Pravopis a slovenčina na slovíčko

čítala som ten článok, a vôbec sa tej záležitosti nedivím.

pamätám si pekných pár rokov dozadu - možno 6 či 7, keď ešte sme a jeho blogy za niečo skutočne stáli, že tam spústa mladých začínala písať blogy.

nezvyknem sa priveľmi hrať na grammar nazi,

ale raz tam bol jeden nový vysokoškolák, ktorý mal taký celkom zaujímavý populárno vedecký blog, ale to sa nedalo čítať... a neodolala som, a napísala som mu to.

prívetivo a vysvetľujúco, že môže napísať aj najlepšiu prácu vo svojom živote, nikto to čítať nebude, lebo je to nečitateľné... nielen čiarky, bodky, úprava, ale všetky možné gramatické chyby na hromade, raz tak raz onak, bolo strašné.

mladý sa nesmierne rozhorčene ohradil, že či na tom záleží, že podstatný je obsah... na čo som mu odpísala len toľko, že či počul už o tom, že obal predáva, to, čo napísal, je ok, ale ako to napísal, odradí každého...

a takýchto mladých je stále viac, občas jednoduché jednovetové odkazy nie je možné pochopiť, a to je strašné:

aby stredoškoláci nedokázali napísať jednu zrozumiteľnú vetu bez aspoň dvoch chýb či tak, aby dokázali napísať jasne, čo vlastne chcú povedať...

a je to vidieť na bežnej komunikácii - v rodine sa pracuje hodne na objednávky mailom a podobne, spústa mladých práve z vš vyšlých ma/na/gerov a produkčných a kdekoho, čo sa hrajú na šéfov a majú tieto veci na starosti,

odhadom takých 80 % z nich nedokáže napísať jednu jasnú a zrozumiteľnú objednávku ani na záchodový papier.

jednoducho to nedokážu, a to je strašne smutné. vždy to porovnávam napríklad s písaním na českých a maďarských stránkach a fórach a príspevkoch - nie že by oni nerobili chyby, to nie.

ale Slováci ich ďaleko s príšernosťou písomného používania rodného jazyka prebíjajú - vysoko.

ako to všetko môže prejsť čo len deviatou triedou, nehovoriac o maturite? 

pravdu povediac, tu sa ani moc nesnažím písať bez chýb, ale ak píšem úradný list alebo článok do nejakého časopisu, nemám žiadny problém s dodržiavaním pravidiel slovenského pravopisu. Ide mi to samo od seba. Mne toto nikdy nerobilo problém. Možno nejaká zabudnutá čiarka sa občas našla, ale hrúbku si veru nepamätám, že by som niekedy urobila. Skôr teraz, ked už väčšinou píšem na počítači, robím dosť preklepov. Ale v texte písanom rukou, e-e- Ja tie poučky veľmi neovládam, ani vybrané slová si nepamätám, len niektoré,  ale odkedy sa pamätám, cítim v kostiach, ako to má byť.

zato sa mi stal taký srandovný omyl, mala som niečo cez 20...vtedy ma skoro porazilo, ale teraz s odstupom desaťročí je mi to k smiechu...

Chcela som jednej kamarátke pripraviť sama malý darček tuším k meninám. mala som pekné obrázky kvetov, tak som z nich urobila takú miniknižočku, zviazala som ich pekným ozdobným motúzikom,  aj tvrdé dosky som tomu spravila, na tú prvú som nalepila pekný obrázok, na poslednú už neviem, nejakého motýľa či niečo iné pekné, ešte na prvej strane tej knižočky bola básnička čosi v tom zmysle, že

Chytila som motýľa

Zomrel mi v dlani

odtrhla som kvet

zvädol mi v ruke

.

.

.

pochopila som, že krásu treba vnímať srdcom.

A tak som sa sústredila na to zvädnutie, že na tie dosky som namiesto KVETY napísala KVäTY.

na sekundu odbočím od slovenčiny, ale toto:

Chytila som motýľa

Zomrel mi v dlani

odtrhla som kvet

zvädol mi v ruke

.

.

.

pochopila som, že krásu treba vnímať srdcom.

za našich mladých čias hodne rezonovalo, zrejme... ja som si myslela, že to je špeciálne môj objav :)

keď som mala okolo 17 - 20, tak akosi... som to kdesi našla v trochu inej forme, a dlho som to mala vždy a všade, kam ma osud zavial, jedna škola, druhá škola, izba na intráku.... vyvesené napísané tyrkysovou fixkou na stene nad posteľou, spravidla - asi o rok či dva neskôr sa k tomu pridalo jedno nové heslo, ktoré som pochytila v originále na vš, a to používam dodnes, bežne, a nakazila som tým aj moju mamu, na dlhé desaťročia :)

ale ten motýľ, čo som ja našla kdesi v nejakom časopise či kde, znel takto - a mimochodom, mám jednu takú špeiciálnu mapu, kde mám odložených zopár hlúpostí z mladosti a zopár výstrižkov a tak.... a tam to ešte je, aj s dierkami po špendlíkoch, odložené.

Chytil som motýľa

a zomrel mi v dlani.

Odtrhol som kvetinu

a zvädla.

Pochopil som,

že krásy sa možno dotknúť iba srdcom.

juj.... na tie postteenagerské roky to bolo úchvatné poznanie :)

no vidíš, ale od samého dojatia som vtedy urobila takú smiešnu chybu, aká by sa mi nebola ani len ako prváčke na ZDŠ pritrafila...

(aj tak je to pekná básnička :) )

To je citat Johna Lennona:-)

Krása... tak preto to bolo medzi postpubertiakmi take popularne v onom praveku... aj v preklade z ktovieakych zdrojov... :)

Poďme si rozobrať toto. Veľakrát počujem že namiesto "o chvíľu" povedia "za chvíľu" a janka ako jediná to vždy opravuje že o chvíľu nie za chvíľu lebo za je za rohom! Ale ako všímam väčšina povie že zachvíľu. Ale v TV to povedia správne. Ale potom ako to je s vetami ako "za nejaký čas" alebo "o nejaký čas"?

toto je v podstate veľmi jednoduché... len hovorový bežný pouličný a domáci jazyk to zjednotil, a bežne je u mnohých hovoriacich všetko na ulici či doma trebárs "za chvíľu"

rozdiel v spisovnej slovenčine je to, čo je jednoduché:

podstatné je, čo chceme povedať, alebo čo práve hovoríme, o čom podávame informáciu:

za týždeň, za chvíľu, za päť minút... :

tu vyjadrujeme časový rozsah, koľko čo trvá alebo bude trvať

napr. opravím to za päť minút - znamená, že budem na tom pracovať, polepím, pritiahnem skrutku a celá tá oprava bude trvať 5 minút

         seminárnu prácu napíšem za týždeň - budem na tom pracovať, týždeň kutať a písať, a práca mi bude trvať týždeň

o týždeň, o chvíľu, o päť minút... :

tu vyjadrujeme časový úsek, po ktorom nastane to, čo očakávame

napr.  o chvíľu prídem - teda teraz odídem. a po chvíli, bližšie neurčenej, sa vrátim

          o polhodinu príde hosť - prejde pol hodina, v ktorej mám čas posedieť, alebo behať s handrou, o pol hodinu však už môžem očakávať   návštevu

          o 20 minút bude 8 hodín - ešte nie je, ani o 10 minút nebude, ale bude 8 hodín o dvadsať minút, keď niečo očakávame o ôsmej hodine, máme ešte 20

          minút čas.

ja to vidím tak, že ak poviem, že opravím to za 5 minút, tak od začiatku opravy do konca opravy ubehne 5 minút, inými slovami, že som schopná danú činnosť hotové v priebehu 5 minút (je fuk, či začnem s tým dnes, zajtra, o týždeň, alebo hoc aj o 2 minúty).

Ale ak poviem, že napr. vynesiem smeti o 1/2 hodiny, tak ešte pol hodiny budem robiť hocičo iné, hoc aj nič, a o pol hodiny pôjdem s tými smeťami.

Či je to tak aj naozaj, nechám na pani myslovičovú...

... pritom obe vysvetlenia sú úplne rovnaké, hovoria to isté a hovorí o nich rovnako aj juľš sav  :)

úplne v skratke:

"za" znamená trvanie činnosti,  "o" znamená očakávanie udalosti

stručné, jasné, výstižné :)

Opravím to za 5 minút = oprava bude trvať 5 minút

Opravím to o 5 minút = opravu začnem o 5 minút.

O chvíľu príde vlak - teda očakávaná udalosť.

Za chvíľku príde vlak to nepasuje.

pozrela som konečne na slovo  "mojkať sa"  :)

v našom regióne, pôvodnom / trnavčina a pod. / sa priveľmi nepoužíva, ale zato sem tam je ho počuť aj dnes, ovšem v knihách sme ho svojho času hlavne v povinnej slovenskej literartúre skutočne stretli často - kedysi starší autori používali bežne

je to rýdzo slovenské spisovné slovo a presne vystihuje, čo tým človek chce vyjadriť.... synoným má neúrekom, všetky vyjadrujú túlenie sa, pritúlenie, potrebu láskania.

vlastne môžeme byť radi, že tu píšeme originál slovenské spisovné slovo,

pretože krajové a dedinské a nárečové ekvivalenty sú niekedy skutočne hodne zaujímavé... mňa napríklad chytilo čučuľkať :)

zmierne sa s mojkaním, je to úplne v poriadku spisovne aj podľa JÚĽŠ SAV:

http://slovniky.juls.savba.sk/?w=mojka%C5%A5&s=exact&c=Zf08&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8#

:)

Mne je jedno ci je spisovne alebo nie, v kontexte s tomasom nadobuda vyznam asi tak ako ked povies pedofil a skolka v jednej vete.

...

slovo je v poriadku, kontext nie:)

neviem, kam to dať... ale tu tomu bude dobre... polovička mi za chrbtom prepína tv, lebo tam nie je nič normálne na pozeranie, chcem či nechcem, občas začujem....

teraz momentálne na stv 1 ide nejaký príšerný slovenský film s názvom Vojtech... pozrela som tam na moment, lebo to je fakt zážitok.
herci hrajú bežných dnešných ľudí, a predstavujú si to tak, že rozprávajú ako debili, nie je im rozumieť ani každé druhé slovo.
jednej z herečiek nerozumieť ani pol slova.

ale čo mi otočilo hlavu.... v nóbl kancelárii vyoblekovaní ktosi si ukazujú čosi na monitoroch, a jeden z nich zahlási:
" no musíme prihliadať predsa na ten potencionálny.... neviemčo "

nielen novinári sú hotentoti... všetci, čo na tomto filme robili, od scenáristu až po posledného pomocného pomocníka režiséra.

potencionálny!!!!  v slovenskom filme!

niekto na to zobral ohromný grant a všetci si vyliečili finančné suchoty.... POTENCIONÁLNY !

Ehm..takze Vojtech je fajn film, Slize su tam na pomilovanie:-)...a je to komedia..a nie, nehovoria tam vsetci spisovne...

Ale napriek tomu slovo potencionalny spisovne je:-)...kuk Slovnik cudzich slov z roku 2005..aj ked je definovane ako zriedkave..za jeho pouzivanie by som nestrielala..sak to ne srauba

ešte pred dvomi tromi  rokmi som zažila, že sa za potencionálneho stavalo za úsvitu k stene :)

vo mne to zostalo a otvára sa mi nožík vo vačku, rada by som, keby mi niekto vysvetlil, čo je potencionál :)

a Vojtech mi pije kref a nerozumiem im, nie to mi vadí, že rozprávajú nespisovne, hrajú ľudí z ulice, to som nikde nepísala, ale že brblú ... to je choroba posledných rokov slovenského aj českého herectva... tak :)

Uz som to tu pisala, mna dostavaju do vyvrtky slovne spojenia hospitalizovany v nemocnici a najnovsie tiez..spomalovaci retarder...to by som sa nezdrzala mat pri sebe tych redaktorov.. taku by som im plasla, zeby ich fakt museli hospitalizovat..retardov.

Teraz budem hnusna... ale normalne sa mi prave do mozgu uhniezdil spomaleny retard horror....

Fuj to :(

Aj toto sa ti uhniezdi v hlave. Odteraz sa tam vždy budeš pozerať

ja nie.... ja mám iné fóbie, arachnofóbia k nim u mňa našťstie nepatrí, toto mi neprekáža :)

ani potencionálne :D


mimochodom, Hellé.... platí to nabetón:  keď niečo spomenieš, celkom určite sa to behom dňa pripomenie znovu samo....
toto sa mi stalo včera večer po tejto debatke...

pred spaním som si zobrala knihu, že idem pokračovať prečítať zasa pár strán, americký príbeh, preklad český... po otočení stánky ma na druhej strane na samom vrchu čakala replika:
" no a ako to skončilo? hospitalizovali ju v nemocnici?"

v tom momente mi bolo v živote veselšie... a smutnejšie, reku prečo sme nespomínali nejaký milión,,, či aspoň zdravie miesto nemocníc :)
 

Ehm..takze Vojtech je fajn film, Slize su tam na pomilovanie:-)...a je to komedia..a nie, nehovoria tam vsetci spisovne...

 

Ale napriek tomu slovo potencionalny spisovne je:-)...kuk Slovnik cudzich slov z roku 2005..aj ked je definovane ako zriedkave..za jeho pouzivanie by som nestrielala..sak to ne srauba

pozor, slovo potencionálny je v Slovniku cudzich slov, ako si napisala, ale nie je v Slovniku slovenskeho jazyka ;) takze spisovne nie je

bolo - do roku 1968 ;-)

http://slovnik.juls.savba.sk/?w=potenci%C3%A1lny&s=exact&c=ue45&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=bernolak&d=noundb&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=psken#

ovsem na margo filmu Vojtech a inych - postavy hovoria tak, ako im zobak narastol, nechcime, aby clovek z ulice vo filme hovoril spisovne

a neviem, nesledujem velmi filmy, ci postavy brblu, ak rozpravaju ako bezny clovek, tak brblu, lebo bezny clovek brble

v suvislosti s covidom mi neskutocne lezie na nervy ten vyraz "prekonani"..to su tak max, ti umreti..ma to byt "prekonavší"

v tomto Bananistane uz neplatia ani gramaticke zakony

ale 100x omielany nezmysel sa uz stal pravdou

:)  ty si iny grammarnazi . 

Ale takto, ciste jazykovedne mas pravdu,   ale jazykovo nie.  Slovencina je zivy jazyk  a tento tvar sa stava archaicky a mizne z korpusu.  Ale logicky by to malo byt v tvare  po prekonani.