Minulosť a prítomnosť - slovom a obrazom

želežničný most cez Gregovú dolinu, meno dostal podľa potoka ktorý tadiaľ tečie.

Dlhý je 113,6 m a vysoký 18 m.

5420 m³ bolo na jeho stavbu spotrebovaného a stálo to 1 945 000 Kčs.

časť z neho bola po 2. svetovej vojne zbúraná.

 

 

----------------

 

Paioniova Níké

zrejme priveľmi odborná otázka od študenta archeológie : )

jedna z mnohých, ale zrejme jediná v múzeu v Olympii, patrí medzi zobrazenia Níké / prípadne archeológ doplní : ) /:

To,že Nike není starou bohyní, nýbrž personifikací vítězství, kterýmobdarovává Dia a Athénu, se promítá také ve výtvarném umění:oba velcí bohové byli často zobrazováni s malými, okřídlenými Nikami v ruce, např . proslulý Zeus z Olympie a parthenonská Athéna na Akropoli. Reliéfy z krásného chrámu Nike nad Propylajemi ukazují několik Nike při různých úkonech (kolem roku420 př. Kr., Athény, Akropolis Museum). Asi ve stejnou dobu vznikla Nike Paioniova v Diově chrámu v Olympii (Olympia,Museum). Nádherně vystavená je v Louvru v Paříži Nike Samothrácká(kolem roku 180 př. Kr.): zdá se, že letí směrem k divákovi ...

zdroj: http://www.scribd.com/doc/49602753/ENCYKLOPEDIE-ANTICKE-MYTOLOGIE

zdroj

 

sahel

Tak, tak, bola to príliš odborná otázka a z toho, čo mi internet ponúkal som nebola o nič múdrejšia ...

 

sahel - africký typ krajiny so suchomilnou vegetáciou na okraji Sahary, od Atlantiku až k Červenému moru

Sahel je krajinný typ v Afrike na južnom okraji Sahary. Zahrňuje pás stepí a saván tiahnúcich sa naprieč kontinentom od západu na východ, na území Mauritánie, Senegalu, Mali, Burkiny Faso, Nigeru, Čadu, Sudánu, Etiópie. Suché podnebie, ročné zrážky 100–500 mm napršia v pravidelných až trojmesačných obdobiach dažďov. Suchomilná vegetácia umožňuje pastevný chov dobytka. V dôsledku katastrofálneho sucha, ktoré v posledných rokoch zasiahlo Sahel, sa zhoršili životné podmienky v tejto oblasti. Pre Sahel bol vypracovaný dlhodobý plán rozvoja v spolupráci štátov Sahelu a medzinárodných organizácií (Africká únia, OSN).

O Saheli sa zmieňuje aj Al Gore vo svojom dokumente Nepríjemná pravda; hovorí v ňom, že pri ďalšom prejavovaní globálneho otepľovania hrozí jeho dezertifikácia.

Zdroj:

 

* * * * *

 

Bath /kúpele/

Bath

je mesto v Juhozápadnom Anglicku, najznámejšie svojimi kúpeľmi napájanými tromi horúcimi prameňmi. Nachádza sa 159 km západne od Londýna a 21 km na juhovýchod od Bristolu.

 

Mesto je vybudované okolo prírodných horúcich prameňov. Prvá doložená zmienka o meste pochádza z doby vlády Rimanov, keď sa spomínajú rímske kúpele, hoci sa predpokladá, že bolo založené skôr. Voda z prameňov sa využívala na liečbu rôzných neduhov. Od alžbetínskeho do georgianskeho obdobia to bolo výletné miesto bohatých. Výsledkom tejto popularity bola výstavba mnohých architektonicky zaujímavých stavieb, z ktorých najznámejšia je Royal Crescent. Mesto má v súčasnosti viac než 90 000 obyvateľov.

...

Archeologické nálezy dokazujú, že rímske kúpele boli postavené na mieste, kde sa nachádzala keltská svätyňa zasvätená bohyni Sulis. Rimania pravdepodobne obsadili Bath krátko po svojej invázii do Británie v roku 43. Označovali ho ako Aquae Sulis (doslova voda bohyne Sulis) a stotožnili ju s bohyňou Minervou. V dobe vlády Rimanov pokračovalo uctievanie bohyne Sulis a jej určené posolstvá, vyryté do kovu, boli objavené pri archeologických vykopávkach pri Sacred Springs. Sú označované ako tabuľky kliatob, sú písané po latinsky a obsahujú kliatby na adresu iných ľudí. Napríklad ak niekomu ukradli šaty, nechal vyryť kliatbu, ktorú si mala prečítať bohyňa Sulis, a v texte bolo i meno človeka podozrivého z krádeže.

 

Od roku 1987 je na zozname svetového dedičstva UNESCO.

 

Bath má mimoriadne bohatú hlbokú minulosť, históriu, Artušovské legendy, stavby, napriek koncentrovanému útoku nemeckého letectva počas druhej svetovej vojny, okrem toho sa kúpele Bath spolu s Bournemouthom často spomínajú v detektívkach medzi dvomi vojnami, ako miesto odpočinku penzionovaných plukovníkov s trpezlivými manželkami a starých panien rýdzo britskej strednej vrstvy :)

je to mesto a miesto, o ktorom sa oplatí čosi prečítať : zdroj : Bath

 

jedna z najznámejších stavieb, Royal Crescent :

 

 

 

Goa

Goa je bývalá portugalská kolónia, dnes najmenší federálny štát Indie. Hlavným mestom je Panaji, ďalšie väčšie mestá sú Margao, Mapusa a Vasco da Gama.

Goa leží na západnom pobreží indického subkontinentu a hraničí so štátmi Maháraštra a Karnátaka, západné pobrežie tvorí Indický oceán (Arabské more). Celková plocha štátu je 3 702 km², najvyšším bodom je Sonsogor s výškou 1 167 m nad morom (v pohorí Západný Ghat), pobrežie je dlhé 101 km s mnohými veľkými plážami. Goa je bohatá na vodu, pretekajú ňou dve väčšie rieky Mandovi a Zuari a veľký počet ďalších.

Klimatické podmienky Goy zodpovedajú jej polohe: veľmi horúce leto (s teplotami medzi 30°C a 39°C) spojené s extrémnou vlhkosťou v dôsledku monzúnov (medzi júnom a septembrom), a pre Európana veľmi príjemná zima (v decembri a januári sa denné teploty pohybujú medzi 20°C a 30°C, zrážky sú výnimočné).

Známe dejiny Goy siahajú do 3. storočia pred Kr., kedy Goa bola časťou severoindickej maurijskej ríše. V neskorších storočiach sa tu striedajú vládcovia dynastií satavahanov, čalukyanov, silharov a kadambdov. Roku 1312 pripadá Goa na krátku dobu sultanátu z Dillí, karnátakskí vládcovia z Vijayanagaru ju však znovu dobývajú. Od roku 1469 tu potom vládnu bahmánski sultáni a Mughalovia (Moguli) z Gulbargy, neskôr z Bižapuru.

Roku 1498 pristáva na západoindickom pobreží po oboplávaní Afriky Vasco da Gama. Portugalsko nechce iba ovládnuť lukratívny obchod s korením, ale robí si nárok aj ako nová koloniálna moc.

Po získaní svojej nezávislosti 1947 sa India bezvýsledne pokúšala diplomatickou cestou dosiahnuť pripojenie Goy a ďalších portugalských osád k únii, nepomohli však ani uznesenia Valného zhromaždenia OSN. V decembri 1961 Gou India násilne obsadzuje, zle vyzbrojená a nepripravená portugalská armáda nekladie žiadny väčší odpor. Goa je (spolu s oblasťami Daman a Diú) zo začiatku ústredne ovládaná ako zväzové teritórium, 30. mája 1987 sa potom stáva 25. federálnym štátom.

 

Zdroj:

 

..

 

..........................

 

Macocha /kras/

Macocha je súčasť Moravského krasu, priepasť Macocha a sústava Punkevných jaskýň, kde sa loďkuje ... pohľad zdola nahor je takmer všedný, zhora nadol pre ľudí neznášajúcich výšky - nepomáha priveľmi ani zábradlie :spiteful:

Punkevní jeskyně je parádna:

Propast Macocha je nejznámější propast v oblasti Moravského krasu a součást komplexu Punkevních jeskyní. Největší hloubka propasti je 138,4 m.^[1] Na dně propasti se nacházejí Horní a Dolní macošské jezírko.

 

zdroj a celá hromada zaujímavých informácií klasické wiki : http://cs.wikipedia.org/wiki/Macocha

Moravský kras patří mezi nejvýznamnější krasové oblasti ve střední Evropě. Na celém území je známo více než 1100 jeskyní, z nichž pět je přístupných veřejnosti. Punkevní jeskyně s možností plavby na podzemní říčce Punkvě spojené s prohlídkou dna propasti Macocha, Kateřinská jeskyně, která je známá unikátními hůlkovými stalagmity, jeskyně Balcarka s bohatou a barevnou krápníkovou výzdobou a Sloupsko-šošůvské jeskyně, tvořené mohutnými chodbami a podzemními propastmi.

zdroj:http://www.moravskykras.net/

 

......

 

 

San Marino

San Maríno je tretí najmenší štát v Európe. Nie je členom Európskej únie, ale používa Euro - svoju menu. Nachádza sa v Taliansku a s Talianskom vytvorili colnú a menovú úniu. Úradným jazykom je taliančina, ale väčšina obyvateľov rozpráva starším dialektom.

 

Legendy kladú počiatok San Marína do obdobia okolo roku 301, keď tu Svätý Marinus, dalmátsky kamenár so svojimi kresťanskými následníkmi založil opevnený kláštor. Vznik štátu je doložený listinami z roku 1253. V roku 1600 bola zavedená ústava, ktorá zostala platná až dodnes. Viedenský kongres, ktorý rozhodoval o budúcom usporiadaní Európy po napoleonských vojnách, súhlasil so zachovaním nezávislosti San Marína. V 19. storočí našli v San Maríne útočisko vodcovia hnutia za zjednotené Taliansko, medzi nimi aj Giuseppe Garibaldi. Pevnejšie postavenie spolu s výstavbou nových komunikácií odstránilo niekdajšiu izoláciu krajiny. Mnohí pôvodní obyvatelia sa odsťahovali do Talianska alebo USA, ale veľké množstvo Talianov sa zase nasťahovalo do San Marína.

Najvyššie položený bod: Monte Titano /756 m n. m./

Najväčšie mestá: Serravalle /4 700 obyv./, San Maríno /2 400 obyv./

Národnostné zloženie: Sanmarínci 80 %, Taliani 17,5 %

Náboženská príslušnosť: rímski katolíci 95%

 

http://sk.wikipedia....San_Mar%C3%ADno

 

 

 

......

 

 

____________________________________

 

Nuraghe

:)

toto je skvelá téma a skvelé zadanie, niečo vyslovene také ... čo mi je blízke, secretka sa trafila :(

 

sardínske nuraghy priťahujú milovníkov aj archeológie, aj nie celkom prebádanej minulosti,

 

o nuraghe - nuragoch sme písali v téme o Archeológii, konkrétne viac v tomto, predchádzajúcom a mierne v nasledujúcom príspevku

http://forum.freespa...dpost__p__93475

 

je tom popísané o tajomných nuraghoch , je tam foto, a tu jeden zo slávnych nuragov v Palmavera na Sardínii :

 

:)

 

 

hrad Strečno

Hrad Strečno

 

... vznikol na prelome 13. a 14. storočia na staršom základe, pravdepodobne slovanského hradiska. Prvá zmienka o hrade sa zachovala z roku 1316, kedy sa spomína Strečnianske panstvo. Vtedy však z neho stála pravdepodobne len veža. Hrad už od začiatku svojej existencie slúžil ako ochranca mýtnej stanice, ktorá sa nachádzala pri brode cez rieku Váh pod hradom.

 

Založenie hradu sa pripisuje rodine Balašovcov, v rokoch 1444-1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša.

 

Začiatkom 20. storočia konzervovali múry, ale najväčšia rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1978 až 1993 aby ho v roku 1995 mohli sprístupniť verejnosti.

 

V roku 1994 sa na hrade Strečno točil americký film Dračie srdce, v originále Dragonhearth. Hrad bol aj domovom veľmi významnej osobnosti v slovenských dejinách ... Žofie Bosniakovej, manželky Františka Vesseléniho. Zomrela ako 35 ročná a 45 rokov po jej smrti bolo jej telo nájdene neporušené aj keď nebola ani mumifikovaná, ani vopred balzamovaná.

http://sk.wikipedia....%8Dniansky_hrad

V rokoch smrti Žofie Bošňákovej Vešeléni nevenoval Strečnianskemu hradu náležitú pozornosť, takže ten začal pustnúť. Môžeme si to vysvetliť tým, že sa Žofia Bošňáková už častejšie zdržiavala v prístupnejšom a pohodlnejšom kaštieli. Hrad slúžil len ako rezervný objekt počas ohrozenia.

Opravné práce na hrade sa začali v roku 1654. Predovšetkým sa zasklili okná okrúhlymi okennými sklami zasadenými do olova. Obyčajných skiel sa použilo 1 000, krištáľových 360. V drábnej izbe dali postaviť nové kachle a na dverách sa vymenili zámky i pánty. Výlohy na opravu v roku 1654 predstavovali 75 zlatých. V tom istom roku sa na majeri pod hradom začala kopať studňa, za čo sa vyplatilo 18 zlatých.

http://www.strecno.s...id=36&Itemid=56

 

 

 

* * * * *

Sancha Provensálska

Sancha je myslím tak všeobecne menej známa postava, alebo menej spomínaná, meno jej matky a jej manžela je spomínané častejšie, minimálne nie je toľko skloňovaná ako jej matka, manžel a ostatné príbuzenstvo ... spletitý, detektívkový a veľmi stredoveký príbeh, mená, ktoré sa plietli dejinami :

 

Sancha Provensálská (1225 - 9. listopadu 1261) byla třetí dcera provensálského hraběte Ramona Berenguera V. a Beatrix Savojské.

Sancha se měla původně provdat za Raimonda, hraběte z Touluse.

Ke sňatku bylo zapotřebí papežského dispenzu. Jenže papež Celestýn IV. právě zemřel a volba nového se v dohledné době nekonala.

Sancha byla proto provdána 23. listopadu 1243 ve Westminsterském opatství za čerstvě ovdovělého Richarda, mladšího bratra anglického krále.

 

13. ledna 1257 byl Richard třemi německými kurfiřty zvolen jako římskoněmecký král a 17.května byl manželský pár v Cáchách papežem Alexandrem IV. korunován. Sancha se tak připojila ke svým sestrám královnám.

 

Sancha Provensálská zemřela opuštěná roku 1261 na hradě Berkhamsted a je pohřbena v cisterciánském klášteře Hailes v Glouchestershire stejně jako její muž (fundátor kláštera), syn Edmund a nevlastní syn Jindřich z Almainu zavražděný Simonem z Montfortu.

stala sa rímskou kráľovnou, mala troch synov, aby sa dospelosti dožil len jeden, a aby zomrela zabudnutá.

 

pečať Sanchie, Richardus Cornwall, ruiny cisterciánskeho kláštora Hailes:

 

... ...

 

zdroj: http://cs.wikipedia....%C3%A1lsk%C3%A1

------------------------------------------------------------------

 

románsky sloh

Románsky sloh je umelecký sloh, ktorý sa v 11.-13. storočí rozšíril v architektúre a vo výtvarnom umení v krajinách západnej, južnej a strednej Európy.

Názov slohu je odvodený od slova Rím=Roma ... je inšpirovaný stavbami rímskeho impéria.

Vzniká v Taliansku a šíri sa Európou ... nositeľom a šíriteľom slohu je cirkev.

 

Charakteristickými znakmi románskeho slohu sú: masívnosť, hrubé múry, malé, úzke okná bez zasklenia, stavebný materiál kameň, tehly. Stavby – drevené, neskôr kamenné hrady a kostoly. Okrem kostolov sa stavali rotundy /kaplnky j kruhovým pôdorysom/ a baziliky. Románsky sloh symbolizoval jednoduchosť. Jeho charakteristickými znakmi bola valená a krížová klenba a polkruhový oblúk, ktorý sa používal v združenej podobe, najmä na okná, ktoré boli delené stĺpikmi.

 

http://www.stavpd.sk...rchitektura.pdf

 

 

....

 

http://www.google.sk...=2&ved=0CEQQsAQ

 

______________________________

 

Claude Oscar Monet

Claude Oscar Monet (* 14. november 1840, Paríž – † 5. december 1926, Giverny) bol významným francúzskym maliarom.

je považovaný za zakladateľa impresionizmu, umeleckého smeru, ktorého názov je odvodený od jeho obrazu Impression, soleil levant (Impresia, východ slnka) z roku 1872.

talent sa u neho prejavil v útlom detstve.

 

V roku 1859 odišiel Monet na radu svojho učiteľa študovať maliarstvo do Paríža. Cítil sa však spútaný pravidlami tej doby a odmietol dlhodobo zaužívane princípy v maľovaní. Práve z toho dôvodu radšej vstúpil na nezávislú Academie Suisse, kde spoznal ďalších maliarov Pissarra a Cézanna.

...

Vstúpil preto do súkromného ateliéru Charlesa Gleyra, kde spoznal maliarov Pierre-Augusta Renoir, Frederica Bazille, Alfreda Sisleyho. Títo spoločne zdieľali podobné myšlienky a názory na umenie, ktoré sa neskôr stali známe pod názvom impresionizmus.

...

v Normandii v Giverny sa usadil r. 1883. Keďže sa mu konečne začalo dariť a jeho obrazy sa dobre predávali, kúpili tam dom a Monet si postavil vlastné štúdio. Popri cestách do Londýna, Nórska či Talianska sa začal venovať záhradníčeniu a vytvoril nádhernú záhradu s jazierkom, ktorá sa stala námetom pre mnohé jeho obrazy. Jeho druhá žena Alice zomrela v roku 1911 a syn Jean v roku 1914.

 

Na sklonku svojho života trpel mnohými chorobami. Zlý zrak a ťažká reuma spôsobili, že bolo pre neho čoraz ťažšie maľovať. Napriek tomu sa však nevzdával a do posledných chvíľ tvoril. Zomrel na konci roku 1926 a je pochovaný na cintoríne v Giverny.

zdroj: http://sk.wikipedia....ki/Claude_Monet

 

Monet na obraze od A. Renoira ............... Impresia, východ Slnka 1872 .............. zo záhrady: Vodné ľalie 1916

 

 

séria maľovaná v rokoch 1892 - 1894 : 30 úchvatných impresií Rouenskej katedrály - niekoľko z nich :

 

všetky sú tu : http://en.wikipedia....ral_%28Monet%29

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

Gustave Eiffel

Gustave Eiffel /* 15. december 1832 - † 27. december 1923/ - francúzsky architekt, špecialista na stavby z kovových konštrukcií. Jeho najslávnejšími dielami sú Eiffelova veža postavená v priebehu rokov 1887-1889, ktorú projektoval pre svetovú výstavu v roku 1889 v Paríži a nosná konštrukcia pre Sochu slobody v New Yorku.

Priemyselná revolúcia hrala v živote Gustáva Eiffela významnú úlohu. Ľudia cestovali okolo sveta, nové technológie a materiály sa stávali dostupnými a krajiny napredovali v priemysle. Veľmi veľa z Eiffelovej práce ovplyvnilo jednu alebo viac podmienok, ktoré priniesla priemyselná revolúcia.

To, čo najviac pôsobilo na Eiffelovu prácu bola samotná doprava. Ľudia z celého sveta požadovali bezpečný prechod cez rieky a bol citeľný nedostatok mostov. Budovaním týchto mostov si Eiffel získal reputáciu ako inžinier, čo mu umožňovalo pustiť sa do väčších a zložitejších projektov v jeho neskoršom živote. Mosty, ktoré skonštruoval, môžeme nájsť po celom svete. Samotné mosty dovolili rýchlejšiu a dostupnejšiu prepravu a vzrast obchodu v miestach, v ktorých boli skonštruované. Mnoho Eiffelových mostov si nevyžadovalo prácu skúsených robotníkov na zostavenie, čo prinieslo ohromné ekonomické výhody.

 

.......

 

 

...

 

http://sk.wikipedia..../Gustave_Eiffel

http://www.google.sk...iw=1064&bih=754

 

________________________________

 

Filippo Brunelleschi

Filippo Brunelleschi, vl. menom Pippo (Filippo) di Ser Brunellesco (* 1377, Florencia – † 14. máj 1446, Florencia)

presný dátum narodenia nie je známy, je významný renesančný sochár a architekt, vlastne je považovaný za priekopníka renesančného architektonického štýlu, patrí k veľkej trojke florentskej renesancie / Donatello, Masaccio /

jeho stavby inšpirované od antiky po románsku a gotickú architektúru a s jeho jedinečnými riešeniami sú ozdobou Florencie dodnes.

je pochovaný v podzemí florentského dómu.

 

kupola dómu Santa Maria del Fiore .............................................................. bazilika San Lorenzo

 

....

http://sk.wikipedia.org/wiki/Filippo_Brunelleschi

------------

 

Dante Alighieri

Dante Alighieri /1265-1321/ je jedným z najvýznamnejších talianskych básnikov, predstaviteľov renesančného humanizmu. Je predstaviteľom prvopočiatkov renesančnej filozofickej kultúry a jeho dielo sa stalo základom humanistického učenia o človeku. Osvojil si výsledky antickej kultúry, arabského myslenia, aj katolíckej teológie.Detstvo prežil vo Florencii a na májovej slávnosti, ktorej sa zúčastnil ako malý chlapec bol "oslnený" dievčaťom v jeho veku, platonicky bol do nej zaľúbený, myslel na ňu celý svoj život a po celý čas bola inšpirátorkou jeho poézie.

Vrcholným dielom Danteho je Božská komédia, ktorá je súčasne jedným z najvýznamnejších diel svetovej literatúry. Dielo vzniklo pravdepodobne v rokoch 1307-1321 a Dante uvádza, že sa dej odohráva na Veľkú noc v roku 1300.

Obraz Dante a jeho svety /1465/ - Florencia, Katedrála Santa Maria del Fiore, ľavá bočná loď. Obraz je dokladom o verejnom čítaní Božskej komédie v čase floretskej republiky – priamo v katedrále. Dante drží v ruke svoju knihu, napravo od neho je zobrazená Florencia, vľavo peklo, v pozadí očistec a hore raj.

 

 

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Dante_Alighieri

http://www.google.sk/search?q=dante+alighieri&hl=sk&lr=lang_sk&sa=X&tbs=lr:lang_1sk&prmd=imvnsbo&tbm=isch&tbo=u&source=univ&ei=fKk3T8q9EIHtsgbLmOzYDA&ved=0CEcQsAQ&biw=1046&bih=789

 

__________________________________

 

thonet?

thonet je nesmrteľná ohýbaná stolička :)

thonet je nábytok

Michael Thonet (1796 – 1871) bol nemecký podnikateľ, stolár, vynálezca a návrhár nábytku

pochádzal z Porýnia, usadil se na Morave, kde založil v roku 1856 a 1861 dve továrne na nábytok z ohýbaného dreva.

s manželkou mal trinásť detí, päť synov sa dožilo dospelosti, a kvôli nim premenoval celú firmu na Gebrüder Thonet.

exportoval svoje výrobky do celého sveta, jeho nábytok z ohýbaného dreva sa stal pojmom. dostal rad ocenení a vyznamenaní. po smrti zakladateľa prevzali firmu jeho synovia.

 

Na původní firmu Thonet navázala po první světové válce akciová společnost Thonet-Mundus a od roku 1946 (sloučením řady významných nábytkářských továren) Thonet a od roku 1953 [TON http://www.ton.cz] (továrna na ohýbaný nábytek), se sídlem v Bystřici pod Hostýnem. Továrna úspěšně prošla více než stoletím, aniž se zastavila výroba a dnes je obchodní firma TON významným evropským centrem výroby kvalitního nábytku nejen z ohýbaného dřeva.

http://www.jbdesign.it/idesignpro/Thonet.html, wikipedia

 

..Michael Thonet okolo roku 1956, ...jeho najznámejšia stolička vzor č.14 z r. 1859, .... pôvodná ponuka firmy Thonet

 

 

----------

 

Hippokrates

Hippokrates alebo Hippokratés (z Kósu alebo z Kóu) (460 pred Kr. - 380 pred Kr.) bol antický Grék považovaný za jedného z najvýznamejších lekárov všetkých čias, ktorý položil základy niekoľkých oborov medicíny. Bol najvýznamnejším predstaviteľom tzv. Kósskej školy. Je mu prisudzovaná stará vrstva zbierky lekárskych textov Corpus hippocraticum, v ktorých odmietol povery a primitívnu liečiteľskú mágiu a položil základy medicíny ako vedeckého oboru.

Corpus hippocraticum priniesol okrem iného ideu lekárskeho tajomstva, ako je známe dnes. Bola súčasťou tzv. Hippokratovej prísahy.

Iné Hippokratove texty obsahujú autorovo vtedajšie klasické poňatie choroby ako nerovnováhy 4 základných telesných štiav: čiernej žlče, žltej žlče, krvi a lymfy (túto teóriu neskôr prevzal a rozvinul Galenos).

 

http://sk.wikipedia....28lek%C3%A1r%29

_______________________________

 

Ferdinand II. Tyrolský

Ferdinand II. Tyrolský

* 14. jún 1529, Linec, † 24. január 1595, Innsbruck

tituly: rakúsky arcivojvoda, miestodržiteľ v českých krajinách (v r. 1557 – 1567), tirolský gróf (od r. 1568)

pôvod: druhorodený syn rímskonemeckého cisára, českého a uhorského kráľa Ferdinanda I. a Anny Jagelovskej

 

Po otcovej smrti v roku 1564 Ferdinandovi pripadla vláda v Tirolsku a na území Predného Rakúska. Na prianie novej hlavy habsburskej monarchie, brata Maximiliána II., ešte dva roky vykonával v Čechách svoj miestodržiteľský úrad a v januári 1567 slávnostne prevzal vládu vo svojich krajinách.

V súkromnom živote bol Ferdinand Tirolský známy svojim záujmom o umenie a zberateľskou činnosťou. Jeho novým sídelným mestom sa stal tirolský Innsbruck a najobľúbenejšou rezidenciou neďaleko ležiaci zámok Ambras, kde sústredil aj svoje bohaté umelecké zbierky.

Ferdinand Tirolský sa okrem správy svojich území aktívne zaujímal o politické dianie v Európe a nevyhýbal sa ani habsburským rodinným záležitostiam. Zomrel vo veku 65 rokov a bol pochovaný v Innsbrucku.

http://sk.wikipedia....Rak%C3%BAsko%29

Ferdinad ll. Tirolský s insígniami .......... zámok Ambras, dolné ľavé prístavby pre zbierky ......... Ferdinandove toliare

--------------

 

S.M.Ejzenštejn

Sergej Michajlovič Ejzenštejn /*23. január 1898, Riga – † 11. február 1948, Moskva/

ruský filmový režisér a scenárista, filmový teoretik a pedagóg.

 

Jeden historik filmu napísal, že keby nebola vynájdená filmová kamera, svet by sa o Sergejovi Ejzenštejnovi aj tak dozvedel ... ako o jednom z najväčších umelcov prvej polovice 20. storočia. Možno by sa bol stal maliarom, alebo slávnym konštruktérom, reformátorom divadla či filozofom, historikom, alebo básnikom. Ejzenštejn však objavil čaro filmu a posunul jeho vývoj o niekoľko krokov dopredu.

Najvýznamnejším filmom Ejzenštejna a zároveň najslávnejším filmom všetkých čias je Krížnik Potemkin. Na katedrách filmových vied sa jeho rozbor rieši v niekoľkých prednáškach. Po dvoch ďalších filmoch Desať dní, ktoré otriasli svetom a Generálnej línii, divácky ohlas opadol, Ejzenštejn sa vydáva do Ameriky, kde točí niekoľko filmov, z ktorých najvýznamnejší je snímokNech žije Mexiko! Bola to veľká, päťdielna história mexickej civilizácie od čias pred výpravou Krištofa Kolumba a Cortézovým zásahom až do mexickej revolúcie 1810. Došli však financie a tak bolo nakrúcanie ukončené. Natočený materiál bol rozstrihaný do niekoľkých krátkych filmov, napr. Čas na slnku.

Po tomto neúspechu sa Ejzenštejn vrátil domov.

Ďalším zlomovým dielom Ejzenštejn je film Bežin lug /Bežinova lúka/. Film známy nie je, pretože jeho premietanie neprešlo ruskou cenzúrou a film bol do poslednej kópie zničený. Zostalo z neho iba niekoľko filmových okienok, ktoré aj tak dokazujú dokonalú kompozíciu obrazu. Pre Ejzenštejna však znamenal veľký zlom ... mal však šťastie, že bol slávny, a tak ho teda Stalin nemohol len tak ľahko "odstrániť".

Najväčší umelec a filmový génius Ejzenštejn zomrel smutnou smrťou. Po cenzúrou odsúdenom filme Ivan Hrozný skončil v domácom väzení, nesmel vychádzať z bytu a ani s nikým hovoriť, a tak, keď jedného dňa dostal infarkt, privolal si pomoc búchaním na vykurovacie teleso. Druhýkrát však také šťastie nemal.

.....

http://sk.wikipedia....Ejzen%C5%A1tejn

http://www.google.sk...iw=1052&bih=702

 

__________________________________

 

Helská kosa

Helská kosa

je najmladšia časť severného pobrežia Poľska, pred cca 300 rokmi to bol pás ostrovov. dnes vyzerá ako veľmi úzky polostrov, vybiehajúci do Baltského mora. nie je to však polostrov.

pomenovanie takéhoto útvaru je kosa, v Poľsku Mierzeja Helska / alebo nepresne podľa toho, že to nie je polostrov : Półwysep Helski /, začína v Kašubskom zálive, kašubský názov je Hélskô Sztremlëzna.

kedysi mala Helská kosa dôležitý strategický význam, poskytovala ochranu okoliu Gdaňska, mesta Sopoty a Gdyne.

dnes je vyhľadávaná turistami, po celej dĺžke kosy vedie cesta a železnica

dĺžka kosy je 35 km, v najužšom mieste šírka 150 m, v najširšom, na konci pri mestečku Hel do 3 km.

 

stará mapa s ostrovmi ................. ................. satelitná fotka ...........................................dnešná podoba

 

... ...

http://cs.wikipedia....elsk%C3%A1_kosa

 

--------------------

Aurel Stodola

Aurel Stodola /* 10.05.1859 Liptovský Mikuláš, † 25.12.1942 Zürich/

fyzik, technik, konštruktér, vynálezca, zakladateľ teórie parných a plynových turbín

 

Ľudovú školu vychodil v Liptovskom Mikuláši, odtiaľ prešiel na Nemeckú reálku do Levoče a potom na Maďarskú strednú školu do Košíc. Po maturite absolvoval ročné štúdium na technickej škole v Budapešti a v roku 1877 odišiel na štúdium do Zürichu. Po trojročnom štúdiu odchádza na dvojročnú prax do Strojární uhorských štátnych železníc v Budapešti. V roku 1883 pokračoval na štúdiách na nemeckej Vysokej škole technickej v Charlottenburgu a štúdia ukončil v roku 1884 na parížskej Sorbonne. Najprv nastúpil ako inžinier v roku 1884 do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol. v Prahe, ktorá vyrábala parné stroje, kompresory, vodné turbíny, napospol náročné strojové zariadenia. V Prahe získal povesť vynikajúceho odborníka a zdá sa, že to neušlo ani pozornosti školskej rady zürišskej polytechniky, ktorá mu v roku 1892 ponúkla možnosť habilitácie a pôsobenia na práve založenej katedre konštrukcie a stavby strojov. Stodola túto lákavú ponuku prirodzene prijal a nezvyčajne mladý, už rok po svojom nástupe získal miesto riadneho profesora. Polytechnike v Zürichu zostal verný až do svojich sedemdesiatin a Švajčiarsko sa stalo jeho druhou vlasťou. Na škole vybudoval výskumné laboratórium, ktoré sa postupne prebojovalo na európsku špičku strojárenského výskumu. Jeho pôsobenie podľa pamätníkov " ... dodalo katedre neobyčajný lesk a nie v malej miere prispelo k ustáleniu chýru zürišskej polytechniky". V Zürichu nadviazal osobné kontakty aj s Albertom Einsteinom, ktorý si A. Stodolu vysoko vážil.

 

Zdroj: http://www.mmeuro200...a_stodola_t.htm

Stodolovu priekopnícku činnosť zhodnotil jeden z najväčších vedcov 20. storočia Albert Einstein týmito slovami: Keby sa bol Stodola narodil za renesancie, bol by sa stal maliarom, alebo sochárom, pretože najväčším impulzom jeho osobnosti je potreba tvoriť. Už celé storočie však takéto povahy inklinujú k technike. V nej sa vybíja tvorivá potreba nášho veku.

Pri príležitosti jeho výročia vyhlásila STU rok 2009 Rokom Aurela Stodolu.

Národná banka Slovenska vydala v tejto súvislosti historicky prvú zberateľskú euromincu SR s podobizňou tohoto slovenského vedca svetového mena.

Nominálna hodnota striebornej mince je 10 eur. Minca má štatút zákonného platidla, ale iba v SR.

 

http://sk.wikipedia....i/Aurel_Stodola

http://www.slovacivo...rel-stodola.php

http://www.google.sk...iw=1052&bih=702

________________________________

 

Kunhuta Uherská

Kunhuta Uherská

 

/ Kunigunda / sa narodila na dvore svojho starého otca Michala v Kijeve (* asi 1246 – + 9. 9. 1285) hovorí sa jej aj Haličská či Mačevská, pretože detstvo strávila v srbskej Mačeve. Pochádza zo starého slávneho rodu Rurikovcov.

Bola druhou manželkou Přemysla Otakara II. a českou kráľovnou, rakúskou, štajerskou, korutánskou a kraňskou vojvodkyňou.

 

Kunhuta sa za českého kráľa Přemysla Otakara II. vydala 25. októbra 1261 v dnešnej Bratislave.

Rýchlost, s ktorou sa svadba uskutočnila po Přemyslovom rozvode s prvou manželkou Markétou Babenberskou, svedčí o tom, že sa jednalo o dlhodobo pripravovaný akt.

25. decembra v tom istom roku sa konala okázalá pražská korunovácia, ktorá sa stala veľkou spoločenskou udalosťou pre celú vtedajšiu Európu.

/ Přemysl si rozvodom s Markétou znepriatelil rakúsku šľachtu, hoci manželstvo s Kunhutou bolo motivované predovšetkým snahou o legitímneho dediča a aspoň dočasný mier s Arpádovcami - ten nakoniec vydržal celé nasledujúce desaťročie. /

O Kunhute sa ďaleko za hranicami hovorilo ako o temperamentnej a výnimočne krásnej žene. Přemysla často sprevádzala na turnajoch. S Přemyslom Otakarom mala pravdepodobne šesť detí, medzi nimi dcéry Kunhutu a Anežku, ale tak očakávaný dedič trónu Václav sa narodil až koncom septembra 1271.

Po prehranej bitke na Moravskom poli (1278) sa Kunhute nepodarilo uchovať štátnu integritu a nezávislosť.

Pre jej krásu sa neskôr o nej spievali piesne, podľa ktorých nebola najvernejšou vdovou, a špekulácie, že možno ani manželkou, tieto špekulácie nie sú potvrdené, sú skôr legendami. Za Záviša z Falkenštejna sa nakoniec v r. 1285 vydala, ešte predtým porodila Závišovi syna Jana z Falkenštejna - takže na legendách možno niečo bolo ...

9. septembra 1285 však zomiera pravdepodobne na tuberkulózu. Kunhuta Uherská je pochovaná v Anežském klášteře vedľa Anežky Českej a rodičov prvého manžela Přemysla Otakara II.

 

Kunhuta v Zbraslavskej kronike ..............Kunhutina pečať ............. ..... fikcia: Kunhuta so Závišom z Falkneštejna / grafický list z 1884 /

............ ...........

http://www.zlate-min...uta_Uherska.htm

http://cs.wikipedia....ta_Uhersk%C3%A1

http://www.reflex.cz...sti-a-spol.html

--------------------------------

Štefan Banič

Štefan Banič /* 23. november 1870, Neštich - † 2. január 1941, Neštich/, konštruktér a vynálezca.

- V roku 1912 sa stáva svedkom tragickej nehody, ktorá ním otriasla ho do takej miery,

že začal rozmýšľať nad padákovou konštrukciou.

- V roku 1913 predložil americkým úradom na posúdenie prototyp návrhu padákovej konštrukcie. Princípom tohto padáku bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Padák bol upevnený pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami.

- Dňa 3. 6. 1914 osobne padák otestoval pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA. Zoskočil zo strechy 15-poschodovej budovy vo Washingtone a postupne nasledovali ďalšie zoskoky a aj zoskoky z lietadla.

- Dňa 25. 8. 1914 získal od Amerického patentového úradu vo Washingtone patent na svoj padák. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a nákresovú dokumentáciu. A aj keď Baničovmu padáku celosvetové prvenstvo nepatrí, jeho objaviteľské schopnosti majú v dejinách vedy a techniky nemalý význam.

- V roku 1921 sa vrátil do vlasti a tu 2. 1. 1941 zomrel v rodnej obci Neštich, kde bola na jeho počesť zriadená pamätná izba.

- Dňa 12.12.1994 vydalo Ministerstvo dopravy príležitostnú známku "Štefan Banič" /1870-1941/ zo série Osobnosti v nominálnej hodnote 10 Sk. Známka s portrétom vynálezcu leteckého padáka a doplňujúcimi motívmi padákov súčasnej podoby ako aj náčrtu Baničovho vynálezu je dielom akad. maliara Karola Ondreičku a rytcom známky je akad. maliar Martin Činovský. Známka platila v tuzemskom a zahraničnom poštovom styku od 12.12.1994 až do odvolania.

 

Štefan Banič 23.11.1970-2.1.1941 ...... Štefan Banič, príležitostná známka

 

Originálne konštrukčné plány baničovho padáku z archívu patentového úradu USA

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Bani%C4%8D

http://www.mmeuro2003.szm.com/s_banic_t.htm

http://www.google.sk/search?q=%C5%A1tefan+bani%C4%8D&hl=sk&prmd=imvnso&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=bI2fT4fwG_OM4gTRsJ2IAw&sqi=2&ved=0CDgQsAQ&biw=1067&bih=702

________________________________

 

Štěpánka Belgická

Štefánia Belgická

Štěpánka Belgická, vl. menom Stéphanie Clotilde Luise Hermine Marie Charlotte de Belgique,(* 21. mája 1864 Laeken, Belgicko — + 23. august 1945 Pannonhalma - Maďarsko) bola po manželovi následníkovi trónu Rudolfa rakúsko -uhorská korunná princezná.

 

Bola dcérou belgického kráľa, mala dve sestry a brata, ktorý zomrel v detstve, manželstvo kráľovského páru bolo nevydarené a o deti sa nestaral ani jeden z nich.

Štefánia sa vydala 1881 za následníka rakúsko-uhorského trónu Rudolfa, toho Rudolfa, ktorý neskôr spáchal 1889 samovraždu spolu so svojou milenkou Marie Vetserovou - o fakte a priebehu samovraždy sa dodnes historici sporia.

Štefánia mala s Rudolfom jednu dcéru Alžbetu, po ťažkej chorobe viac detí mať nemohla, Rudolf to využil na žiadosť o rozvod. Pápež rozvod nepovolil, Rudolf sa zasamovraždil, ich dcéru Alžbetu dostal na výchovu Rudolfov otec František Jozef, a jej matka, vdova po následníkovi trónu Štefánia pocítila naplno opovrhovanie dvora, stala sa len vdovou, ktorá prekážala.

Po vzore jej svokry Sissi / ktorá ňou ale opovrhovala tiež / sa dala na cestovanie, vyhýbala sa Viedni a po čase sa zoznámila s maďarským grófom / od r. 1917 kniežaťom / Elemérom Lónyayom, za ktorého sa napriek vehementným protestom kdekoho r. 1900 vydala.

Po 11 ročnom vdovstve sa to ukázalo byť ako konečne šťastný krok v jej živote - manželia sa usadili v dnešných Rusovciach pri Bratislave, žili spolu šťastne 45 rokov.

S dcérou sa nevídala, dvor si to neželal, okrem toho dcéra dávala matke za vinu - zrejme na popud výchovy u dvora - samovraždu otca Rudolfa s milenkou,

Multimilionár otec belgický kráľ ju prakticky vydedil aj s jej sestrami už po smrti matky, zostalo je šťastné manželstvo.

Príchod Červenej armády prečkali v kláštore v Pannonhalme, v auguste roku 1945 ale Štefánia umiera. Je pochovaná v krypte kláštora.

V roku 1935 napísala a vydala knihu pamätí: Mala som byť cisárovnou - napriek zákazu a nevôli "dvora" kniha mala obrovský ohlas a bola preložená do mnohých jazykov.

 

Štefánia Belgická ............... s manželom Rudolfom ............. dcéra Alžbeta (Erzsi) ................ gróf Elemér Lónyay ...............kniha

 

http://cs.wikipedia....a_Belgick%C3%A1

http://www.ipuda.cz/...p?zbozi=1341798 , https://www.google.s...DBKWP4gSq_9HDAw

--------------------------------------------

Charlie Chaplin

Charlie Chaplin, vlastným menom Charles Spencer Chaplin

/* 16. apríl 1889, Londýn – † 25. december 1977, Corsier-sur-Vevey pri Laussanne, Švajčiarsko/ -

- britský filmový herec, režisér a producent.

Narodil sa v Londýne ale slávu mu priniesol až Hollywood.

K herectvu sa dostal už ako 8-ročný, keď pracoval ako javiskový umelec. Jeho prvý nemý film sa objavil v roku 1914 a o tri roky neskôr bol už najlepšie plateným hercom na svete. Po vojne sa názorovo rozišiel s Hollywoodom - pre jeho „neamerickú činnosť“ mu po pobyte v zahraničí neumožnili návrat späť do USA, a preto sa rozhodol usadiť vo Švajčiarsku.

Návrat do štátov mu povolili až v roku 1972, keď dostal čestného Oscara za celoživotné dielo. Napriek tomu, že od vzniku jeho posledného filmu uplynulo už viac než polstoročie, dodnes sa v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, úzkym sakom a priveľkými topánkami.

Za svoju dlhú filmovú kariéru natočil okolo deväťdesiat filmov, k väčšine z nich napísal scenár, sám ich režíroval a stvárnil sa v nich v hlavnej úlohe.

Jeho posledná manželka Oona O'Neillová bola dcérou dramatika Eugene O’Neilla ...

... z tohto manželstva pochádza jeho dcéra herečka Geraldine Chaplinová.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Charlie_Chaplin

http://www.google.sk/search?q=charlie+chaplin&hl=sk&prmd=imvnsobz&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=TLGkT4eSJ-uN4gSo6aiYCQ&sqi=2&ved=0CHAQsAQ&biw=1048&bih=702

_______________________________

 

Mary Vetserová