Leaderboard

Zdravím Vás. Už som aj ja babička. Moja vnučka

Drahí forumaci, dovoľte mi predstaviť nového člena tohto osadenstva Jakubko, narodený dnes na Vianoce v čase 1:39 s mierami 2760g a 47cm. Sme 100% fit a najradšej by sme boli už doma

Človiečik náš ...

Ahojte, pozdravujeme s mojím takmer 2,5r veľkáčom (zakydaným )

Aj u nás sa čosi objavilo. Tak trochu neplánovane.

Áno, píšeš, čo chceš ty, ale ... tam tvoje chcenie končí. Ty nechceš nič dať, chceš iba prijímať a po držaní za ručičky, objatiach, bozkoch, chodení popri Váhu, hladení, kutraní vo vlasoch sa dotyčná osôbka môže pobrať domov. Dokonca by si ju asi možno odprevadiť nešiel. Najradšej by si neminul ani centík na nejakú sladkosť, čí minerálku, ale uspokojený by si sa sám pobral domov; cestou sa zastavil na benzinke po kebab a colu a doma, ležiac na gauči by si vo svojej komfortnej zóne blažene spomínal, ako si si krásne užil. Bez urážky, to sú iba sny neplnoletého študáka, nie dospelého chlapa v rokoch.

Zlepsujem sa...tak sa musim pochvalit

Roky, roky... nechce sa mi veriť, že sme s mužom už 36 rokov manželia.. čas neskutočne rýchlo letí.., najlepšie to vidíme na deťoch... fotografia z našej svadby a súčasnosť

Milé @gameže si si spomenula No už je to huncut, dosť popredu keď porovnám so starším bráškom v jeho veku. Veru sedí už dlho, už mesiac sa pokúša spraviť pár krokov, no je to veselé ale aj psychiatria, keď sa obaja rozhodnú že chcú tú istú hracku, alebo jeden robiť to, druhý iné...

Ďakujeme No je to papkáč, tri týždne po prepustení má 1200g naviac

V dohľadnej dobe pribudne ďalší forumak 25.12. termín, uvidíme Prvý sa vypýtal.o dva týždne skôr, tak to môže byť kľudne aj dnes

trochu som piekol. minulý víkend tento "Olympus Mons" a dnes takéto čosi, v čom je kopa medu, orechov, karamel, pudingová plnka, atď.....:

Synovi k narodeninám

moja verzia - aj s kmínom a korením :) v štádiu prípravy a finálny produkt poldruha kila krkovice, ak nerátam tri kúsky, padlo k obedu za vlasť potomci sa zalizovali aj za ušami

Priatelia, oznamujem že ak všetko pôjde podľa predstáv, plus mínus 27.12. k nám pribudne ďalší člen rodiny

Pridam jednu aj ja, Samkov flirtovacny pohlad. Je po tatovi. ...

Presne pred rokom som ráno našla moju takmer 17-ročnú Šivu pod radiátorom za vysávačom, tam sa uložila na svoj večný sen. Ešte večer predtým som sedela pri telke, ona mi ležala na kolenách a driemkala, a ja som ju hladkala po hebkom kožúšku. A ráno už bola inde. A zasa ju vidím úplne maličkú, 300-gramového drobca, ktorého som v napchatej 83-ke niesla v dlani z útulku. Koľko radosti mi priniesla za tých necelých 17 rokov. A už rok ju nemám. Viki je zlatá a nedám ju ani za nič, ale so Šivou sme toho veľa spolu preskákali a bolo aj obdobie, to mala asi 5 rokov, kedy som si ju doslova vybojovala. Vtedy som bola jediná osoba, ktorá sa jej snažila porozumieť, a myslím, že sa mi to aj podarilo. Som jej vďačná za bezvýhradnú lásku a dôveru, ktorých sa mi od nej dostávalo. To zvieratko si naozaj nechalo robiť bez násilného držania aj nepríjemné veci, stačilo ju škrabkať na hlávke alebo žmoliť jej ucho (to mala rada), a bez protestov si dala odobrať krv, stačilo ju hladiť po hlávke a pritúliť si ju, nie stisnúť, a bez problémov jej oholili chvost pri zadku a zmerali tlak (to musí niekoľko minút vydržať bez pohybu, tlak sa meria na chvoste pri koreni. Dala si siahnuť do oka a zasunúť prúžok, aby zistili, či má slzy...či svietiť do očí, aby videli na sietnicu. Vedela, že jej nikdy neublížim, a akoby cítila, že som vždy na jej strane, aj v takých chvíľach, ked jej robia nepríjemné veci. A ja si to moc vážim. A som vďačná aj za to, že keď už musela odísť, bolo to tichučko, v spánku, a že netrpela. Len zaspala. Na 1. obrázku odpočíva na gauči, na druhom - ako všetky mačky, aj ona, keď videla krabicu, musela sa do nej vtrepať, na veľkosti nezáležalo...a na treťom obrázku je niekoľko dní po tom, ako som ju priniesla domov, bola maličká, drobulinká, ale plná života, zvedavá a šikovná, na fotke už je unavená po "hokeji" s pingpongovou loptičkou, a bojuje so spánkom, veľmi chce ostať hore, lebo je zvedavá, ale zároveň sa jej očká zatvárajú a hlávka padá k predným labkám (tú fotku mám najradšej). Môžete sa mi smiať do popuku alebo mať za blázna, ale mne chýba. A vždy na ňu budem spomínať s láskou.

Spomínal som tu, že som si osvojil kocúra, ktorého niekto, ešte ako mačiatko, vyhodil do lesa. Vyrastal v lese a nosil som mu tam jedlo. Bol zdivočený a raz zaútočil na ženu. Bál som sa, že je besný, tak som ho odniesol k veterinárovi utratiť. Z besnotou už mám vlastné skúsenosti! Po pozorovaní veterinár povedal, že nie je besný, len je to asociál, ktorý sa už nebude dať domestikovať. Tak som ho nechal zaočkovať, sterilizovať a pustil som ho späť do lesa. Dnes je z neho "aristokrat", potrpí si na strechu nad hlavou, vybrané jedlo, pohodlie... Odmenou pre nás je, že ho môžeme bez obáv škrabkať a hladkať. Na svoju divokú minulosť celkom zabudol a o jeho pôvode taktne mlčíme. Jediné zakázané miesto v dome pre neho, je - bola naša posteľ. Nemohol tomu zákazu odolať a zrejme ho to aj urážalo. Pár krát som ho v posteli pristihol a "letel" von. Posledne som ho tam našiel a zakryl sa dokonca aj perinou. To je už úroveň... a tvári sa, že spí. Vtedy som si spomenul na toho zverolekára, "vraj sa nám ho už nikdy nepodarí skrotiť"...

Moja nova najoblubenejsia hracka. 60Joulov ... Za vikend s jej pomocou padlo cca 18 kubikov tvarnic, tehal, heraklitu, betonu. Moje nove hobby. Svojpomocne prerabam stary dom. ...

Vnučka rastie ako z vody ..

Nikomu sa nechcelo vyliezt v tej zime pre pecivo...

s chalanmi, keď sú u mňa, robíme všetko možné. nie len v kuchyni, ale aj okolo domu či v záhrade. zapájali sa už od malička, a naučili sa pri mne všetko možné aj nemožné. v lete som ich začal učiť aj zvárať elektródami, predtým sme drevo rúbali, učili sa rezať flexou, jazdiť na záhradnom malotraktore, a tak... nikdy som ich zbytočne pri robote nehrešil, aj keď niečo pokazili, a teraz mám pomocníkov jak lusk Marek, Miloš a Tomáš ... Lukáša majú bratranca lekvár varíme takto čisto len slivky a cukor, žiadna chémia, žiadne konzervanty a tu sú pomocníci v akcii šporák bol ešte rozostavaný, ale už funkčný ... aspoň sme ho riadne vyskúšali preboha akej???

stále zabúdam dať sem fotku finálnej verzie šporáka ... teda až na pár detailov finálnej nie je to dokonalé, ale na to že som lepil obklad prvý raz v živote, tak som celkom spokojný... problém je akurát v tom, že som sa neprozreteľne pochválil aj v robote, a teraz ma kolega furt otravuje aby som aj jemu taký prišiel postaviť ... a zaboha mu nie je možné vysvetliť, že ja predsa nemôžem nikomu stavať šporák, lebo na to nemám papiere.

keď mám na sklonku roka nakuknúť dozadu, tak keď sme sa brali, toto sme boli my (cestou od kaderníčky začalo liať ako z krhly, celý účes mi zmokol...potom už bolo nádherne celý deň a dokonca celý týždeň, takže aj svadobná cesta v tatrách bola naozaj vydarená dovolenka, na ktorú máme obaja krásne spomienky). a z tohoročného jesenného výletu s cieľom huby - takto sa na nás podpísalo 37 rokov

I skladník ve šroubárně si může přečíst Vergilia v originále.

Prečo prakticky všetky témy, v ktorých sa ty objavíš, sa preberá tvoj "životný štýl"? Ty sa rád na všetkom dohaduješ, tak sa dohodneme, že takéto príspevky si budeš strkať do "svojich" tém v klube a v ostatných témach sa budeš striktne držať zadania témy bez toho, aby si ich obohacoval o to, čo si nakúpil v Bille, koľko eur si prežral, ktorá Zuza a Jana ťa poslala do prdele, či koľký počítač v poradí ti zamrzol. Ak to nebudeš dodržiavať, tak tvoje príspevky sa budú bez mihnutia oka mazať.

Ach jaj, keď tu vidím tie fotky bábätiek tak hneď by som brala ďalšie Hádam sa podarí začiatkom roka ... ( ako to povedať ? ) Na jednu stranu sa neviem dočkať, na tú druhú si neviem predstaviť fungovať pri druhom zavislakovi, keď tu už mám jeden "cecek". Moje prsia sú preňho stred vesmíru, stále verím v samoodstavenie

Milí forumáci, prajem Vám šťastné, pokojné, láskyplné a požehnané Vianoce a úspešný štart do nového roku 2023.

tento mesiac som hýrila aj ja... Rexony, kdečo z drogérie, prípravky na vlasy, uteráky, sada do kuchyne pre syna, a ešte čo ja viem čo... proste som trochu zasa hýrila...

Aj my sme oslavovali prve vianoce, prvy stromcek. Sent from my AMN-LX9 using Tapatalk

Klasika na nedelu🙃

Naše dievčatko opäť nastúpilo do školy ... a mala rozporuplné pocity. Na jednej strane by bola rada ostala doma a na druhej strane sa tešila na spolužiakov. Starká, ja pôjdem do školy ako právnik, už nebudem mať biele, alebo zelené tričko, ale budem nosiť bielu košeľu. Právnik?! Kde mohla stretnúť kravaťáka ... ale kula som železo hneď za horúca ... bude teda aj suknička; To nie, budem mať čierne kraťasy. Maminka povedala, že už mi sukňu nekúpi, lebo by aj tak išla iba na charitu. Celý prvý týždeň v škole mali testovací, aby pani učiteľka mala prehľad čo kto vie, čomu sa má okrem nového učiva ešte vracať a podľa toho si popresadzovala deti v triede. Dokonca už mali aj rodičovské združenie. Bolo iné, ako tomu bolo doposiaľ, všetci rodičia sa zišli v triede naraz, ale ... nehovorilo sa nič o jednotlivých deťoch, iba to, čo sa budú učiť v tomto roku ... o.i. násobilku číslami 11 a 12, sčitovanie a odčitovanie čísel aj v tisíckach, druhú odmocninu ... osemročné deti! Ale jediný kto sa nad tým pozastavuje som asi iba ja. Rodičia si len prajú, aby deti mohli do školy riadne chodiť, v škole to vysvetľovanie nejako zvládajú, aspoň vnučka to pochopí, nemá problém, aby jej doma ešte niečo museli dovysvetľovať. Nie, že by rodičia nevedeli čo sú a ako sa počítajú odmocniny, ale nájsť ten spôsob vysvetlenia je problém. Ako vysvetliť tomu malému dieťaťu odmocniny, toto tatkovi vŕta v hlave už teraz?! Ak by som sa pozrela na povahu detí, ako hovorí názov tejto témy ... moji synovia boli rozdielni; starší bol povahovo celý otec a jeho otec, mladší syn je skôr moja povaha, ale zdedil niečo výrazné aj zo strany otcovej mamy /mojej svokry/. Vnučka má povahu, ktorá je kombináciou oboch rodičov ... sú to veci, ktoré sa nedajú naučiť, dostala to do vienka. Rokmi sa niečo "ukočírovať" dá, ale to je skôr vedomé korigovanie svojho správania. Po tatkovi zdedila technické myslenie, v škole jej to "dobre myslí", ale po mamke zdedila niečo, čo sa nazýva emočný kvocient ... a toto je niečo, čo sa naučiť jednoducho nedá, ale robí ju to aj medzi deťmi obľúbenou. Má veľké sociálne cítenie a keď má pocit, že je niekomu ubližované, vždy sa postaví na stranu toho ukrivdeného. Na narodeniny dostala od spolužiačky ručne nakreslenú pohľadnicu s venovaním na celú stranu; to venovanie bolo tak detsky precítene napísané, až ma to dojalo. Postava toho dievčatka nezapadá "do priemeru" /je jej „trošku“ viac/ ... a ona ďakovala vnučke za to, že je vždy pri nej keď niečo potrebuje; je rada už len za to, že sú spolu v jednej triede. Na začiatku školy som sa pýtala vnučky, či bude opäť chodiť hrať šach ... jasné, ale chcela by som hrať šach s niekým, kto ho hrať vie a nie zas niekoho učiť. Minulý rok bol možno iba taký "oťukávací", ale zas, od týchto malých detí sa nejaké extra výkony nedajú očakávať. Zatiaľ teda hrávala doma s tatkom, alebo na počítači, ale viac ju baví hrať s tatkom. Šachový krúžok sa už rozbehol a z nejakého dôvodu pán riaditeľ spojil deti z triedy kde chodí vnučka a s deťmi o dva roky staršími. Sám určoval kto s kým bude hrať a vnučka dostala za partnerku dievčatko, ktoré možno, keď videlo aké "mrňa" má proti sebe, tak sa cítila na koni ... ale, dopadlo to trošku inak ako si asi predstavovala; vnučka ju v prvej hre sfúkla, že sa nestačila čudovať. A takto dopadla aj druhá hra ... ale toto dievčatko sa už s tebou nebude chcieť nabudúce hrať, však nikto nechce prehrávať. Nebola urazená? ... no, bola trošku zúrivá, že prehrala s takou malou a dokonca dvakrát, ale ja som urobila aj také ťahy, čo ma naučil ocko. Pred časom mi vnučka hovorí ... šmírovala som oknom a videla som, ako sused pílil dva stromy, aby mal kde zaparkovať svoje autá. Na ulici veru nemusí byť žiadna kamerka, stačí postaviť k oknu malú stíhačku a nič jej neujde. Už niekoľko rokov je vnučka vedená k tomu, že môže mať skoro všetko, ale je tu veľké ale ... to všetko stojí nejaké peniaze a peniaze nerastú na strome. Rodičia musia zarábať, ona si tiež peniažky, ktoré dostane, musí odkladať a keď ich bude mať viac, bude si môcť niečo kúpiť. Chcela nejaký časopis s nálepkami ... maminka, ja tu peniaze nemám, ale doma mám ... kúp mi to prosím ťa a ja ti doma peniažky vrátim. Pre mamku by nebol problém tú malú čiastku zaplatiť, ale ak ju chce naučiť hospodáriť, musela to urobiť takto.

Jedného dňa putoval muž so svojím psom. Vedel, že už je mŕtvy a mal namierené do neba. V tom momente sa pred ním zjavila nádherná zlatá brána a vedľa nej stál a usmieval sa fúzatý starý pán v bielom oblečení. „Dobrý deň, mladý muž,“ hovorí starec pri bráne. „Nech sa páči, poďte ďalej. Počkať, pane, ale bez psa! Tí sem samozrejme nemôžu.“ Zastavil starca muž pri bráne. V tú chvíľu muž zosmutnel, obišiel bránu a pokračoval vo svojej ceste ďalej. Po čase prišli k inej bráne. „Dobrý deň, čo je tu prosím?“ „Tu je nebo,“ odpovedá muž pri bráne. „A môžu sem ísť psi?“ „Samozrejme, pane. Tamto je studňa. Pokojne mu napustite do misky vodu a cíťte sa tu ako doma.“ „Viete, my sme pred chvíľou išli okolo takej istej brány a ktosi nám povedal, že nebo je tam u nich.“ „Aha, tamtí? To je peklo.“ „A nevadí vám, že sa vydávajú za vás?“ Spýtal sa starec nechápavo. Muž pri bráne sa iba pousmial a odpovedal: „Vôbec nie. Oni nám odoberajú tých, čo sú schopní nechať svojho psa vonku...

lastovičky ... naše domáce

Dnes sme mali v práci hrstkovú polievku, kuracie prsia plnené brokolicou, syrom, príloha: opekané zemiaky, ryža, šalát. večeru nachystal muž, vie, čo mi chutí.

Pokojne pondelkove dopoludnie na malom sidlisku. Tu a tam zastebota vtacik, niekde z tiena zamnauka lenivy kocur, suseda na balkone dotahuje s prizmurenym lavym okom poslednu marsku, babky striehnu ako bezpecnostne kamery skryte za zaclonami. Dalo by sa povedat, ze idylka a dalo by sa povedat aj -ticho pred burkou. Ked tu zrazu pocujes hrat pesnicku: Od muky mam ruky nos peciem, peciem celu noc Moj chlebik ma zlatu korku chutny je a vonavy /Strih/ Na siestich bytovkach sa rozletia dvere a hadam kompletne osadenstvo sidliska, mavajuc prazdnymi igelitkami vybehne na vzduch, ako na hromadnom starte kosickeho maratonu. Nasrate kocure sa utekaju skryt niekam inam, splasene vrabce vzlietnu z trnia, nervozni dochodcovia klepu o chodnik palickami, maminy nahanaju nezbedne deti, po chodniku a po trave sa nahanaju maltezaci, ktorych potom pojdu vyvencit ludia, ktorych ani nepoznas. -dobry den, ako? -dobry den, aale tak.. -ja som spravila na obed kolozvarsku, a Ty? -nejako uz bude, no -my este mame gulas od soboty -bola som v piatok na pohrebe -vsetci tam raz pojdeme -Milada, teraz si nemusis davat rusko Pekar odstavuje pojazdnu pekaren na parkovisku medzi bytovkami a otvara kram. Socialna svet u nas na Tehelni funguje kazdy pondelok, trva dvadsat minut a myslim si, ze by to mohlo kazdemu stacit. Ludia si potom ulozia svoje buchticky, osie hniezda, orechove tasticky, chrumkave zemlicky a cesnakove pletence na policu do spajze a kazdemu je dobre.

Máš už vybratú motorku? Ja som v mladosti holdoval tomuto športu. Znova som sa k tomu vrátil, ale nie z vlastnej vôle. Zať sa "zbláznil" do motoriek. Ja to u neho chápem, ako "krízu vyššieho veku", aj keď je ešte relatívne mladý. Najprv si kúpil Harley-Davidson, potom KTM, potom, Ducati a naposledy nejakú cross, ani neviem značku. Nemá ich už kde skladovať, mám priestory, tak som mu jednu "zaparkoval" u mňa. No kúpil mi aj prilbu, nech ju vraj trochu preženiem. Bola to pre mňa výzva, mám 67 rokov. Tak som spravil testovaciu jazdu a motorku som hneď "položil" a nedokázal ju zdvihnúť. Bol to trapas, keď mi okoloidúci pomáhali. No už si dávam pozor. Nedávno som absolvoval cestu cez Rudno, Štiavnicu, Partizánske... Bolo to fantastické, cítil som sa ako pred 40 rokmi. To sa dá nazvať "kríza pred smrťou". Z pod tej prilby nevidieť vek a zdravili ma motorkári, ako kolegu.

Deti, pridám recept ešte raz, ale odpoviem na otázky najprv @Hellé v podstate sa mi trochu od istého času zmenila diéta, neznamená to, že by som mala jesť bôčik každý deň :) trošičku môžem, tento bol tak prerastnený maskom, že to to takmer nebol bôčik :) @clovek2, môžeš tam dať trochu kmínu aj málinko čierneho korenia, ako ste na tieto chute zvyknutí, môžeš tam dať aj nakrájaný strúčik cesnaku, aj kúsky nakrájanej cibule - keď to zjete v ten deň, pretože cibuľa na druhý deň trochu začne kvasiť, ... najradšej mám úplne jednoduché recepty bez serepetičiek, do tohto jedla sa za roky dostáva u nás len soľ ... a je to vynikajúce - čistá chuť mäsa :) môže byť aj pliecko, akékoľvek bravčové mäso. takže ja som mala pol krkovičky a pol veľmi prerasteného bôčika. nakrájala na kocky... také cca 5x5, ale môžu byť aj väčšie. mám plochý hrniec aj s pokrievkou, mäso som poukladala do hrnca vedľa seba, posolila a zaliala asi do trištvrte vodou. prikryla, nemusí byť úplne, trochu vzduchu tam môže ísť nech hrniec moc nefrfle. keď začne vrieť, stiahneme a po čase skontrolujeme, keď vody začína byť málo, pozrieme na mäso, či je dosť mäkké... prípadne pridáme vodu... nemiešame, nerobíme s ním nič... keď je mäsko mäkké, už len prípadne odokryjeme a necháme trochu pripiecť. jedna vec - keď má mäso málo tuku, ale aj keď nejaký tuk má, pridáme podľa uváženia hneď na začiatku bravčovú masť... potom sa má aj na čom pripekať a je aj na omastenie zemiakov ... je to recept, kde netreba robiť takmer nič, ono sa to varí samo :) je to vlastne pečienka, aké sa robia na zabíjačky, len nie vysušená, tam to hádžu spravidla do rúry a nemá sa to v čom uvariť, takto sa najprv poriadne uvarí a potom pripečie, je to fantastické mäsko, mäkké ako maslo, milujeme ho :)

dnešný obed - polievka "Co dům dal" a zaparené buchty, vzhľadom k úrazu pochopiteľne z polotovaru... prípadne aj možná inšpirácia pre nemenovaného Galantského Génia - pre jedného polievka na týždeň + buchty pri troche skromnosti na dva dni ... a to všetko jednou rukou, odhadom za 4€, a za necelú hodinku ukuchtené! toľko k nemu vynájdenej finančnej diéte v téme o chudnutí

Tenisky Zákusky ku kávičke

niesol som našej cicuche mlieko k večeri. celá nedočkavá sa zalizovala na takej starej stoličke na dvore, keď vtom pristál vedľa nej na stole mladý drozdík. ešte sa len učil lietať, nejak to nezvládol a zapikoval kde nechcel Kikuša ostala taká zarazená z toho že práve vedľa nej pristálo sústo čerstvého mäsíčka, navyše v zaujímavom pískacom balení, že sa chvíľu nezmohla na reakciu ... zato som zareagoval ja - chytil som drozdíka do dlane, ten začal vyplašene pískať, a Kikuša sklamane pozorovala ako ho nesiem smerom preč... na jeho piskot za začali aktivizovať drozdí rodičia, a prileteli mu na pomoc. vyložil som ho na plot, nech trochu naberie sily, drozdi - dospeláci ho začali povzbudzovať, a o nejakých 20 minút nabral silu aj odvahu, a v sprievode rodičov odletel smerom do záhrady ... sklamaná Kikuša medzitým vychlípala mlieko

A aj si videl ďalšiu zaujímavú položku - bežné životné náklady? Jaká haluz, že?

Na veceru..poriadny flak masa

nemám s tým skúsenosti, aj keď spestreniam sa nevyhýbam/e..., no molekulárna kuchyňa, by bola pre mňa/nás, asi príliš.. neviem, či by mala labužníkov, ale nikdy nehovor nikdy.. Bravčové dusené so zemiakovou kašou Ešte postnem spomínanú plnenú kapustu a papriku P

včerajšia kapustnica

Orechovníky tiež hotové, uvarím kávu a relax..sladké ničnerobenie

Spoločný stromček: Ja som sám pre seba nespravil, lebo pri jednoosobovej domácnosti to nemá zmysel. Tak tu som strávil štedrý deň.

My sme dnes s manželom mali chuť na pirohy, tak boli.. Plnené slivkovým lekvárom a tvarohom.

Jj tesime sa obaja, posledne dni chodime a zaciname nakupovat, v chodbe pribudaju veci od kocika, postielky, prebalovacieho pultu, same tasky s niecim co ani neviem co je [emoji23] A ja sa zatial prihovaram k Samkovi a pravidelne ho oboznamujem co budem pre mamu a tym.padom aj neho varit [emoji23][emoji23][emoji23] ...

Keď sme prvýkrát uvideli našu vnučku