGFZu2GZ

Vytvoril 20 filmov. V Mexiku nakrútil napríklad Zabudnutie /ocenené na filmovom festivale v Cannes v roku 1951/, Nazarin /v Cannes 1956 získal Zvláštnu cenu poroty/ či Anjel skazy /1957/. Vo filme hrajú neznámi a nevýrazní neherci, nakrúcalo sa v dekoráciách a podmienkach, s ktorými režisér nebol spokojný. Aj tak vzniklo geniálne dielo: vybraná spoločnosť sa po večeri vo veľkom dome odoberie do salónu, z ktorého potom nikto nie je schopný odísť bez toho, aby na to nemal evidentný dôvod. Film má pomalé, chvíľami takmer nudné tempo, aj tak dodnes vyvoláva znepokojenie. Keď sa na filmovom festivale v Cannes premietal v preplnenom malom kine, kde bolo tridsať stupňov a chýbal kyslík, francúzsky režisér Claude Chabrol spomína, že prichádzali ďalší a ďalší diváci a zostávali stáť vo dverách. Mnohí z nich neboli ani po dvoch hodinách po skončení projekcie schopní naplniť svoj úmysel a odísť.

 

Milovník zimy, šumenia dažďa či starých schodísk Buňuel zomrel ako osemdesiattriročný v Mexiku 29. júla 1983 na cirhózu pečene spojenú so zlyhaním srdca.

Čítajte viac: http://encyklopedia....l#ixzz1zGG8QqHH

Výber z filmografie: Andalúzsky pes /1929/, Zlatý vek /1930/, Zem bez chleba /1932/, Zabudnutí /1950/, Cesta do neba /1951/, On /1952/, Pokus o zločin /1955/, To je úsvit /1955/, Nazarin /1958/, Horúčka stúpa v El Pao /1959/ Viridiana /1961/, Anjel skazy /1962/, Denník komornej /1963/, Šimon na púšti /1965/, Kráska dňa /1966/, Mliečna dráha /1969/, Tristana /1970/, Skrytý pôvab buržoázie /1972/, Prízrak slobody /1974/, Ten tajomný predmet túžby /1977/

http://www.csfd.cz/t...37-luis-bunuel/

https://www.google.s...iw=1028&bih=783

_________________________________

Anita Delgado

Anita Delgado

nar. ako Anita Delgado Briones, neskôr Anita Delgado maharaní de Kapurthala - ( * 8. februára 1890 Málaga - + 7. júla 1962 Madrid ) - andalúzska speváčka a tanečnica flamenca.

Anita bola dcérou schudobnelého španielskeho hidalga, ako 16 ročná spolu so sestrou pomáhala rodinnému rozpočtu tancom v hudobnej madridskej kaviarni.

Tu si ju vyhliadol vtedy 34 ročný indický maharadža, ktorý sa do mladej bledej krásky zamiloval ako v rozprávke. rodičia Anity dlho odolávali zaľúbenému Indovi.

Maharadža vtedy sľúbil, že po celý rok bude budúcu maharání učiť u najlepších učiteľov francúzštine, angličtine, jazdiť na koni, hrať tenis, dvornej etikete a že si zobeie Anitu za ženu ešte pred cestou do Indie.

Maharadža netajil, že Anita bude jeho 5. manželkou ... Anita prišla do Indie tehotná, zanedlho sa jej narodil syn.

celá "procedúra" neprešla bez početných protestov - zo strany indických manželiek aj britskej "vrchnosti", pod ktorej nadvládou India vtedy bola. Odmietali ju prijať a volať španielsku manželku "maharání".

Anita žila v pre ňu postavenom paláci viac európsky, než indicky, cestovala so svojím manželom a poznávala známe osobnosti doby, medzi inými vtedy významnými boli Pablo Picasso a Josephine Baker.

perlička :

v životopisoch sa vyrojilo mnoho dohadov, pripravovaný film s Penelope Cruz vyvolal more vášní - film sa mal natáčať podľa vraj najhodnovernejšieho životopisu od Javiera Moro, potomok maharadžu sa proti knihe aj filmu postavil, pretože podľa neho neobsahuje pravdu, okrem iného historku o tom, že maharadža prinútil Anitu k potratu. dnes sa asi už pravdu nedozvieme.

Maharadja of Kapurthala, Anita Delgado Briones, Anita Delgado, Kapurthala, Maharadža a Anita v Európe

... ...

...

http://konyvekhangja...egno-elete.html , http://en.wikipedia....i/Anita_Delgado , http://en.wikipedia....ado_Briones.jpg , http://moly.hu/konyv...diai-szenvedely , https://www.google.s...uKo7wsgaWzuW3Bg

------------------------------------------------------------------

Josephine Baker

Josephine Baker, vlastným menom Freda Josephine McDonald,

/* 3. jún 1906, St. Louis, Missouri, USA – † 12. apríl 1975, Paríž/

bola americká tanečníčka exotického zjavu. Na javisku vystupovala už od šestnástich rokov.

V roku 1937 prijala francúzske občianstvo a o niekoľko rokov neskôr dostala Stužku čestnej légie za svoju aktivitu počas vojny. Po skončení vojny sa zamerala na boj proti rasizmu, adoptovala si dvanásť detí rôzneho vyznania a farby pleti.

Zažila slávu - aj poníženie, luxusný život - aj absolútnu chudobu. Niektorí ju milovali, niektorí ňou opovrhovali, niekomu sa zdala ľahkovážna, druhí oceňovali jej veľké srdce. Čierna tanečnica očarila Európu, ale veľmi dlho trvalo, kým dobyla srdcia svojich rodákov. Bola ženou mnohých protikladov, odmietala vidieť svet iba čierno-biely, celý svoj život bojovala o uznanie a každý kúsok dosiahnutej slávy si užívala ...

Zomrela ako takmer šesťdesiatdeväťročná na následky mrtvice.

http://www.google.sk...iw=1036&bih=749

http://www.google.sk...iw=1036&bih=749

http://sk.wikipedia....e_Bakerov%C3%A1

________________________________

Johan Bernard Fischer von Erlach

Johan Bernard Fischer von Erlach - Johann Bernhard Fischer / od roku 1696 písaný s prívlastkom "von Erlach" / (* 20.júl 1656, Graz - † 5.apríl 1723, Viedeň )

Erlach bol rakúsky barokový architekt a staviteľ - bol jedným z nejvýznamnejších architektov baroka nielen v nemecky hovoriacich krajinách :

v Čechách postavil Clam-Gallasov palác v pražskej Husovej ulici na Starom Meste, na Morave vyprojektoval fontánu Parnas na Zelném trhu v Brne.

naprojektoval monumentálny zámok Schönbrunn vo Viedni, budovu Španielskej jazdeckej školy vo Viedni, kostol Karlskirche, mauzóleum Ferdinanda II. v Grazi, univerzitný kostol v Salzburgu ...

Johann sa narodil v rodine vidieckeho remeselníka, ako 16 ročný talentovaný mladý muž pokračoval v štúdiách v Taliansku - v Ríme a neskôr v Neapole, študoval architektúru, staviteľstvo, antické aj moderné sochárstvo ...

strávil tu 16 rokov. do Rakúska sa vrátil ako uznávaný, módny a talentovaný architekt r. 1687.

Jeho syn Joseph Emanuel Fischer von Erlach bol tiež významným rakúskym architektom.

1. Johann Bernard Fischer von Erlach, 2. kostol Notre Dame Salzburg, 3. Karlskirche, 4. palác Schönbrunn, 5. Clam-Gallasov palác Praha,

6. Španielska jazdecká škola Viedeň

...

...

.........

http://sk.wikipedia....cher_von_Erlach , http://www.feelbyte....ria-165484.html , http://www.tourmycou...ervonerlach.htm , http://de.wikipedia....cher_von_Erlach ...

----------------------

Stanley Kubrick

Stanley Kubrick, osobnosť mnohými ľuďmi uznávaná, ale aj preklínaná ... človek, ktorý nebol výnimočný len svojím citom pre fotografiu a film, človek, ktorý sa stal vzorom alebo inšpiráciou pre mnohých ...

* 26.7.1928 New York, New York, USA - † 7.3.1999 Harpenden, grófstvo Hertford, Veľká Británia

Aj keď nebol v škole nebol nijakým premiantom, už vtedy ho považovali za umelca, za nadaného žiaka. Pochádzal zo zámožnej rodiny, a keďže jeho otec-lekár nebol synovými školskými výsledkami nadšený, poslal ho v roku 1940 do Kalifornie ku strýkovi s nádejou, že zmena prostredia mu práve v tomto ohľade prospeje. O rok neskôr sa však Stanley vrátil späť do Bronxu ... otec určité zmeny k lepšiemu videl a snažil sa nájsť nejakého koníčka, ktorý by syna uchvátil ... naučil ho hrať šach a kúpil mu fotoaparát.

Šach zrazu hral v Kubrickovom živote veľmi dôležitú úlohu. Nielen, že ho využíval k prísunu finančných prostriedkov, ale tiež ho inšpirovali v celej jeho neskoršej tvorbe ... všetko s šachovou partiou rád porovnával.

Svoj prvý fotoaparát dostal Stanley od otca v deň svojich trinástych narodenín a fotografovanie sa hneď stalo jeho najväčšou vášňou, úplne mu prepadol.

V roku 1950 investoval Stanley svoje úspory, aby sa dostal do filmovej branže. So svojím priateľom Alexandrom Singerom natočil dokumentárny film z prostredia boxu Day of the Fight /Deň zápasu/. Po tom, čo bol uvedený na scéne, dal Kubrick v časopise Look výpoveď a živil sa hrou šachu a natáčaním krátkych dokumentárnych filmov "na zákazku" /napr. Flying Padre/.

Jeho prvý hraný film Strach a túžba vznikol v roku 1953 ... a paralelne s nakrúcaním snímky sa rozpadlo jeho manželstvo. V roku 1957 prichádza ďalší Kubrickov snímok Chodníky slávy, kde sa hlavnej úlohy ujal Kirk Douglas. Práve on bol tým, ktorý Stanleyho požiadal o prevzatie natáčania filmu Spartacus v roku 1960. Aj vďaka Kubrickovým nápadom a inšpiráciám bol film úspešným a získal 4 Oscary. Nakrúcanie však vôbec nebolo jednoduché ... mnoho členov natáčacieho štábu bolo Kubrickovým prístupom pobúrené. Šesťdesiate roky priniesli na hviezdne nebo filmovo spracovanú Nabokovovu Lolitu ... príbeh o vzťahu mladej krásnej dievčiny a jej nevlastného otca. V roku 1964 prišiel Stanley už ako známy režisér s dnes už kultovou čiernou komédiou Dr. Divnoláska. Nová kapitola dejín filmu nastala s príchodom Kubrickovho ďalšieho veľdiela - Vesmírna Odysea ... film, mnohými nepochopený, niektorými oveňovaný. Sám Woody Allen dnes tvrdí, že keď film videl prvýkrát, vôbec sa mu nepáčil a úplne nepochopil Kubrickov ťah, avšak po ďalšom zhliadnutí trochu zmenil názor a dnes už vie, že Odysea bola a stále je zaslúžene veľmi váženým a zaujímavým dielom. Dlhých sedem rokov ubehlo, kým sa na verejnosť dostalo dielo kontroverzného režiséra - Olovená vesta /1987/. Myšlienka na túto snímku sa údajne zrodila v režisérovej hlave už v roku, kedy bolo na scéne Osvietenie, ale Stanley sa tiež musel venovať svojmu osobnému životu, nie len tomu "nereálnému filmovému". Oženil sa a kúpil si tri krásne deti. Snímok sa vyjadroval k téme vietnamskej vojny a odohráva sa v dvoch rovnako dlhých kapitolách.

Ďalším nasledujúcom oficiálnym projektom Stanleyho Kubricka bol jeho posledný natočený film s hollywoodskymi hviezdami na čele Eyes Wide Shut - Spaľujúci túžba, kde si manželský pár "strihli" reálni manželia Tom Cruise a Nicole Kidman. Aj keď Kubrick verejne vyhlásil, že Spaľujúci túžba je jeho najlepším filmom, jeho uvedenie /1999/ sa dočkalo rozporuplných reakcií.

Pár dní po dokončení snímky zomrel v spánku dňa 7. marca 1999.

To, že sa verejnosť delí na dva tábory, jeden z nich Kubricka obdivuje a miluje, a ten druhý zatracuje len dokazuje, že sa Pán režisér nebál odhaľovať rôzne témy, o ktorých sa mnohí boja hovoriť.

http://www.google.sk...iw=1045&bih=787

http://zivotopis.oso...ley-kubrick.php

http://www.csfd.cz/t...tanley-kubrick/

________________________________

Marie z Tecku

Marie z Tecku - / Victoria Mary Augusta Louise Olga Pauline Claudine Agnes, Mary Teck / - * 26.mája 1867 - + 24.marca 1953

je babičkou dnes už 60 rokov v Británii panujúcej kráľovnej Alžbety ll. a jej sestry Margaret.

mala 6 detí, a je matkou dvoch anglických kráľov:

Eduarda Vlll., ktorý nastúpil na trón 1936 a abdikoval kvôli dvakrát rozvedenej Američanke Walis Simpsonovej a

Juraja V. - nastúpil na trón po abdikácii svojho brata, panoval v rokoch 1936 - 1952.

Princezná Mary sa narodila v Kensingtonskom paláci v Londýne ako dcéra vojvodu Francisa of Teck a vojvodkyne Mary Adelaide of Cambridge

/ Francis bol synom kniežaťa Alexandra Würtemberského z morganatického manželstva ... bolesti vyššej šľachty /

Mary bola konzervatívna, krásna a vhodná - kráľovná Viktoria ju vybrala za nevestu pre svojho najstaršieho vnuka / Maryinho vzdialeného bratranca / Alberta Viktora - ale ten pred svadbou zomrel.

zostalo to v rodine, a zrejme najlepšie, ako sa mohlo stať : Mary sa potom zasnúbila s jeho bratom Jurajom / budúcim Jurajom - George V. / - a bolo z toho krásne a šťastné manželstvo, juraj svoju ženu miloval celý život, nikdy nemal žiadnu milenku a z ciest manželke písaval časté, dlhé, romantické a láskyplné listy.

na okraj: Mary bola prvou ženou kráľa z dynastie Windsorovcov - jej manžel Juraj V. bol nútený v dobe 1. sv. vojny zmeniť rýdzo nemecké rodové meno Sachsen-Coburg und Gotha v dôsledku protinemeckých nálad, kráľovskej rodine boli vyčítané sympatie k Nemcom, s ktorými Británia viedla vojnu.

rod Windsorovcov tak panuje od roku 1917, hoci je kontinuita rodu Hannoverovcov neprerušená od 18. storočia.

1. Mary Teck a Juraj V. ... 2. Mary Teck ... 3. babička Mary Teck a princezné Alžbeta a Margaret

4. Mary Teck, vnučka Elizabeth ll. a jeden zo šperkov v rodine po babičke

... ...

( Queen Elizabeth II, Queen Mary and the Delhi Durbar Necklace, given to Mary as tribute from the maharanis of India in 1911. )

http://tiarasandtrianon.wordpress.com/ , http://anglicko.info...alovska-rodina/ , http://cs.wikipedia....i/Marie_z_Tecku , http://www.skmagazin...ske-zalezitosti , https://www.google.s...iw=1366&bih=624 ...

-------------------

Arthur C. Clarke

Sir Arthur Charles Clarke /* 16. december 1917 – † 19. marec 2008/

autor science fiction literatúry, vynálezca a propagátor kozmonautiky

Narodil sa v pobrežnom meste Minehead v grófstve Somerset v juhozápadnom Anglicku do farmárskej rodiny. V detskom veku bolo jeho záľubou zbieranie skamenelín a neskôr pozorovanie hviezd a kvôli svojmu záujmu o astronómiu si postavil vlastný malý teleskop. Ďalším jeho výtvorom bol fotofón – prístroj na prenos zvuku pomocou meniacej sa intenzity svetla. Počas štúdia na Huishovom gymnáziu v Tauntone začal písať vlastné poviedky. Po štúdiách na gymnáziu si nemohol dovoliť pokračovať v štúdiu, odišiel do Londýna kde pracoval ako účtovný revízor na ministerstve školstva a rozhodol sa, že sa stane profesionálnym spisovateľom.

V rokoch 1946 až 1948 získal bakalársky titul z fyziky a teoretickej aj aplikovanej matematiky na King's College /získal červený diplom/. V tomto roku mu John W. Campbell zaplatil 180 dolárov za poviedku Rescue Party pre časopis Astouding Stories. V roku 1948 mu v časopise vychádza jeho prvé väčšie dielo Proti pádu noci, neskôr prepracované ako Mesto a hviezdy. V roku 1956 sa presťahoval do Kolomba na Srí Lanke /Cejlon/ a miestne prostredie ho inšpirovalo k napísaniu románu Rajské fontány, v ktorom popisuje ideu vesmírneho výťahu. Je tiež známy zo svojich dvoch seriálov: Tajomný svet Arthura C. Clarka /1981/ a Svet tajomných síl Arthura C. Clarka /1984/.

Od roku 1988 bol pripútaný na invalidný vozík. V roku 1988 sa začalo oficiálne hovoriť o udelení rytierskeho titulu, ale počas vyšetrovania jeho obvinenia z pedofílie bolo udelenie "pozdržané". V roku 2000 bol Clarke bol od tohoto obvinenia očistený, ale jeho zdravotný stav mu už v tejto dobe neumožnil odcestovať do Londýna a prevziať túto poctu osobne od kráľovnej. Arthur C. Clarke zomrel 19. marca 2008 zanedlho po svojich 90. narodeninách v Kolombe na Srí Lanke.

S myšlienkou satelitu zaveseného na pevnom mieste na oblohe prišiel dávno pred vypustením prvej družice – už v roku 1945. Jeho najznámejším dielom je vedeckofantastická kniha Vesmírna odysea. Je voľne inšpirovaná Clarkovou poviedkou The Sentinel, ale stala sa samostatným dielom počas spolupráce na scenári s režisérom Stanley Kubrickom. Kubrick oslovil Clarka, aby mu pomohol vytvoriť "nevýslovne dobrý science-fiction film" a kniha bola postupne písaná počas tvorby filmu. Toto vyústilo do jednej zo skutočne jedinečných spoluprác v histórii sci-fi.

Clarkovým menom bola pomenovaná planétka – "4923 Clarke" a dinosaurus "Serendipaceratops arthurcclarkei" objavený v austrálskom Inverlochu.

http://sk.wikipedia....rthur_C._Clarke

....

....

http://www.google.sk...iw=1060&bih=789

http://www.gorila.sk...arthur_c_clarke

http://www.novinky.c...r-c-clarke.html

______________________________

Markéta Pyskatá

Markéta Pyskatá

Markéta Tyrolská - vojvodkyňa Markéta Korutánska, Margarete von Tirol, prezývka Margarete Maultasch - Pyskatá ( * . . 1318 - + 3. októbra 1369 )

roku 1330 ju ako 12 ročnú vydali za Jána Henricha / mladší brat Karla lV. /, syna Jána Luxemburského, ktorý dvadsať rokov predtým zosadil jej otca z českého trónu.

- manželstvo sa nevydarilo, manžel bol ešte o niekoľko rokov mladší než Markéta, ona bola vyspelejšia a zmyselnejšia, fyzická priepasť medzi nimi nakoniec prispela k zaujímavému obratu : cisár Ludovít lV.Bavorský jej ponúkol za manžela svojho najstaršieho syna Ludovíta. / Ludovíta V.Bavorského / z rodu Wittelsbach.

- z moci cisárskej rozviedol manželstvo, Markéta uviedla ako dôvod impotenciu manžela

- nič netušiaci prvý manžel sa vrátil z lovu a našiel brány svojho hradu zatvorené, so svojou českou družinou utiekol na územie tridentského biskupa a po Markétinej novej svadbe sa s hanbou vrátil do Čiech, Luxemburgovia stratili Tyrolsko a Wittelsbachovci si ho pripísali do svojich území.

- "civilný" sobáš bol pápežom odsudzovaný, a Markétu aj s manželom exkomunikoval a škandál sa rozšíril po celej Európe ... roku 1359 boli od exkomunikácie oslobodení.

- cirkevná propaganda ju po tomto svadbovom incidente nazvala posmešnou prezývkou "Maultasch - Pyskatá" - navzdory tejto prezývke bola Margarete vraj pekná a zmyselná žena.

1. Obraz Škaredá vojvodkyňa od Quentina Matsysa (1525-30) je pravedpodobne - takmer iste satirickým portrétom Markéty

2. Markéta bola pravedpodobne pekná žena

3. obálka knihy Liona Feuchtwangera s použitím "škaredej" vojvodkyne

.... ....

http://cs.wikipedia....ta_Pyskat%C3%A1 , http://sirsi.wz.cz/d...on/person81.htm , http://www.pricemani...pyskata-421292/ , https://www.google.s..._pw.r_qf.&cad=b ...

--------------------------------

Isaac Asimov

Isaac Asimov /presný dátum jeho narodenia známy nie je, ale on uvádzal ako oficiálny dátum narodenia 2. január 1920/, zomrel † 6.apríla 1992.

... bol veľmi úspešný a neobyčajne plodný americký spisovateľ a biochemik známy vďaka svojim sci-fi knihám a populárno-vedeckým prácam, písal tiež a "fantasy" príbehy. Bol dlhoročný člen organizácie Mensa a jeho meno nesie asteroid 5020 Asimov ako aj jeden z prototypov humanoidného robota od firmy Honda - Asimo.

Vyštudoval na Columbijskej Univerzite v roku 1939 a získal titul Ph.D. v oblasti chémie v roku 1948. Hneď po štúdiách sa zamestnal na Univerzite v Bostone, ale mzdu mu tu začali vyplácať až v roku 1958. V tom čase už jeho príjem z písania prevyšoval príjem z akademických prác.

Oženil sa 26. júla 1942 s Gertrúdou Blugerman, s ktorou mal dve deti, syna Davida /1951/ a dcéru Robyn /1955/. Rozviedli sa v roku 1973 a v tom istom roku sa oženil s Janet O. Jeppson. Počas operácie, v rámci ktorej mu voperovali bypass srdca /1983/ bol nakazený vírusom HIV, následkom čoho 6. apríla 1992 zomrel. Príčina jeho smrti /zlyhanie srdca v dôsledku komplikácií spôsobených AIDS/ bola zverejnená až o desať rokov neskôr v životopise jeho druhej manželky Janet s názvom It's Been a Good Life.

Asimovovu kariéru môžeme rozdeliť na niekoľko časových úsekov. V jeho začiatkoch dominovala sci-fi tvorba, ktorá začala poviedkami v roku 1939. To trvalo do roku 1958, kedy bol vydaný román The Naked Sun. Nasledovalo obdobie populárno-vedeckých prác, občas doplnených vedeckou fantastikou. V ďalšom štvrťstoročí napísal iba štyri vedecko-fantastické romány. Začiatkom roku 1977 prepožičal svoje meno časopisu Isaac Asimov's Science Fiction Magazine. Nikdy nemal dosť vtipov a humoru. Ku koncu života vydával sériu zbierok limerickových básničiek po väčšine vlastných, začal s Lecherous Limericks /1975/. Podľa Asimova hlavný zdroj humoru je náhla zmena uhla pohľadu.

......

http://sk.wikipedia....ki/Isaac_Asimov

http://www.gorila.sk...el/isaac_asimov

http://www.google.sk...iw=1060&bih=787

_____________________________

Claude Nicolas Ledoux

Claude Nicolas Ledoux

(* 21. marec 1736, Domans na Marne - † 18. november 1806, Paríž) - jeden z prvých predstaviteľov francúzskej klasicistickej architektúry

- syn jednoduchécho obchodníka, matka ho podporovala od raného detstva, aby rozvíjal svoju zručnosť kreslenia, neskôr vzal prácu ako rytec, ako dvadsaťročný začal študovať architektúru, najmä u Jacquese-Françoise Blondela, ktoréhp si celý život neprestal vážiť.

- prvé práce boli reštaurátorské rekonštrukčné, neskôr sa stal obľúbeným a vyhľadávaným architektom víl, pavilónov a mestských palácov francúzskej artistokracie a kléru

- bol ako architekt úspešnejší, než jeho obdivovaný učiteľ ... do jeho tvorby zasiahli roky francúzskej revolúcie, dokonca mu hrozila gilotína, jeho honoráre, na ktoré od šľachty a kléru čakal roky, mu po revolúcii už nikto nevyplatil

- utopista, architekt, vizionár, jeho diela, postavené, aj tie, ktoré zostali nepostavené, majú jeho špecifický rukopis.

budova Solivaru, pavilón madame du Barry, divadlo v Besanson ...

- ideálny projekt pre mestečko Chaux, a robotnícka štvrť pre robotníkov zo solivaru, plán má tvar elipsy, zodpovedajúcej dráhe Slnka ... navrhuje domy pre robotníkov, kde jeho utópia dostáva iný rozmer, každý dom je projektovaný na presne vymedzenom mieste, ale podľa určenia danej profesii - napríklad dom výrobcu obručí sa skladá z dvoch valcov, ktoré sa prekrývajú v pravom uhle, kruhovitým otvorom sa dá dívať cez dom.

pri dome riečnych inšpektorov miestna riečka preteká cez dom

- spojenie fascinácie čistou geometriou, utópia, dokonale vyvážený geometrický územný plán, vizionárstvo je Ledouxova tvorba ...

V nekropole pre Chaux sa Ledoux zvlášť približuje Boulléeho myšlienkam: veľká dutá guľa, z polovice ponorená do zeme, sa spája s ideou rímskych katakomb. Ako analogický pohľad projektu uvádza Ledoux zem, vznášajúcu sa v oblakoch, obklopenú ostatnými planétami. Rozhodujúca je symbolika tejto architektúry. Známy guľatý Dom poľných strážcov nepatrí k plánovanému mestu Chaux, ale k projektu zámku v maupertuis, ktorým poverili Ledouxa roku 1780; guľatý dom nikdy nepostavili. Budova leží v terénnej priehlbine a vyzerá ako kozmické teleso, ktoré tu pristálo, je bez okien a dá sa do nej vojsť po pristavených rampách zo štyroch strán cez otvory, neobyčajne silne pripomínajúce rozšírené serliovské motívy. Rez budovou zvlášť názorne ukazuje, že sa tu akákoľvek funkčná úvaha v zmysle obývateľnosti obetovala kresbe ideálnej architektúry. Odvolávanie sa na základné geometrické formy ako základňu architektúry je samozrejmé od čias renesancie, no ešte nikdy sa nestalo, že by geometrická forma, legitimovaná ako symbol, bola odlúčená od ostatých kritérií architektúry. Práve dom poľných strážcov, ktorý v menšom meradle ako u Boulléeho Newtonov pomník transponuje priamo do svojho architektonického návrhu formu gule ako obraz univerza a najdokonalejšieho telesa, sa stal terčom zásadnej kritiky. Aj keď jednotlivé body tejto kritiky treba odmietnuť, jednako je redukcia architektúry na geometriu otázna. Okrem toho možno spochybniť vhodnosť takéhoto guľovitého projektu.

... ...

......

...

http://sk.wikipedia...._Nicolas_Ledoux , http://en.wikipedia...._Nicolas_Ledoux , http://www.google.sk...HN-WI4gSjm4G4Ag , http://www.transartists.org/air/institut_claude_nicolas_ledoux.3518.html

videá o tvorbe Ledouxa / bez hviezdičky / : http://www.youtube.c...?v=hMpUtPn72Vs*

------------------

David Lynch

David Lynch /* 20. január 1946 Missoula, Montana/ ...

... americký filmový režisér, scenárista, tvorca a maliar.

Mnohí z nás si ani len neuvedomujú aké odkazy a znamenia nám David vo svojich filmoch tak tajomne ukazuje. Mnohé odkazy sa vynárajú postupne. Rodičia mu dávali všetko, čo dieťa potrebuje. Dostal lásku, pochopenie, tvrdú otcovskú ruku, ktorá vzbudzovala autoritu, no zároveň veľké rodinné priateľstvo. Krásna idylka. Niekde vo vnútri však ticho sedel a čakal na svoju šancu ten desivejší Lynch, ktorý sa na veci pozerá okom človeka, ktorý vie narábať nielen so svojim vedomím, ale aj nevedomím.

Rodina sa časom odsťahovala. David nedal na sebe znať žiadnu psychickú či vnútornú zmenu. Jeho novým bydliskom sa stala Virgínia. Tu prešiel strednou školou na miestnom gymnáziu. Odtiaľ jeho kroky smerovali do Bostonu a neskôr do Philadelphie, kde postupne vyštudoval maliarstvo a sochárstvo. Doteraz mu jeho talent na maliarstvo ostal, maľuje a občas sú k videniu aj jeho výstavy. Jeho prvé filmové kroky nasledovali až po tomto období. Lynch zrejme cítil potrebu vyjadriť svoje zážitky oveľa viditeľnejšie, preto práve film.

Jeho začiatky sú spojené s českým profesorom Františkom Danielom. Bývalý dekan pražskej FAMU pomohol Davidovi ako má správne narábať s divákom, čo potrebuje divák vedieť, vidieť a akým spôsobom mu to má, čo najlepšie zdôrazniť. Aj vďaka nemu si David do svojej kolónky úspešného štúdia mohol zapísať ďalšiu čiarku. Znalosti počas štúdií na Americkom filmovom inštitúte mu neskôr pomohli vyžmýkať zo seba maximum, a to je len a len dobre.

Six figures getting sick /1966/ Počas štúdií sa pustil do krátkeho experimentu, v ktorom nám chcel priblížiť pocity, ktorého ho sprevádzajú životom. Vystupuje tu šesť postavičiek, ktoré dostanú závrat. Temné dielko, ktoré v sebe nesie pocit úzkosti, nevoľnosti, strachu, bolesti. V Philadelphii, kde práve študoval sa mu dostalo ocenenia za najpôsobivejšie dielo roka.

The Alphabet/1968/ Druhé krátke dielko nesie príjemný názov abeceda. Psychicky náročné na vstrebanie, ešte dlho po pozretí desivé. Zaujímavé, čo dokáže človek spraviť z pár písmen a výkrikov. V abecede je k videniu aj prvý reálny človek, zahrala si tu prvá Lynchova manželka Peggy. Ďalší dôležitý krok v Lynchovej kariére, pretože za toto dielko získal štipendium k štúdiu na americkom filmovom inštitúte.

The Amputee /1974/ Keď sa už David pripravoval na svoj prvý veľký filmový útvar Mazaciu hlavu, urobil si krátku prestávku. Amputácia je krátkym filmom v ktorom sa ani raz nepohne kamera. Jeden jediný záber počas celého predstavenia poukazuje na ženu s amputovanými nohami. Píše nejaký dopis, premýšľa nad ním. V tom príde doktor (sám Lynch) a začne jej meniť obväzy v rane. Vymkne sa mu to z rúk a z rany strieka enormné množstvo krvi. Doktor sa dá na útek (zrejme beží po pomoc), no žena si ho vôbec nevšíma a píše ďalej. Odporné, nechutné, perverzné, ale predsa tak desivé a nápadité. Veľa Lynchových fanúšikov delí toto dielo na prívržencov a na odporcov. Málokoho však napadne, že jemu išlo presne o to. Poriadne nás vystrašiť a šokovať. Bod pre neho.

Mulholland drive /2001/ Návrat k starým dobrým temným časom. Scenár bol napísaný skoro nereálne a len to najbystrejšie oko si na prvýkrát všetko uvedomilo. Skvelá zápletka, dej pripomínajúci z malej časti pokračovanie Lost higway, ale len v tom dobrom samozrejme. Film vytvára dojem strachu, je o hnusote každodenného života, je to film, ktorý si treba pozrieť viackrát.

Rabbits /2002/ - Opäť jeho parketa ... jedna izba, depresívne situácie, zvláštnosti, pocit skľúčenosti ... rodinka zajacov a ich činnosti.

Inland empire /2006/ Po piatich rokoch ďalší Davidov celovečerný snímok.

http://www.google.sk...iw=1066&bih=787

http://www.cinemavie...ail/david-lynch

http://www.csfd.cz/t...93-david-lynch/

_______________________________

Tomáš Akvinský

Tomáš Akvinský

Svätý Tomáš Akvinský, ( rodák z Roccasecca pri Neapoli * 1924, alebo 1925 - + 7. marec 1274, kláštor Fossanova pri Ríme )

- pochádza zo šľachtického rodu, ako päťročný sa dostal na výchovu k strýkovi opátovi do kláštora

- vyštudoval univerzity v Bologni, Kolíne nad Rýnom a v Paríži, stal sa majstrom biblických vied, na Parížskej univerzite pôsobil ako profesor teológie - 1252 až 1272.

- prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, princeps philosophorum (knieža filozofov), najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie

- bol aj hlavným kazateľom dominikánskeho rádu

- emblém, ktorý ho charakterizuje: kniha, husacie brko, hviezda, vôl, je patrónom teológov, študentov, kníhkupcov.

- pre jeho rýdzi a jemný charakter ho prezývali „doctor angelicus“ – anjelský učiteľ

- je tvorcom filozoficko-teologického smeru, nazvaného po ňom : tomizmus - dokladá v ňom, že ´rozum a viera sa môžu doplňovať´

- jeho hlavným dielom je spis Summa theologiae / Summa theologica /

- napísal počas svojho života viac než 60 diel, mnohé z nich diktoval svojim sekretárom

- jeho tvorbu možno rozdeliť na diela filozofické, teologické, dogmatické, exegetické, homiletické, liturgické, apologetické a etické

Tomáš zreteľne rozlišuje pole pôsobnosti rozumu a pole pôsobnosti viery. Aj viera aj rozum sú cestami k pravde, avšak každá k nej vedie odlišným spôsobom. Podľa Tomáša žiadna náboženská pravda nie je proti rozumu. Môže sa však stať, že niektoré z nich sú „nadrozumové“, avšak nikdy protirozumové. Patria sem najmä dogmy o trojjedinosti Boha, dedičný hriech a podobne. Vo všetkých ostatných prípadoch sa rozum a viera dopĺňajú, ba priam až zhodujú, pretože, ako Tomáš verí, pravda je len jedna – Božia; Boží rozum, ktorý osvecuje aj filozofa, aj teológa. Neprekvapí teda, že podľa Tomáša ani rozumové pravdy nemôžu byť v rozpore s pravdami viery.

 

Dosah takéhoto rozdelenia „kompetencií“ rozumu a viery je očividný. Tomáš priznáva, že človek je schopný poznávať realitu a tzv. Božie stvorenie pomocou svojho vlastného rozumu. Dokonca predkladá päť ciest k Bohu, v ktorých sa snaží aplikovať svoju teóriu o vzťahu rozumu a viery tak, aby ukázal, že mysliaci človek je schopný poznať existenciu Boha aj bez viery. Avšak vždy si musíme pripomínať, že podľa Tomáša len teológia poskytne človeku úplnosť poznania. Viera si tak v stredovekej filozofii ponecháva aj uňho svoj primát, a to najmä z hľadiska spásy človeka, kým ostatné vedy sú v istom zmysle slúžkami teológie.

a malá pekelná perla : ) : strašenie Tomáša peklom v diele Summa theologica:

„Svätí si blaženosti a Božej slávy užijú viac požehnane, keď spoznajú, aký trest čaká na zatratených v pekle."

..... .....

http://www.farnost-z...&den=28&mesic=1 , http://sk.wikipedia....1_Akvinsk%C3%BD , http://referaty.atla.../tomas-akvinsky , http://www.zivotopis...tomas-akvinsky/ , https://www.google.s...iw=1366&bih=624 , http://rojka.sk/bohj...tomas-akvinsky/ ....

---------------------------------------------------------

Lao-c'