Náboženstvo menej vážne - alebo príliš vážne

Náboženstvo bolo jedinou alternatívou pred vedou. Čo sa napáchalo v mene božstiev ani netreba hovoriť, ani o tom aké nebezpečné bolo veriť klamstvám a stalo to kopu životov. Náboženstvo je osobnou voľbou, ale nestojí na nejakom pevnom základe, vedecké poznanie zbúralo rozsiahlu stavbu, AI je len nástroj vedy a nikoho kto nechce používať rozum o opaku nepresvedčí. Naopak do AI odpovedi sa implementoval nejaký filter, aby rozprávala o osobnej viere, o voľbe o a podobne. To isté bude rozprávať o gayoch.

pred 55 minútami, tyso napísal:

Bude AI takouto zmenou ?

Myslím, že pre niektorých ľudí, pre nejaké skupiny ľudí naozaj bude.

Konkrétnym náboženstvám nikdy neverili všetci. A tak ani AI nebudú veriť všetci (v zmysle, niektorí ju budú brať ako nutné (inými nanútené) zlo. Tak si to myslím.

No uvidime,   ale uz vznikaju sekty ako su datisti, co veria ze preziju ako data v umelej sieti. AI bude ich prorokom.
https://www.crassh.cam.ac.uk/events/26948/

To som ani netušil, ale ani ma to neprekvapuje 

Dňa 13. 6. 2023 at 11:29, robopol napísal:

Náboženstvo bolo jedinou alternatívou pred vedou.

To by som celkom netvrdil, skôr to bola filozofia. Aj keď sa náboženstvá zaoberajú otázkami vzniku sveta a života, ústredným motívom náboženstva je vzťah človeka k Bohu. Grécka filozofia si kládla obecnejšie otázky, čím viac pripomínala dnešnú vedu. 

Dňa 13. 6. 2023 at 11:29, robopol napísal:

Náboženstvo je osobnou voľbou, ale nestojí na nejakom pevnom základe, vedecké poznanie zbúralo rozsiahlu stavbu

Náboženstvo je založené na viere. Cirkev je učenie, ktoré transcendentno nejakou formou sprostredkuje veriacim. Z princípu transcendentno nie je možné dokazovať vedeckými metódami. Cirkev sa odvoláva na autoritu prorokov, zjavenia a zázraky, čím sa v dnešnom vedeckom svete automaticky diskvalifikuje. Racionálne uvažujúci človek by dnes nemal byť veriaci! Odmietnutím viery v transcendentno sa ale zbavujeme spirituálnej esencie našej existencie! Ak by sme to akceptovali, sme v podstate len "stroje" a naše emócie sú len chemické procesy. Láska, morálka, sú len evolučné dedičstvo, aby sme ako druh prežili. Existenciu Boha nevieme potvrdiť, ani vyvrátiť. Z racionálnych dôvodov ateisti degradujú každý druh, včetne človeka, za produkt slepej evolúcie. Všetky pojmy, dobra a zla tým strácajú absolútnu hodnotu a sú zrelativizované. Možno to tak je, ale potom zmysel života je len v hedonistickom chápaní vlastnej existencie a pudu rozmnožiť svoju DNA.

pred 15 hodinami, Tono napísal:

Náboženstvo je založené na viere. Cirkev je učenie, ktoré transcendentno nejakou formou sprostredkuje veriacim. Z princípu transcendentno nie je možné dokazovať vedeckými metódami. Cirkev sa odvoláva na autoritu prorokov, zjavenia a zázraky, čím sa v dnešnom vedeckom svete automaticky diskvalifikuje. Racionálne uvažujúci človek by dnes nemal byť veriaci! Odmietnutím viery v transcendentno sa ale zbavujeme spirituálnej esencie našej existencie! Ak by sme to akceptovali, sme v podstate len "stroje" a naše emócie sú len chemické procesy. Láska, morálka, sú len evolučné dedičstvo, aby sme ako druh prežili. Existenciu Boha nevieme potvrdiť, ani vyvrátiť. Z racionálnych dôvodov ateisti degradujú každý druh, včetne človeka, za produkt slepej evolúcie. Všetky pojmy, dobra a zla tým strácajú absolútnu hodnotu a sú zrelativizované. Možno to tak je, ale potom zmysel života je len v hedonistickom chápaní vlastnej existencie a pudu rozmnožiť svoju DNA.

Úprimne povedané, netuším, čoho presne je toto obhajoba. 

Obhajoba viery to zrejme nie je.

Obhajoba ateizmu asi tiež nie.

???

Nechcem obhajovať vieru ani ateizmus. Existuje vždy hranica poznania, ktorú nedokážeme prekročiť a za touto hranicou už nemáme vedecké argumenty. Za hranicou súčasného poznania sme v podobnej situácii, ako bolo ľudstvo pred tisícmi rokov. Rozdiel je len v tom, že to, čo už objavila veda vieme pochopiť bez toho, aby sme k tomu potrebovali Boha. To nám dáva "vieru" v kontinuitu, že aj pre pochopenie toho, čo dnes nechápeme nepotrebujeme Boha. Typickým príkladom je Veľký tresk. Fyzici vedia celkom slušne popísať udalosti 10-32 s po Veľkom tresku. Sám Veľký tresk je ale singularita, ktorú fyzici "nemajú radi".

Podobne je to aj s informáciou. Vedecký konsenzus je, že informácia je viazaná na hmotu. Ak by informácia nebola viazaná na hmotu a mohla existovať bez nej, bol by to idealistický pohľad na svet. Experimenty kvantovej fyziky zatiaľ potvrdzujú, že informácia o stave entanglovaného páru sa šíry nekonečnou rýchlosťou. Informácia viazaná na hmotu takúto rýchlosť prenosu informácie vylučuje.

Neuvádzam tieto príklady na podporu idealistickej filozofie. Skôr naopak, obdivujem ateistov, ako ľahko sa vysporiadali z nezmyselnosťou vlastnej existencie.

https://podcasty.sme.sk/c/23185316/emil-stodola-chcel-slovensko-aj-pre-ostatnych.html?ref=tit

Toto co zazivame dnes s katolickymi politikmi problem bol,vzdy aj pred 100 rokmi aj pred 200 rokmi. 

Vypocujte si ten podcast a zistite ,ze sa nic za 100 rokov nezmenilo. Nic k lepsiemu. Katolicki politici su nasa pliaga(myslia si ze su nieco nad, ako russi, teda realne su to najnehodnotnejsie) - 200 ci viac rokov. Moja zena a deti su katolici ale ich za pliagu samozrejme nepovazujem. nie su politici a zili aj ich rodiny na Gemeri, aj katolik sa tu musel scivilizovat. samozrejme nie vzdy sa to podarilo.

pred 3 hodinami, slimak napísal:

Toto co zazivame dnes s katolickymi politikmi problem bol,vzdy aj pred 100 rokmi aj pred 200 rokmi.

To nie je len problém Slovenska. Cirkev je inštitúcia a ako taká má všetky prvky politiky. Ja som písal o viere a nie o politike. Viera v mojom chápaní je intímnym vzťahom, medzi človekom a Bohom.

Ja som nereagoval na teba. Len tu som videl temu. A vsimol si nieco co to zjavne je a je to aj 200 rokov. A aj bude. Preco by sa to malo zmenit?

https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_slovenských_básnikov

Ti co sa zasadili oto aby bolo Slovensko kolko je katolikov? Som dal synovi(katolikovi) ulohu aby napisal mena katolikov co nieco prospesne spravili pre Slovensko. A ze ma ich napisat 20. Hodinu to hladal, napisal 5tich, posledny bol Vladimir Krcmery.

Mal tam Bajzu, nejakeho botanika, este niekoho uz si nepamatam,koho nasiel a potom dve odpady. Ale ja som rano asi hodinu tiez hladal. Anton Bernolák, Jozef Murgaš, Andrej Kmeť a Jan Hollý. Sa mi zda aj Zaborský najprv bol evanielicky knaz a potom rimskokatolicky. 

Potom mame Tuku, Tisa, Hlinku a to co dnes.

V Kniha Jób v Biblii sa píše:

"V krajine Hus žil istý muž, menom Jób. Bol to muž dokonalý a statočný, bál sa Pána a chránil sa zlého.  (Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.)  V jeho stádach bolo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov rožného statku a päťsto oslíc. Aj čeľade mal veľmi mnoho."

V tomto kontexte som si spomenul na aforizmus "Lepšie je byť bohatý a zdravý, ako chudobný a chorý". 

Text ďalej pokračuje:

" Pán povedal Satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ Pán povedal Satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého.“  Satan odpovedal Pánovi: „Vari sa Jób zadarmo bojí Boha?!"

V tomto texte ma zaujal  takmer "familiárny" dialóg Boha so Satanom. Ale nakoniec, veď Satan bol padlý anjel a tak svojím spôsobom "stále patrí do rodiny". Dôležitejšia bola ale Satanova veta „Vari sa Jób zadarmo bojí Boha?!"  To je presne to, čo nás hriešnikov hneď napadá. Budem sa báť Boha, chrániť sa zlého a Boh ma odmení. Lenže to by nebol prejav lásky k Bohu, ale biznis s Bohom. V ďalšom texte je Jób podrobený skúške a prichádzajú Jóbove zvesti. 

"Tu prišiel k Jóbovi posol a zvestoval: „Kým so záprahmi orali a oslice sa pásli vedľa, vpadli Sabejci, ulúpili ich a paholkov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“  On ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: „Pánov oheň padol z neba, spálil ovce i valachov a pohltil ich. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“  Aj on ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: „Chaldejci sa prihrnuli v troch tlupách, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“  Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal iný a zvestoval: „Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata.  A hľa, od púšte sa strhla veľká víchrica, oprela sa o štyri uhly domu, takže sa zrútil na deti a zahynuli." 

V ďalšom texte sa píše:

Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život!  Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“
V ďalšom texte je popísaný vnútorný boj Jóba, ktorý sa chce súdiť s Bohom.

"Tu Boh prehovoril z lona búrky k Jóbovi:  „Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš.  Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!" 

"Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš,  keď sa utúlili v svojich pelechoch, alebo na postriežke ležia v húšťave?  Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?"

Jób nakoniec pred Bohom rezignuje.

"Hľa, úbohý som čo ti vravieť mám? "

"A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc.  Mal tiež sedem synov a tri dcéry.  Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia.  A zomrel Jób starý a sýty (svojich) dní."

Takže výsledná bilancia po Satanovej skúške s Bohom a pred ňou:

štrnásťtisíc oviec - sedemtisíc oviec  =  + sedemtisíc oviec

šesťtisíc tiav - tritisíc tiav =  + tritisíc tiav 

tisíc záprahov rožného statku  - päťsto záprahov rožného statku =  + päťsto záprahov rožného statku

tisíc oslíc - päťsto oslíc =  + päťsto oslíc.

Jób sa uzdravil a majetok sa mu zdvojnásobil. Ohľadne potomstva to bolo fifty -fifty. Zomrelo mu sedem synov a tri dcéry a po nich sa mu narodilo sedem synov a tri dcéry. 

V kontexte tejto "ekonomickej" bilancie Jóba s Bohom sa nemôžem zbaviť pocitu, ako boli odškodnení tí, ktorí zahynuli počas "experimentu", medzi Bohom a Satanom. Jobove obetované deti, paholkovia, valachovia, pastieri... Dúfam len, že ich odmenou bolo, že vstúpili rovno do kráľovstva nebeského, kde už ekonomika nehrala žiadnu úlohu. To je už ale kresťanská a nie judaistická predstava posmrtného života. Nedivím sa, že počas holokaustu mnoho židov stratilo vieru, lebo výsledná bilancia ich života sa s tou Jobovou nedá porovnať. 

Ty sa normálne zamýšľaš nad takýmito príbehmi?   

Každý človek je v živote konfrontovaný s otázkou spravodlivosti. Výskumy naznačujú, že pojem spravodlivosti nie je výlučne ľudským konceptom, ale v určitej forme existuje aj u zvierat, vrátane šimpanzov. Šimpanzy dokážu rozpoznať, keď sú odmeny nespravodlivo rozdelené. Napríklad, ak jeden šimpanz dostane viac žiadanú potravu za rovnakú prácu, iný šimpanz môže reagovať protestom alebo odmietnuť menej hodnotnú odmenu.

Mnoho veriacich chápe vieru v Boha ako "biznis", ak budem veriť a vo viere aj konať, dostane sa mi odmeny. Ale kto si prečíta Evanjelium podľa Matúša,  PODOBENSTVO O ROBOTNÍKOCH VO VINICI:

Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi po denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.“ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej  aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: „Čo tu nečinne stojíte celý deň?“ Vraveli mu: „Nik nás nenajal.“ Povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice!“ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: „Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!“ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: „Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.“ Ale on jednému z nich povedal: „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, lebo som dobrý?“ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.

musí sa zamyslieť nad tým, či sa mnohí z nás, v chápaní spravodlivosti, líšime od šimpanzov?

Život sám ukazuje v príliš veľa veciach totálnu nespravodlivosť, takže si ani moc nemyslím, že je nejako nutné sa zamýšľať nad spravodlivosťou. Vesmír neobsahuje spravodlivosť. To iba my ľudia sme si ju vymysleli.

Dnes máme ústavu, máme zákony - to je základ spravodlivosti. Súdnictvo. Ak porušíme zákon, mali by sme byť podľa neho postihnutí.  

Dňa 23. 12. 2024 at 21:08, irb pridal:

Vesmír neobsahuje spravodlivosť. To iba my ľudia sme si ju vymysleli.

Máš pravdu. Zárodok, vzniká procesom oplodnenia, keď spermia prenikne do vajíčka. Nespravodlivosť je už v tom, že zárodku sa nikto nepýta, či chce prísť na tento svet. V tomto kontexte ma napadá šláger s ironickým názvom Ja som optimista s textom:

Ja som optimista,
je to pravda istá,
že sa tomu dobre vodí,
kto sa nenarodí.

Hovorí sa "Ak chceš boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch". Ak chceš boha rozplakať, povedz mu o utrpení, ktoré je nevyhnutnou súčasťou, od stvorenia tohto sveta.

Dnes som sa v tomto svete rozlúčil, zo svojou lepšou "polovičkou". 

Úprimnú sústrasť Tóno. Na tomto entropickom svete je najhoršie, keď človek s vedomím musí toto všetko podstúpiť.

Ďakujem.

pred 16 hodinami, Tono pridal:

Dnes som sa v tomto svete rozlúčil, zo svojou lepšou "polovičkou". 

Prijmi moju uprimnu sustrast,

Vraj.. Argument proti "Bohu"..

Citát

Velký pátek: Tři hodiny odpoledne

...

Je téměř trapnou ironií, že Ježíšův pohřeb nezařizoval Petr ani Jan ani ostatní, kteří se ještě minulého večera bili v prsa a hádali, kdo miluje Krista nejvíc, nýbrž saducej, farizej a pohan.

...

Pozn. Jana Čulíka juniora: Tato kniha byla pozdním "květem" Pražského jara 1968. Kvůli dlouhým výrobním lhůtám za komunismu se dostala na knižní trh až r. 1971 a byla okamžitě vyprodána. Můj otec pak během sedmdesátých let byl s hrůzou svědkem toho, jak v katolických kostelích po Československu kněží na kazatelně se pravidelně vytasili s touto knížkou a oznamovali věřícím: "A nyní vám přečteme další kapitolu z knihy Jima Bishopa Den, kdy zemřel Kristus".

...

Bishop svým podrobným popisem dne, kdy byl popraven Ježíš Kristus, odhalil totiž historii bestiální krutosti a poskytl tak velmi přesvědčivé argumenty, že Bůh Otec musí být vlastně sadista. Čeští venkovští faráři, kteří z kazatelny s nadšením četli z této knihy si to neuvědomovali, a soudě podle opakovaných vydání knížky, si to neuvědomují dodnes.

https://blisty.cz/art/46337-velky-patek-tri-hodiny-odpoledne.html

Ja neviem dokázať, že "Boh" existuje..

Ale ak neexistuje.. Kto alebo čo, je tá "sadistická" entita?

Ten vesmír sám o sebe, v ktorom my ľudia existujeme?

Život v tom vesmíre ako taký, sám o sebe?

Ľudská spoločnosť, v ktorej ako ľudia musíme koexistovať? 

Tá "pravda ktorá zvíťazí"?

Ako majú bratia Češi, aj na prezidentskej štandarde..

Po smrti manželky si často kladiem otázku, kde teraz je. Bez ohľadu na to, že nepoznám odpoveď na túto otázku, často sa jej prihováram. Vnútorne chápem, že mŕtvi sú už mimo našej reality, ale nehanbím sa za túto svoju „detinskosť“. Ona svojím spôsobom stále zostáva „žiť“ vo mne. Táto reflexia ma napadla v kontexte nesmrteľnosti duše:

„Ak by existovala nesmrteľná duša, nepotrebovala by vzkriesenie, lebo nesmrteľnosť vylučuje smrť.“  

Koncept „nesmrteľnosti duše“ je založený na tom, že ak telo pominie, duša nie. Nesmrteľnosť duše logicky evokuje otázku, kde bola duša pred narodením tela? Pojem nesmrteľnosti je kontinuita, ktorá sa matematicky dá vyjadriť v časovom intervale od – nekonečna do +nekonečna. Minulý čas má vo fyzike záporné znamienko, ale  – nekonečno si nikto nevie predstaviť, Ani Vesmír tento pojem nepozná. Fyzika tvrdí, že Vesmír vznikol v konkrétnom čase a pre nás je to čas zhruba -13,8 miliárd rokov. Môžeme teda kontinuitu nesmrteľnosti duše ohraničiť týmto časom? Alebo čas, kedy sa zrodila duša, môžeme spojiť s počatím, alebo narodením človeka? To sú otázky, na ktoré nám ani Biblia nedáva odpoveď. Biblia ale nie je o diskusiách o takýchto filozofických otázkach, je o správaní, ktoré nás má viesť k spáse našej duše.

Ako fyzik som si kládol otázku, prečo Ježiš počas doby, keď robil zázraky neuviedol aspoň v podobenstvách dnešné vedecké poznatky o Vesmíre, galaxiách Slnečnej sústave, Keplerových zákonoch, Einsteinovej Obecnej teórie relativity. Pre nás, súčasníkov by to bol (na tú dobu) väčší zázrak, ako vrátiť slepému zrak. Mnohí uverili v Ježiša na základe zázrakov. „Uveril si, pretože si ma videl, blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“ Alebo Majstre, prečo sa narodil slepý?" spytovali sa ho učeníci. Je to následok jeho hriechu, alebo hriechu jeho rodičov?" Nehľadajte vinu ani uňho, ani u rodičov," odpovedal Ježiš. Je slepý, aby sa na ňom prejavila Božia moc.

Zázraky sú nástrojom Boha, ako presvedčiť aj „slepých“, preto že Bohu záleží na všetkých. 

Cirkev je svetská inštitúcia, ktorá si nárokuje právo na autentický výklad Biblie. Ale to je aj "prekliatie" každej cirkvi, lebo zmyslom božích zákonov nie je ich výklad, ale ich dodržiavanie. A na to stačí dodržiavať 10 prikázaní. 

pred 16 hodinami, Tono pridal:

chápem, že mŕtvi sú už mimo našej reality

To, že je zrejmé, že sú mimo našej reality, ešte neznamená, že by nemohli byť v nejakej inej realite, a ani, že by nejaký iný druh prepojenia nebol možný. 

Z literárnej histórie máme množstvo odkazov na také prepojenia a napríklad Dante vo svojej Božskej komédii necháva dušu v očistci vysloviť slová: "skrze živých získa sa tu veľa".

Dňa 13. 7. 2025 at 13:29, irb pridal:

To, že je zrejmé, že sú mimo našej reality, ešte neznamená, že by nemohli byť v nejakej inej realite,

Realita sa dá fyzikálne popísať ako limita, keď si zvolíme čas, ktorý je väčší ako minulosť a menší ako budúcnosť.  Samotný pojem limity znamená, že takýto čas sa nedá definovať. Môžeme sa k takémuto času len limitne blížiť z ľavej, alebo pravej strany. Takýto matematický popis súčasnosti by znamenal, že náš život sa skladá len zo spomienok na minulosť, alebo plánov do budúcnosti. Ale realitu nie sme schopní "uchopiť". Minulosť už neovplyvníme a budúcnosť nezáleží len od nás. Žijeme teda zo spomienok a realita je pre nás konfrontáciou našich predstáv o budúcnosti, ktorú môžeme vyhodnotiť iba v minulom čase. V akom čase teda žijeme? Svoju existenciu môžeme pochopiť iba v kontexte, ak plynutie času spojíme s vlastnou existenciou a to je v dejinách Vesmíru len okamih. Otázka, čo bude po smrti je rovnako relevantná, ako otázka, čo bolo pred naším narodením. Ak informácia nemôže zaniknúť, potom neexistuje nulová limita. Náš život je súbor informácií, ktorým sa fyzikálne dá priradiť objem hustota, energia a entropia.

pred 9 hodinami, Tono pridal:

fyzikálne

Fyzikálne môžeme popisovať iba takú realitu, ktorá má fyzikálnu podstatu.

A časový popis je možné dať iba takej realite, ktorá prebieha v čase.

Ani jedným ani druhým nie je možné stanoviť, že by tým boli vylúčené nejaké nepoznané iné reality, reality mimo čas a mimo fyzikálnu podstatu.