Jump to content

Úloha filozofie v prítomnosti, história filozofie


Recommended Posts

Posted

Pozeram sa na forum, hladam: Spolocnost a veda, Humanitne vedy, Filozofia - "aha!" - hovorim si a citam si najprv prvu temu s nazvom "Zmysel zivota", nie sem sa to asi nehodi, do urcitej miery mi vadia tie pesimisticke podtony, potom druhu temu "Filozofovanie", ale tam ma odradi uz podtitul, vraj to je debata bez vysledku. Tak som sa rozhodol otvorit novu temu na skusku. Dali by sa otvorit aj temy dve, alebo dvadsat, ale myslim si, ze bohato staci, ked o filozofii a jej historickom vyvoji bude zatial jedna tema, v ktorom mozeme predebatovat poslanie a vyvoj filozofie. Ak chceme...

 

Co sa zhruba doteraz vo filozofii udialo a nazbieralo?

 

Indicka filozofia (Veda, neortodoxne systemy, otodoxne systemy, dalsi vyvoj)

 

Cinska filozofia (Konfucius, Lao Tse, Mo Tse, Konfuciovi ziaci, dalsi vyvoj)

 

Grecka filozofia (Thales, Anaximandros, Anaximenes, Pythagoras, Xenofanes, Parmenides, Zenon, Heraklitos, Empedokles, Leukippos, Demokritos, sofisti, Sokrates, Platon, Aristoteles, Sokratikovia/Platonikovia/Peripatetikovia

 

Grecka a rimska filozofia po Aristotelovi (Helenizmus, Stoikovia, Epikurovia, Skeptikovia, Eklektikovia, Neoplatonikovia, koniec antickej filozofie)

 

Stredoveka filozofia (Patristika - Protiklad krestanskeho a antickeho stanoviska, Gnostika, Manicherovia, Arius a Athanzius, sv. Augustin; Scholastika - skora scholastika, arabska filozofia, zidovska filozofia, vrchol scholastiky - Albertus Magnus, Sv. Tomas Akvinsky, Dante; neskora skolastika, nemecka mystika; renezancna a reformacna filozofia - Machiavelli, Grotius, Hobbes, Morus, Cusanus, Bruno, Bacon, Böhme; barok - Descartes, Spinoza, Leibniz)

 

Filozofia osvietenstva (Anglicka filozofia - Empirizmus, Locke, Berkeley, Hume, Nabozenska fioozofia a etika;

francuzska filozofia - vplyvy Anglicka, Montesquieu, Voltaire, encyklopedisti a materialisti, Rosseau; nemecka filozofia - Immanuel Kant a jeho vyznam)

 

Filozofia XIX. storocia (Romantika a nemecky idealizmus - filozofi viery, Fichte, Schelling, Hegel; pozitivizmus, materializmus, marxizmus - Comte, Bentham a Mill, Spencer, rozpad Hegelovskej skoly a prienik materializmu do Nemecka, Strauss a Feuerbach, Marx; Schopenhauer, Kirkegaard, Nietzsche, vedlajsie prudy / neokantizmus)

 

XX. storocie (Zivotna filozofia a historizmus; pragmatizmus - James, Dewey, europsky pragmatizmus; sucasny marxizmus, nova metafyzika, fenomenologia, filozoficka antropologia; existencionalizmus - Karl Jaspers, francuzsky existencionalizmus, ini zastupcovia existencionalizmu; Martin Heigger a otazka bytia; od neopozitivizmu k analytickej filozofii - neopozitivizmus, logika a logistika, Bertrand Russel, Ludwig Wittgenstein; Vieden - Carnap, nova uloha filozofie, nezmyselnost metafyziky, logicka analyza reci, semantika, teoria vedy, vyhlady do buducnosti)

 

------------

Ten zoznam hore je iba ako priklad, ze filozofia a filozofovanie ma urcity vyznam, najmä pre toho, kto si mysli, ze filozofovat mozno iba tak z hlavy. Ak si chcem zodpovedat otazku napr. o zmysle zivota, urcite mi je filozofia s jej vyvojom napomocna.

 

Z toho vyplyva i ciel tohto prispevku, ktory sa vobec neobracia na profesionalneho filozofa, tomu by som nepovedal vobec nic noveho. Obraciam sa na tych mnohych v dnesnom svete, - ci akademikov alebo nie, je mi uplne jedno - ktori su priamo v behu studijneho, ci pracovneho zivota a starostlivo sleduju tie revolucne premeny a katastrofy nasho casu, ktori sa samostatne zamyslaju nad hadankami dnesneho sveta a zaoberaju vecnymi otazkami ludstva, ktori urcite dejinne predpoklady nie predom odmietaju a chcu pri myslienkach a dielach minulosti, ktore predniesli najväcsi ucenci, ziskat radu a pomoc.

 

Chcel som, aby moj prispevok sa aspon trochu priblizil k vlastnej filozofii... Filozofia nie je, tak ako aj politika, ziadna negativna veda a ma teda urcity vyznam.

 

Prispevok koncim vyrokom nemeckeho filozofa Karl-a Jaspers-a o ulohe filozofii v sucasnosti, ktory Jaspers predniesol v r. 1953:

 

Posobenie filozofickych myslienok vo svete je dnes mozne iba vtedy, ak dosiahne väcsinu jednotlivcov. Lebo sucasne mame tuto situaciu: Masy ludi vedia citat a pisat, bez toho, aby ziskali cele vedomosti zapadnej civilizacie. Ale tieto masy aj spolocne vedia, myslia a jednaju... Ovela lepsie a tym viac sa mozu tejto novej sanci venovat, cim viac sa ponoria do celeho obsahu tychto nazorov a kritickych rozdielov. Pre uvedomenie vsetkych ludi je preto potrebne, to podstatne vysvetlit, a sice tak jasne, ako je to vobec mozne. Bez toho, aby sme sli do hlbky.

  • 1 year later...
  • Replies 10
  • Created
  • Last Reply

Top Posters In This Topic

  • Jozef50205

    4

  • game

    2

  • Vic

    2

  • Tom182

    1

Top Posters In This Topic

Posted

Pekná téma a škoda jej ,nemal by ostať bokom.... :lol: filozofia nie je len preluskávanie toho čo múdre povedali

aj hore menovaní pre nás aj známi, aj neznámi filozofi, filozofovať v skutočnosti môžme aj my , bez škrupul a o všetkom.

Filozofia - v preklade z gr. láska k múdrosti, otázky a odpovede týkajúce sa sveta,poznania,hodnôt,spoločnosti,človeka ako takého a samozrejme ducha....

 

 

 

Chceme, aby sa v tomto svete neobjavovali bezobsažné, prázdne, chladné a plytké prejavy života, ktoré by z nás urobili chladných profesionálov, byrokratov, fanatikov a dogmatikov, lipnúcich na svojich postaveniach, spisoch a úspechov, v ktorých sa stráca rozmer ľudskej prirodzenosti, ducha a podstaty. Ak mysliaca bytosť nedokáže nájsť, tvoriť a prejavovať svoj duchovný rozmer, stane sa táto predmetná, vecná aj ked·určite pestrá skutočnosť, skutočnosťou bezduchou. Preto je dôležité nezabúdať na rozmer svojej podstaty, na rozmer svojho ducha v tejto pominuteľnej, predmetnej a zmyslovej skutočnosti. To, čo tvorí bytosť mysliacu bytosťou, je jej duchovný rozmer, tvorený tromi piliermi ducha: myslením, pochopením mysleného a pociťovaním pochopeného. Tieto tri piliere tvoria náš vnútorný svet, našu vnútornú silu, naše vnútorné svetlo, nás samotných. Všetko ostatné je len pominuteľná sila vonkajšej, predmetnej skutočnosti.

 

Tak by sa dala v krátkosti , doslovne a do písmena , a hlavne očami laika , teda mňa charakterizovať filozofia , kde môžme diskutovať všetci čo sme na tomto fóre.

 

Ako vidite filozovať môžme o všetkom, asi aj takto myslel Vic... :) :)

Posted

mna osobne si filozofia nikdy neziskala..a ked som sa ju musel ucit v skole tak ma to zabijalo.. :lol:

Posted

filozofia neoslovila ani mňa, no po prečítaní viacerých príspevkov na našom fóre som zistil , mnohí filozofujú jedná radosť , len to chce odvahu a začať ...... :lol: :)

Posted

To máš pravdu game , neviem prečo je taký ostych rozprávať otvorene a nemusíme to ani volať filozofia, je to také " kecanie " o poznatkoch premietnutých do duchovna ,bol by hriech nevyužiť takého rozhľadeného filozofa , ako je Vic , mam s nim iba dobre skúsenosti a hovorím to bez sarkazmu .... :lol: :)

  • 1 month later...
Posted

Filozofia sa dotyka trochu kazdeho, i ked si to neuvedomuje. Otazky, ktore si dnes kladieme, su tiez castou problemu, lebo su to zle otazky. Aspon, ako som to doteraz pochopil a ako sa na Slovensku argumentuje. Ak sledujem dnes konkretne politicke teorie v slovenskej spolocnosti, v debate su vsetci samozrejme motivovani “samozrejmou“ premisou, ako vygumovat akykolvek fundamentalizmus. Ked si spomeniem na krasne interview arcibiskupa Vlka, ktory spominal na svoje casy v totalite ako umyvac vykladov, predstavujem si, ako sa takyto clovek bez vlastneho pricinenia dostal medzi zlocincov, fundamentalistov a papierovych tigrov, po ktorych tiezslapali a ktorych dlavili tie buldozery; citim sa trochu ako MUKL (="muz urceny k likvidacii", politicky väzen, ktory zakotvil medzi petepakmi (=cierni baroni + ako buldozer "Terazky")). Demokracia proti fundamentalizmu. Biele proti ciernemu. Dvojdimenzionalno. Neschopnost rozpoznat dve, tri, viac dimenzii a pohladov. Je otazne a velmi pochybne, ci mame „Demokraciu“ vs. „Fundamentalizmus“ prijat za zaklady debaty (v spolocnej diskusii, kde sa tak zapletu, alebo su vyhnani intelektuali, ako aj zlocinci a dokonca politicki psychopati), t. j. je to pravda, ze tu stoji proti sebe „dobra“ demokracia a „zhnity“ „zly“ „nebezpecny" fundamentalizmus? Co ked ide o ovela komplikovanejsi, t. j. primitivnejsi existencny boj s prevtelovanim sa a prezliekanim kabatov podla potreby za cielom vyhrat za kazdu cenu? Tak je to aj s tymi dvoma dimenziami, ked sa ich skutocni protagonisti na kolbisti na zivot a na smrt pretvaraju, spravne a podla predpisu teoretizuju, v skutocnosti ale sa spravaju voci sebe ako hady? Vtedy je filozofia ako balzam, pricom odpovede su kazdemu jasne, ale otazky a spochybnovanie "samozrejmosti" chyba. Najmä tymi otazkami sa ma a musi filozofia zaoberat. Aj dnes. A viac ako kedykolvek predtym.

Posted

vsak to je to , co clovek hlada - dobro a lasku, ale ak to chce najst musi najprv oddelit kukol a plevy od zrna, rozpoznat zlo a k tomu skoro vzdy pridruzenu,utajenu nenavist je mnohokrat pre nezaineresovaneho,neznaleho pomerov,idealistu obrovsky problem. Zaradit sa do " viru diania "je pre bezneho cloveka az skoro nemozne, no ak tam predsa len trocha, jednym okom nakukne,pobudne tam, je to neľútostný boj a skoro vždy bahno..., nie, to nie je pre každého, ja mám slabý zaludok... a filozof hlada, filozof najde a pomenuje,pekne krok za krokom,zahladiet sa do slov a zvratov, je to umenie slova a slova pomenovat, nie som filozof a ani nebudem,no milujem majstrovstvo slova a obdivujem majstrov mudrosti slova,ci pisaneho,ci hovoreneho. Slovencina je velmi zivy jazyk ,a ten kto ju ovlada obratnym slovom , je pan Niekto...

  • 1 year later...
Posted

Filozofia síce v preklade z pôvodného Gréckeho originálu znamená: "vsťah k múdrosti", ale dnes je vedcami termínom filozofia nazívané to čo nieje možné vedeckými spôsobmi preukázať. Filozofia mala svoj široký rozsah využiteľnosti v primitývnych dobách minulosti, avšak dnes už ostala iba populistickým prežitkom, avšak zároveň stále účinným nástrojom populizmu.

Posted

Co potrebuju vedci filozofii preukazovat? A co preukazuje filozofia? Nemylis si nieco? :lol:

Posted

podľa mňa si mýli, už ten široký rozsah využiteľnosti filozofie v primitívnych dobách minulosti, no dobre, filozofi boli akísi formovači pohľadu na svet, keď človek ešte tápal v tom, ako to vlastne funguje ... kopu vecí nevieme ani dnes ako fungujú, ale populizmus v tom nebude

oni nevysvetľovali ako svet funguje, a neviem .. premýšľam, či sa to dá použiť aj opačne: že populizmus rovná sa filozofia, či opačne, každý populista je filozof, ale prečo populistický prežitok ? :lol:

 

ale zato chápete, čo je tu napísané, ano ? :)

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now

×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy