Pravopis a slovenčina na slovíčko

detekcia - detegovať

funkcia - fungovať

reakcia - reagovať

Už to nevyzerá tak zvláštne, že?

jasne, bezne sa nad tym nezamyslam, myslim ze ako u mnohych ludi, ktori maju pravopis "v krvi", tak automaticky pisem spravne... z tych troch prikladov, co si dal, tak slovo detegovat som asi v zivote nepotreboval napisat, to bude tym :D

ale napriek tomu sa skoro kazde rano rozculim, ked v jazykovom okienku tetuska povie, ze nieco je taka a tak a basta!

celkom rad by som vedel, ze preco...

jeden pekný článoček od jednej knižnej editorky:

k čítaniu tu:   Nataša Holinová: Nadbytočné predpony sú tiež celkom pekný mor 

Vyzistíme, pospisujeme, okorigujeme a vypublikujeme. Potom sa vytešujeme, akú vychytávku sme vygenerovali, sfotili a potom vydodali. A zas to niekto nedovyvinutý a ukomplexovaný odignoruje, takže sme vlastne nič neporiešili.

Nie je ľahké to „zdiagnostikovať“. Bývalý prezident Slovenskej republiky to nazýval „nedovzdelaní“ a nebol ani zďaleka sám. Možno usúdiť, že milovníci tohto slova nemajú na mysli akademické vzdelanie.

Môže byť niečo horšie ako jazykový redaktor, ktorý označí text ako „okorigovaný“? Samozrejme, na svete sú aj vojny, zločiny, hladomory a internetové diskusie. No aj tak to nie je nič pekné. Čo v skutočnosti spravil ten dobrý človek? Text „o-pravil“, lenže si neuvedomuje, že síce „korigoval“, ale nie „pravil“.

Pred niekoľkými rokmi začal jeden mobilný operátor „vyskladávať“ paušály, lebo sa chcel odlišovať. Keďže tú reklamu slušne neschoval, aby nebola na očiach, ale, naopak, rozširoval ju, ako len vedel, ľudia začali slovo opakovať. Tak má dnes obrovský výskyt, a hoci je to presne to isté ako „poskladať“, používatelia cítia slobodu v používaní novšieho výrazu.

 

Predstavme si akékoľvek slovo, kde je dokonavosť celkom zjavná, čiže vypovedá o deji, ktorý je svojou podstatou ukončený: zabiť, kodifikovať. Možno ešte viac zabiť, ešte zákonnejšie kodifikovať? Logicky nie, ale… to úbohé ruské lietadlo „zhavarovalo“.

ešte zákonnejšie zkodifikovať ide pri troche úpornej snahy všetko ... aj posledný na ostatný.

Teta by mala najprv začať u seba, až potom rozdavať rozumy. A to je knižna editorka!

"100" čiarok v jednej vete, to len tak nevymysliš...

Prečo? Ja proti čiarkam nič nemám ani keď ich je sto, podstatné je, aby sa používali na správnych miestach, čo ovšem vôbec nie je pre našinca prebehnutého školami prirodzená činnosť :)

Čiarky samotné mi oči nekolú, sú úplne v poriadku, naopak, kolú mi ich čiarky, ktoré sú na najnemožnejších miestach len aby tam boli, prípadne absentujú takmer úplne.

Ja som tym nemyslel mnozstvo. Ale prave to co pises, ze ta veta nedava zmysel a tie ciarky su kde byt nemaju.

mna znervoznuje slovne spojenie byt rad za nieco..bezne sa to nejako zacalo pouzivat..som za to rada, rad..to preco, naco, zaco???

nieco mi uslo? to vymyslel JULS??? tak to potom som za to rada..no fakt a tiez som rada za pekne pocasie..sak vdacnost sa uz dnes nenosi..mame radostne casy..a este nieco ma stve..ale uz som zabudla

:neviem:

no, nechce sa mi to hladat, asi by to chcelo frazeologický slovník

osobne by som uprednostnil slovne spojenie: byť rád niečomu (3.p)

ale byť vďačný za niečo (4.p)

a uz viem ..akurat som to pocula v radiu.. :vynadaj:

 pride mi to divne  :hmmm: príde mi to ....

snad ako pride, tak aj odide..ale to som velky optimista..kto vymysla tieto hovadiny????

To je asi len prevzate. Nechce sa mi hladat, ale "pride mi to", mi pride ako bohemizmus.

kvapka jazykového okienka:

lilavá je po maďarsky fialová aby vedeli aj slováci.

Tomáš, každý slovák vie aká je "lilavá" farba :lol: neviem síce či je to slovo spisovné, ale poznajú ho všetci...

slovo lila nie je maďarské, aj keď tam je to nehovorové spisovné slovo. je prítomné a zrozumiteľné v takmer každom európskom jazyku ... pôvod má kdesi v indo-arabských, semitských jazykoch.

v slovenčine je to slovo spisovné a hovorové, patriace do slovníka súčasného slovenského jazyka, spravidla bežne používané aj v hovorenom aj písanom jazyku ...

júlš - slovníky:

lilavý

lila

V jednom kresťanskom rádiu som v poslednom čase viackrát počul slovné spojenie: "budem očakávať na neho" (akože na Boha). Dost mi to vadí (asi podobne ako spojenie "nechápem tomu" :) ), ale prehnal som to googlom a vyšlo mi, že biblie sú tak písané ešte i dnes (?).

Je možné, že takéto divné spojenie "očakávať na niečo" v zmysle "čakať na niečo", "byť naplnený očakávaním niečoho" bolo kedysi dávnejšie normálne? Alebo aspoň na niektorých územiach Slovenska? Že by to bol pozostatok, archaizmus?

keď je to ešte niekde v biblii, je to  archaizmus, ale keď priamo predčítajú zo starej biblie, pochopiteľné.

keď to predostierajú akomentujú v rádiu, mali by to zmeniť ... resp. prečítať zo starej biblie tak, ako je to napísané, a v komentári to použiť správne.

ale to spojenie "budem očakávať na neho"  nie je toto: "byť naplnený očakávaním niečoho" - toto je gramaticky správne.

toto: "budem očakávať na neho"   by sa dalo napísať rovnako nesprávne takto: "byť naplnený očakávaním na niečoho"

ako pozerám google, tieto tvary vychádzajú ešte z Roháčkovho prekladu, ktorý prekladal ako protestantský farár bibliu postupne od r. 1910 do 1936  ... čítať z neho samozrejme  možno, komentovať rozhodne radšej v spisovnej slovenčine.

mládežníci napriek stále väčšej vzdelanosti majú dobrý guláš a celú paletu nesprávne používaných výrazov v slovenčine, netreba tomu pridávať ešte v rádiu. v žiadnom.

Ako-než

Odkedy som sa začal učiť nemčinu, získal som istý iný vzťah aj k slovenčine - najmä preto, lebo nemčina jasne rozlišuje medzi "kde" a "kam" (wo, wohin), ala okrem toho rozlišuje aj "ako" a "než" (wie, als). A to naše úplne bežné "ako" vo význame "než" mi odvtedy tak trochu vadí a keby som mohol, na mnohých miestach by som to u iných opravoval. :)

Ako príklad: v inej téme bolo dnes napísané:

nemas ani tusenia z ako malo penazi sa da vyzit. Neuvedomujes si ze zijes lepsie ako 90 % svetovej populacie a lepsie ako 20 % slovenskej.

Zatiaľ čo prvé "ako" je úplne správne, ďalšie dve "ako" by som ja sám napísal "než".

nemas ani tusenia z ako malo penazi sa da vyzit. Neuvedomujes si ze zijes lepsie než 90 % svetovej populacie a lepsie než 20 % slovenskej.

Viem, že to nie je nič podstatného, dokonca vraj aj v niektorých nemeckých oblastiach hovoria "wie" vo význame "als", ale vkladám to sem aspoň ako perličku na spestrenie nášho slovníka.

slovíčko "než" je podraďovacia spojka, ktorá je v určitých spojeniach synonymom slov "ako" alebo "kým" (podrobnosti viď SLEX alebo JULS)

čiže veta, môže byť správne aj tak, ako si ju upravil, za povšimnutie stojí, že prvé "ako" zameniť nie je možné, lebo neuvádza porovnanie

pre kam / kde platia aj u nás prísne pravidlá, t.j. rozlišuje to aj slovenčina, nie len nemčina

aj keď musím priznať, že v niektorých situáciách v tom mám chaos

kam a kde sa v slovenčine rozlišuje ako v nemčine ... len to často chybne používame.

úplne najjednoduchšie okamžité rozlíšenie je spýtať sa
/ funguje to asi tak, ako keď niekto má chaos v predložkách s a z  ... najlepšie je sa okamžite spýtať: z koho čoho, s kým čím ... a pamätať si to, vyrobiť si nejakú menmotechnickú súkromnú pomôcku, napríklad/ :

kam - smer, smerovanie, nasmerovanie /ktorým smerom, na ktoré miesto/: kam to mám položiť?

kde - miesto a umiestnenie /miesto, na ktorom niečo je, na ktorom sa niečo deje/: kde to leží?

 

zaujímavé je, že synonymický slovník k slovu kam uvádza za istých podmienok aj slovo kde a jeho obdoby
opačne to ale neplatí: k slovu kde nie je synonymom slovo kam.

 

presne synonymicky slovnik som mal na mysli, kde sa pise

 

kde

 

...

2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania,
kam:
Kde si odložil knihu? Kam utekáš?,
expr.: kdeže, kamže:
Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral?
3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú alebo príslovkovú miestnu,
kam:
neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal
 

V tejto výstroji pôjdu Slováci na Rio 2016

Toto je prosim veta z nadpisu clanku od novinara TASR. A samozrejme tupci z ostatnych medii to prebrali a zverejnili bez korekcie. A tych medii je celkom dost kde sa to objavilo. Studovani zurnalisti....

http://sport.aktuality.sk/c/213782/foto-v-tejto-vystroji-pojdu-slovaci-na-rio-2016/

so slovkom "vystroj" ma vela ludi problem a urcite aj mne v beznom hovorovom prejave ujde nespravny tvar

kazdopadne mi to vadi menej, ako zamienanie dokonavych a nedokonavych slovies (pri vyraze "vidime sa zajtra" sa mi zasuva naboj do komory)

Ano, aj mne to obcas ujde. Ale toto je pisany text, dokonca clovekom ktory sa tym zivi, a ktory reprezentuje statnu informacnu instituciu kde je matersky jazyk alfou a omegou. To ani po nom nikto nekontroluje, nerediguje? A dalsi tupci co to preberu to po nom ani neopravia.

co ja mam skusenosti, tak redaktor sice napise clanok, ale to, v akej podobe nakoniec vyjde, na to nema uz dosah. Dokonca sa im stava, ze im pomenia cele vety a ich zmysel. Necudoval by som sa, keby im na zle opravovali aj gramatiku...

A to mi hovorili baby zo SMEcka, takze ziadny regionalny platok, kde pouzivaju mozno aj narecie :D a noviny robia na kolene. Alebo mozno je to prave tym, ze vo velkej redakcii zamestnaju hocijakeho synovca ci sesternicu.

Ale to je uz do inej temy.

 

/slovo mačka odmietam používať, pretože odporuje logike spisovnej slovenčiny/

 

A čo slovo "Slovák", "Slováci"? To neodporuje logike spisovnej slovenčiny?

to neviem, ale slovo mačka rozhodne nelogické je. je to poslovenčené maďarské slovo macska/macskát, a v slovanských jazykoch sa okrem slovenčiny vyskytuje myslím že len v slovinčine a chorvátčine, tiež ho prebrali z maďarčiny... vo všetkých ostatných slovanských jazykoch je to kočka / kot / кошка ... čiže vždy jej pomenovanie začína hláskou "K", podobne aj v ďalších indoeurópskych jazykoch zväčša začína hláskou "K" alebo "C" - katze, cat ... v niektorých prípadoch hláskou "G" - gatta...

ak by sa teda slovenčina mala držať rovnakej logiky, ako je pomenovanie kocúr/mačka, aj pri iných domácich zvieratách, tak by sme potom nemali názvy kôň/kobyla ale kôň/mabyla, prípadne káčer/ kačica ale káčer/mačica !!!

čiže tu by mal jazykovedný ústav zjednať okamžitú nápravu! a rovnako aj v ďalších prípadoch, lebo podobných nelogizmov je v slovenčine viac - a to je škandál, že s tým jazykovedci nič nerobia... uvediem len jeden príklad, aj keď by sa ich určite našlo viac...

slovo súlož/súložiť - je zložené slovo: sú /spolu/ + ložiť /ležať/ - a označuje isté činnosti, ktoré vykonávajú dve, prípadne viaceré osoby spoločne. ale, tieto činnosti sa dajú vykonávať nielen v polohe ležmo, ale aj posediačky prípadne v stoji - čiže úplne logicky by v našom jazyku mali byť aj slová súsediť a sústoiť! a máme také slová v slovníkoch spisovného jazyka? no nemáme! tu by bolo dobré tiež zjednať poriadok, lebo toto je jednoznačne dlhodobo neúnosná situácia...

A ešte že sliepka-kohút, hus-gunár, koza-cap, jeleň-laň, pes-suka a prípadne aj ďalej. 

Slovenčina je plná výnimiek, už to tak raz je. Ono napokon, chválabohu, že reč, jazyk, je viac vecou srdca, pocitu, než hlavy - logiky.

clovek2 nám priveľa premýšľa, aj premýšľať treba s mierou, len nepovzbudzovať jazykovedcov prosím pekne, majú oni šialených nápadov dosť aj bez návodov :)

A ešte že sliepka-kohút, hus-gunár, koza-cap, jeleň-laň, pes-suka a prípadne aj ďalej. 

konkrétne tieto a podobné pomenovania sú spravidla takto veľmi rozdielne aj v iných jazykoch, stačí spomenúť tie tu bežne okolo, ku ktorým máme blízko alebo ich bežne poznáme ... čeština, nemčina, maďarčina ...

toto mi vskutku nepripadá ako nejaká výnimočná podivnosť a výnimka v slovenčine :)